Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 8Cob/278/2015 z 27. 9. 2016
Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 27. septembra 2016, sp. zn. 8Cob/278/2015, ECLI:SK:KSTN:2016:3814207206.1
Krajský súd Trenčín | 8Cob/278/2015 | ECLI:SK:KSTN:2016:3814207206.1 | 2016-09-27 | Rozsudok
Oblasť práva: Obchodné právo – Zmenky
Citované ustanovenia: § 380 ods. 1 CSP, § 380 ods. 2 CSP, § 39 OZ
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/26b2e396-9b29-4203-903a-688aef8818f6
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3814207206.1

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8Cob/278/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814207206
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Legerská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3814207206.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Legerskej a členiek
senátu Mgr. Ivany Šlesarovej a JUDr. Ivice Čelkovej v spore žalobcu CD Consulting s.r.o. so sídlom
Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 0 Praha 1, IČ 264 29 705, Česká republika, právne
zastúpeného advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava,
IČO: 36 864 421, proti žalovanej: C. Y., bydliskom Y. E. XXX, v spore o zaplatenie zmenkovej sumy
265,95 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza
č. k. 8Cb/13/2014-50 zo dňa 22.júna 2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd  čiastočné  späťvzatie žaloby o zaplatenie zmenkového úroku  vo výške  0,19 % denne
zo zmenkovej sumy n e p r i p ú š ť a.

Odvolací súd  rozsudok  súdu prvej inštancie  p o t v r d z u j e.

Žalovanej sa  náhrada trov odvolacieho konania  n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanej náhradu trov konania
nepriznal. Žalobou podanou na vzorovom tlačive A návrhu uplatnenie pohľadávky podľa čl. 4 ods. 1
nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo
veciach s nízkou hodnotou sporu sa žalobca proti žalovanej domáhal zaplatenia zmenkovej sumy 265,95
Eur, 0,25 % zmenkového úroku zo zmenkovej sumy,  6 % ročného úroku zo zmenovej sumy, zmenkovej
odmeny a náhrady trov konania. Na preukázanie svojej pohľadávky žalobca predložil originál zmenky,
pričom tvrdil, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila žalovaná.
Žalovanej bola žaloba riadne  doručená, žalovaná sa k nej nevyjadrila. Súd prvej inštancie  nariadil na
prejednanie veci pojednávanie v súlade s čl. 5 ods. 1 v spojení s čl. 7 ods. 1 písm. c/ Nariadenia vzhľadom
na to, že vo veci mienil vykonať dokazovanie i inými dôkazmi ako tými, ktoré v žalobe označil žalobca, s
prihliadnutím na čl. 19 Nariadenia, podľa ktorého ak nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo
veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.
Súd prvej inštancie okrem tvrdených skutočností vychádzal podľa § 121 O.s.p. aj zo skutočností, ktoré
mu boli známe z jeho činnosti, keď mu bolo zrejmé, že POHOTOVOSŤ s.r.o. vykonáva podnikateľskú
činnosť formou poskytovania úverov a že si svoje nároky uplatňuje aj v exekučných konaniach. Z listín
zo spisu Okresného súdu Prievidza sp.zn. 16Er/3462/2012 vo veci oprávneného POHOTOVOSŤ s.r.o.
proti žalovanej ako povinnému o vymoženie 265,95  Eur s príslušenstvom. Na pojednávaní vykonal
súd prvej inštancie dokazovanie zmenkou označenou v pravej hornej časti číslom XXXXXXXXX a bez
návrhu vykonal dokazovanie listinami zmluvou o úvere a všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru
a vykonaným dokazovaním mal zistený skutkový stav : POHOTOVOSŤ s.r.o. ako veriteľ a žalovaná
ako dlžník uzavreli dňa 31.8.2010 zmluvu, na základe ktorej veriteľ poskytol dlžníkovi úver vo výške



600  Eur, pričom žalovaná sa zaviazala, že veriteľovi zaplatí 1.128 Eur v 12 mesačných splátkach vo
výške 94 Eur. Súčasťou zmluvy boli všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Žalovaná v súvislosti s
uzavretou zmluvou o úvere podpísala listinu označenú ako zmenka s číslom XXXXXXXXX. Zmenka
bola vystavená v G. 31.8.2010  s tým, že v nej bolo uvedené : „zaplatím za túto zmenku pri predložení
na rad: POHOTOVOSŤ s.r.o., IČO 35 807 598, Pribinova 25, Bratislava, zmenkovú sumu  a zmenkový
úrok 0,25 % denne, keď zmenka bola vystavená bez protestu, na platenie predložiť v lehote 4 rokov od
vystavenia. Zmenka obsahuje zmenkovú sumu 942,01 Eur a dátum začiatku úročenia 12.4.2011. Ako
vystaviteľ zmenky je uvedená žalovaná. Na druhej strane zmenky je uvedené : Namiesto nás na rad
CD Consulting s.r.o. K Červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha, Česká republika, IČO 264 29 705 a
podpis POHOTOVOSŤ s.r.o.   Právnu vec posúdil súd prvej inštancie podľa ním citovaných príslušných
ustanovení slovenského hmotného práva, Občianskeho zákonníka, zákona č. 258/2001 Z.z., zákon
č. 129/2010 Z.z o spotrebiteľských úveroch, zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového
a šekového (ďalej len ZZŠ), keď mal z vykonaného dokazovania preukázané, že žalobcom predložená
zmenka zabezpečovala hlavný záväzkový vzťah, ktorým bola zmluva o úvere uzavretá medzi žalovanou
a POHOTOVOSŤ s.r.o. ako veriteľom. Táto zmluva je zmluvou spotrebiteľskou podľa § 52 ods. 1
Občianskeho zákonníka, keďže ide o zmluvu, ktorú uzatvára dodávateľ vo viacerých prípadoch a
voči vopred neurčitému počtu spotrebiteľov, ktorí obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňujú.
Žalovaná mala v tomto vzťahu postavenie spotrebiteľa a POHOTOVOSŤ s.r.o. mala postavenie
dodávateľa. Išlo o spotrebiteľský úver podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010  Z.z.. Na právny
vzťah účastníkov je potrebné aplikovať § 17 ods. 3 tohto zákona, ktorý je osobitným ustanovením
k zmenkovému a šekovému zákonu, a to osobitne k § 17, keď osobitným spôsobom upravuje
používanie zmenky v spotrebiteľských vzťahoch tak, že ho zakazuje. Takýto výklad zákona je v súlade
i so záverom Vrchného súdu v Prahe v konaní sp.zn. 9Cmo/122/2013, podľa ktorého pre rozpor
so zákonom je podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatná zmenková dohoda, na základe ktorej
podpísal spotrebiteľ v prospech podnikateľa zmenku na rad, ktorá súvisela so spotrebiteľským úverom.
Táto skutočnosť nespôsobuje neplatnosť zmenky, na zakladá dôvodnú obranu proti povinnosti zaplatiť
zmenku remitentovi. V tejto súvislosti poukázal súd prvej inštancie aj na nález Ústavného súdu ČR sp.zn.
IV. ÚS 457/10 zo dňa 18.07.2013, v ktorom je okrem iného riešená otázka stretu zákona zmenkového a
šekového so spotrebiteľským prvkom, otázka uplatnenia námietok po indosácii zmenky, otázka zákazu
zneužívania výkonu práva a ďalšie otázky, ktoré úzko súvisia aj so súdenou vecou. Rozhodnutie o
náhrade trov konania odôvodnil súd prvej inštancie podľa v čase rozhodovania platného § 142 ods. 1
O.s.p. a žalovanej túto náhradu nepriznal z dôvodu, že si žalovaná túto náhradu neuplatnila.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca v zákonom stanovenej lehote, za účinnosti O.s.p.,
odvolanie z dôvodov, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, účastníkovi konania sa  postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a napadnuté
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V odvolaní uviedol, že v prejednávanej
veci súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie okrem iného aj oboznámením sa s úverovou
zmluvou. Žalobca ani žalovaná dokazovanie úverovou zmluvou nenavrhli. Okresný súd vykonal nikým
nenavrhnuté dokazovanie a to bez účasti strán sporu. Svojvoľne rozšíril rozsah vykonaných dôkazov,
dokazovanie vykonal nezákonným spôsobom a najmä neumožnil stranám sporu konania vyjadriť sa k
vykonanému dokazovaniu, či navrhnúť ďalšie dokazovanie. Žalobca predložil súdu ako dôkaz o svojich
nárokoch platnú zmenku, ktorá spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladané zák. č.
191/1950 Zb. a žalovaná voči forme a obsahu zmenky ani nenamietal. Neexistovala tak žiadna okolnosť,
ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci. V danej veci
mohol a mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky.
Z uskutočnených prednesov sporových strán počas písomnej fázy konania (koncentračná zásada podľa
čl. 5 Nariadenia) a vykonaného dokazovania vedeného na základe návrhov sporových strán, nevyplynula
potreba vykonať ďalšie nenavrhnuté dôkazy. Žalovaná mohla na základe čl. 5 ods.3 a 6 Nariadenia
vzniesť námietky voči zmenke, ak však tak neurobil, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to z
dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením. Súd samotný nie je legitimizovaný
na to, aby postupom podľa § 120 ods.1, veta prvá O.s.p. vznášal námietky voči zmenke za žalovanú. Ak
tak súd učiní, ide o porušenie princípu kontradiktórnosti súdneho konania a rovnosti účastníkov konania,
ako súčasti práva na spravodlivé súdne konanie. Súd z vlastnej iniciatívy, bez návrhu žalovanej vykonal
dokazovanie, ktoré údajne preukázalo charakter žalovanej ako spotrebiteľa. Žalovaná sa tejto obrany
nedovolávala, pohľadávku žalobcu nerozporoval, svojim konaním ju prakticky uznal, súd sám iniciatívne
rozširoval okruh dokazovaných skutočností v tom smere, aby získal pre žalovanú dostatočný podklad
pre zamietnutie návrhu. Takéto správanie súdu je v právnom štáte neprijateľné



a predstavuje výrazný zásah do práva na spravodlivý súdny proces, ktoré je garantované čl. 46 ods.1
Ústavy SR, ako aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Žalobca v odvolaní tvrdil,
že je majiteľom zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského
vzťahu, pričom ide o zmenku platnú, ktorá je abstraktným samostatným záväzkom neakcesorickej
povahy a nie je možné ju spájať ani podmieňovať inými okolnosťami než tými, ktoré sú uvedené na
zmenke. Okresný súd sa aplikáciou príslušných ustanovení o zmene upravených v zákone č. 191/1950
Sb. vôbec nezaoberal a ignoroval predmet sporu. Predovšetkým ignoroval ustanovenie § 17 ZŠZ,
z ktorého vyplýva, že žalovaná vo všeobecnosti nie je oprávnená vznášať tzv. kauzálne námietky voči
majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jej vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Ak tak v sporovom
konaní nemôže robiť žalovaná, tým menej tak môže robiť sám súd. Súd porušil poučovaciu povinnosť
prekročením ustanovenia § 5 ods. 1 O.s.p., porušil ustanovenia o vykonávaní jednotlivých dôkazných
prostriedkov, prihliadol na skutočnosti
a dôkazy, na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali byť v sporovom konaní vedenom podľa
Nariadenia vykonané bez návrhu. Napadnuté rozhodnutie je prekvapivým rozhodnutím, čo predstavuje
odňatie možnosti konať pred súdom. Žalovaná uplatnený nárok nepoprela, no napriek tomu súd
uplatnený nárok zamietol. Rozhodnutie súdu a konanie súdu je postihnuté vadou, ktorá mala za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, keďže súd porušil poučovaciu povinnosť prekročením ustanovenia § 5
ods.1 O.s.p., ako aj ustanovenia
o vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov a prihliadol na skutočnosti a dôkazy, na ktoré
nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali byť vôbec v sporovom konaní vedenom podľa Nariadenia
vykonané bez návrhu.  Žalobca navrhol rozhodnutie okresného súdu zmeniť tak, že návrhu na uplatnenie
pohľadávky odvolací súd v celom rozsahu vyhovie a prizná žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho
konania, ktoré v odvolaní vyčíslil.

3. K doručenému odvolaniu žalobcu sa žalovaná nevyjadrila.

4. V priebehu odvolacieho konania vzal žalobca žalobu čiastočne späť, a to v rozsahu zmenkového
úroku vo výške 0,19 % denne v časti uplatneného zmenkového úroku vo výške  0,25 % denne  a žiadal
priznať len 0,06 % denný zmenkový úrok z jednotlivých súm za v žalobe uvedené obdobia.

5. Odvolací súd doručil uvedené čiastočné späťvzatie  návrhu žalovanej s výzvou, aby sa v lehote 10
dní vyjadril, či s týmto čiastočným späťvzatím súhlasí. Žalovaná  v písomnom vyjadrení  uviedla, že  s
čiastočným späťvzatím žaloby nesúhlasí.

6. Od 01. júla 2016  nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
CSP), ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p. v znení neskorších predpisov  a v zmysle § 470
ods. 1 CSP platí Civilný sporový poriadok aj na konania začaté predo dňom  jeho účinnosti.

7. Podľa § 370  ods. 1 zákona č. 160/2015  Z.z. CSP   v platnom znení  (ďalej len CSP),  ak je žaloba  vzatá
späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako  rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací
súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia súd späťvzatie nepripustí, ak s tým
protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie
súdu prvej inštancie  a konanie zastaví. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia ak je žaloba vzatá späť  sčasti,
použijú sa  ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.

8. V zmysle  ust. § 370 CSP   súd späťvzatie  nepripustí, ak  s tým  protistrana z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Pretože  žalovaná  vyslovila nesúhlas s čiastočným späťvzatím žaloby,   odvolací súd
vyhodnotil  jej nesúhlas ako nesúhlas vážnej intenzity v záujme ochrany spotrebiteľa,  pretože  vo veci sa
jedná  o spotrebiteľskú vec.  Odvolací súd preto  konštatoval  bez nariadenia odvolacieho pojednávania
postupom podľa § 385 ods. 1 CSP,  že neboli splnené podmienky pre aplikáciu ustanovenia § 370 CSP,
preto čiastočné späťvzatie žaloby žalobcom nepripustil.

9. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a
dospel k záveru, že napadnutý rozsudok  súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa
§ 387 ods. 1 CSP  potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §
385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie
pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.



10. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je  ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom jeho účinnosti.

11. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

12. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie
dostatočným spôsobom, dôkladne sa zaoberal tvrdeniami a dôkazmi účastníkov konania, dôkazy
vyhodnotil v súlade so zásadami podľa § 191 CSP a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny
právny záver, keď s poukazom na ním citované ustanovenia Občianskeho zákonníka, zákona o
spotrebiteľských úveroch a zákona zmenkového a šekového žalobu zamietol a žalovanej  ako úspešnej
strane sporu náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie  podrobne a
presvedčivo odôvodnil v súlade s požiadavkami § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd sa v celom rozsahu
stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť jeho dôvodov, na ktoré v
podrobnostiach odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

13. Žalobca v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie namietal, že súd prvej inštancie vykonal
nikým nenavrhnuté dokazovanie, svojvoľne rozšíril rozsah dokazovania, a najmä neumožnil účastníkom
konania vyjadriť sa k vykonanému dokazovaniu (koncentračná zásada v zmysle čl. 5 Nariadenia).
Poukázal na to, že súd samotný nie je legitimizovaný vznášať za žalovanú námietky voči zmenke,
pretože tým porušil princíp kontradiktórnosti konania a rovnosti strán sporu ako súčasti práva na
spravodlivý proces.

14. Kľúčovými cieľmi európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu stanovenými v článku 1
nariadenia sú  zrýchlenie, zjednodušenie konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu v cezhraničných
sporoch v rámci EÚ a zníženie nákladov, čím sa zjednoduší prístup k spravodlivosti.  Pri plnení týchto
cieľov majú súdy kľúčovú úlohu iniciovať kontroly a určovať postup, ktorý treba v rámci európskeho
konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu dodržiavať, ako aj  primeraným spôsobom uplatňovať
vnútroštátne procesné právo, čo vyplýva z článku 19 Nariadenia. V zmysle bodu 9 preambuly Nariadenia
by mal súd rešpektovať právo na spravodlivý proces a zásadu kontradiktórneho procesu najmä pri
rozhodovaní  o potrebe ústneho pojednávania, o dôkazných prostriedkoch  a rozsahu, v akom sa
vykonávajú dôkazy.

15. Povinnosť súdu kontrolovať a určovať postup v rámci európskeho konania vo veciach               s
nízkou hodnotou sporu sa  posilňuje v zmysle článku 12 ods. 2 Nariadenia, ktorým sa súdu
ukladá aj povinnosť podporovať strany sporu, pokiaľ ide o procesnoprávne veci, a to poskytovaním
informácií o procesnoprávnych otázkach, pričom z odôvodnenia  čl. 9 vyplýva, že súd musí v záujme
zabezpečenia spravodlivosti konania voči obidvom stranám sporu postupovať rovnakým spôsobom.
Povinnosť informovať strany o procesnoprávnych otázkach si súd môže v závislosti od vnútroštátnych
postupov plniť rôznym spôsobom. Dá sa jej vyhovieť napríklad ústne počas súdneho procesu alebo
prostredníctvom elektronickej komunikácie, ako je elektronická pošta alebo telekonferencia, prípadne
inými spôsobmi, ktoré sú povolené v zmysle vnútroštátneho práva.
16. Jedna zo zásadných odvolacích námietok žalobcu spočívala v tom, že  súd prvej inštancie vykonal
nikým nenavrhované dokazovanie, žalovaná sa v konaní žiadnej obrany  nedovolávala, námietky voči
zmenke  nevzniesla,  a preto mal súd prvej inštancie vo veci rozhodnúť vyhovujúcim rozhodnutím.
Tento názor je však nesprávny. Článok 4 Nariadenia upravuje  zjednodušený, a v zásade písomný
spôsob vedenia konania s nízkou hodnotou sporu a môže vzbudiť dojem, že súd nemá k dispozícii
iné dôkazné prostriedky než v ňom uvedené, a  nemá v zásade možnosť oboznámiť sa s inými
písomnými dôkazmi, napr. so spotrebiteľskou zmluvou. Podľa názoru odvolacieho súdu nebolo však
cieľom Nariadenia obmedziť sudcov pri zadovážení si dôkazov potrebných pre rozhodnutie veci, ale
umožniť im využívanie technických a iných prostriedkov v záujme toho, aby dokazovanie prebehlo
čo najjednoduchším a najmenej zaťažujúcim spôsobom (čl. 9 ods. 3 Nariadenia). Z článkov 8 a 9
Nariadenia jednoznačne vyplýva, že aj v konaniach s nízkou hodnotou sporu je zachovaná možnosť
sudcu vykonať  potrebné dokazovanie a napr. aj nariadiť ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné.
Aj napriek zjednodušenej forme tohto druhu konania považoval odvolací súd postup súdu prvej inštancie



za správny, pričom súd prvej inštancie rešpektoval ustálenú judikatúru Súdneho dvora, v zmysle ktorej
je súd  povinný ex offo prihliadať na nekalosť zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Aj
keď súčasné procesné predpisy vo všeobecnosti prenechávajú do značnej miery smerovanie konania
v dispozícii strany sporu (zvyšujúci sa dôraz na dispozitívnosť a kontradiktórnosť konania), nemožno
pripustiť, aby sa súdy (sudcovia) dostali do postavenia, aby len automaticky vytvárali  exekučné tituly
vychádzajúce iba z formálnych náležitostí podkladov rozhodnutia. Takýto prístup by bol v rozpore
so s § 2 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z.z., v ktorom je zakotvené právo aj povinnosť sudcov byť pri
výkone svojej funkcie nezávislý, zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy vykladať podľa
svojho najlepšieho vedomia a svedomia; rozhodovať nestranne a spravodlivo. Preto, v akokoľvek
formalizovanom procesnom postupe musí súd dbať, aby neprestal byť orgánom ochrany práv. Ani
náležitý procesný postup tak nemôže viesť k vydaniu rozhodnutia, ktoré by učinilo vykonateľným nárok
založený na takých excesoch, ako je zjavná absolútna neplatnosť právneho úkonu, zneužitie práva,
šikanózny výkon práva a podobne. To neznamená, že by zodpovednosť za výsledok sporu nemala
byť zásadne na strane sporu a ani to, že by súd mal nahrádzať jeho pasivitu.  Je však potrebné
vnímať hranicu, po ktorú môže byť nepriaznivý výsledok sporu odôvodniteľný prístupom účastníka
k uplatneniu jeho práv v konaní, ale za ktorou je súd povinný zamedziť tomu, aby svojou autoritou
aproboval nežiaduce použitie práva. Práve takéto postavenie súdu je nevyhnutným atribútom právneho
štátu a spravidla je vyjadrené v procesných ustanoveniach predpisov stanovujúcich ich základné
princípy vychádzajúce z hodnotových základov spoločnosti. V prípade Nariadenia je to jednoduchý
odkaz na spravodlivosť ako vodiaci princíp, na ktorý priamo odkazuje v bode 1 preambuly. Nebolo by
možné považovať za spravodlivé také rozhodnutie, ktoré by súd vydal napriek závažným principiálnym
pochybnostiam o dôvodnosti uplatneného nároku iba preto, že bol dodržaný procesný postup, ktorý sám
o sebe dovoľuje uplatnenému nároku vyhovieť. Vzhľadom na to bol súd prvej inštancie  aj v procese
podľa Nariadenia oprávnený rozhodnúť inak ako vyhovením návrhu
(a to aj za situácie, že by  žalovaná v žalobnej odpovedi  nárok prípadne akceptovala),  a  bol oprávnený
aj na vykonanie dôkazov, ktoré strany sporu nenavrhli, pretože boli nevyhnutné pre také rozhodnutie vo
veci, ktoré zabránilo aprobovaniu zjavne neprimeraného použitia zmenky.

17. Žalobou v predpísanej podobe (tlačivo A) podanou podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s
nízkou hodnotu sporu, sa žalobca proti žalovanej domáhal zaplatenia zmenkovej sumy, zmenkového
príslušenstva, zaplatenia zmenkovej odmeny a náhrady trov konania. Podľa článku 5 ods. 1 Nariadenia
má konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu písomnú formu. Súd nariadi ústne pojednávanie iba
vtedy, ak to považuje za potrebné alebo ak to navrhnú strany sporu, príp. niektorá z nich. V súlade
s článkom 19 Nariadenia ak Nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu sa riadi slovenským procesným právom. Procesný postup súdu je upravený v článku
5 ods. 2 - 7, článku 6, 7, 8, 9, článku 12 ods. 2 Nariadenia, v ostatnom sa tento postup riadi Civilným
sporovým poriadkom.

18. Odvolací súd v konaní nezistil, že pred súdom prvej inštancie  došlo k vadám   procesného postupu
podľa  Nariadenia pri posudzovaní procesných otázok v priebehu konania. Strany sporu boli riadne
poučené podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p.. Po zadovážení zmluvy o úvere a všeobecných podmienok
poskytnutia úveru súd prvej inštancie tieto listiny oboznámil na pojednávaní dňa 22.06.2015.Účastníkov
konania riadne a včas oboznámil
s termínom pojednávania. Právny zást. žalobcu písomnosť prevzal dňa 17.04.2015, žalovaná dňa
16.4.2015. Pripojením listín bez návrhu strán sporu, vykonal súd prvej inštancie skutkové zistenia, ktoré
posúdil ako právne významné pre rozhodnutie o uplatnenom nároku a následne vo veci rozhodol.

19. Preskúmaním obsahu súdneho spisu odvolací súd zistil, že žalobca mal objektívnu možnosť vyjadriť
sa ku všetkým skutočnostiam a dôkazom vrátane tých, ktoré súd prvej inštancie  pripojil do spisu bez
návrhu strán sporu. Súd prvej inštancie mal  možnosť vykonať aj iné dôkazy ako tie, ktoré navrhli
strany sporu,  za účelom zistenia skutkového stavu, zvlášť za situácie aká v tomto spore nastala. Išlo
o prelomenie zásady formálnej pravdy v sporovom konaní. Tento postup je výnimočný, ale je možné
ho využiť vtedy, keď je vykonanie nenavrhnutých dôkazov nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd
prvej inštancie  mal zo žalobcom predloženej vlastnej zmenky preukázané, že pôvodným majiteľom
zmenky bola spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o., na rad ktorej vystavil dňa 31.08.2010  žalovaná zmenku,
na líci ktorej sa nachádza číslo zmluvy XXXXXXXXX.  Práve tieto skutočnosti boli podkladom pre
postup súdu prvej inštancie, pretože vznikli pochybnosti, či zmenka vystavená žalovanou má alebo nemá



zabezpečovací charakter, či zabezpečovala alebo nezabezpečovala plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy,
prípadne i zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

20. V prospech správnosti takéhoto postupu súdu prvej inštancie svedčí aj to, že bol v súlade s
následným stanoviskom  spoločného zasadnutia občianskoprávneho a obchodného kolégia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 20.10.2015, podľa ktorého, v prípade, ak z akýchkoľvek okolností
prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť
s nekalou povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum
nároku  v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má uplatnený nárok základ. Ak je
vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve,
aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.

21. Úlohou  súdov členských štátov Európskej únie (ďalej len „vnútroštátny súd“) je uplatňovať popri
vnútroštátnom práve aj právo Spoločenstva (komunitárne právo), ktoré sa musí v členských štátoch
Európskej únie uplatňovať jednotne. Právo  Spoločenstva má tú  zvláštnosť, že mení právomoci
vnútroštátneho súdu  v jeho vzťahu k zákonom.

22. Rozsudok  Súdneho dvora Európskych spoločenstiev (ďalej len  „Súdny dvor“) vo veci  Simmeathal
II (29.3.1978, 106/77)  pomenoval  úlohu vnútroštátneho súdu: „Každý vnútroštátny súd je v medziach
svojej  právomoci povinný v úplnosti používať komunitárne právo a chrániť práva, ktoré z tohto  právneho
systému vznikajú  jednotlivcom“.  Podľa názoru Súdneho dvora by účinnosť komunitárneho práva bola
„oslabená", keby vnútroštátnym súdom bolo bránené záväzne používať komunitárne právo v súlade
s rozhodnutím, či  ustálenou  judikatúrou Súdneho dvora. V tomto kontexte je potom možné považovať
vnútroštátny súd za „všeobecný komunitárny súd“, ktorý plní dvojitú úlohu; úlohu  súdu členského štátu
a súdu Spoločenstva.

23. Vnútroštátny súd je pri použití vnútroštátneho práva, a najmä ustanovení právnej úpravy osobitne
prijatej za účelom splnenia požiadaviek smernice, povinný vykladať vnútroštátne právo v čo najširšom
možnom rozsahu v zmysle znenia a cieľa príslušnej smernice, aby dosiahol výsledok stanovený touto
smernicou  a dosiahol tak súlad s článkom 249  tretím odsekom ZES (Zmluva o založení Európskeho
spoločenstva).

24. Predovšetkým platí, že pokiaľ ide o spotrebiteľskú zmluvu (napr. aj zmluvu
o spotrebiteľskom úvere), nemožno  posudzovať práva a povinnosti z tejto zmluvy oddelene od použitých
zabezpečovacích inštitútov (dohody o zrážkach zo mzdy, zmluvnej pokuty
a vystavenie zmenky). Aj zabezpečenie spotrebiteľskej zmluvy podlieha režimu ochrany spotrebiteľa vo
forme súdnej kontroly, či zmluvné dojednania, vrátane akcesorických, neobsahujú nekalé podmienky v
neprospech spotrebiteľa. V zmysle  článku 6 smernice 93/13/EHS, súd aj bez návrhu  skúma  nekalú
povahu podmienky v spotrebiteľskej  zmluve, čím  sa má zabrániť tomu, aby jednotlivý spotrebiteľ nebol
viazaný nekalou podmienkou. Zároveň sa tým sleduje dosiahnutie cieľa v článku 7 uvedenej smernice,
pretože takéto  skúmanie môže  mať  odradzujúci účinok  smerujúci k ukončeniu  používania nekalých
podmienok v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcov,  alebo dodávateľov.

25. Ak by vnútroštátne právo  (prípadne jeho  výklad v súdnej praxi)  umožňovalo  veriteľovi obísť takéto
preskúmanie prostredníctvom zmenky, išlo  by o pozbavenie užitočného účinku smernice 93/13/EHS
(effet utilé). Z hľadiska práva Európskej únie platí pre členské štáty povinnosť prijať všetky potrebné
opatrenia všeobecnej alebo osobitnej povahy na dosiahnutie výsledku stanoveného smernicou.

26. Ochrana spotrebiteľa ako povinnosť súdu vyplýva nielen z predpisov hmotného práva, ale aj z práva
Európskej únie. Ak  zmenka vznikla na zabezpečenie splnenia dlhu zo spotrebiteľskej zmluvy, ide o
spotrebiteľskú zmenku, v rámci ktorej  existujú  odlišnosti oproti zmenke z iného právneho vzťahu.
Jednou z odlišnosti spotrebiteľskej zmenky je zohľadnenie kauzy právneho vzťahu, z ktorého zmenka
vznikla. Ďalšou odlišnosťou spotrebiteľskej zmluvy  je ex offo súdna kontrola neprijateľnosti podmienok
zmluvy, z ktorej zmenka vznikla a zmluvných podmienok jej vyplnenia. To platí aj v právnych veciach
podľa Nariadenia, v ktorých má žalovaná postavenie spotrebiteľa. Súdny dvor vo viacerých rozsudkoch
týkajúcich sa smernice 93/13/EHS  (C-240-244/98, Oceano Grupo Editorial,
C-243/08, Pannon GSM) vyslovil, že národný súd musí mať možnosť skúmať neprijateľné podmienky
v spotrebiteľských zmluvách ex offo, neskôr (C-137/08, VB Pénzügyi Lízing) dokonca vyslovil, že ich



musí skúmať ex offo a (C-618/10, Banco Espanol de Credito), že odporuje európskemu právu, ak ich
súd nemôže skúmať a limine (t.j. ak ich môže skúmať len ex post). V takých prípadoch musí národný
súd vykladať národné procesné i hmotné právo konformne s právom Európskej únie. Z ustanovenia
§ 17 zákona č. 191/150 Zb. nevyplýva zákaz skúmania kauzálnych námietok ex offo. Nariadenie
neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by zakazovalo alebo neumožňovalo súdu skúmať kauzálne
vzťahy, na ktorých zabezpečenie bola vystavený zmenka. Čl. 7 ods. 3 Nariadenia stanovuje, že súd v
prípade pasivity žalovanej len „vydá rozsudok“, nestanovuje, že súd žalobe musí vyhovieť.  Odvolací
súd je toho názoru, že v danom prípade súdu prvej inštancie nič nebránilo, aby z úradnej povinnosti
skúmal, či základom zmenky je spotrebiteľská zmluva a či táto zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné
podmienky. Pripojením zmluvy o úvere a všeobecných podmienok poskytnutia úveru súd prvej inštancie
neporušil koncentračnú zásadu a tým, že stranám sporu zaslal pripojené listiny, s obsahom ktorých sa
oboznámil a tieto posúdil ako dôkazy na zistenie skutkového stavu, neporušil ani princíp kontradiktórnosti
súdneho procesu ani rovnosť strán sporu.

27. Vychádzajúc z judikatúry Súdneho dvora, ktorý vo viacerých rozhodnutiach poukázal na to, že
spotrebiteľ sa či už z dôvodu nevýhodnej vyjednávacej pozície alebo z dôvodu neinformovanosti
dostáva do nevýhodnejšieho postavenia a túto nerovnováhu môže súd odstrániť ex offo zbavením
účinku nečestných zmluvných podmienok (porov. Océano Gruppo editoriale spojené prípady C-240
až C-244/98). Súdny dvor zároveň judikoval, že existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že
priemerný spotrebiteľ nedokáže poukázať na nekalú povahu zmluvnej podmienky (spojené prípady
C-240 až C-244/98). Vyhodnotenie zmluvnej podmienky ako nečestnej nie je jednoduchá záležitosť.
Smernica  indikatívnym spôsobom vypočítava, čo všetko sa má pritom zohľadniť (posúdenie zmyslu
posudzovanej klauzuly, posúdenie ostatných zmluvných podmienok, ich porovnanie s ostatnými
zmluvami, vyhodnotenie všetkých okolnosti prípadu a iných; čl.4 ods.1 smernice). Súdny dvor  stanovil
jasnú požiadavku na ochranu pred nečestnými klauzulami pri  štandardných produktoch obdobne,  ako
vyžadujú vnútroštátne pravidla verejného poriadku, teda vždy za každých okolností (porov. C-76/10
POHOTOVOSŤ/Korčkovská, bod 50,51).

28. Proces podľa Nariadenia  nie je vylúčený z pôsobnosti judikátov Súdneho dvora  a ex offo súdnej
kontroly neprijateľnosti zmluvných podmienok.  Zmenka je náročná na formality a aj v zmenkových
právnych sporoch je dôležité zaoberať sa ex offo neprijateľnosťou zmluvných  podmienok zmluvy, ktorú
zmenka zabezpečuje.

29. Žalobca, ktorý sa stal majiteľom niekoľko tisíc zmeniek indosamentom od spoločnosti
POHOTOVOSŤ s.r.o., si musel byť vedomý, že v skutočnosti ide o zmenkových dlžníkov ako
spotrebiteľov, na ktorých dopadá osobitná ochrana (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka) a ktorých
postavenie nie je možné nijako zhoršovať oproti postaveniu, ktoré garantuje Občiansky zákonník (§ 54
ods.1). Zmenky indosované na žalobcu majú priamy odkaz na zmluvy o úvere.

30. Odvolací súd preto konštatuje, že súd prvej inštancie postupoval v súlade s hmotným právom, keď
riešil kauzu zmenky a zmluvu o úvere posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu, zmluvu o spotrebiteľskom
úvere, obsahujúcu neprijateľné zmluvné podmienky a dospel k záveru o absolútnej neplatnosti uvedenej
zmluvy o úvere v zmysle § 39 Obč. zákonníka. Odvolací súd  je toho názoru, že pôvodnému majiteľovi
zmenky - remitentovi, nevzniklo právo zmenku vyplniť pre absolútnu neplatnosť dohody o vyplňovacom
práve, ani zmenku vystavenú žalovanou prijať. Žalobcovi zo zmenky nevzniklo právo na žiadne plnenie.
Žalobca, ktorý  nadobudol zmenku rubopisom  na škodu dlžníka, sa nemôže úspešne domáhať plnenia
titulom zmenky prijatej a vyplnenej v rozpore s hmotným právom, pretože ide o výkon práva, ktorý
nepožíva právnu ochranu ako konanie v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1  Občianskeho
zákonníka.

31. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie  aj v časti výroku
o náhrade trov konania vychádzajúc zo zásady zodpovednosti za výsledok (zásada úspechu) a miery
úspechu, ktorá sa zisťuje tak u žalobcu  ako aj u žalovanej. Miera úspechu vo veci závisí od vzťahu
meritórneho rozhodnutia k žalobnému petitu.  Keďže žalovaná si pred súdom prvej inštancie náhradu
trov konania neuplatnila a tieto jej ani nevznikli, súd prvej inštancie žalovanej náhradu trov konania
správne nepriznal.



32. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vo výroku vecne správne
podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP účinného od 1.7.2016  potvrdil.

33. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP                  v spojení
s § 255 ods. 1 CSP. Keďže úspešnej  žalovanej  trovy odvolacieho konania nevznikli, z obsahu spisu
žiadne trovy žalovanej nevyplývajú, odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania žalovanej nepriznal.

34. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule     (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti  tomuto rozsudku  odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
-    dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
-    dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané
(§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).