{"guid": "1db72d1f-5c2c-492f-b34a-b3b46443940b:ff459fea-bb54-4af2-92d1-f2a17d577afd", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2012:8111233192.1", "spisova_znacka": "3CoP/52/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 3CoP/52/2012 z 12. 6. 2012", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 12. júna 2012, sp. zn. 3CoP/52/2012, ECLI:SK:KSPO:2012:8111233192.1", "identifikacne_cislo": "8111233192", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Marián Furman", "sudca_id": 1291, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-marian-furman-1291", "datum_vydania": "2012-06-12", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Rozvod"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36", "nazov": "ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ff459fea-bb54-4af2-92d1-f2a17d577afd", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2012:8111233192.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2012:8111233192.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2012:8111233192.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3CoP/52/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111233192
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8111233192.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu
JUDr. Anny Ilčinovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. v právnej veci navrhovateľky C. M., rod. J.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom Y. XX, J., zastúpenej JUDr. Helenou Schneiderovou, advokátkou so sídlom
Floriánova 20, Prešov proti odporcovi E. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y. XX, J., adresa pre doručovanie:
O. č. XXX, XXX XX F., v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k mal. H. M.,
nar. XX. XX. XXXX a mal. Y. M., nar. XX. XX. XXXX, zastúpené v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo
dňa 07. 03. 2012, č. k. 28P 186/2011-47 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e   rozsudok.

Účastníci nemajú právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prešov (ďalej len „prvostupňový súd“) napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo
účastníkov uzavreté 01. XX. XXXX, zapísané v knihe manželstiev H. úradu v F., zväzok 4, ročník XXXX
na strane XXX pod por. č. XX. Zveril mal. H. a mal. Y. do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá
je oprávnená a povinná mal. deti zastupovať a spravovať ich majetok. Odporcu zaviazal prispievať na
výživu mal. H. sumou 110 Eur mesačne a mal. Y. sumou 100 Eur mesačne s povinnosťou odporcu
platiť výživné k rukám navrhovateľky vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred od právoplatnosti rozsudku
opakovane do budúcna. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Rozhodnutie odôvodnil zistením, že účastníci konania uzavreli manželstvo po predchádzajúcej 3-ročnej
známosti z lásky. Na začiatku ich vzťahu navrhovateľka nespozorovala agresívne správanie zo strany
odporcu, ktoré sa postupom času začalo prejavovať a negatívne vplývať na ich manželské a rodinné
spolužitie. Odporca bol vždy nespokojný, nervózny a dopúšťal sa násilia na navrhovateľke aj za
prítomnosti mal. detí pochádzajúcich z manželstva. V roku 2009 navrhovateľku odporca napadol tak, že
jej zlomil nos. Koncom roka 2010 sa násilie zo strany odporcu stupňovalo a vyústilo až do rozhodnutia
navrhovateľky, že jeden z manželov musí opustiť spoločnú domácnosť. Od 26. 11. 2010 účastníci nežijú
v spoločnej domácnosti, odísť zo spoločnej domácnosti sa rozhodol odporca. Po odchode zo spoločnej
domácnosti sa odporca kontaktuje s dcérami raz do mesiaca a navrhovateľka nevidí nádej na obnovu
ich manželského spolužitia, pretože zo strany odporcu nespozorovala žiadnu zmenu v jeho správaní.
Pri poslednom stretnutí opätovne na navrhovateľku pokrikoval, na verejnosti voči nej používal škaredé
výrazy. Odporca, ktorý s rozvodom manželstva nesúhlasil, tvrdil, že dôvodom podania návrhu na rozvod
manželstva sú finančné prostriedky. Odporca s rozvodom nesúhlasí, lebo účastníci manželstvo uzavreli
v kostole, zložili prísahu a odporca sa tejto prísahy  drží. Manželstvo chce udržať aj preto, aby sa ich



spoločný majetok nedelil, aby ich deti mali zabezpečené bývanie. Navrhovateľka je zamestnaná ako
sanitárka v spoločnosti MED-ART, s. r. o. s čistým mesačným príjmom 400 Eur. Z príjmu uhrádza inkaso
vo výške 200 Eur mesačne za byt, v ktorom v súčasnosti s dcérami býva. Odporca je zamestnaný
ako vodič mestskej hromadnej dopravy Dopravného podniku mesta Prešov, a. s. s čistým mesačným
príjmom 730 Eur spolu s príplatkami za nadčasy. Býva v dome, ktorý nie je skolaudovaný. Rozhodnutie
bývať v neskolaudovanom rodinnom dome, kde nemá vyhovujúce životné podmienky bolo jeho vlastné
a dobrovoľné, lebo v opačnom prípade by musel platiť nájomné, ktoré by bolo vyššie ako poplatky, ktoré
platí za rodinný dom. Mal. H. je študentkou 1.ročníka Pedagogickej a sociálnej akadémie v Prešove
a jej zvýšené výdavky súvisia so štúdiom na strednej škole (napr. zbierka na stužkovú slávnosť, za
ktorú tento rok uhradila 50 Eur). Mal. Y. je žiačkou 8.ročníka základnej školy. Navštevuje kurz gitary,
kde matka uhrádza 20 Eur ročne, stravné v škole predstavuje cca 18 - 20 Eur mesačne. Na takto
zistený skutkový stav súd prvého stupňa právne aplikoval ust. § 113 ods. 1 O. s. p., § 1 ods. 1 -
2, § 18, § 23 ods. 1 - 2, § 24 ods. 1, § 62 ods. 1 - 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len
„Zákon o rodine“) a uzavrel, že odporca v manželstve, ktoré trvalo 17 rokov sa postupne začal správať
agresívne, dopustil sa násilia voči navrhovateľky, dôkazom čoho je rozhodnutie Obvodného úradu v
Prešove, odbor všeobecnej vnútornej správy č. PR10200/2009/1491/Srl zo dňa 12. 10. 2009 - rozkaz o
uložení sankcie za priestupok podľa ust. § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch.
Účastníci konania nežijú v spoločnej domácnosti od 26. 11. 2010, spolu komunikujú len v minimálnej
miere a intímne sa nestýkajú. Navrhovateľka sa snažila o udržanie manželstva, odporcovi verbalizovala
potrebu navštíviť psychologickú poradňu, ale odporca o takéto riešenie ich manželskej krízy neprejavil
záujem a vinu za napätie v ich manželstve pripisoval výlučne navrhovateľke. Odporca svoje správanie
nezmenil ani po odchode zo spoločnej domácnosti, keď pri poslednom stretnutí s navrhovateľkou
hanlivo na ňu pokrikoval. Navrhovateľka za danej situácie nemá záujem na obnovení ich manželského
spolužitia. K manželovi stratila dôveru a citovo sa jej odcudzil. Odporca síce nesúhlasil s rozvodom
manželstva a trval na jeho zachovaní, pričom ako jeden z dôvodov uviedol trvanie manželského sľubu,
vzhľadom na to, že účastníci manželstvo uzatvorili v kostole. Ako ďalší dôvod pre zachovanie manželstva
uviedol zachovanie ich spoločného majetku, aby sa tento nedelil a dcéry mali zabezpečenú budúcnosť
po stránke majetkovej a finančnej. Odporca v konaní nepreukázal skutočnú snahu na zachovaní ich
manželstva. Je nesporné, že manželstvo účastníkov je formálne a nie je ani predpoklad, aby sa tento stav
v budúcnosti zmenil so zreteľom na jednoznačne odmietavý postoj navrhovateľky. Preto súd považoval
za právne dôvodné návrhu navrhovateľky na rozvod manželstva vyhovieť.

Príčiny rozvratu manželstva súd videl v subjektívnom správaní odporcu, ktorý vzbudzoval u
navrhovateľky pocit strachu, zároveň v rodine vytváral napätú atmosféru, ktorá nie je žiaduca pre rodinné
prostredie a výchovu ich mal. detí. Manželia nedokážu harmonicky komunikovať, nevedia sa zhodnúť
na otázkach ohľadom výchovy ich detí a odporca svoje správanie k navrhovateľke nezmenil, čím medzi
manželmi pretrvávajú nezhody, ktoré manželia nedokážu odstrániť, resp. vyriešiť.

Súd rozhodol o zverení mal. detí pochádzajúcich z manželstva do osobnej starostlivosti matky, ktorá je
schopná zabezpečiť im vhodné podmienky a stabilné rodinné prostredie pre výchovu a zdravý fyzický
a duševný vývoj.

Pri určení výšky výživného súd zohľadnil príjmy účastníkov konania. Pri príjme navrhovateľky 400
Eur  netto a pri príjme odporcu 730 Eur netto je dôvodné konštatovať, že príjem odporcu je vyšší
než je príjem navrhovateľky. Výživné určené vo výške 110 Eur na mal. H. a vo výške 100 Eur na
mal. Y. zodpovedá schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom odporcu a rovnako zodpovedá
oprávneným potrebám mal. H. a mal. Y. vzhľadom na ich vek, štúdium, resp. plnenie si povinnej školskej
dochádzky.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca. Uviedol, že skutočnosť,
že medzi účastníkmi sa z času na čas vyskytli nejaké nezhody, neznamená, aby rozvod musel byť
tým posledným možným riešením rodinných problémov v manželstve. Išlo o bežné ľudské rozdiely
v názoroch, postojoch, či požiadavkách, s ktorými však rozumne zmýšľajúci partneri rátajú. Práve v
období, keď vzťahy medzi účastníkmi boli najviac vyhrotené, odporca odišiel zo spoločnej domácnosti,
aby obaja manželia mali čas usporiadať si myšlienky. Keďže má svoju rodinu rád, odchod zo spoločnej



domácnosti bral ako ústupok a  v novembri 2010 sa presťahoval do rozostaveného domu, v ktorom
nie je vodovod ani ústredné kúrenie. Podľa názoru odvolateľa vzťahy medzi manželmi nie sú natoľko
rozvrátené, aby manželstvo sa nedalo zachrániť. Navrhovateľku má stále rád a má záujem na
obnovení manželského spolužitia. Ďalším pre neho podstatným dôvodom pre zachovanie manželstva
je skutočnosť, že s navrhovateľkou uzavreli manželstvo nielen pred matričným úradom, ale aj v kostole.
Keďže je veriaci, ctí si manželskú prísahu a aj z toho dôvodu chce zachovať manželstvo a chce urobiť
všetko pre to, aby sa vzťahy v rodine zachovali. Je znepokojený, že súd založil dôvod rozvodu na tom,
že odporca vytváral v domácom prostredí agresivitu. Dokonca podľa názoru súdu správanie odporcu
vykazovalo až znaky týrania. S týmto názorom nesúhlasí. Či sa odporca správal agresívne, či jeho
správanie vykazovalo znaky týrania nemôže predsa posúdiť súd bez  akýchkoľvek odborných dôkazov a
znaleckých posudkov, a to len na základe tvrdenia navrhovateľky, alebo na základe jedného rozhodnutia
o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. Ak chcel súd založiť rozvod na takomto dôvode, mal
najprv o tom vykonať odborné dokazovanie a nie vyslovovať svoje subjektívne názory. Nesúhlasí ani
s výškou určeného výživného. Nezdá sa mu spravodlivé zvýšené výživné pre staršiu dcéru. Konajúci
súd uviedol, že u staršej dcéry nastala zmena v jej pomeroch, pretože začala navštevovať strednú
školu.  Podľa vedomostí odporcu nástupom na strednú školu sa spôsob života staršej dcéry nijako
nezmenil.  Pokiaľ sa v rozsudku uvádza „chodenie do kina, či chodenie vonku s kamarátmi“, uvedené
staršia dcéra realizovala aj pred nástupom na strednú školu. Pokiaľ ide o majetkové pomery na strane
odporcu, súd vôbec nevzal do úvahy, že príjem vo výške cca 700 Eur nie je príjmom pravidelným a
závisí len od toho, koľko nadčasových hodín odporca odpracuje, lebo počet nadčasových hodín určuje
zamestnávateľ. Myslí si, že jeho životná úroveň je oveľa nižšia ako životná úroveň mal. detí. Počas
pojednávania pred súdom prvého stupňa pozýval sudkyňu, aby sa prišla pozrieť na pomery, v akých
žije. Býva v dome bez vody, bez kúrenia, bez nábytku. V zime si nosil vodu zo studne vo vedrách a
ráno túto vodu našiel zamrznutú v dome. Aby sa mohol napiť, musel rozsekať ľad a následne pri pití
hltal kusy ľadu. Odsťahovať sa zo spoločnej domácnosti bola pre odporcu obeta.  Neprenajal si žiadne
ubytovanie len preto, aby mohol dokončiť dom, v ktorom žije a ktorý raz prenechá niektorej zo svojich
dcér. Skutočnosť, že sa odporca snaží zarábať a svojpomocne dokončuje dom, konajúci súd neocenil.
Naopak skonštatoval, že výživné má prednosť. Takáto nelogickosť zákona sa mu zdá tvrdá a zvláštna,
a preto žiada, aby odvolací súd sa zaoberal aj všetkými týmito skutočnosťami. Navrhol, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok zmenil a návrh na rozvod manželstva v celom rozsahu zamietol.

Navrhovateľka k odvolaniu odporcu navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu
potvrdil. Účastníci konania skoro 2 roky žijú oddelene a navrhovateľka na tom nič nechce meniť.
Ich manželstvo je len formálnym zväzkom. Spoločnú domácnosť dlhodobo nevedú, nehospodária
spolu a ani nežijú intímnym životom. Navrhovateľka trvá na tom, že v prípade staršej dcéry H.
došlo k zmene pomerov nástupom na strednú školu, a tým aj k zvýšeniu výdavkov o čom predložila
potvrdenie z Pedagogickej a sociálnej akadémie v Prešove. V druhom ročníku štúdia na strednej
škole pribudnú ďalšie výdavky na výtvarný krúžok, odbornú prax v predškolskom zariadení a lyžiarsky
výcvik. Navrhovateľka nevidí dôvod, aby súd znížil výživné, lebo odporca pred rozvodom manželstva
dobrovoľne prispieval na výživu oboch dcér po 100 Eur mesačne. Navrhovateľka súhlasí s rozsudkom o
rozvode manželstva a o úprave rodičovských práv a povinností na čas po rozvode. Od podania návrhu
na rozvod odporca s navrhovateľkou nijakým spôsobom nekomunikoval, nijakým spôsobom sa nesnažil
o obnovenie spolužitia. Navrhovateľka, a ani deti si nevedia predstaviť spoločnú budúcnosť s odporcom
v jednej domácnosti. Tieto predstavy v nich vyvolávajú obavy a strach. Manželstvo účastníkov už dávno
nie je funkčné, ani po stránke spoločného hospodárenia, ani po stránke spoločnej  výchovy maloletých
detí.  Intímny život spolu nevedú, v spoločnej domácnosti spolu nebývajú. Prioritou v manželstve bol
pre odporcu vždy len majetok, nie rodina. Odporca aj v odvolaní uvádza, že väčšinu majetku získal
sám, čím len dokazuje, že nerešpektuje bezpodielové spoluvlastníctvo manželov a neváži si starostlivosť
navrhovateľky o domácnosť, maloleté deti, ako aj zamestnanie a finančné zabezpečovanie rodiny.

Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa ust. § 10 ods. 1
zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len O. s. p.),
preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust.
§ 212 O. s. p. a zistil, že odvolanie odporcu nie je dôvodné. O odvolaní bolo rozhodnuté postupom podľa
ust.  § 214 ods. 2 O. s. p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O. s. p., pričom miesto a čas vyhlásenia rozsudku
boli oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove najmenej 5 dní pred vyhlásením rozsudku.



Prvostupňový súd vychádzal zo skutkového stavu,  ktorý má oporou vo vykonanom dokazovaní a vec
správne aj právne posúdil. Manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie (§ 18 zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine, ďalej len Zákon o rodine).

Súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne
narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať
obnovenie manželského spolužitia (§ 23 ods. 1 Zákona o rodine).

Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode
na ne prihliada (§ 23 ods. 2 veta prvá Zákona o rodine).

Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinnosti
manželov podľa  §§ 18 a 19 (§ 23 ods. 3 Zákona o rodine).

Zákon rozlišuje či v konaní o rozvod manželstva ide o príčiny rozvratu manželstva, ktoré spočívajú v
porušovaní manželských povinností, a či sa jedná o príčiny subjektívneho alebo objektívneho charakteru.
Ak zákon ukladá súdu brať do úvahy príčiny rozvratu manželstva, potom to nemôže znamenať nič iné
len, že ich musí zistiť. Do akej hĺbky bude súd zisťovať príčiny rozvratu závisí i na tom, do akej miery
ich účastníci konania učinia predmetom svojich tvrdení v konaní najmä za situácie, ak druhá strana sa
rozvodu bráni.

Z obsahu predmetného spisu vyplýva, že účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 1.10.1994 a z ich
manželstva pochádzajú dve maloleté deti H. a Y.. Po uzavretí manželstva, postupne s odstupom času
sa začalo u odporcu prejavovať agresívne správanie, ktoré negatívne vplývalo na  manželské a rodinné
spolužitie. Dôkazom agresívneho správania sa odporcu je nariadené predbežné opatrenie uznesením
Okresného súdu Prešov z 3.3.2011 č. k. 10C/51/2011-18. Nariadeným predbežným opatrením súdy
(rozhodnutie prvostupňového súdu bolo potvrdené aj odvolacím súdom pod sp. zn. 8Co/42/2011)
zakázali odporcovi vstupovať do bytu č. X  na Ul. Y. č. XX  v J.. Ako vyplýva z odôvodnenia uznesenia
o nariadení predbežného opatrenia, odporca  sa k navrhovateľke dlhodobo správal agresívne. Na
dennom poriadku boli hádky, fyzické útoky, ako aj psychické týranie. Odporca sa vyhrážal navrhovateľke
zabitím, fyzicky ju napádal, zlomil jej nos aj ruku. Na podnet triednej učiteľky mal. Y. bolo na odporcu
podané trestné oznámenie za zločin týrania blízkej a zverenej osoby. Odporca sa dopúšťal fyzického
násilia nielen vo vzťahu k navrhovateľke, ale aj k deťom pochádzajúcim z manželstva. V citovaných
rozhodnutiach súdy skonštatovali, že násilné správanie sa odporcu v minulosti odôvodňuje obavu z
prípadného ďalšieho násilného správania sa odporcu voči navrhovateľke.  Preto užívacie právo odporcu
k spoločnému obydliu, ktoré vyplýva z bezpodielového spoluvlastníctva manželov, či spoločného nájmu
bolo nutné v záujme ochrany života a zdravia obetí jeho násilníckeho konania obmedziť. Agresívne
správanie sa odporcu voči navrhovateľke vyústilo až do rozhodnutia navrhovateľky, že buď opustí ich
spoločnú domácnosť ona spolu s maloletými deťmi, alebo zo spoločnej domácnosti odíde odporca.
Odporca sa rozhodol odísť zo spoločnej domácnosti dňa  26.11.2010 a od tej doby účastníci konania
nežijú v spoločnej domácnosti.

Vzhľadom na dlhodobosť rozvratu vzťahu medzi manželmi aj odvolací súd sa stotožňuje s názorom
súdu prvého stupňa, že v manželstve ide o hlboký a trvalý rozvrat. Manželstvo už neplní svoj účel a
od manželov nemožno očakávať obnovenia manželského spolužitia (§ 23 ods. 1 Zákona o rodine).
Odvolacie námietky odporcu, že má záujem na obnovení manželského spolužitia, lebo má navrhovateľku
neustále rád a rozvod manželstva sa mu zdá nespravodlivý aj preto, že po rozvode nasleduje delenie
majetku, odvolací súd vyhodnotil ako irelevantné vzhľadom na postoj navrhovateľky, ktorá nechce s
odporcom obnoviť manželské spolužitie a nevie si predstaviť spoločnú budúcnosť s odporcom v jednej
domácnosti.



Prvostupňový súd pri rozhodovaní vychádzal zo skutkového stavu, ktorý má oporu vo vykonanom
dokazovaní a vec správne aj právne posúdil pokiaľ ide o rozvod manželstva. Podmienkou pre rozvod
manželstva nie je súhlas manžela, ale hlboký trvalý rozvrat  manželstva, keď manželstvo neplní
svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Odvolací súd v tejto
súvislosti zdôrazňuje, že nie je možné nútiť jedného z manželov (navrhovateľku) žiť v manželstve, ak
navrhovateľka úplne stratila k odporcovi akékoľvek city a zmysel manželstva. V konaní bolo preukázané,
že ďalšie spolužitie účastníkov konania v manželstve nie je možné a  pri postoji navrhovateľky neobnoviť
manželské spolužitie od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Manželstvo
účastníkov je len formálne, nie je funkčné ani po stránke spoločného hospodárenia, ani po stránke
spoločnej výchovy mal. detí, účastníci intímny život spolu nevedú a v spoločnej domácnosti nebývajú
po dobu jeden a pol roka.

Pri určovaní konkrétneho rozsahu výživného je potrebné vychádzať predovšetkým z toho, aká peňažná
suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria
výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt, ako aj
potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov, prípravy na
budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t. j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje
život kultúrneho človeka v súčasnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od
veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú má výživné
zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.

Odvolací súd nemal pochybnosti o vecnej správnosti rozhodnutia o výchove a výžive. Výživné
zodpovedá tak oprávneným potrebám maloletých detí, ako aj možnostiam a schopnostiam rodičov. K
odvolacej námietke odporcu pokiaľ ide o výšku výživného na mal. H. (110 Eur mesačne) odvolací súd
poznamenáva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá
do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa
svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni
rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti správne súd prihliadal, že odôvodnené nároky na
mal. H. sú vyššie ako mal. Y., ktorá je v súčasnosti už študentkou 1. ročníka strednej školy. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča (odporcu) súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Odporca si musí uvedomiť, že plnenie vyživovacej
povinnosti je prednostnou pohľadávkou.

Určené výživné na mal. H. vo výške 110 Eur a na mal. Y. vo výške 100 Eur zodpovedá zákonným
kritériám uvedeným v  § 62 ods. 1 - 5 cit. zákona, a preto odvolací súd považoval rozsudok za vecne
správny aj v časti výchovy a výživy.

Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok vrátane správneho výroku o trovách konania ako
vecne správny postupom podľa  § 219 O. s. p..

Vzhľadom na konanie o rozvod manželstva odvolací súd vyslovil, že účastníci nemajú právo na náhradu
trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s  § 144 O. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "28P/186/2011", "guid": "c7876dd4-35df-4cd4-9ae4-c854e59a57f9:418758c4-24fb-4a6c-b2d1-19900d2e1ec2", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "c081112f-9953-4db5-bc22-573dc09640e2:535e638c-dc98-4636-bc4d-010d0716971c", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2013:8111208766.3", "spisova_znacka": "9Co/14/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 9Co/14/2013 z 15. 12. 2013", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2013-12-15", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2013:8111208766.3"}]}