Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/247/2014 z 28. 9. 2016
Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 28. septembra 2016, sp. zn. 9Co/247/2014, ECLI:SK:KSBA:2016:1610206328.1
Krajský súd Bratislava | 9Co/247/2014 | ECLI:SK:KSBA:2016:1610206328.1 | 2016-09-28 | Rozsudok
Citované ustanovenia: CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d64cb281-12e4-43fb-9d9a-1ced6ec4f0f8
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2016:1610206328.1

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/247/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1610206328
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1610206328.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu
JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci žalobcu: T. T. H. G. W. C. P. N.
Č., O. X. V. Č.. XX, P. L. T., zastúpený advokátom JUDr. Branislavom Krivošíkom, AK Zámocké schody
2/A, Bratislava, proti žalovanému: Stupava Invest s. r. o. so sídlom Hlavná č. 44, Stupava, zastúpená
Petrom Kotáskom, bytom Brančská 3, Bratislava, o vypratanie nehnuteľnosti, na odvolanie žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu v Malackách č.k. 7C 172/2010-344 zo dňa 9. októbra 2013 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok   súdu prvej inštancie  p o t v r d z u j e .
Žalobca má právo na náhradu trov  odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie  uložil žalovanému povinnosť vypratať  nehnuteľnosti
nachádzajúce sa v kat. úz. U., zapísané na LV č. XXXX Okresného úradu v Malackách, katastrálneho
odboru, ako sklad súp. č. XXXX, postavený na parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere
289 m2 a to prvé a druhé poschodie nadzemného podlažia tohto skladu do 15 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku;  uložil žalovanému povinnosť   zaplatiť žalobcovi trovy konania v sume 99,50 €  do
3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.  Vychádzal zo zistenia, že žalobca je vlastníkom  sporných
nehnuteľností ktorých vypratania sa v žalobnom návrhu domáha a žalovaný je na základe Zmluvy o
nájme nebytových priestorov zo dňa 26.05.2008  (ďalej len „Zmluva“) nájomcom týchto priestorov za
účelom prevádzkovania reštaurácie, kaviarne  a baru s dohodnutým mesačným nájomným vo výške
900,39 € po dobu trvania nájmu od 01.02.2008 do 31.01.2026. Podľa čl. IV bod 1 písm. b) zmluvy bol
nájomca povinný uhrádzať dohodnuté mesačné nájomné vždy do konca mesiaca na kalendárny mesiac
nasledujúci vopred.  V prípade neplatenia nájomného si účastníci dohodli podľa čl. III bod 3 písm. c)
zmluvy, že navrhovateľ môže vypovedať nájomnú zmluvu, ak nájomca viac ako tri mesiace mešká s
platením nájomného. Výpovedná lehota bola podľa čl. III bod 4 Zmluvy dohodnutá v trvaní jedného
mesiaca,  ktorá sa počíta od prvého dňa  mesiaca nasledujúceho po doručení písomnej výpovede.
Žalovaný dohodnuté nájomné za mesiac február 2008 uhradil s omeškaním dňa 06.02.2008, za mesiac
december 2010 uhradil nájomné s omeškaním dňa 26.01.2011, za mesiac január 2011 v omeškaní dňa
27.01.2011, za mesiac marec 2011, apríl 2011 nájomné neuhradil. Na základe takýchto úhrad nájomného
žalobca listom zo dňa 04.04.2011 doručil žalovanému výpoveď z nájmu nebytových priestorov podľa §
9 ods. 2 písm. b) zák. č. 116/1990 Zb. o nájme a prenájme nebytových priestorov  a aj podľa čl. III bod
3 písm. c) Zmluvy. Výpoveď z nájmu nebytových priestorov bola žalovanému doručená dňa 18.04.2011
a prevzal ju konateľ žalovaného.     Výpovedná lehota začala plynúť od 01.05.2011 a skončila dňom
31.05.2011.   Na svoje rozhodnutie aplikoval ust. § 3 ods. 1  a 3; § 7 ; § 9 ods. 2 písm. b); §12 a §
13  zák. č. 116/1990 Zb. o nájme a prenájme nebytových priestorov v dôsledku čoho konštatoval, že
keďže žalovaný  bol v omeškaní s platením nájomného za mesiac  december 2010, január 2011,  marec
2011 a apríl 2011  a od marca 2011 už neplatil dohodnuté nájomné, čo nebolo medzi stranami sporné



a výpoveď z nájmu zo dňa 04.04.2011 spĺňala všetky zákonné náležitosti, bola riadnym spôsobom
žalovanému doručená,  je nutné považovať výpoveď za platnú v dôsledku čoho žalovaný od 01.06.2011
užíva nebytové priestory  bez právneho titulu a preto žalobe o  vypratanie týchto priestorov vyhovel.  Súd
prvej inštancie v zdôvodnení rozhodnutia tiež uviedol, že žalobca dal žalovanému aj výpoveď z nájmu
nebytového priestoru z dôvodu, že žalovaný porušil dohodnuté podmienky zmluvy v tom, že žalobca
v nebytovom priestore nevykonal opravy a rekonštrukciu priestorov v rozsahu a kvalite, ktorá bola
zmluvne dohodnutá, platnosti ktorej sa venoval a dospel k záveru, že výpoveď z nebytových priestorov
z 12.05.2009 je  neplatná, pretože  takýto výpovedný dôvod nebol  v „Zmluve“ dohodnutý a zák. č.
116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov takýto výpovedný dôvod nepozná v prípade
uzavretej zmluvy o nájme  na dobu určitú. V prípade porušenia čl. VI bod 6. si zmluvné strany dohodli
možnosť žalobcu okamžite odstúpiť od uzavretej „Zmluvy“, možnosť ktorú žalobca nevyužil.   O náhrade
trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 1 O. s. p.  a plne úspešnému žalobcovi
priznal náhradu trov konania, ktoré predstavujú zaplatený súdny poplatok z návrhu na začatie konania
v sume 99,50 €.
2. Rozsudok odvolaním napadol žalovaný poukazujúc nato, že žalovaný do nebytového priestoru
investoval nemalé finančné prostriedky a bez poškodenia tohto priestoru nie je možné investíciu z
nehnuteľnosti odstrániť, v dôsledku čoho žalobca získa neoprávnený prospech, skutočnosť ktorú súd
nezohľadnil. V priebehu konania nebola dostatočne preukázaná výška rozdielu medzi vykonanou
investíciou a jej amortizáciou užívaním nehnuteľnosti. Na základe výzvy okresného súdu podľa § 209
ods. 1 O.s.p. žalovaný  v doplnenom odolaní uviedol, že rozsudok napadá vo výroku, ktorým uložil
žalovanému povinnosť vypratať priestor, t.j. v   celom rozsahu. Vytkol súdu prvej inštancie, že sa
nezaoberal komplexne „Zmluvou“ a vzniknutou situáciou, že žalovaný je nútený priestor zanechať v
užívania schopnom stave bez toho, aby došlo k amortizácii vloženej hodnoty.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že dôvod odvolania vzhľadom na
predmet sporu neobstojí. Súd sa správne zaoberal posúdením platného vzniku nájomného vzťahu
a vyhodnoteniu platnosti a zákonnosti výpovedného dôvodu, ktorý žalovaný žiadnym spôsobom
nespochybnil. Žalovaný nebol oprávnený neplatiť nájomné. V prípade vzniku údajnej škody má k
dispozícii právne nástroje na jej uplatňovanie, čo do tohto štádia neurobil. Podľa názoru žalobcu,
odvolanie nemá náležitosti podľa § 205 ods. 1 a 2 O.s.p. a preto navrhuje odvolanie odmietnuť.
V prípade, ak odvolací súd vyhodnotí, že sú splnené náležitosti odvolania navrhuje, aby rozsudok
okresného súdu potvrdil.

4. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
platného a účinného od 1.7.2016 / ďalej len „C.s.p.“/ ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
5. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie C.s.p. preskúmal a prejednal vec v zmysle
§ 379, 380 ods. 1 C.s.p. v napadnutom rozsahu ( výrok vo veci samej a výrok o trovách konania ) bez
nariadenia odvolacieho pojednávania  ( rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378
ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie  je dôvodné.
6. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 387 ods. 2  dáva odvolaciemu súdu     možnosť, v prípade,
že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia sa v odôvodnení obmedziť
len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia prípadne doplniť na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. V preskúmavanej veci rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na
odôvodnenie súdneho rozhodnutia v zmysle § 220 C.s.p., pretože súd prvej inštancie v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania a
stanoviská strán sporu k prejednávanej veci, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný
prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijatý záver o splnení zákonných podmienok
pre vypratanie nebytového priestoru dostatočne a zrozumiteľne vysvetlil a odôvodnenie odvolaním
napadnutého rozsudku dalo odpoveď na skutkovo a právne relevantné otázky súvisiace s predmetom
súdnej ochrany, keď v dostatočnom rozsahu zodpovedalo, s odkazom na ustanovenia zákona č.
116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov prečo bolo žalobe vyhovené. Na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd nemá čo uviesť, pretože by iba zopakoval správnosť
skutkových a na jeho podklade správne prijatých právnych záverov prvostupňového súdu ( § 387 ods.
2 C.s.p.).



8. Súd prvej inštancie v konaní skutkovo ustálil, že žalovaný užíva nebytový priestor bez právneho
dôvodu, okolnosť ktorú žalovaný ani v odvolaní  nenamieta. Námietky žalovaného uplatnené v
odvolacom konaní smerujú výlučne iba k nedostatočnému zisteniu údajnej škody spočívajúcej vo
vykonanej investícii ktorá žalovanému vyprataním  priestoru vznikne, obrana ktorá vzhľadom na predmet
sporu nie je spôsobilá privodiť žalovanému iné právne postavenie. Žalovaný týmto konaním zbytočne
predlžuje súdne konanie a účelovo marí  výkon vlastníckeho práva žalobcu v rozpore s článkom 20
Ústavy Slovenskej republiky a ustanovením § 128 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že z
právneho vzťahu „Zmluvou“ vzniknutého mu vznikla škoda, resp. bezdôvodné obohatenie je jeho právom
tvrdené nároky uplatniť samostatnou žalobou.
9. Obsah odvolania žalovaného teda nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého
rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov  výslovne v ňom uvedených, pričom ani
v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za
následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd
prvého stupňa založil svoje rozhodnutie.
10. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie  podľa § 387 ods.1,2  C.s.p. ako vecne správne
potvrdil  vrátane výroku o trovách konania, o ktorých  prvostupňový súd správne rozhodol v zmysle  §
142 ods. 1  O.s.p. resp. § 255 ods. 1 C.s.p.
11. O náhrade trov  odvolacieho konania  rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 , v spojení s §
255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. Nakoľko odvolací súd odvolaniu žalovaného nevyhovel a napadnuté
rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil, mal žalobca v odvolacom konaní plný úspech a vznikol mu
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O  výške  náhrady trov konania v zmysle § 262
ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
12. Súd prvej inštancie v označení čísla konania uvedeného na prvopise rozsudku uviedol nesprávne
číslo konania 7C/172/2010-246, hoci zo žurnalizácie spisu je evidentné, že správne číslo konania
uvedeného na rozsudku je 7C/172/2010-344. Bude preto potrebné, aby súd prvej inštancie postupom
uvedeným v § 224 C.s.p. odstránil vytýkaný nedostatok vydaním opravného uznesenia.
13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu  je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať   pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu  záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/  je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( §  421 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,



c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva  v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické  vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že  dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).