Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 23CoP/23/2015 z 19. 4. 2015 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trnava z 19. apríla 2015, sp. zn. 23CoP/23/2015, ECLI:SK:KSTT:2015:2314211936.2 Krajský súd Trnava | 23CoP/23/2015 | ECLI:SK:KSTT:2015:2314211936.2 | 2015-04-19 | Uznesenie Oblasť práva: Rodinné právo – Starostlivosť o maloletých Citované ustanovenia: § 76 ods. 1 písm. b) OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/3883d11b-b8c5-453e-9b70-1079f6ef99f6 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2015:2314211936.2 Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 23CoP/23/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314211936 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2314211936.2 Uznesenie Krajský súd v Trnave vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Q. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako otec, v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, dieťa matky: C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. B.. XX, XXXXX X. - N., Nemecko, zast. advokátkou: JUDr. Lucia Sukupová, so sídlom v Trnave, Františkánska 5 a otca: Ing. V. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., H. XXX/XX, zast. advokátom JUDr. Ing. Štefan Neszméry, LL.M, so sídlom v Dunajskej Strede, Námestie priateľstva 2172/31, o zmenu zverenia, o návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Galanta č.k. 24P/117/2014-270, zo dňa 23. februára 2015, takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Prvostupňový súd zamietol návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa domáhala zmeny uznesenia tunajšieho súdu č.k. 24 P 117/2014-32 zo dňa 20.05.2014 tak, že do právoplatného skončenia konania vo veci samej súd zverí maloleté dieťa do jej osobnej starostlivosti s tým, že bude maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok a otcovi uloží povinnosť odovzdať maloletého do jej osobnej starostlivosti. Matka svoj návrh odôvodnila tým, že na tunajšom súde prebieha konanie o zmenu úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu, kde súd dňa 20.05.2014 nariadil predbežné opatrenie, ktorým jej nariadil zdržať sa premiestnenia maloletého do zahraničia až do právoplatného skončenia konania vo veci samej, maloleté dieťa dočasne zveril do osobnej starostlivosti otca, odvtedy uplynulo 9 mesiacov a za ten čas sa pomery podstatným spôsobom zmenili tým, že koncom júna 2014 maloletého odniesla do Nemecka, kde v septembri 2014 nastúpil do školy, v ktorej sa dobre zadaptoval. Počas vianočných sviatkov v roku 2014 sa maloletý stretol na Slovensku s otcom a jeho rodinou a v januári 2015 sa podrobil znaleckému dokazovaniu. Maloletého otec následne nevrátil do jej starostlivosti a zabránil jej s ním vycestovať späť do Nemecka. V čase podania návrhu navštevoval maloletý základnú školu v mieste bydliska otca v B., pričom podľa matky sa mu otec nedostatočne venuje a neumožňuje jej styk s maloletým v rozsahu upravenom predbežným opatrením. Matka ďalej uviedla, že počas víkendu 14.-15.02.2015 ju maloletý poprosil, aby ho prišla pozrieť na Slovensko, na čo ona, kvôli pár hodinám, cestovala stovky kilometrov. Prvostupňový súd poukázal na to, že predbežným opatrením č.k. 24 P 117/2014-32 zo dňa 20.05.2014 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Trnave č.k. 24 CoP/70/2014-89 zo dňa 27.08.2014 nariadil matke zdržať sa premiestnenia maloletého do zahraničia až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Ďalej maloleté dieťa dočasne zveril do osobnej starostlivosti otca, matke nariadil platiť výživné na maloletého vo výške 50 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca maloletého a dočasne upravil styk matky s maloletým dieťaťom v rozsahu každého nepárneho víkendu v mesiaci od piatka od 17.00 h do nedele do 17.00 h, tak, že matka si maloleté dieťa prevezme od otca a otcovi ho odovzdá v mieste bydliska maloletého dieťaťa, všetko do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 22.09.2014. Rozhodnutie prvostupňového súdu nadobudlo vykonateľnosť dňa 16.06.2014, s výnimkou výroku o výživnom, ktoré nadobudlo vykonateľnosť dňa 16.07.2014 a rozhodnutie odvolacieho súdu nadobudlo vykonateľnosť dňa 22.09.2014. Konanie o výkon predmetného predbežného opatrenia bolo uznesením tunajšieho súdu č.k. 24 Em 3/2014 právoplatne zastavené z dôvodu nedostatku právomoci slovenského súdu. Na tunajšom súde neprebiehalo, ani neprebieha konanie pri nezhode rodičov, ani konanie o nahradenie súhlasu druhého rodičia s vysťahovaním maloletého dieťaťa. Svoje rozhodnutie odôvodnil prvostupňový súd tak, že matka dňa 29.06.2014 premiestnila maloleté dieťa do Nemeckej spolkovej republiky bez súhlasu otca, kde sa proti jeho vôli nachádzalo do konca roka 2014. Maloletý je v súčasnosti v osobnej starostlivosti otca a od 12.01.2015 navštevuje prvý ročník Základnej školy Q. H. v B., kde bol zapísaný v riadnom termíne 15.01.2014 so svojim otcom, ktorý na zápise písomne splnomocnil matku na všetky právne úkony, ku ktorým dochádza v súvislosti s informáciami a korešpondenciou o maloletom dieťati v čase trvania jeho školskej dochádzky. Škola nemá informácie, či a ako sa matka o zápise dozvedela. V škole sa matka nikdy neinformovala a nijako neprejavila svoj nesúhlas s týmto zápisom. Podľa triednej učiteľky sa maloletý adaptoval veľmi dobre. V triede má kamarátov z materskej školy a v kolektíve je medzi spolužiakmi spokojný. Vyučovacie výsledky má veľmi dobré. Zameškané učivo dobehol rýchlo. Do školy chodí riadne pripravený, upravený, nosí si pomôcky. Otec ho ráno odprevádza do školy, poobede ho vyzdvihuje zo školského klubu. Otec spolupracuje so školou, zaujíma sa o vyučovacie výsledky svojho syna. S matkou sa nestretli. Dňa 20.02.2014 podal ustanovený znalec znalecký posudok, z ktorého súd zistil, že maloleté dieťa inklinuje k obom rodičom, má ich rád a má k nim vytvorený pozitívny citový vzťah, pri oboch sa správa spontánne a cíti sa spokojný. Podľa znalca sú obaja rodičia po psychickej stránke zdravé osobnosti. Ich vzájomný vzťah je rozporuplný, nerešpektujúci záujem druhého, obaja trvajú na svojich postojoch a zámeroch a nie sú spôsobilí sa vzájomne dohodnúť. Ich vzájomná nedôvera a odlišné výchovné prístupy majú negatívny vplyv na detskú psychiku maloletého, ktorý túto situáciu zneužíva vo svoj prospech. Maloletý vníma, že rodičia spolu nežijú a že má dve rôzne domácnosti. Na otázku znalca, kde býva, nevedel maloletý pohotovo reagovať a až potom povedal adresu matky v Nemecku. Podľa znalca maloletý preferuje matku (počas psychologického vyšetrenia si základné potreby t.j. pitie, jedenie pýtal zásadne od matky), ktorá je pre neho zdrojom bezpečia a istoty a má k nej vytvorený kladný prirodzený citovo sýtený vzťah dieťa - matka. Pri otcovi je uvoľnený, vidí sa v ňom, má ho rád, je pre neho zdrojom zábavy. Otec je vo výchove viac benevolentný, vychováva viac spontánne, počúva priania maloletého. S ohľadom na vek maloletého, jeho denný program (škola), jeho emocionálne potreby, je podľa znalca v súčasnej dobe vhodnejšie zveriť maloletého do starostlivosti matky. Matka maloletého je vo výchove direktívnejšia, čas maloletého viac štruktúruje, je dôslednejšia v otázkach výživy, návštevy školy, ako aj celkovej výchovy. Maloleté dieťa sa v čase rozhodovania súdu nachádzalo v Slovenskej republike, u otca, v ktorého osobnej starostlivosti má podľa predmetného rozhodnutia byť, čím sa zosúladil skutkový stav so stavom právnym. Od 12.02.2015 tu navštevoval základnú školu, kde sa zadaptoval dobre, dosahuje veľmi dobré študijné výsledky, dobehol aj zameškané učivo, pričom otec prípravu do školy nezanedbáva. Vo veci bolo medzičasom vykonané znalecké dokazovanie, z ktorého súd zistil, že maloleté dieťa má k obom rodičom vytvorený pozitívny vzťah, podľa znalca však s preferenciou matky, pričom obaja rodičia sú spôsobilí vychovávať maloleté dieťa, podľa znalca má však matka lepšie predpoklady na výchovu a osobnú starostlivosť o maloleté dieťa. Znalecký posudok je však len jedným z dôkazných prostriedkov, ktoré bude súd hodnotiť jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti s ostatnými dôkazmi. V konaní nebolo doposiaľ vypočuté maloleté dieťaťa, pričom jeho názor je súd povinný zisťovať a naň prihliadať, pričom z návrhu matky súd zistil, že maloleté dieťa matku požiadalo o styk a nie o zmenu výchovného prostredia. Z uvedených dôvodov súd návrh matky, ktorý by mal za následok ďalšiu zmenu výchovného prostredia maloletého dieťaťa v krátkom čase za sebou bez náležitého skutkového stavu najmä za stavu, že mu aktuálne nehrozí žiadna ujma, zamietol. Proti uzneseniu podala odvolanie matka prostredníctvom svojej právnej zástupkyne, pretože súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 1 písm. d) O.s.p., ako aj preto, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia (§ 201 ods. 2 písm. f) O.s.p.). Rozhodnutie považuje za nesprávne vzhľadom na aktuálne pomery ohľadne maloletého Q., súd nie je odborníkom v odbore detská psychológia, pribral do konania znalca, ktorý po vyšetrení oboch rodičov maloletého jasne vyslovil svoj názor. Tento obsiahnutý v znaleckom posudku mal súd k dispozícii, napriek tomu matke nevyhovel. Matka pritom nežiadala zásadnú zmenu výchovného prostredia, ale chcela obnoviť pôvodný stav kedy od októbra 2013 sa maloletý zdržoval v domácnosti matky v Nemecku, absolvoval tam predškolskú výchovu ako aj základnú školu. Aj zo správy z materskej školy vyplývalo, že Q. bezproblémovo sa adaptoval na cudzojazyčné prostredie, je šanca, že si cudzí jazyk osvojí do takej miery, aby bol jeho rodným jazykom. Otec využil, že matka v dobrej viere zobrala Q. stráviť vianočné sviatky na Slovensku a už matke nedovolil s maloletým odísť do Nemecka. Hoci bol Q. zapísaný na absolvovanie povinnej školskej dochádzky v nemeckej škole, zostal s otcom na Slovensku a otec mu bez súhlasu matky zmenil základnú školu na ZŠ Q. H. v B.. Obvyklý pobyt má teda maloletý v Nemecku, u svojej matky a na domácnosť matky bol zvyknutý. Návrhom na zmenu pôvodného predbežného opatrenia chcela teda matka docieliť, aby sa obnovil pôvodný faktický stav, to znamená, aby sa maloletý Q. vrátil do Nemecka. Jedným z dôvodov, prečo tento návrh súd zamietol bol fakt, že ešte nepočul maloletého Q., jeho názor pokladal za dôležitý. Maloletý Q. má 7 rokov a v jeho veku ťažko dieťa definuje, čo by reálne chcelo a čo si želá, čo je v jeho situácii najlepšie, najvhodnejšie. Maloletý bol v samotnom konaní vypočutý znalcom, ktorý mal odborné predpoklady na to, aby maloletého vypočul a tlmočil tak jeho stanovisko písomne vo svojom posudku. Je vôbec úspech ak sa u takého maloletého ako Q. podarí vôbec rozhovor s ním, preto výsluch pred sudcom nemá také porovnanie ako výsluch odborníkom znalcom so stanoviskom znalca v znaleckom posudku. Sám znalec konštatuje, že Q. má detskú osobnosť vo vývine so zníženou schopnosťou pre realitu s výraznou potrebou protektívnej materskej ochrany. Najdôležitejším dôkazom vo veci zverenia maloletého, ktorý má len 7 rokov, je práve znalecký posudok. Zamietnutím návrhu na vydanie predbežného opatrenia, kedy sa matka musí zdržať vycestovania s Q. do Nemecka, zverenie dočasne do osobnej starostlivosti otca nie je v záujme maloletého Q., pretože vyrastal a je zvyknutý, zaškolený v Nemecku a tiež s poukazom na závery znaleckého posudku. Navyše je zrejmé, že otec sa bude snažiť dodržať tento dočasný stav čo najdlhšie, pretože pojednávanie určované na 16.03.2015 bolo zrušené s termínom na 20.04.2015 nie je v záujme maloletého dieťaťa, aby sa otec usiloval byť mu obrazne povedané " matkou " alebo matkinou konkurenciou vtedy, keď jeho matka je psychicky zodpovednou a emocionálne kompetentnou materskou osobou. Otec prostredníctvom udržiavania “dočasného stavu“ snaží sa byť maloletému "matkou" čo najdlhšie, čo však nie je v záujme maloletého, ale v záujme otca. Navyše otec predbežné opatrenie ohľadne styku maloletého s matkou často nedodržiava, neumožňuje matke tráviť čas so synom v takom rozsahu a takým spôsobom ako je stanovené v predbežnom opatrení, trvá na svojej prítomnosti pri stretnutí. Zo znaleckého posudku jasne vyplýva, že maloletý matku potrebuje a predstavuje pre neho istotu. Ak bude otec trvať na výkone aktuálneho platného predbežného opatrenia budú policajné orgány v Nemecku nútené priviesť maloletého Q. späť na Slovensko, čo považuje v súčasnej situácii za šikanózny výkon práva v priamom rozpore so záujmom maloletého Q., ktorý nastúpil do pôvodnej školy v Nemecku, ktorú navštevoval v septembri 2014 až do decembra 2014 kedy prišlo konaním otca k prerušeniu návštevy tejto školy. Pri poslednom stretnutí 22.03.2015, ktoré prebehlo u rodičov matky, matka nedokázala odoprieť želaniu syna, ktorý si prial, aby mohol odísť späť s ňou a odcestovala s maloletým, ktorý sa po príchode do domácnosti matky tešil. Maloletý telefonoval na Skype s otcom a hovoril mu, že túži zostať s matkou. Napriek postoju syna a záverom znaleckého posudku, požiadal otec políciu o vydanie syna späť na Slovensko. Momentálne otec, a hoci v komunikácii s matkou uviedol, že už netrvá na dodržaní aktuálneho predbežného opatrenia, na tomto trvá, o čom informovala matku aj nemecká polícia. Núteným odvozom maloletého na Slovensku hrozí maloletému psychická ujma, najmä potom, čo sa tešil z príchodu späť do domácnosti matky, preto navrhla zmeniť rozhodnutie súdu prvého stupňa, že návrhu matky sa vyhovie a maloletého Q. dočasne zverí, do rozhodnutia vo veci samej, do jej osobnej starostlivosti. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 212 ods. 2. písm. a) v spojení s § 81 ods. 1 a § 102 ods. 2 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), a dospel k záveru, že odvolanie matky maloletého nie je dôvodné a rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasom 3 : 0, t.j. jednohlasne. Podľa § 74 ods. 1 O.s.p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Podľa § 102 ods. 1 O.s.p., ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz. V záujme maloletého dieťaťa môže súd po začatí konania vo veci starostlivosti súdu o maloletých na návrh nariadiť predbežným opatrením účastníkovi, aby do času rozhodnutia vo veci úpravy pomerov maloletého dieťaťa zabezpečoval osobnú starostlivosť o dieťa, ktoré je v čase podania návrhu umiestnené v zariadení na výkon rozhodnutia súdu. Ak súd rozhoduje o predbežnom opatrení podľa druhej vety, o návrhu na predbežné opatrenie rozhodne najneskôr do 30 dní od podania návrhu; ustanovenia § 75 až 77 sa použijú primerane. V zmysle § 75 ods. 6 O.s.p. súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov a bez nariadenia pojednávania. Podľa ods. 8 tohto ustanovenia o nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia ostatných účastníkov. Ust. § 76 ods. 1 O.s.p. obsahuje demonštratívny výpočet možných predbežných opatrení, ktoré súd môže nariadiť. Podľa písm. a) aby platil výživné v nevyhnutnej miere, písm. b) aby odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti, písm. f) aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal. Zákonodarca v cit. § 76 ods. 1 uvádza iba demonštratívny výpočet možných predbežných opatrení. Preto je možné vydať predbežné opatrenie aj iného obsahu, teda i predbežne dieťa dočasne zveriť do starostlivosti rodiča a upraviť styk rodiča s dieťaťom. V zmysle § 77 ods. 1 O.s.p. predbežné opatrenie zanikne, ak a) sa nepodá v súdom určenej lehote návrh na začatie konania, b) sa návrhu vo veci samej nevyhovelo, c) sa návrhu vo veci samej vyhovelo a uplynulo 30 dní od vykonateľnosti rozhodnutia vo veci, d) uplynul určený čas, po ktorý malo trvať. V zmysle § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, sa môžu kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ust. § 25 a § 26 sa použijú primerane. V zmysle § 25 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom, alebo ho zakáže. Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený súdom, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. V zmysle § 28 ods. 1 a 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti v celom ich rozsahu majú v zásade obaja rodičia. Rodič, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do starostlivosti uplatňuje svoju úlohu vo výchove dieťaťa prostredníctvom styku s dieťaťom. Zákon pritom vo vyššie citovaných ustanoveniach uprednostňuje dohodu rodičov o styku s maloletým dieťaťom, iba ak sa rodičia nedohodnú, upraví styk súd. Z ust. § 74 a nasl. O.s.p. vyplýva, že predbežné opatrenie nie je konečné rozhodnutie vo veci a jeho účelom je iba dočasná úprava pomerov účastníkov. Podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo účastníka ohrozené. Nariadením predbežného opatrenia účastník nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z uvedeného charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí a zvyčajne pre krátkosť času ani nemôže zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaný nemusí vždy byť dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Podľa čl. 12 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou musia zabezpečiť dieťaťu, ktoré je schopné si utvárať vlastné názory, právo ich vyjadrovať slobodne vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho týkajú, pripisujúc názorom dieťaťa náležitú váhu podľa jeho veku a zrelosti. Na tento účel musí byť dieťaťu predovšetkým poskytnutá možnosť byť vypočuté v akomkoľvek súdnom alebo administratívnom konaní, ktoré sa ho týka buď priamo, alebo prostredníctvom zástupcu, resp. príslušnej osoby, spôsobom zlučiteľným s procesnými pravidlami vnútroštátneho práva. Rodičia maloletého boli manželia, ktorých manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Galanta, č.k. 16P/24/2013-44 zo dňa 08.04.2013, ktorým súd schválil ich rodičovskú dohodu, na základe ktorej sa maloleté dieťa zverilo do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ktorí majú zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého v dvojtýždňových intervaloch, od 1. kalendárneho dňa v mesiaci a od 16. kalendárneho dňa v mesiaci, s tým , že ako prvý je povinný zabezpečovať osobnú starostlivosť otec, pričom obaja rodičia sú oprávnení zastupovať a spravovať majetok maloletého. Výživné na maloleté dieťa nebolo určené a styk zostal bez obmedzenia. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 19.04.2013. V čase vyhlásenia rozhodnutia matka aj otec žili v B.. Odvolací súd poukazuje na ostatné konanie pod sp. zn. 24CoP/70/2014, kde z návrhu otca vyplývalo, že matka sa v apríli 2013 odsťahovala do Nemecka, o maloletého sa staral výhradne otec, matka na jeho výživu neprispievala. Maloletý bol za matkou prvý krát v Nemecku od 07.08.2013 do 31.08.2013, v súlade s dohodou rodičov. Matka otca požiadala o ďalší pobyt, s ktorým súhlasil po jej vyjadrení sa, že požiada o zmenu starostlivosti a tak maloletý opäť odcestoval k matke dňa 30.09.2013, s tým, že sa má vrátiť otcovi 19.10.2013. Matka však dohodnutý termín nedodržala, maloletého napriek nesúhlasu otca zapísala do škôlky, ktorú aj začal navštevovať a odmietla otcovi oznámiť miesto ich pobytu. Matka pred Vianocami 2013 súhlasila, aby maloletý strávil Vianoce s otcom a starými rodičmi, s tým, že ho otec 12.01.2014 pošle naspäť do Nemecka s jej kamarátkou. Maloletý bol podľa vyjadrenia otca v ten deň chorý a cestu neodporučila ani jeho ošetrujúca pediatrička. Matka sa napriek tomuto po syna dostavila, otec jej dieťa neodovzdal, s tým, že k odovzdaniu príde 16.01.2014 v súlade s právoplatným rozhodnutím súdu. Matka sa podľa vyjadrenia otca, v obave, že otec maloletého odvedie namiesto toho na neznáme miesto, správala hystericky, čo malo negatívny vplyv na maloletého syna. Dňa 16.01.2014 prišlo k odovzdaniu maloletého matke, pričom otec jej oznámil, že nesúhlasí s jeho odchodom do Nemecka a nevydal jej jeho pas. Dňa 01.02.2014 neprišlo k odovzdaniu dieťaťa otcovi a matka otca vyzývala, aby pristúpil na požiadavky jej rodičovskej dohody, v opačnom prípade mu ona obmedzí styk s maloletým. Matka napokon súhlasila s pobytom syna u otca na maximálne dva týždne. Otec si dieťa vyzdvihol v Nemecku dňa 04.05.2014 a od 07.05.2014 navštevuje chlapec pôvodnú materskú školu v B.. Krajský súd v Trnave uznesením č.k. 24CoP/70/2014-89 na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Galanta, č.k. 24P/117/2014-41 zo dňa 20.05.2014 rozhodol tak, že nariadil predbežné opatrenie: Matke sa nariaďuje zdržať sa premiestnenia maloletého do zahraničia až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Maloleté dieťa sa dočasne zveruje do osobnej starostlivosti otca. Matke súd nariaďuje platiť výživné na maloletého vo výške 50,- Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca maloletého. Matka je oprávnená sa dočasne stýkať s maloletým každý nepárny víkend v mesiaci od piatka od 17.00 hodiny do nedele do 17.00 hodiny, tak, že si maloleté dieťa prevezme od otca a otcovi ho odovzdá v mieste bydliska maloletého dieťaťa, všetko do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Je nesporným, že v danom prípade je krajinou obvyklého pobytu dieťaťa Slovenská republika, pretože predchádzajúcim rozhodnutím súdu bolo dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ktorá sa vykonávala v mieste ich bydliska na Slovensku. Vzhľadom na zmenu situácie, keď matka odišla žiť a pracovať do Nemecka a otcom dieťaťa popísané nezhody pri návštevách maloletého u matky v Nemecku, bolo pri vydaní predbežného opatrenia uznesením Okresného súdu Galanta, č.k. 24P/117/2014-41 zo dňa 20.05.2014 v spojení s uznesením č.k. 24CoP/70/2014-89 Krajského súdu v Trnave preukázané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy spočívajúce v tom, že matka bude realizovať kroky smerujúce k premiestneniu maloletého do Nemecka a to napriek tomu, že deklaruje opak. Preto aj bolo rozhodnuté tak, že sa matke nariaďuje zdržať sa premiestnenia maloletého do zahraničia až do právoplatného skončenia konania vo veci samej a maloleté dieťa sa dočasne zveruje do osobnej starostlivosti otca. Aj keď predbežné opatrenie v takomto prípade plní preventívnu funkciu a nepredstavuje neprimeraný zásah do rodičovských práv oboch rodičov, matka aj tak mal. syna v čase účinnosti tohto opatrenia do Nemecka zobrala a otcovi ho nevrátila. Keď sa rozhodovalo o predbežnom opatrení nariadenia matke zdržať sa premiestnenia maloletého do zahraničia až do právoplatného skončenia konania vo veci samej odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade boli naplnené podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa mal. Q. dočasne zverí do osobnej starostlivosti otca. Za základnú skutočnosť potrebnú pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, bolo potrebné považovať to, že ostatné rozhodnutie súdu, na základe ktorého bolo dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, je aktuálne nerealizovateľné, nakoľko matka maloletého prevažne žije a pracuje v Nemecku, preto nie je reálne a najmä nie je v záujme maloletého, aby sa realizoval režim striedavej osobnej starostlivosti v dvojtýždňových intervaloch. Je v záujme maloletého, aby bolo zachované prostredie, v ktorom vyrastal a v ktorom má vytvorené primerané zázemie, preto bolo dôvodné, aby bol maloletý dočasne zverený do osobnej starostlivosti otca, ktorý mu aj doteraz poskytoval starostlivosť v rámci striedavej starostlivosti. Dôvodnosť zachovania pôvodného prostredia u otca bola daná aj tým, že maloletý má od septembra 2014 nastúpiť do prvého ročníka základnej školy. V neposlednom rade odvolací súd poukázal aj na samotný návrh rodičovskej dohody, ktorý zaslal právny zástupca matky právnemu zástupcovi otca (č.l. 67-68), v ktorom sa navrhuje zverenie maloletého do osobnej starostlivosti otca. Vzhľadom na uvedené závery, súd mal za to, že v danom prípade bolo nesporné, že vzhľadom na to, že rodičia maloletého dieťaťa nie sú schopní vykonávať striedavú osobnú starostlivosť, zohľadniac záujem dieťaťa na stabilite výchovného prostredia a zároveň dané ohrozenie dosiaľ jestvujúceho „statusu quo“ v starostlivosti o dieťa, si naliehavo vyžaduje úpravu výkonu základných práv a povinností rodičov k maloletému Q. formou predbežného opatrenia a že boli splnené všetky zákonné podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia, ktorým súd maloletého dočasne zveril do osobnej starostlivosti otca. Napriek takto nariadenému predbežnému opatreniu a zamietnutému návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenie uznesením Okresného súdu Galanta č.k. 24P/117/2014-270, zo dňa 23.2.2015, ktoré je predbežne vykonateľné dočasného zverenia maloletého do osobnej starostlivosti matky pri poslednom stretnutí 22.03.2015, ktoré prebehlo u rodičov matky, matka (ako tvrdí v odvolaní) nedokázala odoprieť želaniu syna, ktorý si prial, aby mohol odísť späť s ňou a odcestovala s maloletým, ktorý sa po príchode do domácnosti matky teší. Bolo to mesiac po zamietnutí jej návrhu na zmenu ostatného predbežného opatrenia uznesením Okresného súdu Galanta, č.k. 24P/117/2014-41 zo dňa 20.05.2014 v spojení s uznesením č.k. 24CoP/70/2014-89 Krajského súdu v Trnave. Matka týmto porušila predbežné opatrenia, aby sa zdržala premiestnenia maloletého do zahraničia až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Neustále je potrebné uviesť ako pri ostatnom nariadení predbežného opatrenia, že je v záujme maloletého, aby bolo zachované prostredie, v ktorom vyrastal a v ktorom má vytvorené primerané zázemie a zároveň dané ohrozenie dosiaľ jestvujúceho „statusu quo“ v starostlivosti o dieťa, bolo narušené práve premiestnením mal. dieťaťa matkou v čase, keď jej bolo uložené zdržať sa premiestnenia maloletého a maloletý bol dočasne zverený do osobnej starostlivosti otcovi. Týmto svojim konaním zrejme sa snažila zmeniť situáciu pred rozhodnutím vo veci samej, čo však nemôže ovplyvniť posudzovanie dosiaľ jestvujúceho „statusu quo“ v starostlivosti o dieťa, bolo narušené práve premiestnením mal. dieťaťa matkou. Matka mala ostatným predbežným opatrením upravený styk so synom, počas ktorého si dočasne mohla realizovať svoje rodičovské práva, ale aj povinnosti (od piatka od 17.00 h do nedele do 17.00 h každý nepárny víkend v mesiaci ). Premiestňovanie mal. syna do cudziny a navyše v čase účinnosti nariadeného predbežného opatrenia zdržať sa premiestnenia maloletého do zahraničia až do právoplatného skončenia konania vo veci samej, nemôže byť v záujme maloletého pre jeho zdravý vývin, duševnú pohodu, pocit bezpečia. Matka si musela byť vedomá porušenia tohto zákazu nariadeného Krajským súdom v Trnave uznesením č.k. 24CoP/70/2014-89 na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Galanta, č.k. 24P/117/2014-41 zo dňa 20.05.2014. Preto rozhodnutie súdu prvého stupňa považuje odvolací súd za vecne správne a podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ho potvrdil. V konaní vo veci samej bude vykonané riadne dokazovanie, budú náležite zistené všetky rozhodujúce skutočnosti, obaja rodičia budú môcť dostatočne prezentovať svoje návrhy a postoje a súd bude môcť vo veci meritórne rozhodnúť, sledujúc pritom primárne záujem maloletého. Právna zástupkyňa matky predložila odvolaciemu súdu listinné dôkazy, že sa mal. Q. bezproblémovo adaptoval v škole. Tieto dôkazy bolo predložené po rozhodnutí odvolacieho súdu-21.4.2015, preto nemohli byť pri vyhotovení rozhodnutia zdôvodnené. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.