{"guid": "1da03803-2223-4843-aed0-2540a88de805:e4eaf06f-f42f-4285-ad8f-bf656a7d88c7", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2017:3616204000.1", "spisova_znacka": "5CoP/42/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 5CoP/42/2017 z 29. 8. 2017", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trenčín z 29. augusta 2017, sp. zn. 5CoP/42/2017, ECLI:SK:KSTN:2017:3616204000.1", "identifikacne_cislo": "3616204000", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Iveta Slebodníková", "sudca_id": 518, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-iveta-slebodnikova-518", "datum_vydania": "2017-08-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "nazov": "§ 387 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e4eaf06f-f42f-4285-ad8f-bf656a7d88c7", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2017:3616204000.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2017:3616204000.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2017:3616204000.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5CoP/42/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3616204000
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Vrtochová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3616204000.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a sudcov JUDr.
Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho vo veci starostlivosti súdu o maloletú R. U., nar. XX.XX.XXXX,
bytom u matky, do plnoletosti zastúpenú Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske ako
kolíznym opatrovníkom, dieťa matky L. U., bytom F. okružná XXXX/XX, U. a otca T. R., bytom F. C.
XXX, M., o návrhu matky na zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu
Partizánske zo dňa 2. februára 2017, č.k. 5P/9/2016-65, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie    p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov   n e m á   nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zmenil rozsudok Okresného súdu Partizánske sp. zn.
4P/23/2011 zo dňa 13. 12. 2011 tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú R. U. nar.
XX.XX.XXXX zo sumy 55 eur na sumu 80 eur mesačne s účinnosťou od 28.09.2016 vždy do 15.dňa
toho ktorého mesiaca k rukám matky. Zročné výživné od 28.09.2016 do 31.01.2016 v sume 163 eur
súd povolil splácať otcovi v mesačných splátkach po 20 eur spolu s bežným výživným až do úplného
zaplatenia dlžnej sumy pod následkom straty výhody splátok. V ostatných častiach zostal rozsudok
sp.zn.  4P/23/2011 nezmenený. Súd vo zvyšku návrh zamietol a o náhrade trov konania rozhodol tak,
že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že matka maloletej R. sa návrhom doručeným súdu dňa
28.09.2016 domáhala zvýšenia výživného na maloletú zo sumy 55 eur na sumu 120 eur mesačne.
Návrh odôvodnila tým, že má zvýšené náklady na maloletú, ktorá začala chodiť na strednú školu, má
výdavky na stravu, oblečenie, dochádzanie do školy. Otec maloletej sa k návrhu písomne nevyjadril,
na pojednávaní uviedol, že nie je schopný platiť zvýšené výživné a je rád že platí stanovené výživné
riadne a včas.

3. Súd prvej inštancie na základe výsledkov vykonaného dokazovania a po ich zhodnotení dospel k
záveru, že návrh na zvýšenie výživného je podaný dôvodne, avšak nie v celom rozsahu.  Z vykonaného
dokazovania vyplýva, že posledná úprava výživného bola vykonaná rozsudkom tunajšieho súdu zo
dňa 13.12.2011, č.k. 4P/23/2011-47, ktorým bola vyživovacia povinnosť zvýšená na sumu 55 eur
mesačne s účinnosťou od 01.12.2011. Od predchádzajúcej úpravy vyživovacej povinnosti došlo u
maloletého dieťaťa k podstatnej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného. K poslednej
úprave vyživovacej povinnosti došlo pred viac ako piatimi rokmi, maloletá R. mala 12 rokov, navštevovala
siedmy ročník ZŠ. V súčasnosti má maloletá 17 rokov, je študentkou strednej školy. V súvislosti s
vyšším vekom maloletej došlo v prvom rade k zvýšeniu výdavkov na zabezpečenie jej potrieb ako



sú strava, ošatenie, obuv, drogéria a podobne. K zvýšeniu výdavkov došlo aj v súvislosti so školskou
dochádzkou, maloletá chodí na strednú školu - Dopravnú akadémiu v Trenčíne, v dôsledku čoho sa
zvýšili výdavky na každodenné dochádzanie do školy, tiež sa zvýšili výdavky na učebnice, školské
potreby a pomôcky, ZRPŠ, stužkovú a podobne. Z uvedených skutočností vyplýva, že na strane
maloletej došlo k takej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného. Súd dospel k záveru,
že možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom oboch rodičov maloletej, ako aj odôvodneným
potrebám maloletej zodpovedá v súčasnosti výživné v sume 80 eur mesačne. Súd pritom vychádzal
z toho, že zvýšenie výživného o 25 eur mesačne primerane pokryje zvýšené výdavky maloletej,
nakoľko maloletá má zvýšené bežné výdavky súvisiace s vyšším vekom a školskou dochádzkou, ale
nemá žiadne zvýšené výdavky v súvislosti s prípadným nepriaznivým zdravotným stavom (maloletá
síce nosí okuliare a navštevuje očného lekára, avšak okuliare nosila aj v čase poslednej úpravy
výživného) alebo osobitnými záľubami alebo koníčkami. Súd je pri rozhodovaní vo veciach týkajúcich
sa maloletého dieťaťa vždy povinný zohľadniť v prvom rade najlepší záujem maloletého dieťaťa. Súd pri
rozhodovaní prihliadal aj na to, že matka maloletej bola v čase poslednej úpravy výživného zamestnaná u
zamestnávateľa Rialto s.r.o. Partizánske ako šička, od 25.05.2011 do 30.11.2011 bola práceneschopná,
nemocenské dávky poberala v sume 270 eur mesačne. Poberala prídavok na dve deti v sume 44,02 eur
mesačne. Bývala v 3-izbovom byte svojich rodičov, ktorým prispievala na úhradu výdavkov spojených s
bývaním sumou 80 eur mesačne. Mala dve vyživovacie povinnosti. V súčasnej dobe býva v 1-izbovom
mestskom byte, ktorého je nájomkyňa. Žije v spoločnej domácnosti s dvomi dcérami - s dcérou R. a
s dcérou L. A. nar. XX.XX.XXXX. Okrem zariadenia bytu nemá žiaden iný hnuteľný ani nehnuteľný
majetok. Pracuje v spoločnosti Sali v Šimonovanoch ako šička, v roku 2016 mala priemerný mesačný
príjem vo výške 425 eur. Má náklady na bývanie: nájom 111 eur mesačne, elektrinu 18 eur, plyn 6
eur. Matka sa navyše podieľa na vyživovacej povinnosti k maloletej aj svojou osobnou starostlivosťou
o ňu. Otec maloletej v čase poslednej úpravy výživného poberal dávku v hmotnej núdzi a príspevky k
dávke v sume 204,44 eur. Býval spolu s manželkou a dvoma maloletými deťmi v 3-izbovom rodinnom
dome. Mesačne platil za elektrinu 48,31 eur, za plyn 78 eur, za rozhlas a televíziu 4,64 eur. Nebol
evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Mal tri vyživovacie povinnosti. V súčasnosti žije v
spoločnej domácnosti s manželkou a dvomi deťmi, naďalej má tri vyživovacie povinnosti. Je evidovaný
na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, nepoberá žiadne dávky. Po absolvovaní zváračského kurzu
má prísľub zamestnania. V roku 2016 pracoval do mája 2016 u D. Q., kde mal priemerný mesačný
príjem vo výške 345 eur. Od mája do augusta 2016 pracoval v spoločnosti Novoklim s.r.o. s priemerným
mesačným príjmom vo výške 291 eur, od augusta 2016 do novembra 2016 pracoval v Nemecku s
priemerným mesačným príjmom 853 eur. Keďže výživné maloletých detí má prednosť pred akýmikoľvek
inými výdavkami rodičov, dospel súd k záveru, že aj napriek tomu, že otec v súčasnej dobe nie je
zamestnaný, je dôvodné a oprávnené, aby sa podieľal na zvýšených výdavkoch svojej maloletej dcéry
zvýšeným výživným. Súd vychádzal z toho, že otec maloletej nie je dlhodobo nezamestnaný, za rok
2016 bol otec maloletej schopný zamestnať sa u viacerých zamestnávateľov a aj v súčasnosti má prísľub
zamestnania a je teda schopný dosiahnuť príjem, ktorý mu dovoľuje zaplatiť zvýšené výživné. Otec
maloletej je objektívne schopný pracovať a nájsť si zamestnanie. Zročné výživné súd určil od podania
návrhu za obdobie od 28.09.2016 do 31.01.2016 v sume 163 eur. Táto suma predstavuje rozdiel medzi
výživným zaplateným otcom na maloletú a výživným určeným v sume 80 eur (september 2016 - 7,99
eur, október 2016 - 25 eur, november 2016 - 25 eur, december 2016 - 25 eur, január 2017 - 80 eur), ktoré
zameškané výživné súd povolil otcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach po 20 eur mesačne
tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. V častiach nedotknutých týmto rozhodnutím
ostal rozsudok Okresného súdu Partizánske č.k. 4P/23/2011 zo dňa 13.12.2011 nezmenený.

4. Týmto rozhodnutím sa konanie končí, preto súd rozhodol aj o trovách konania. Vzhľadom k tomu,
že ide o konanie podľa Civilného mimosporového poriadku a s ohľadom na okolnosti prípadu nebolo
zistené, že by bolo spravodlivé priznať niektorému účastníkovi náhradu trov konania, ako aj vzhľadom
k tomu, že žiaden účastník nepodal návrh na rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania, súd
žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal.
5. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie otec, ktorý v odvolaní uviedol, že s rozhodnutím súdu I.
stupňa nesúhlasí a odvolaním napáda rozsudok v časti zvýšenia výživného. Je  si vedomý že posledná
úprava výživného bola zhruba pred 5 -timi rokmi, avšak od tejto úpravy sa výrazne zmenili pomery a
vzrástli potreby aj u detí z jeho terajšieho manželstva. V čase poslednej úpravy jeho manželka C. R.
opatrovala svoju starú matku, za čo dostávala opatrovateľský príspevok, pričom on poberal dávku v
hmotnej núdzi.



T.č. jeho manželke už zomrela stará matka ktorú opatrovala, čím tak okrem iného, stratila aj
opatrovateľský príspevok. T. č. je nezamestnaná, bez nároku na príspevok od štátu. On je t. č. tiež
nezamestnaný, bez akéhokoľvek príjmu a bez nároku na dávku v hmotnej núdzi. Momentálne s
manželkou a s ich dvomi deťmi žijú z toho, čo im dajú ich rodičia. Sú absolútne odkázaní na pomoc iných
v rodine. Avšak ani tak nepožiadal súd o zníženie, resp. zrušenie vyživovacej povinnosti na maloletú
R.. Jeho snahou bolo a stále je nájsť si vhodnú prácu a mať príjem, z ktorého by mohol ako tak vyživiť
svoje deti. Vzhľadom k tomu, že nemá ukončené žiadne odborné vzdelanie, jeho práca nie je dostatočne
platená, čo znamená, že jeho príjem bol vždy na hranici minimálnej mzdy. Z takéhoto príjmu nie je
schopný uspokojiť ani základné potreby svojej rodiny Z tohto dôvodu t.č. absolvuje zváračský kurz, aby
si mohol nájsť platovo výhodnejšie zamestnanie. Platenie výživného na maloletú v sume 55 eur mu pri
jeho ťažkej finančnej situácií nevychádzalo, avšak nepodal návrh na zníženie výživného. So všetkými
platbami im pomáhajú ich rodičia. Nesúhlasí s názorom súdu, ktorý mu zvýšil vyživovaciu povinnosť zo
sumy 55 eur na sumu 80 eur keďže už platenie výživného vo výške 55 eur mesačne prakticky nemá
momentálne z čoho uhrádzať. Súd svoje rozhodnutie o zvýšení vyživovacej povinnosti opiera o to, že
v súčasnosti má prísľub zamestnania, a teda je schopný dosiahnuť príjem, ktorý mu dovoľuje zaplatiť
zvýšené výživné. S týmto názorom súdu nesúhlasí v celom rozsahu. Súd predsa nemôže vychádzať z
prísľubov, ktoré ani nemusia byť uskutočnené a tiež nemôže mu určiť zvýšené výživné za obdobie, v
ktorom nemá žiadny príjem. Skutočnosť, že má v budúcnosti prácu prisľúbenú, nemôže byť podkladom
pre zvýšenie vyživovacej povinnosti v súčasnosti so spätnou platnosťou. Je pravdou, že v roku 2016
sa snažil nájsť si prácu a zamestnať sa, aby mohol uživiť svoju rodinu, avšak jeho príjem dosahoval
zväčša hranicu životného minima. Od mesiaca august 2016 do mesiaca november 2016 pracoval v
Nemecku, kde dosiahol priemerný príjem 853 eur; avšak z toho príjmu si hradil aj stravu, ubytovanie,
takže jeho netto príjem bol za toto obdobie ďaleko nižší. Maloletá R. je vekovo blízka jeho dcére B.,
ktorá je narodená v roku 2000, teda t.r. bude mať 17 rokov. Jeho dcéra rovnako ako maloletá R., má
zvýšené výdavky na štúdium, oblečenie, ako aj drogériu. Avšak je vychovávaná v skromnosti a je si
vedomá, že jej nároky nemôžu byť privysoké. Tiež prihliada na svojho brata, ktorý bude mať 10 rokov. Aj
maloletá B. mohla ísť zo školy na lyžiarsky, avšak vedela, že finančne by to nezvládli, tak sa ani na takýto
kurz neprihlásila. Rovnako tak ju nedali na školu, na ktorú chcela ísť, ale nechali ju študovať v Nitre,
aby ušetrili na výdavkoch spojených s cestovaním a internátom. Uvedené uvádza z toho dôvodu, že
životná úroveň detí by sa mala rovnať životnej úrovni rodičov. Matka maloletej R. mu bránila od rozvodu v
stretávaní sa s maloletou. Maloletá R. nemá k nemu ako k otcovi žiadny citový vzťah. Na základe vyššie
uvedeného výživné, ktoré platí v sume 55 eur je vzhľadom k jeho terajším schopnostiam a možnostiam
dostačujúce, a tiež je to viac ako 30% zo sumy životného minima. S výživným od matky spolu s rodinnými
prídavkami tak môže mať maloletá R. mesačne sumu 100 eur, čo je dostatok finančných prostriedkov na
pokrytie jej základných potrieb. Vzhľadom k vyššie uvedenému navrhoval, aby krajský súd rozhodnutie
súdu I. stupňa zrušil.
6. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že navrhuje rozsudok súdu prvej
inštancie potvrdiť v celom rozsahu, považuje ho za vecne správny. Vykonané dôkazy sú dostačujúce a
zvýšenie výživného odôvodnené a jednoznačne v prospech dieťaťa.
7. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 65 a § 66 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný
mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“),, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej
inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP, pričom v náväznosti na §
387 ods. 2 CSP odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na vecne správne odôvodnenie súdu prvej
inštancie, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.
8. Podľa ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak
sa zmenia pomery. Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určenie
výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia. Zmenou pomerov
sa rozumie výrazná zmena tých okolností (či už na strane oprávneného alebo povinného), ktoré boli
podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom.
9. Pri posudzovaní, či nastala zmena pomerov na strane oprávneného na výživnom, resp. povinného
rodiča, v akom rozsahu je odôvodnená zmena výživného, súd vychádza zo základných kritérií pre
určenie vyživovacej povinnosti, uvedených v ust. § 62 Zákona o rodine.
10. Základnými kritériami na určenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom sú predovšetkým
schopnosti, možnosti a majetkové pomery obidvoch rodičov (ust. § 62 ods. 2 prvá veta Zákona o rodine),
s prihliadnutím na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa (ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine).
11. V prípade, ak súd zistí významnú zmenu v pomeroch rodičov alebo detí, zmení existujúcu úpravu
výživného, a to v rozsahu, ktorá zodpovedá kritériám podľa ust. § 62, resp. § 75 ods. 1 Zákona o rodine.



12. Preskúmaním veci bolo zistené, že súd prvej inštancie v predmetnej veci riadne zistil skutkový stav
veci, nebol dôvod na opakovanie už vykonaného dokazovania  ani na jeho doplnenie podľa ust. § 68
CMP. Z obsahu spisu vyplýva, že posledná úprava výživného bola vykonaná rozsudkom súdu zo dňa
13.12.2011, č.k. 4P/23/2011-47, ktorým bola vyživovacia povinnosť zvýšená na sumu 55 eur mesačne
s účinnosťou od 01.12.2011. V čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti bola R. žiačkou 7. ročníka
základnej školy, bola alergička, nosila dioptrické okuliare. Jej výdavky na školské aktivity a akcie na
jeden školský rok boli v sume 335 eur. Matka maloletej bola zamestnaná u zamestnávateľa Rialto s.r.o.
Partizánske ako šička, od 25.5.2011 do 30.11.2011 bola práceneschopná, nemocenské dávky poberala
v sume 270 eur mesačne. Poberala prídavok na dve deti v sume 44,02 eur mesačne. Bývala v 3-
izbovom byte svojich rodičov, ktorým prispievala na úhradu výdavkov spojených s bývaním sumou 80
eur mesačne. Mala dve vyživovacie povinnosti. Otec poberal dávku v hmotnej núdzi a príspevky k dávke
v sume 204,44 eur. Býval spolu s manželkou a dvoma maloletými deťmi v 3-izbovom rodinnom dome.
Mesačne platil za elektrinu 48,31 eur, za plyn 78 eur, za rozhlas a televíziu 4,64 eur. Nebol evidovaný v
evidencii uchádzačov o zamestnanie. Mal tri vyživovacie povinnosti.
13. V čase rozhodovania súdom prvej inštancie mala R. 17 rokov, je študentkou strednej školy. S
prirodzeným nárastom cien sa zvýšili výdavky dieťaťa na stravu, oblečenie, hygienu, zdravotné potreby,
ako aj na školu. Matka pracuje v spoločnosti Sali v Šimonovanoch ako šička, v roku 2016 mala priemerný
mesačný príjem vo výške 425 eur. Býva v 1-izbovom mestskom byte, ktorého je nájomkyňa. Žije v
spoločnej domácnosti s dvomi dcérami - s dcérou R. a s dcérou L. A. nar. XX.XX.XXXX. Má náklady
na bývanie: nájom 111 eur mesačne, elektrinu 18 eur, plyn 6 eur. Otec v súčasnosti žije v spoločnej
domácnosti s manželkou a dvomi deťmi, naďalej má tri vyživovacie povinnosti. Je evidovaný na úrade
práce, sociálnych vecí a rodiny, nepoberá žiadne dávky. Po absolvovaní zváračského kurzu má prísľub
zamestnania. V roku 2016 pracoval do mája 2016 u D. Q., kde mal priemerný mesačný príjem vo výške
345 eur. Od mája do augusta 2016 pracoval v spoločnosti Novoklim s.r.o. s priemerným mesačným
príjmom vo výške 291 eur, od augusta 2016 do novembra 2016 pracoval v Nemecku s priemerným
mesačným príjmom 853 eur.

14. Z uvedeného je zrejmé, tak, ako správne konštatoval aj súd prvej inštancie, že preukázateľne došlo
k zmene pomerov od poslednej úpravy výživného na strane všetkých účastníkov konania, a to najmä
na strane R., ktorej náklady oproti predchádzajúcej úprave výživného vzrástli. Pričom doposiaľ určené
výživné ani zďaleka nepokrýva výdavky na jej výživu, výdavky v súvislosti so školou. Z vykonaného
dokazovania mal aj odvolací súd za preukázané, že od posledného rozhodnutia o výživnom už uplynulo
viac ako 5 rokov, odkedy, vzhľadom aj na vek maloletej, jej potreby podstatne vzrástli, pričom matka
v konaní pred súdom prvej inštancie riadne preukázala všetky odôvodnené výdavky. V čase poslednej
úpravy vyživovacej povinnosti R. mala 12 rokov, navštevovala siedmy ročník ZŠ. V čase rozhodovania
súdom prvej inštancie mala 17 rokov, je študentkou strednej školy. V súvislosti s vyšším vekom R. teda
došlo v prvom rade k zvýšeniu výdavkov na zabezpečenie jej potrieb ako sú strava, ošatenie, obuv,
drogéria a podobne. K zvýšeniu výdavkov došlo aj v súvislosti so školskou dochádzkou, chodí na strednú
školu - Dopravnú akadémiu v Trenčíne, v dôsledku čoho sa zvýšili výdavky na každodenné dochádzanie
do školy, tiež sa zvýšili výdavky na učebnice, školské potreby a pomôcky, ZRPŠ, stužkovú a podobne.
Z uvedených skutočností vyplýva aj podľa odvolacieho súdu, že na strane maloletej došlo k takej
zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného. Súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že
možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom oboch rodičov, ako aj odôvodneným potrebám R.
zodpovedá v súčasnosti výživné v sume 80 eur mesačne. Súd prvej inštancie pritom správne vychádzal
z toho, že zvýšenie výživného o 25 eur mesačne primerane pokryje zvýšené výdavky R., nakoľko má
zvýšené bežné výdavky súvisiace s vyšším vekom a školskou dochádzkou, ale nemá žiadne zvýšené
výdavky v súvislosti s prípadným nepriaznivým zdravotným stavom (síce nosí okuliare a navštevuje
očného lekára, avšak okuliare nosila aj v čase poslednej úpravy výživného) alebo osobitnými záľubami
alebo koníčkami. Súd je pri rozhodovaní vo veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa vždy povinný
zohľadniť v prvom rade najlepší záujem maloletého dieťaťa. Keďže výživné maloletých detí má prednosť
pred akýmikoľvek inými výdavkami rodičov, dospel súd prvej inštancie správne k záveru, že aj napriek
tomu, že otec v súčasnej dobe nie je zamestnaný, je dôvodné a oprávnené, aby sa podieľal na zvýšených
výdavkoch svojej dcéry zvýšeným výživným. Súd prvej inštancie správne vychádzal z toho, že otec nie je
dlhodobo nezamestnaný, za rok 2016 bol schopný zamestnať sa u viacerých zamestnávateľov a je teda
schopný dosiahnuť príjem, ktorý mu dovoľuje zaplatiť zvýšené výživné. Otec je aj podľa odvolacieho
súdu objektívne schopný pracovať a nájsť si zamestnanie.
15. Vychádzajúc potom z vyššie uvedených zistení, prihliadajúc na odôvodnené potreby R., ktorá je o
5 rokov staršia, na možnosti a schopnosti oboch rodičov, pri zohľadnení príjmu matky aj otca maloletej,



pri zohľadnení preukázaných výdavkov u matky, ako i pri zohľadnení preukázaných výdavkov u otca,
považoval aj odvolací súd návrh matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca voči R. z časti za
dôvodný, pričom za primerané zvýšenie výživného na maloletú od 28.09.2016, teda od podania návrhu,
považoval aj odvolací súd sumu 80 eur mesačne a preto súd prvej inštancie správne na túto sumu otcovi
vyživovaciu povinnosť zvýšil.
16. Odvolací súd poukazuje na to, že otec dieťaťa si musí byť vedomý svojej vyživovacej povinnosti voči
dieťaťu pokiaľ nie je schopné samostatne sa živiť i na úkor vlastnej životnej úrovne. Malo by byť preto
v jeho záujme podieľať sa na výžive svojho dieťaťa podľa jeho potrieb. Treba pritom zdôrazniť, že R.
je odkázaná svojou výživou výhradne na svojich rodičov, pričom jej matka, nie je schopná sama hradiť
všetky jej preukázané výdavky.
17. V danom prípade teda súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav a správne rozhodol, preto
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP tak, že žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho  súdu jednohlasne.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5P/9/2016", "guid": "3cb50e7f-b2d0-40d6-9c50-05840eff3b08:a856e5df-db68-4685-9e43-96ce4de00c3e", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "1da03803-2223-4843-aed0-2540a88de805:fd0d07ef-98df-432f-86ea-d99e5cc67d3b", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2017:3616204000.1", "spisova_znacka": "5CoP/42/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 5CoP/42/2017 z 29. 8. 2017", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2017-08-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2017:3616204000.1"}], "citovane_v": []}