{"guid": "1d9df45a-418d-4f68-94e5-71141782c8d8:74b98311-0278-436b-ba89-687350ce3eb9", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2015:8513206719.1", "spisova_znacka": "12Co/35/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 12Co/35/2015 z 8. 4. 2015", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 8. apríla 2015, sp. zn. 12Co/35/2015, ECLI:SK:KSPO:2015:8513206719.1", "identifikacne_cislo": "8513206719", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Soňa Pekarčíková", "sudca_id": 127, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-sona-pekarcikova-127", "datum_vydania": "2015-04-08", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "nazov": "§ 219 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/74b98311-0278-436b-ba89-687350ce3eb9", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2015:8513206719.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2015:8513206719.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2015:8513206719.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12Co/35/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8513206719
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8513206719.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tótha a členov senátu JUDr.
Petra Šama a JUDr. Jozefa Škraba, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinová
25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4,
Bratislava, IČO: 36 864 421 proti žalovanej: Slovenskej republike - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, v konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Stará Ľubovňa zo dňa 24.11.2014 č. k. 2C/132/2013-80, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e  rozsudok súdu prvého stupňa.

N e p r i z n á v a  žalovanej náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Stará Ľubovňa rozsudkom č. k. 2C/132/2013-80 žalobu zamietol. Žalovanej právo na
náhradu trov konania  nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že žalobou zo dňa 27.9.2012
žalobca domáhal sa náhrady majetkovej škody 2.011,72 eur  a nemajetkovej ujmy 402,34  eur titulom
porušenia povinnosti exekučným súdom - Okresným súdom Vranov nad Topľou vydať poverenie
súdnemu exekútorovi v zákonnej 15-dňovej lehote vyplývajúcej z § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
č. 233/1995 Z. z.. Náhrada majetkovej škody predstavuje náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá už
viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím súdu. Pri nemajetkovej ujme, keď samotné
konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením, žiada zaplatiť nemajetkovú ujmu vo
výške 20 % z uplatňovanej istiny s príslušenstvom.

Žalovaná   navrhla   žalobu   zamietnuť  pre   neúplný,  nejasný   titul  náhrady škody.
Dňa 23.4.2012 boli podané žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, ale už
27.9.2012 boli podané žaloby, teda pred uplynutím 6-mesačnej doby a prerokovania nároku na náhradu
škody.  Zo strany žalobcu ide o predčasne uplatnený nárok na súde. Žalovaná ďalej poukazuje na
to, že neexistuje konštatovanie nesprávneho úradného postupu príslušným úradom, resp. ústavným
súdom. Čo sa týka nedodržania lehoty - 15 dňovej lehoty na vydanie poverenia, tak samotné
nedodržanie zákonom ustanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní. Naviac, akýkoľvek
nárok žalobcu, vychádzajúci z nesprávneho úradného postupu za dobu nevydania rozhodnutia v
15-dňovej lehote v exekučných veciach začatých po 1.6.2011, nemá oporu v zákone. Nesprávny
úradný postup nemožno vymedziť len ako porušenie právnej normy ustanovenej predpisom pre postup
štátneho orgánu, pričom je nevyhnutné, aby nezákonnosť bolo konštatovaná príslušným orgánom.
Táto podmienka nie je v prípade zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
splnená. V exekučnom konaní sú súdy z úradnej moci oprávnené skúmať nekalú povahu rozhodcovskej
doložky, pričom § 44 ods. 2 Exekučného poriadku stanovuje 15-dňovú lehotu na udelenie poverenia
súdnemu exekútorovi, ale 15-dňová lehota sa nevzťahuje na prípady zamietnutia žiadosti o udelenie



poverenia. Preto nie je možné konštatovať existenciu prieťahov v súdnom konaní. Žalovaný tiež namietal
premlčanie nároku žalobcu.

Podkladom na vedenie exekúcie bol rozhodcovský rozsudok, o ktorého vykonanie požiadal žalobca ako
oprávnený vo veci 7Er/656/2010 proti povinnému Renáte Gunárovej. Exekučný súd žiadosť súdneho
exekútora JUDr. Krutého o udelenie poverenia zamietol. Rozhodnutie je právoplatné dňom 19.1.2011.
Ďalším uznesením z 2.3.2011 bola exekúcia zastavená, ktoré uznesenie č. k. 7Er/656/2010-17 je
právoplatné dňom 11.3.2011.

Okresný súd sa priklonil stanovisku žalovaného, že 15-dňová lehota na udelenie poverenia súdnemu
exekútorovi podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku č. 233/1995 Zb. sa nevzťahuje na vydanie
rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia. 15-dňová lehota platí len pre prípady
vydania poverenia súdneho exekútora vykonaním exekúcie. Preto nie je možné konštatovať existenciu
prieťahov v súdnom konaní.

Súd nárok žalobcu posudzoval podľa § 3 ods. 1 písm. a) a d) zákona číslo 514/2003 Zb. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, pričom štát zodpovedá za podmienok ustanovených
týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci, a
to nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom. Podľa § 9 ods. 1 zákona číslo
514/2003 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri nesprávnom úradnom postupe sa považuje
porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon, alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej
lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní, alebo
iný nezákonný zásah  do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Podľa
§ 17 ods. 2 zákona číslo 514/2003 Zb., v prípadoch, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak  nie je možné
uspokojiť ju inak.

Pri hodnotení nároku žalobcu súd vychádzal z § 44 ods. 2 zákona číslo 233/1995 Zb. Exekučného
poriadku, kde súd skúma žiadosť o udelenie poverenia na výkon exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie
a exekučný titul.  Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo
návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti
písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa §
41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom,
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je
prípustné odvolanie.

Ak si žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody spôsobenej orgánom vykonávajúcim verejnú moc,
musí splniť zákonné podmienky preukázaním zodpovednosti za škodu podľa zákona číslo 514/2003 Zb..
Dôkazné bremeno je na žalobcovi. Čo je nesprávny úradný postup sa dá vyvodiť z § 9 ods. 1 zákona
číslo514/2003 Zb., že za nesprávny úradný postup sa považuje porušenie povinnosti orgánu verejnej
moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote. Podľa súdu 15-dňová lehota
podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku neplatí v prípadoch, ak nie je vydané poverenie na vedenie
exekúcie. 15-dňová lehota platí len v prípade, ak súd vydá poverenie súdnemu exekútorovi, ak zachoval
postup vymedzený v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

Súd poukazuje na to, že nesprávny úradný postup nemožno vyvodiť len z nesprávnej aplikácie právneho
predpisu, v danom prípade preskúmavanie exekučného titulu, t. j. rozhodcovského rozsudku, ako došlo
k zamietnutiu žiadosti o udelenie o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi. Súdy majú z úradnej
povinnosti skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej
doložky, či rozhodcovské konanie prebiehalo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak súd pri
zachovaní postupu podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku skúmal exekučný titul, či je v súlade so
zákonom a dospel k záveru, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný v rozpore so zákonom, tak boli
splnené podmienky na neudelenie poverenia súdnemu exekútorovi a žiadosť súdnemu exekútorovi
zamietol. Naviac, proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, nebol oprávneným
- žalobcom ani daný opravný prostriedok - odvolanie. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno na
preukázanie vzniku škody a preukázanie zodpovednosti žalovanej za túto škodu. Keď je spochybnená
existencia škody, potom súd  nárok žalobcu ako nedôvodný zamietol.



Žalobca poukazuje na to, že  v dôsledku nesprávneho úradného postupu došlo k ohrozeniu jeho
legitímnych očakávaní, resp. že mohlo dôjsť k zániku povinného, zmareniu účelu  konania pre
stratu kontaktu s povinným, insolvencií povinného, tak ide len o hypotetické uvažovanie žalobcu,
bez preukázania konkrétneho zásahu do sféry žalobcu. Tvrdená nevymožiteľnosť pohľadávky nie
je dôsledkom nesprávneho úradného postupu alebo nezákonného rozhodnutia exekučného súdu,
ale nečinnosťou žalobcu, ktorý v pozícií veriteľa sa domáhal vydania rozhodnutia z rozhodnutia
rozhodcovského súdu, ktorý rozhodoval na základe neplatnej rozhodcovskej doložky. Rozhodnutie
rozhodcovského súdu nezakladá prekážku rozsúdenej veci pre občianske súdne konanie.

Keď žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy v rozsahu 20 % z istiny a
príslušenstva, tak podľa súdu žalobca nepreukázal základ nároku, a to vznik škody.
Keď nie je preukázaný vznik škody, nie je splnený ani  atribút na vymáhanie nároku na náhradu škody
z nesprávneho úradného postupu v dôsledku vzniku škody. Preto súd nárok žalobcu ako nedôvodný
zamietol.

O trovách konania účastníkov bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Neúspešný žalobca nemá
právo na náhradu trov konania. Úspešná žalovaná si náhradu trov konania nežiadala, preto žalovanej
nebola priznaná náhrada trov konania.

Proti rozsudku okresného súdu dal odvolanie žalobca. Súd rozhodol o merite veci na základe inšpirácie
novou právnou úpravou obsiahnutou v ustanovení § 9 ods. 2 zákona číslo 514/2003 Zb.. Nie je
možné, aby súd interpretoval hmotné právo platné v čase vzniku právnych skutočností a založenia
zodpovednosti právneho vzťahu pomocou hmotného práva, ktoré sa stalo súčasťou právneho poriadku
až po vzniku právnych skutočností a potom, čo už došlo k založeniu zodpovednosti právneho vzťahu.
Súd nevysvetlil, prečo zastáva názor, že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty. Právna neistota
existuje vždy do času, kým nedôjde ku konečnému rozhodnutiu. Zákonodarca vytvoril legitímnu sféru
tolerancie trvania právnej neistoty určením zákonnej lehoty. Exekučný súd však ignoroval takúto
legitímnu sféru, na čo zo zákona nemal oprávnenie a posunul pôsobenie právnej neistoty do času,
ktorý je z hľadiska ochrany základného práva na spravodlivý súdny proces neakceptovateľný. Súdu
neprislúcha polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konania zákonnými lehotami. Súd má aplikovať
platné práva a akékoľvek úvahy de lega ferenda sú neprípustným súdnym aktivizmom, na ktorý
nemožno založiť meritórne rozhodnutie. Štrasburský súd opakovane uviedol, že zodpovednosť štátu za
prieťahy v konaní vzniká aj vtedy, ak súd koná náležite, ale dĺžka konania je ovplyvnená mimosúdnymi
faktorami, napr. nárastom ekonomickej trestnej činnosti, či rozsahom nevybavenej súdnej agendy.
Dohoda zaväzuje zmluvné štátny, aby organizovali svoj právny poriadok takým spôsobom, aby vyhovel
požiadavkám článku VI. ods. 1 zahrňujúce aj právo na rozhodnutie veci v primeranej lehote.

Odvolateľ vyčíta súdu, že nepoužil ako dôkaz znalecký posudok č. 1/2013 vypracovaný znaleckým
ústavom Ekonomickej univerzity v Bratislave. Súd nevykonal oboznámenie sa s obsahom znaleckého
posudku na preukázanie nároku žalobcu na náhradu škody.

Odvolateľ poukazuje na to, že nedošlo k prerušeniu súdneho konania, pretože boli položené
prejudiciálne otázky Ústavnému súdu SR. Žalobca žiada zrušiť rozhodnutie súdu prvého stupňa a vec
mu vrátiť na ďalšie konanie.

Krajský súd prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal preskúmania napadnutého
rozhodnutia a zistil, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné potvrdiť ako vecne správne. Odvolací
súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.) a
k tomu dodáva:

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku číslo 233/1995 Zb., súd skúma žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. Ak nezistí rozpory v žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
alebo návrh na vykonanie exekúcie so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti má písomne poveriť
exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak ale súd zistí rozpor žiadosti s návrhom   exekučného   titulu   so
zákonom,   žiadosť  o udelenie poverenia
uznesením zamietne. Exekučný súd z úradnej moci má podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku skúmať
žiadosť o udelenie poverenia, čo je limitované 15-dňovou lehotou na udelenie poverenia pri bezchybnom



návrhu. Ak ale exekučný súd z úradnej moci zistí pochybenie, tak 15-dňová lehota nie je stanovená
pre prípad, ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu na vykonanie exekúcie so zákonom. Potom
nedodržanie 15-dňovej lehoty na vydanie rozhodnutia o nevydaní poverenia súdneho exekútora nie je
porušením práva oprávneného. Pre prípad neudelenia poverenia na vykonanie exekúcie nie je zákonom
- Exekučným poriadkom stanovená lehota, aj keď sa žalobca domnieva, že aj v takomto prípade má
platiť 15-dňová lehota na vydanie rozhodnutia o zamietnutí návrhu na vydanie poverenia.

Zo zákona - Exekučného poriadku nevyplýva 15-dňová lehota na zamietnutie žiadosti na udelenie
poverenia. Nemôže tak dôjsť ani k porušeniu práva na vydanie rozhodnutia - úradného úkonu v
zákonom stanovenej lehote. Nie je možné konštatovať nesprávny úradný postup podľa § 9 ods. 1
zákona číslo 514/2003 Zb.. § 9 ods. 4 zákona číslo 514/2003 Zb. udeľuje právo na náhradu škody
spôsobenú nesprávnym úradným postupom tomu, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda. Keď
táto podmienka nároku na náhradu škody je u žalobcu splnená a nedá sa konštatovať nesprávny úradný
postup, potom rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne, ak žalobu zamietol.

Štát má zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom aj v prípadoch, keď sa
nesprávny úradný  postup preukáže. Ak neexistuje v Exekučnom poriadku lehota na vydanie rozhodnutia
o neudelení poverenia súdnemu exekútorovi, nie je možné sa žalobcu domáhať náhrady škody, že došlo
k porušeniu právnej povinnosti súdom.

Odvolací súd prisvedčuje názoru žalovanej, že nie sú splnené podmienky na vyvodenie zodpovednosti
za nesprávny úradný postup definovaný v § 9 ods. 1 zákona číslo 514/2003 Zb., ak nebolo konštatované
porušenie práva žalobcu v dôsledku prieťahu v súdnom konaní. Zatiaľ neexistuje rozhodnutie ústavného
súdu, či konštatovanie prieťahu v súdnom konaní predsedom okresného súdu. Novela § 9 zákona
číslo 514/2003 Zb. len bližšie definovala podmienky pre konštatovanie prieťahu v súdnom konaní
ako predpokladu na uplatnenie nároku na náhradu škody nesprávneho úradného postupu. Ak nie je
kompetentným orgánom zistený nesprávny úradný postup, potom nie je možné vyvodiť zodpovednosť
z nesprávneho úradného postupu vo forme náhrady škody.

Žalobca uplatňuje právo na náhradu škody spôsobenej žalobcovi. Náhrada škody je predstavená
administratívnymi nákladmi na evidovanie pohľadávky žalobcom. Podľa súdu nestačí samotné tvrdenie
žalobcu, že mu vznikla škoda, ktorú vyčíslil bez predloženia dôkazov o vynaložení konkrétnych nákladov.
Naviac sa jedná o administratívne náklady, ktoré má žalobca za správu pohľadávky, pričom tieto
administratívne náklady nemôžu byť predmetom exekučného konania. Žalobca uplatňuje nemajetkovú
ujmu, pri ktorej nepreukázal, že žalobcovi v dôsledku nesprávneho úradného postupu došlo k ohrozeniu
legitímnych očakávaní, k ohrozeniu jeho podnikateľských aktivít, stratu dôvery vedenia spoločnosti
súdnictva. Ide len o hypotetické uvažovanie žalobcu bez preukázania konkrétneho zásahu do sféry
žalobcu. Odvolací súd nevidí dôvod na priznanie náhrady škody, či priznanie nemajetkovej ujmy na
základe aplikácie Nálezu Ústavného súdu o priznaní finančných zadosťučinení za prieťahy v súdnom
konaní, naviac keď exekúcia bola vyhlásená za neprípustnú a zastavená. Exekučný súd konštatoval
neprijateľnú zmluvnú podmienku, a to rozhodcovskú doložku, preto žalobca ako oprávnený nemá
titul na vedenie exekúcie proti povinnému, a to rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcom s platnou
rozhodcovskou zmluvou.

Ak sa vyčíta súdu prvého stupňa, že nevyužil znalecký posudok číslo 1/2014, tak tento môže byť použitý
len ako ďalší dôkaz v konaní, pretože znalecké dokazovanie v konaní nebolo nariadené súdom. Znalecký
posudok je bez významu aj vzhľadom na to, že sám navrhovateľ si zapríčinil neúspech v exekučnom
konaní, ak viedol exekúciu na základe nevykonateľného titulu, a to rozhodcovského rozsudku vydaného
rozhodcom bez platnej rozhodcovskej doložky. Naviac náhrada škody vyjadruje paušálne náklady, aj
keď podloženej znaleckým posudkom, pričom sa vykazujú náklady akejkoľvek administratívnej činnosti,
ale nie vo vzťahu ku konkrétnemu nároku zo sporu. Nároky na náhradu škody sú skôr hypotetické,
pretože vymedzujú všeobecné náklady správy pohľadávky u žalobcu bez konkrétneho určenia výšky
škody v súvislosti s týmto prípadom tvrdeného porušenia povinnosti exekučným súdom. Neide tu
o konkrétnu náhradu materiálnej ujmy u žalobcu. Naviac žalobca nepreukázal príčinnú súvislosť
medzi nesprávnym úradným postupom, zatiaľ neosvedčeným a vznikom konkrétnej škody z porušenia
povinnosti exekučným súdom.



Čo sa týka nemajetkovej ujmy, žalobca nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy v súvislosti s porušením
práva. Z hľadiska morálnych aspektov je potrebné prihliadnuť na to, že sám žalobca vymáha pohľadávku,
ktorá je pochybná. Preto aj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch je pochybný. Odvolací súd
sa v celom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím súdu prvého stupňa ako rozhodnutím správnym v celom
rozsahu, kde odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

Ak žalobca poukazuje na retroaktivitu pri použití § 9 ods. 2 zákona číslo 514/2003 Zb., tak ide o nepriamu
retroaktivitu, pretože v ods. 1 je vymedzený nesprávny úradný postup a odsek 2, účinný od 1.1.2013, len
bližšie definuje posudzovanie nesprávneho úradného postupu súdom, ktorého dôsledkom sú sťažnosti
na prieťahy, prípadné disciplinárne konanie. Keďže neexistuje žiadne rozhodnutie Ústavného súdu
týkajúce sa prieťahu v konaní vo vzťahu k žalobcovi, nie je možné konštatovať nesprávny úradný postup,
ktorý je podmienkou na uplatnenie nároku na náhradu škody, či nemajetkovej ujmy. § 9 ods. 2 zákona
číslo 514/2003 Zb. len bližšie rieši otázku posúdenia nesprávneho úradného postupu, ale definovanie
nesprávneho úradného postupu je stále uvedené v § 9 ods. 1 zákona účinného aj pred 1.1.2013. Aj
táto námietka žalobcu o odvolaní je dôvodná. Preto odvolací súd nevidí dôvod na zrušenie rozhodnutia
súdu prvého stupňa.

Odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov konania. Neúspešný
žalobca nemá právo na náhradu trov konania podľa § 142 ods. 1  O.s.p.. Úspešná žalovaná si
náhradu trov konania nežiada, preto okresný súd správne rozhodol, ak nepriznal žalovanej náhradu trov
prvostupňového konania.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojenís  § 142 ods. 1 O.s.p..
Neúspešný žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaná v odvolacom konaní
trovy nežiadala, preto úspešnej žalovanej nebola priznaná náhrada trov odvolacieho konania.

Žalobca v konaní vytýka neprerušenie súdneho konania pre položenie prejudiciálnej otázky. V súdnom
spise ale nie je návrh na prerušenie konania, preto o neexistujúcom návrhu žalobcu nemohol rozhodovať
ani okresný súd. Odvolací súd nevidí porušenie práva žalobcu v tom, že okresný súd neprerušil konanie
vo veci do doby rozhodnutia o prejudiciálnej otázke.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2C/132/2013", "guid": "4c10766d-c11b-4793-bd77-5dda41de3a28:1a5587a3-f198-42ac-acb2-6744abe8b30b", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "331c0b29-6bb6-4aab-8698-c8b60b0e65f6:eaeecc62-947c-4f24-aad2-ba7831e0628d", "ecli": null, "spisova_znacka": "7Er/656/2010", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Svidník sp. zn. 7Er/656/2010 z 17. 3. 2015", "sud": "Okresný súd Svidník", "datum_vydania": "2015-03-17", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/331c0b29-6bb6-4aab-8698-c8b60b0e65f6:eaeecc62-947c-4f24-aad2-ba7831e0628d"}], "citovane_v": []}