Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 23To/58/2019 z 19. 8. 2019
Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 19. augusta 2019, sp. zn. 23To/58/2019, ECLI:SK:KSTN:2019:3818010811.1
Krajský súd Trenčín | 23To/58/2019 | ECLI:SK:KSTN:2019:3818010811.1 | 2019-08-19 | Uznesenie
Oblasť práva: Trestné právo – Život a zdravie
Citované ustanovenia: § 319 TP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/46feada5-57a4-4d8e-9a78-d6b4ce1131c1
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2019:3818010811.1

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/58/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3818010811
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Javorková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3818010811.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Javorkovej a sudcov
JUDr. Ondreja Samaša a JUDr. Františka Kováča na verejnom zasadnutí konanom dňa 20. augusta
2019 prejednal odvolania obžalovaných

1) G. Y.,
nar. XX.XX.XXXX v L., okres J., trvale bytom G. Y., D.
XXX/X,
2) C. Y.,
nar. XX.XX.XXXX v L., okres J., trvale bytom G. Y., F.
XXX/XX,

ktoré podali proti rozsudku Okresného súdu Prievidza, sp. zn. 2T/160/2018 zo dňa 3. apríla 2019 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolania obžalovaných   z a m i e t a j ú  , pretože nie  sú dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu  Prievidza    sp. zn. 2T/160/2018   zo dňa 03.04.2019 boli  obžalovaní
G. Y. a C. Y. uznaní  vinnými z prečinu nebezpečného vyhrážania formou spolupáchateľstva podľa §
20, § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a), písm. d) Trestného
zákona, pretože  dňa 04.02. 2018 v čase okolo 15.45 hod. v obci G. Y. na ulici F. obaja obžalovaní vošli
do otvorenej dvojgaráže s popisným číslom XXX a XXX, kde sa v tom čase nachádzal poškodený H.
D., pričom obžalovaný G. Y. ako sa blížil poškodenému, tak mu vulgárne nadával a opakovane na neho
kričal, že ho zabije a následne, keď už bol v jeho tesnej blízkosti, použil slzotvorný sprej, tzv. kaser,
ktorým mu dva krát vstrekol do oblasti tváre a bezprostredne potom spoza chrbta obžalovaného G. Y.,
vybehol jeho brat - obžalovaný C. Y., ktorý držal v ruke teleskopickú tyč od dĺžke približne 80 cm, ktorý
taktiež začal na poškodeného H. D. zúrivo kričať, že ho zabije, čo opakoval stále dokola a kráčal smerom
k poškodenému, ktorý mu hovoril, nech odtiaľ odíde, že tam nemá čo robiť, načo obžalovaný C. Y.
nereagoval a snažil sa ho udrieť touto tyčou do oblasti hlavy, ktorú si však poškodený stihol chrániť svojou
ľavou rukou a preto ho udrel trikrát iba do ramena ľavej ruky, čím mu  takto svojím konaním spôsobil
pomliaždenie ramena ľavej ruky, ktoré zranenie si nevyžiadalo lekárske ošetrenie alebo liečenie, po čom
obžalovaný z miesta odišli preč, avšak svojim konaním vzbudili u poškodeného H. D. dôvodnú obavu o
jeho život a zdravie, že by mohli svoje vyhrážky reálne naplniť.
Boli za to odsúdení obžalovaný G. Y.  podľa § 360 ods. 2, § 38 ods. 2, § 36 písm. l), § 37 písm. m)
Trestného zákona k trestu odňatia slobody 8  mesiacov nepodmienečne.  Podľa § 48 ods. 2 písm. b)
Trestného zákona  bol pre výkon trestu  zaradený  do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia. Obžalovaný C. Y. podľa § 360 ods. 2, § 38 ods. 2, § 36 písm. l), § 37 písm. m) Trestného zákona
trestu odňatia slobody 6  mesiacov nepodmienečne. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona pre
výkon trestu  súd  obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.



Rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ho v zákonnej lehote napadli  obaja obžalovaní a to čo
do výroku o trestoch im uložených. Odvolania písomne odôvodnili prostredníctvom zvolenej obhajkyne.
Obaja navrhli, aby krajský súd zrušil výroky o trestoch a uložil im podmienečne odložené tresty odňatia
slobody s dlhšou skúšobnou dobou. Zdôraznili, že na hlavnom pojednávaní urobili vyhlásenie o vine,
svoje konanie považujú za skratové, nechceli ublížiť poškodenému a  vyhrážky nemysleli vážne.
Nesprávnosť svojho konania si uvedomujú a ľutujú toho. Snažia sa žiť usporiadaným životom. G. Y. žije
v byte s matkou, ktorej denne pomáha so starostlivosťou o jej brata odkázaného na jej opateru. C. Y. sa
od júna roku 2018 živí ako samostatne zárobkovo činná osoba, je živnostník, podniká  v stavebníctve a
riadne si plní  vyživovaciu povinnosť voči  maloletej dcére. Nepodmienečné tresty im uložené obžalovaní
vnímajú ako veľmi prísne a sľubujú, že budú zodpovednejšie zvažovať svoje konanie a správanie.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní sa obžalovaný C. Y. nezúčastnil, a požiadal o  vykonanie v
jeho  neprítomnosti. Obžalovaný G. Y. na svojom  odvolaní zotrval.  Obhajkyňa odvolania obžalovaných
doplnila o pracovnú zmluvu C. Y., z ktorej vyplynulo, že tento pracuje a o potvrdenie u G. Y., že sa aktívne
uchádza o prácu. Prokurátor krajskej prokuratúry navrhol odvolania obžalovaných ako nedôvodné
zamietnuť.

Odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov
rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré týmto výrokom predchádzalo a dospel k záveru, že
odvolania  obžalovaných  nie sú  dôvodné.

Pokiaľ ide o procesný postup súdu prvého stupňa, v tomto smere nebola v odvolaniach obžalovaných
vytýkaná žiadna chyba, pričom ani odvolací súd nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Súd prvého stupňa na základe vyhlásení obžalovaných v zmysle
§ 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por.  správne v rozsudku uznal vinu obžalovaných. V tomto rozsahu nebolo
možné s poukazom na vyhlásenia obžalovaných  odvolaním napadnúť výrok o vine.

K vytýkaným chybám v odvolaniach obžalovaných  týkajúcich sa výrokov  o trestoch  uvádza senát
odvolacieho súdu nasledovné. Predovšetkým je potrebné uviesť, že odvolací súd sa  stotožnil so  súdom
prvého stupňa v konštatovaní vyrovnaného  pomeru  poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Ohľadom
priznania im  poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l/ Tr. zák. však odvolací súd zaujal stanovisko, že
skôr prichádzalo do úvahy ustanovenie § 36  písm. n/ Tr. zák., keďže obžalovaní napomáhali súdu svojim
priznaním  viny. Odvolací súd vo svojej rozhodovacej činnosti v minulosti  uviedol , že úprimné oľutovanie
v zmysle § 36 písm. l/ Tr. zák. je u viackrát súdne trestaných páchateľov prinajmenšom pochybné.  Avšak
toto formálne pochybenie súdu prvého stupňa by nijako nezmenilo vyrovnaný  pomer poľahčujúcich a
priťažujúcich okolností u obžalovaných. Súd prvého stupňa pritom svoj názor na osoby obžalovaných
správne a dostatočne presvedčivo odôvodnil.

Ohľadom obžalovanými namietanej možnosti uložiť im podmienečné tresty  odňatia slobody  odvolací
súd uvádza, že obžalovaný G. Y. bol doposiaľ 8-krát súdne trestaný, z toho 5-krát za posledných 10 rokov,
pričom posledný nepodmienečný  trest odňatia slobody  uložený mu Okresným súdom Prievidza pod
sp. zn. 3T/68/2016 zo dňa 03.08.2016  vykonal dňa 23.10.2016.  Skutku aktuálne mu za vinu kladeného
sa dopustil dňa 04.02.2018. Vedenie riadneho  života   u neho však  ani počas tohto obdobia  trvajúceho
len  viac ako 1 rok  nemožno skonštatovať, pretože sa počas tohto  dopustil 11 priestupkov, či už na
úseku cestnej dopravy, alebo proti majetku. Ani z miesta bydliska nie je pozitívne hodnotený, a starostka
obce uviedla, že nemá vedomosť o tom, či obžalovaný býva so svojou matkou, preto dôvody odvolania
obžalovaného spočívajúce v  tom, že matke pomáha v starostlivosti o brata neboli ničím verifikované.

Obžalovaný C. Y. bol doposiaľ 3-krát súdne trestaný, naposledy rozhodnutím Okresného súdu Prievidza
sp.zn. 3T/57/2014, kde mu bol  podmienečne odložený trest odňatia slobody na skúšobnú dobu do
20.06.2018. Skutku zo dňa 04.02.2018, aktuálne mu za vinu kladeného sa teda dopustil v skúšobnej
dobe predchádzajúceho  podmienečného odsúdenia.

Všetky uvedené skutočnosti  súd prvého stupňa správne pri výmere trestu obom obžalovaným  zohľadnil.
Z uvedeného je  zrejmé, že na  G. Y. ani výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody,  a na C. Y.
ani podmienečné odsúdenia v minulosti  nemali  dostatočne prevýchovný vplyv, a neodradili ich  od
spáchania ďalšej, a to  násilnej trestnej činnosti, zameranej dokonca proti životu a zdraviu  osoby, navyše



s použitím zbrane.  Nie je možné opomenúť aj  fakt, že v minulosti už obaja obžalovaní boli odsúdení
za rôznorodú, ale aj závažnú drogovú trestnú činnosť.

Správne im preto  prvostupňový súd ukladal  tresty odňatia slobody v trestnej sadzbe uvedenej v
ustanovení § 360 ods. 2 Tr. zák., ktorá je  v rozmedzí šesť  mesiacov až tri  roky,  a to   G. Y. v trvaní X
mesiacov  nepodmienečne,  a C. Y. v trvaní 6 mesiacov nepodmienečne.  Je potrebné uviesť, že takéto
tresty na dolnej hranici trestnej sadzby  im boli  uložené práve z dôvodu vyhlásenia o vine, ktoré dali
súdu na hlavnom pojednávaní, pretože v opačnom prípade by za nimi spáchaný prečin  násilnej povahy
zohľadniac ich osoby a predchádzajúci život   prichádzali do úvahy   tresty oveľa   prísnejšie.

Nemožno nič vytknúť ani zaradeniu  obžalovaného G. Y.  pre výkon trestu odňatia slobody do ústavu
so stredným stupňom stráženia, pretože v posledných desiatich rokoch pred spáchaním skutku bol vo
výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin, či zaradenie C. Y.   do
minimálneho stupňa stráženia, keďže nebol doposiaľ vo výkone trestu odňatia slobody.

Takéto tresty zodpovedajú osobám  obžalovaných, ich predchádzajúcemu životu, okolnostiam skutku,
aj zásadám generálnej a individuálnej prevencie.  Odvolací  súd nezistil žiadne také okolnosti uvedené v
ustanovení § 321 ods. 1 písm. e/ Tr.por. svedčiace o neprimeranosti trestov im uložených.   Odvolací súd
sa preto   plne stotožnil  s ich výmerov a  odôvodnením  prvostupňovým súdom tak,  ako boli uvedené
v jeho rozhodnutí. Takéto tresty im uložené sú potrebné na zabezpečenie  nápravy a prevýchovy
obžalovaných.

Z takto rozvedených dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolania obžalovaných  za dôvodné, a
rozhodol tak,  ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny

opravný prostriedok.