{"guid": "1d95c001-473d-4fbd-b2e2-f0ae45b93980:a8dda2ad-a6bb-4644-8783-196389efa044", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2013:8512207610.2", "spisova_znacka": "11CoE/78/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 11CoE/78/2013 z 16. 12. 2013", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Prešov z 16. decembra 2013, sp. zn. 11CoE/78/2013, ECLI:SK:KSPO:2013:8512207610.2", "identifikacne_cislo": "8512207610", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Erik Uhlár", "sudca_id": 258, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-erik-uhlar-258", "datum_vydania": "2013-12-16", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/233", "nazov": "EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a8dda2ad-a6bb-4644-8783-196389efa044", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2013:8512207610.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2013:8512207610.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2013:8512207610.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11CoE/78/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8512207610
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamo
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8512207610.2

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Údernícka 5, Bratislava,
IČO: 35 724 803, zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Údernícka 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti
povinnej: P. V., nar. X.X.XXXX, R. č. XX, W., o vymoženie 2.543,03 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 4Er/702/2012 - 16 zo dňa 19. februára 2013,
jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e      uznesenie súdu prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie (pod č. Ex 28241/12) zo dňa 21.11.2012 podľa § 44 ods.2 zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v spojení s § 52, § 53, § 54 Občianskeho zákonníka,
§ 45 ods.1,2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, § 23a zákona č. 250/2007 Z.z. o
ochrane spotrebiteľa, za aplikácie Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993. Vychádzal zo
zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru č. 0322LCL01270607 zo dňa 16.5.2007, ktorú vyhodnotil ako
spotrebiteľskú zmluvu a zo všeobecných obchodných podmienok, pričom exekučným titulom v danom
prípade je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie sp.zn. II/2012 - 1958
zo dňa 24.8.2012, doplnený opravným rozhodcovským uznesením zo dňa 4.2.2013. Okresný súd,
posúdiac predmetný zmluvný vzťah v zmysle vnútroštátnych i európskych právnych noriem, v dôvodoch
uznesenia poukázal na neprijateľnosť a teda na neplatnosť zmluvnej podmienky - rozhodcovskej doložky
v čl. II bode 4 zmluvy a čl. VIII (správne IX) bode 3 všeobecných obchodných podmienok v danom
prípade, keďže nebola osobitne dojednaná, splynula s ostatnými štandardnými podmienkami zmluvy a
v tomto kontexte dosahuje intenzitu hrubého nepomeru zmluvnej podmienky v neprospech spotrebiteľa,
čo spôsobuje jej neplatnosť. Za takého potom vo veci rozhodol orgán, ktorý na to nemal právomoc, čo
je jednou zo základných podmienok právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu.

Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený písomným podaním zo dňa 21.3.2013, v ktorom
navrhol toto zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, namietajúc nesprávne právne posúdenie veci. Mal za
to, že okresný súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril zák. č. 233/1995 Z.z.
o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti. Citujúc § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní uviedol, právoplatný rozhodcovský rozsudok má tie isté vlastnosti ako právoplatný rozsudok
všeobecného súdu Slovenskej republiky, z čoho vyplýva, že je prekážkou pre opätovné prejednanie veci,
je právne záväzný a po uplynutí lehoty na plnenie je vykonateľný, teda je spôsobilý byť podkladom pre
výkon exekúcie. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora C-40/08 s tým, že vzhľadom
naň nemožno vyvodzovať z európskeho práva za súčasného právneho stavu záver, podľa ktorého by
exekučný súd mal povinnosť preskúmavať exekučný titul a nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa, ktorý
síce vedel o svojich právach, no neuplatnil si ich. Rovnako z uvedeného vyplýva, že komunitárne
právo neukladá vnútroštátnemu exekučnému súdu žiadne iné priame povinnosti preskúmavať vecnú
správnosť rozhodcovského rozsudku, okrem prípadu, že by bola narušená zásada rovnocennosti. Ďalej



dal do pozornosti to, že v období do 31.12.2007 sa vzťahovali ustanovenia § 52 - 54 Občianskeho
zákonníka len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné zmluvy upravené v 8. časti Občianskeho
zákonníka, ako aj na zmluvu podľa § 55 Občianskeho zákonníka. Zmluva o úvere bola upravená len v
Obchodnom zákonníku a v  Zákone o spotrebiteľských úveroch  č. 258/2001  Z.z.. V  dôsledku  toho  sa
na účastníkov  úverovej zmluvy nevzťahovala  povinnosť uvedená v  prechodnom  ustanovení § 879f
ods. 3 Občianskeho zákonníka. Novelizovaným ustanovením § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa
nespravujú nároky vzniknuté pred 1.1.2008 a neposudzuje sa ani platnosť právnych úkonov vzniknutých
pred 1.1.2008. To znamená, že pokiaľ pred dňom 1.1.2008 bola uzavretá zmluva o úvere, nie je
možné práva a povinnosti vzniknuté pred 1.1.2008 z tejto zmluvy posudzovať podľa ustanovenia §
52 - 54 Občianskeho zákonníka. Právne vzťahy zo zmluvy o úvere uzavretej pred 1.1.2008 sa v
súlade s § 261 ods. 1 písm. b/ Obchodného zákonníka spravujú Obchodným zákonníkom bez ohľadu
na povahu účastníkov. Ak je účastníkom spotrebiteľ, je potrebné aplikovať ustanovenie zákona o
spotrebných úveroch, práva a povinnosti, ktoré nie sú v tomto zákone tak Obchodným zákonníkom
a podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka Občianskym zákonníkom. Právna dovolenosť, či rozpor s
dobrými mravmi môžu byť posudzované len podľa právnych predpisov platných v čase uzavretia zmluvy.
Oprávnený zastával názor, že namietaným postupom a rozhodovaním súdu prvého stupňa dochádza
k neoprávnenému zásahu do základného práva na súdnu ochranu a porušovaniu princípov právnej
istoty, čím je oprávnenému znemožňované efektívne uspokojenie jeho pohľadávky v exekučnom konaní.
Poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3 M Cdo 11/2010 zo dňa 26.9.2011 s tým, že
preskúmanie správnosti rozhodcovského rozsudku exekučným súdom je možné len pokiaľ ide o dôvod
podľa § 45 ods.1 písm. c/ cit. zákona o rozhodcovskom konaní. Rozpor s dobrými mravmi je pritom
viazaný na plnenie a nie iba na to, či samotná rozhodcovská zmluva  obsahuje neprijateľnú podmienku,
pričom nie každá neprijateľná podmienka spôsobuje aj rozpor plnenia s dobrými mravmi.

K odvolaniu oprávneného sa povinná nevyjadrila.

Odvolací súd podľa § 212 ods. 1 O.s.p. prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal jej
preskúmania a dospel k záveru, že jeho odvolanie nie je dôvodné.

Odvolací súd v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia
v zmysle záverov súdu prvého stupňa. Podľa uzavretej  predmetnej zmluvy o poskytnutí spotrebného
úveru zo dňa 16.5.2007, následné rozhodcovské konanie na základe rozhodcovskej doložky, upravené
v zmluve v časti II. bode 4 a vo všeobecných obchodných podmienkach v čl. IX bod 3, ktorého
výsledkom by mal byť vykonateľný exekučný titul, reálne nezabezpečilo spotrebiteľovi  zvýšenú ochranu,
akú vyžadujú ustanovenia vnútroprávnych i európskych platných noriem na ochranu spotrebiteľov v
spotrebiteľských vzťahoch, akým predmetný vzťah oprávneného (po postúpení pohľadávky pôvodným
oprávneným) a v zmluve označeného povinného nepochybne je. Neprijateľnosť rozhodcovskej doložky
ako zmluvnej podmienky znásobuje i skutočnosť, že dohodu  o rozhodcovskej zmluve v spotrebiteľskej
zmluve možno pripustiť len za predpokladu, že podmienky procesného charakteru budú účastníkom
konania garantovať rovnaké zaobchádzanie, čo vo vzťahu spotrebiteľ - podnikateľ znamená zvýšenú
ochranu slabšej strany, t.j. spotrebiteľa a že dohodnuté procesné pravidlá budú garantovať spravodlivé
konanie, vrátane možnosti preskúmania rozhodcovského nálezu iným rozhodcom. Takéto preskúmanie
rozhodcovského  rozsudku  v  zákone  o rozhodcovskom konaní umožňuje ustanovenie § 37 ods.1,
podľa ktorého účastníci rozhodcovského konania sa môžu v rozhodcovskej zmluve dohodnúť, že
rozhodcovský rozsudok môže na základe žiadosti niektorého z nich preskúmať iný rozhodca. Ak sa
účastníci rozhodcovského konania nedohodli v rozhodcovskej zmluve na preskúmaní rozhodcovského
rozsudku, je jeho preskúmanie iným rozhodcom vylúčené, ak tento zákon neustanovuje inak. Takáto
dohoda zo zmluvy a zo všeobecných obchodných podmienok a teda ani z rozhodcovskej doložky
nevyplýva, a  rozhodcovské konanie v danom prípade je tak jednoinštančné na rozdiel od súdneho
konania všeobecného súdu, ktoré je v zásade dvojinštančné. V rozhodcovskej zmluve, tak ako
je naformulovaná vo všeobecných obchodných podmienkach, niet žiadneho procesného pravidla,
podľa ktorého by sa účastník rozhodcovského konania mohol domáhať preskúmania rozhodcovského
rozsudku iným rozhodcom. Aj tento nedostatok procesného pravidla znamená to, že nie je poskytnutá
zvýšená ochrana spotrebiteľa, ktorú je potrebné v takomto prípade zabezpečiť. Všeobecné obchodné
podmienky VÚB, a.s. na poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám - občanom, ktorí sú
súčasťou úverovej zmluvy, bližšie upravujú práva a povinnosti zmluvných strán vo vzťahu k príslušným



údajom v úverovej zmluve, pokiaľ nie sú upravené priamo v úverovej zmluve (viď I. všeobecné
ustanovenia bod 3 VOP). Ak obsahom obchodných podmienok je iná zmluva, ktorá podľa zákona
vyžaduje písomnú formu, ako podmienky platnosti, nestačí túto zmluvu zakomponovať do obchodných
podmienok a odkázať na ne v zmluve o úvere bez toho, aby bola podpísaná účastníkmi zmluvného
vzťahu. Občiansky zákonník len v prípade poistných zmlúv (§ 788 ods. 3 OZ) umožňuje odkaz na poistné
podmienky. V prípade spotrebiteľských zmlúv niet úpravy podobnej, ako je to v prípade ust. § 273 ods.
1 Obch. zák..

V danom prípade súd nepreskúmaval správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len konštatoval, že na
základe neplatne dohodnutej rozhodcovskej zmluvy, nebola daná právomoc rozhodcovského súdu.

V súvislosti s námietkou odvolateľa ohľadne prekročenia preskúmavacej právomoci exekučného súdu
odvolací súd poukazuje na v súčasnosti už stabilizovanú judikatúru Najvyššieho súdu SR, podľa
ktorej neprijateľná rozhodcovská doložka je vždy dôvodom na odmietnutie vykonania exekúcie a
to aj v štádiu poverovania súdneho exekútora na výkon exekúcie. Princíp vigilantibus iura scripta
sunt v spotrebiteľských veciach  však v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu,
ktorým je ochrana práv spotrebiteľa  (sp. zn. 6Cdo/1/2012). Námietka oprávneného, že novelizovaným
ustanovením § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa nespravujú nároky vzniknuté pred 1.1.2008
a neposudzuje sa ani platnosť právnych úkonov vzniknutých pred 1.1.2008  neobstojí, pretože
nezodpovedá správnemu výkladu o aplikácii príslušných zákonných ustanovení a nepriamemu účinku
Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Aj v čase uzavretia
zmluvy (16.5.2007) zákon č. 634/1992 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v ustanovení § 23a upravoval
spotrebiteľské zmluvy, ktorými sú zmluvy, uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného
zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých
prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Rovnako
ako Občiansky zákonník, aj uvedený zákon zakazoval dojednávať zmluvné podmienky, ktoré na škodu
spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, ako tomu je
v danom prípade. Nie je preto ani potrebné aplikovať nepriamy účinok Smernice na to, aby bolo možné
konštatovať, že (pôvodný) oprávnený ako dodávateľ, mal v čase uzatvárania zmluvy, explicitne zakázané
dojednávať v spotrebiteľských zmluvách podmienky, ktoré spôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a v
povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovský rozsudok, vydaný v spotrebiteľskej veci, je ako
exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva, či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy
alebo rozhodcovskej doložky, na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec
uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Tak ako v danom prípade formulovaná rozhodcovská doložka,
je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ako to správne skonštatoval súd prvého stupňa. Spotrebiteľ
bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu na rozhodcovskom súde, iniciovanému oprávneným
a vydaný rozhodcovský rozsudok mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie pre exekútora, pričom rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ nevyjednal a objektívne splynula s
ostatnými štandardnými podmienkami, naformulovanými oprávneným. Zakomponovanie rozhodcovskej
doložky do predtlače podmienok úveru, tvoriacich súčasť zmluvy, nedáva klientom možnosť výberu,
prípadne odmietnutie rozhodcovského konania. Zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v § 4
ods. 1, 2 najmä však upravuje, že rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu
rozhodcovskej doložky v zmluve a rozhodcovská zmluva musí mať osobitnú písomnú formu, inak je
neplatná. Ak vo veci rozhodoval rozhodca bez platnej rozhodcovskej zmluvy, kde nepostačuje odkaz
na všeobecné obchodné podmienky, vo veci rozhodoval neprávomocný orgán, dôsledkom čoho je, že
oprávnený potom nemá titul na vedenie exekúcie podľa § 41 Exekučného poriadku č. 233/1995 Z.z.. Z
týchto dôvodov je rozhodnutie súdu prvého stupňa správne, keď žiadosť súdneho exekútora na udelenie
poverenia  za uvedených okolností zamietol.

Z týchto dôvodov napokon odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa nerozhodol nad rámec
zverenej právomoci, že svojim postupom neodňal oprávnenému možnosť konať pred súdom a
dostatočne zistil skutkový stav, preto potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne (§ 219
O.s.p.).



Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4Er/702/2012", "guid": "5368126e-4372-4692-bc5c-ceae8c04e2c8:4c3acdac-2367-408a-b2c4-16051e3f8d12", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "dde18311-64b5-4de9-97f1-23508906f68f:297c6b50-c0c3-43d1-b2b1-5239a8b4e690", "ecli": null, "spisova_znacka": "4Er/702/2012", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 4Er/702/2012 z 23. 4. 2013", "sud": "Okresný súd Veľký Krtíš", "datum_vydania": "2013-04-23", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/dde18311-64b5-4de9-97f1-23508906f68f:297c6b50-c0c3-43d1-b2b1-5239a8b4e690"}], "citovane_v": []}