Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 18Co/37/2014 z 26. 2. 2014 Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 26. februára 2014, sp. zn. 18Co/37/2014, ECLI:SK:KSPO:2014:8113221039.1 Krajský súd Prešov | 18Co/37/2014 | ECLI:SK:KSPO:2014:8113221039.1 | 2014-02-26 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/a61bf07c-2386-4852-bc63-8713ef61da49 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2014:8113221039.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18Co/37/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113221039
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8113221039.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci navrhovateľa M. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, právne
zastúpeného JUDr. Zdeňkou Vokálovou, advokátkou, Hlavná 61, Prešov, proti odporkyni Rapid life
životná poisťovňa, a.s., Garbiarska 2, Košice, IČO 31 690 904, právne zastúpenej JUDr. Danielom
Blyšťanom, advokátom, Rastislavova 68, Košice, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o návrhu na
odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, o odvolaní odporkyne proti uzneseniu Okresného
súdu Prešov č.k. 25C/94/2013-155 zo dňa 07.01.2014 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku
Arbitrážneho súdu Košice sp. zn. 3C/552/2012 zo dňa 19.01.2012 až do právoplatného skončenia
konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku, vedeného na tamojšom súde pod sp. zn. 25C/94/2013.
Zároveň zamietol návrh odporkyne na prerušenie konania.

Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 40 ods. 1 písm. c), d) a ods. 2, § 41 ods. 1 zákona
o rozhodcovskom konaní a §109 ods. 2 písm. c) O.s.p.. Uviedol, že pri rozhodovaní o odklade
vykonateľnosti bral do úvahy, že v danom prípade bol návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku
podaný zo zákonných dôvodov a v zákonom stanovenej lehote, preto pokladal odloženie vykonateľnosti
rozhodcovského rozsudku voči navrhovateľovi za opodstatnené. Dospel k záveru, že je potrebné odložiť
vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku, aby navrhovateľovi nevznikla prípadná ujma, a to dovtedy,
kým nebudú sporné otázky vyriešené právoplatným rozhodnutím súdu vo veci samej. Zároveň súd
prvého stupňa vyslovil, že rozhodnutia v iných, aj keď obdobných veciach v prospech odporkyne nemôžu
mať vplyv na priebeh predmetného konania. Súd návrh odporkyne na prerušenie konania zamietol,
pretože ho pokladal za nedôvodný.

Proti tomuto rozhodnutiu v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie odporkyňa. Namietala, že
rozhodnutie o odklade vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku by malo vychádzať len z výnimočných
okolností, ktoré musia byť v rozhodnutí súdu prvého stupňa uvedené. Tým, že takéto rozhodnutie bolo
vydané prelomilo už účinky právoplatného rozhodcovského rozsudku, a to ešte pred rozhodnutím vo
veci samej. Uviedla, že v danom prípade súd prvého stupňa svoje rozhodnutie riadne neodôvodnil a
poukázala na ustanovenia exekučného poriadku, ktoré pre rozhodnutie o odklade exekúcie vyžadujú
splnenie a preukázanie určitých okolností, ktoré odôvodňujú odklad právoplatného a vykonateľného
rozhodnutia, pričom takéto rozhodnutie musí byť aj riadne odôvodnené. Z toho dôvodu rozhodnutie súdu
prvého stupňa považovala za predčasné, vychádzajúce z hypotetických a nepredložených skutočností.
Ďalej uviedla, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil a záver o neexistencii dôvodu na
prerušenie konania bol nesprávny, pretože v konaní vedenom pred Ústavným súdom SR pod sp. zn. II.
ÚS 382/2013 sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie v danej veci a navyše napadnuté
rozhodnutie nebolo dostatočne odôvodnené.



Bola toho názoru, že predmetné rozhodnutie je arbitrárne, nepreskúmateľné a nezákonné, keďže
nevychádza z konkrétnych ustanovení a dôvodov pre vydanie takéhoto uznesenia. Mala za to, že
napadnuté uznesenie bráni odporkyni vo výkone právoplatného rozhodnutia bez uvedenia relevantných
skutočností, a preto žiadala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie.

Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu odporkyne žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie ako
správne potvrdil.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1, 2 O.s.p., a to bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.
2 O.s.p.) a zistil, že odvolanie odporkyne nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne
zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa zodpovedajú
vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto
správnych skutkových zisteniach súdu prvého stupňa sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.

Neobstoja argumenty odporkyne uvedené v odvolaní, že bol už vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorý
je právoplatný a vykonateľný a rozhodnutie súdu prvého stupňa je strohé a neodôvodnené. Vzhľadom k
tomu, že odporkyňa namietala správnosť tohto rozhodnutia a legitímne sa domáhala svojho nároku na
všeobecnom súde, je na mieste povoliť odklad rozsudku pre prípadný postup odporkyne v exekučnom
konaní. V priebehu konania o zrušení rozhodcovského rozsudku je postačujúce, že bola podaná žaloba
o jeho zrušenie a je na mieste odklad vykonateľnosti bez ďalšieho, keďže rozhodcovský rozsudok je
právoplatný a vykonateľný.

Keďže súd ešte nerozhodol vo veci samej a bude sa zaoberať námietkami žalovanej strany, ako
aj predloženými listinnými dôkazmi, odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že odkladom
vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku nijako neutrpia práva odporkyne v tomto konaní, pretože
odklad vykonateľnosti má len dočasný charakter. Na strane navrhovateľa by však reálne mohlo dôjsť
k majetkovej ujme v prípade exekúcie, preto odklad vykonateľnosti bol v tomto prípade opodstatnený,
a preto odvolací súd so zreteľom na vyššie uvedené dôvody napadnutý výrok uznesenia, ktorým súd
prvého stupňa odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku ako vecne správne v zmysle § 219 ods.
1 a 2 O.s.p. potvrdil.

Súd prvého stupňa sa bude zaoberať tým, či rozhodcovská doložka bola riadne dohodnutá a či bol
zvolený individuálny prístup vo vzťahu k navrhovateľovi ako spotrebiteľovi.

Podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p., pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť,
ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak
súd dal na takéto konanie podnet.

K prerušeniu konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. pristúpi súd vtedy, ak ide o takú otázku,
ktorú si pre svoje rozhodnutie môže súd posúdiť aj sám. Súd je v takomto prípade oprávnený pre účel
sporu si takúto otázku vyriešiť, ale môže konanie tiež prerušiť (fakultatívne prerušenie konania). Dôvod
prerušenia však vždy sleduje záujem hospodárnosti konania.

Oboznámením sa s obsahom spisu, ako aj odôvodnením napadnutého uznesenia a obsahom podaného
odvolania odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa správne postupoval pokiaľ predmetné konanie
neprerušil, pretože prerušenie konania v tomto prípade nesleduje záujem hospodárnosti konania.

Podmienky prerušenia konania so zreteľom na vyššie uvedené neboli splnené, a preto odvolací súd
uznesenie s osvojením si dôvodov v zmysle ust. § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. aj v tomto napadnutom výroku
ako správne potvrdil.

V konečnom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách tohto odvolacieho konania.



Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.