Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 4Co/147/2018 z 22. 5. 2019
Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 22. mája 2019, sp. zn. 4Co/147/2018, ECLI:SK:KSTN:2019:3815213594.1
Krajský súd Trenčín | 4Co/147/2018 | ECLI:SK:KSTN:2019:3815213594.1 | 2019-05-22 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné
Citované ustanovenia: § 387 CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/4f1609d2-824e-4043-8180-2c66800ad2c9
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2019:3815213594.1

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/147/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815213594
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Anderlová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3815213594.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Anderlovej a sudkýň JUDr.
Oľgy Lichnerovej a JUDr. Alice Beňovej v spore žalobkyne V. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., T. Y. č.
XXXX/XX, zastúpenej JUDr. C. B., advokátom so sídlom Z., ul. X. č. 7, proti žalovanému C. U., nar.
XX.XX.XXXX, bytom O. E., P. č. XXX, zastúpenému JUDr. L. B., advokátom so sídlom P., ul. B. č. 3, o
zaplatenie 2.000,- eur, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 26. marca
2018, č.k. 7C/267/2015-310 takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie      p o t v r d z u j e.

Žalovanému     p r i z n á v a    právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1.  Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala proti
žalovanému zaplatenia sumy 2000 eur z titulu vydania bezdôvodného obohatenia.  Žalovanému priznal
proti žalobkyni právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Štátu priznal právo na náhradu trov
proti žalobkyni v rozsahu 100%. Svedkyni  U. X. priznal  právo na náhradu svedočného proti žalobkyni
v rozsahu 100%. Svedkovi U. Y. priznal právo na náhradu svedočného proti žalobkyni v rozsahu 100%.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa žalobou zo dňa 7.8.2015 si proti žalovanému  nárok o
zaplatenie 2.000,- eur uplatnila na tom skutkovom základe, že uvedenú sumu na jeho účet poukázala
z dôvodu medzi nimi ústnou formou uzavretej dohody, a to titulom zálohy na kúpnu cenu za prevod
vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu Y. U., ktorého bol žalovaný poručníkom s tým, že jej (ako
kupujúcej zmluvnej strane) bude vrátená po predaji nehnuteľnosti. K prevodu spoluvlastníckeho podielu
nedošlo, žalovaný od nej prevzal zálohu 2.000,- eur na základe dôvodu, ktorý odpadol. V priebehu
konania žalobkyňa v súvislosti s opísaním rozhodujúcich skutočností uviedla, že kupujúcim mal byť
U. Y., ale že zálohu poskytla ona z jeho peňazí, ktoré jej mal na tento účel požičať. Z vykonaného
dokazovania mal  súd prvej inštancie za preukázané, že v roku 2012 podielovými spoluvlastníkmi k
bytu č. XX, nachádzajúceho sa na 1. poschodí bytového domu, súpisné číslo XXXX, vchod č. XX, v
k. ú. Z., zapísanom na LV č. XXXX, boli maloletý Y. U., žalobkyňa a U. X.. V roku 2012 žalobkyňa
udržiavala vzťah s U. Y., z ktorého pochádzala maloletá V.. Spoločne bývali na adrese uvedeného bytu.
Z výsluchu svedka U. Y. vyplýva, že mal záujem nadobudnúť do vlastníctva spoluvlastnícke podiely
Y. U. a U. X. k bytu za účelom, aby so žalobkyňou mali vyriešenú bytovú otázku. U. X. súhlasila s
prevodom vlastníckeho práva k jej spoluvlastníckemu podielu na U. Y.. Túto vôľu prejavila v súvislosti
s tým, keď požiadala o poskytnutie zálohy 2.000,- eur, pričom išlo o peniaze U. Y.. Z vykonaného
dokazovania ďalej vyplýva, že U. Y. požiadal žalobkyňu, aby rokovala s ostatnými spoluvlastníkmi o
odkúpení ich spoluvlastníckych podielov (žalovaný bol poručníkom Y. U.), pričom z výsluchu žalobkyne
vyplýva, že za neho vybavovala nadobudnutie spoluvlastníckych podielov. Z toho vyplýva, že mala i s
nimi rokovať a zistiť, či budú súhlasiť s prevodom (prísľub prevodu), a že teda i to bol rozsah udeleného



splnomocnenia.  Výsledkom rokovaní bolo tiež poskytnutie zálohy (z finančných prostriedkov U. Y.).
Pokiaľ žalovaný popieral, že by so žalobkyňou rokoval o prevode vlastníckeho práva k podielu Y. U.
k bytu, a to i v prospech U. Y., jeho tvrdenia súd vyhodnotil ako účelové, i s poukazom na údaje z
výpisu z účtu, kde pri dátume 5.9.2012 je poznámka: U. Y. záloha za vyplatenie bytu, a tiež s poukazom
na svedeckú výpoveď Y. U., že suma 2.000,- eur bola poskytnutá ako „predvýplatné“ (z bytu). Ak by
sa neuskutočnili rokovania medzi žalovaným, ako poručníkom Y. U. a žalobkyňou, ktorú U. Y. ústnou
formou za týmto účelom splnomocnil, je len ťažko uveriteľné, že by bez jeho súhlasu na účet došlo
k bankovému prevodu 2.000,- eur. Súčasťou tejto sumy pritom nemohla byť čiastka 900,- eur. Súd
prvej inštancie konštatoval, že výsledky vykonaného dokazovania, ale nie sú podkladom pre záver,
že by budúcou kupujúcou spoluvlastníckych podielov ostatných podielových spoluvlastníkov bytu č.
XX, nachádzajúceho sa na 1. poschodí bytového domu, súpisné číslo XXXX, vchod č. 12, v    k. ú.
Trnava, zapísanom na LV č. 8727 mala byť žalobkyňa, a že by s U. X. a so žalovaným (poručníkom
Y. U.) rokovala vo vlastnom mene. V roku 2012 čerpala rodičovskú dovolenku a na zaplatenie kúpnej
ceny za spoluvlastnícke podiely ostatných podielových spoluvlastníkov nemala ani k dispozícii peňažné
prostriedky.  Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobkyňa na účet žalovaného poukázala sumu
2.000,- eur, pričom suma 2.000,- eur predstavovala peňažné prostriedky vo vlastníctve U. Y..  Milan Y.
zamýšľal kúpu spoluvlastníckych podielov k bytu zrealizovať. Žalobkyňa v konaní, okrem iného tvrdila,
že U. Y. jej požičal dvakrát po 2.000,- eur, aby ich následne ona mohla požičať U. X. a žalovanému.
V prípade žalovaného poukazovala na to, že bol poručníkom Y. U.. Ak by však skutočne žalovaný
(nie Y. U.) si chcel od nej ako veriteľa požičať 2.000,- eur, nebol dôvod, aby poukazovala na jeho
poručníctvo, a v bankovom doklade potom mala logicky uviesť poznámku: pôžička. Pokiaľ namiesto
poznámky: pôžička uviedla poznámku: U. Y. záloha za vyplatenie bytu (nie: V. M. záloha za vyplatenie
bytu) nasvedčuje to tomu, že nemala byť budúcou kupujúcou, a že sumu 2.000,- eur na účet žalovaného
poukázala s tým, že ide o peniaze U. Y. ako budúceho kupujúceho, a že peniaze z jej účtu na účet
žalovaného boli prevedené preto, lebo na základe splnomocnenia U. Y. viedla rokovania o zamýšľanej
kúpe, výsledkom ktorých bol prísľub U. X. a žalovaného, ako poručníka Y. U., že prevedú spoluvlastnícke
podiely, pričom požadovali zálohu. Pokiaľ 2.000,- eur bolo prevedených z jej účtu na účet žalovaného, nie
je tým bez ďalšieho jednoznačne preukázané, že osobou, na úkor ktorej vzniklo bezdôvodné obohatenie
je žalobkyňa. Podľa názoru súdu, jej tvrdenia v priebehu konania o tom, že žalovanému požičala 2.000,-
eur boli účelové,  v snahe získať výhodnejší právny titul a z toho vyplývajúcu i dlhšiu premlčaciu lehotu.
Výsledky vykonaného dokazovania nie sú ani podkladom pre záver, že by žalobkyňa plnila U. Y. za
žalovaného, to čo mal plniť sám (§ 454 Občianskeho zákonníka), a to vrátiť preddavok - zálohu 2.000,-
eur. U. Y. popieral, že by určité obdobie neplatil výživné na maloletú V., a že by mu takýmto spôsobom
bola vrátená záloha 2.000,- eur. Navyše, ak ide o výživné na maloleté dieťa, započítanie nie je možné.
Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že osobou, na úkor ktorej sa iný bezdôvodne obohatil,
je U. Y. (oprávnený subjekt). Žalobkyňa nie je aktívne legitimovaným subjektom v konaní, t. j. osobou,
na úkor ktorej sa iný bezdôvodne obohatil, preto súd žalobu ako neopodstatnenú zamietol.  Aktívne
legitimovaným subjektom (oprávneným subjektom na úkor koho bolo bezdôvodné obohatenie získané)
je U. Y., ktorý ale v konaní nevystupuje ako žalobca. K. uplatnená námietka premlčania, by pritom bola
dôvodná v prípade, ak by ako žalobca v konaní vystupoval U. Y.. Ako už bolo uvedené, aby bolo možné
hovoriť o premlčaní práva, toto by muselo najskôr vzniknúť (v prejednávanej veci vo vzťahu k žalobkyni).
Pre úplnosť súd uviedol, že stav, z ktorého bolo jednoznačne zrejmé, že kúpa nebude realizovaná nastal
v septembri 2012, kedy sa U. Y. so žalobkyňou rozišiel a od kúpy spoluvlastníckych podielov upustil.
Žalobkyňa nepreukázala, že by U. Y. ako oprávnený subjekt na ňu postúpil svoju pohľadávku, a že
by z tohto titulu bola aktívne legitimovaným subjektom. Súd tiež posudzoval otázku, či žalovaný je v
konaní pasívne legitimovaným subjektom. Povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie získané plnením
z právneho dôvodu, ktorý odpadol vzniká podľa zákona tomu, kto ho získal. Tým, kto plnenie získal
nie je osoba, ktorá predmet plnenia aktuálne drží, prípadne, ktorá ho skutočne spotrebovala. Osobou
povinnou vydať majetkový prospech získaný plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, je výlučne
osoba, ktorej plnenie bolo adresované (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.
k. 4Cdo 46/2009). V prípade, ak by v mesiaci septembri 2012 bola uzavretá kúpna zmluva o prevode
vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu Y. U., jej zmluvnými stranami by boli U. Y. ako kupujúci
a Y. U. ako predávajúci, zastúpený poručníkom (žalovaným). M. cena a tiež platba poskytnutá vopred,
by boli majetkom Y. U..  Žalovaný ako poručník by bol povinný tento majetok, vrátane platby vopred:
zálohy 2.000,- eur riadne spravovať v záujme Y. U., ako v tom čase maloletého dieťaťa.  Aj keď suma
2.000,- eur bola poukázaná žalovanému (poručníkovi), išlo o peňažné prostriedky adresované Y. U..
Povinným subjektom je Y. U., ktorý bezdôvodné obohatenie získal. Záloha (preddavok) 2.000,- eur bola
adresovaná jemu (budúcemu predávajúcemu). V konaní však nevystupuje v postavení žalovaného. V



konaní nie je podstatné, kto zálohu 2.000,- eur spotreboval (z výsluchu Y. U. zo dňa 7.4.2017 pritom
vyplýva, že ju spotreboval on a tiež žalovaný). Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie žalobu pre
nedostatok aktívnej a pasívnej legitimácie zamietol. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil podľa § 44 ods.
1, § 50a ods. 1, § 451 ods. 1,2,  § 488, § 489, § 498, § 107 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka. O náhrade
trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalovanému priznal proti žalobkyni
právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.  Za analogického použitia § 255 Civilného sporového
poriadku, štát má proti žalobcovi právo na náhradu trov v rozsahu 100%. Na pojednávaní dňa 26.7.2016
ako svedkyňa bola vypočutá U. X., ktorá si dňa 4.8.2016 (č. l. 158) uplatnila svedočné (cestovné).
Žalobkyňa preddavok na trovy dôkazu nezložila. V konaní nebola úspešná, preto súd svedkyni U. X.
proti nej priznal právo na náhradu svedočného v rozsahu 100% (cestovné). Svedok U. Y. si uplatnil
svedočné - cestovné. Žalobkyňa preddavok na trovy dôkazu nezložila. V konaní nebola úspešná, preto
súd svedkovi U. Y. proti nej priznal právo na náhradu svedočného v rozsahu 100% (cestovné).

2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, navrhla napadnutý rozsudok
zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietala, že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, čím sú dané
odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP. Uviedla, že pokiaľ súd prvej inštancie žalobu zamietol
pre nedostatok vecnej legitimácie strán sporu v konaní, potom rozsiahle dokazovanie v predmetnom
spore bolo nehospodárne a spôsob , akým bola procesná spôsobilosť strán sporu odôvodnená považuje
za zbytočne zdĺhavý a neúčelný proces. Trvala na tom, že poskytla žalovanému na jeho účet sumu
2000 eur ako zálohu na kúpnu cenu za spoluvlastnícky podiel Y. U., ktorého poručníkom bol žalovaný
s tým, že táto suma jej mala byť vrátená žalovaným po predaji nehnuteľnosti, na ktorej mal Y. U.
spoluvlastnícky podiel. Na tomto sa so žalovaným dohodla ústnou formou. Dôvodom, ktorý odpadol je
neuzavretie kúpnej zmluvy medzi ňou a žalovaným ako poručníkom a správcom majetku Y. U.. K prevodu
spoluvlastníckeho podielu Y. U. neprišlo a tento bol prevedený na tretiu osobu kúpnou zmluvou zo dňa
18.11.2014. Najneskôr do tejto doby mohlo dôjsť medzi žalovaným a ňou k uzavretiu  kúpnej zmluvy na
spoluvlastnícky podiel  Y. U..  Vo vzťahu k tomu, že kupujúcim mal byť U. Y., mala tým na zreteli,  že v
čase, keď sa dohodla so žalovaným na kúpe spoluvlastníckeho podielu Y. U., už mala s U. Y. spoločné
dieťa a plánovali spoločnú budúcnosť, ako aj domácnosť. Práve ona bola spoluvlastníčkou predávanej
nehnuteľnosti a mala predkupné právo na ostatné spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnosti.  Keďže
nemala finančné prostriedky na kúpu spoluvlastníckych podielov, musela si tieto požičať od U. Y. s tým,
že ak by bolo došlo k odkúpeniu spoluvlastníckych podielov Y. U. a U. X., bola by stále spoluvlastníčkou
na nehnuteľnosti v podiele 1/3-ine vo vzťahu k celku, čo nepochybne predstavuje nie malú finančnú
hodnotu na nehnuteľnosti. V prípade odkúpenia spoluvlastníckych podielov bolo v jej kompetencii ako
sa vysporiada s U. Y. v súvislosti s požičanými peniazmi na zálohu na kúpu spoluvlastníckych podielov
prípadne s požičanými peniazmi na kúpu spoluvlastníckych podielov. K. sa skutočne dozvedela o tom,
že na jej úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto ho získal, dňom uzatvorenia kúpnej zmluvy zo
dňa 18.11.2014 na tretiu osobu. Právnym dôvodom, ktorý mal odpadnúť je skutočnosť, že do uzavretia
kúpnej  zmluvy dňa 18.11.2014 na tretiu osobu nebola uzatvorená kúpna zmluva medzi žalovaným a
žalobkyňou, pričom treba uviesť, že dohoda medzi žalovaným a ňou bola taká, že peniaze žalovaný vráti
pri predaji bytu, bez ohľadu na to, komu bude byt predaný. Prvostupňový súd nesprávne interpretoval
vyjadrenie U. Y. a žalobkyne ak tvrdí, že medzi nimi došlo k dohode o plnomocenstve.  Zdôraznila, že
peniaze na poskytnutie zálohy na kúpu spoločnej nehnuteľnosti boli pôžičkou od U. Y., ktorý žiadal o
ich vrátenie, nakoľko k prevodu spoluvlastníckych podielov na žalobkyňu nedošlo.  V čase poskytnutia
zálohy na  kúpu spoluvlastníckych podielov bola s U.  Y. v pomere druh a družka, nakoľko žili v spoločnej
domácnosti, majú spoločné dieťa a bola spoluvlastníčkou na predávanej nehnuteľnosti. Ak by chcel U.
Y. kupovať spoluvlastnícke podiely, musel by sa najskôr vysporiadať s uplatnením predkupného práva
na spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnosti. K pôžičke peňazí došlo práve preto, že mala naďalej zostať
spoluvlastníčkou na nehnuteľnosti v podiele 1/3-ine vo vzťahu k celku. Je nesporné, že žalovaný od
samého začiatku klamal, keď popieral, že by sa s ňou dohadoval na kúpe spoluvlastníckeho podielu
maloletého Y. U., ktorého zastupoval ako poručník. Žalovaný zneužil svoje postavenie poručníka a
využil možnosť dostať ako poručník sumu 2000 eur ako zálohu na kúpu spoluvlastníckeho podielu od
žalobkyne. To, že žalovaný peniaze od nej ako správca majetku a poručník Y. U. zúčtuje pre maloletého
iba simuloval, peniaze použil pre svoju potrebu, čoho dôkazom je aj trestné konanie vedené proti
žalovanému v súvislosti so spravovaním majetku Y. U., ktoré bolo skončené odsudzujúcim rozsudkom.
Vyvodenie záveru súdom, že nemala peniaze na zaplatenie kúpnej ceny za spoluvlastnícke podiely
ostatných podielových spoluvlastníkov je ničím nepodložená domnienka súdu. Uviedla, že v tom čase
mala spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti v podiele 1/3-ine a tým aj možnosť poskytnutia záruky za



požičané peniaze od U. Y.. To, že bol v bankovom doklade uvedený U. Y. viackrát vysvetlila, že toto od
nej požadoval  U. Y., keď jej požičal peniaze na vyplatenie zálohy na kúpu spoluvlastníckeho podielu
maloletého Y. U. na účet žalovaného, nakoľko nebola medzi nimi spísaná zmluva o pôžičke. Ak by boli
peniaze vo vlastníctve U. Y., nebol dôvod, aby tieto peniaze poukazovala  zo svojho účtu, logicky by
potom peniaze mal poukázať U. Y. zo svojho účtu. Vo vzťahu k pasívnej legitimácii viackrát vysvetlila,
prečo poukázala peniaze žalovanému a prečo na jeho účet a nie na účet maloletého Y.  U.. Peniaze
v sume 2000 eur boli poukázané žalovanému na jeho účet, vybral ich z účtu a použil ich pre vlastnú
potrebu, pričom ich prevedeniu na jeho účet predchádzala komunikácia o tom, že peniaze budú pre
maloletého Y. U., čo v skutočnosti žalovaný len predstieral, aby od nej vymámil spornú sumu 2000 eur.
Trvala na tom, že v konaní preukázala aktívnu legitimáciu, ako aj pasívnu legitimáciu žalovaného.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdiť. Tvrdeniam žalobkyne uvedeným v odvolaní odporuje vykonané
dokazovanie. Žalobkyňa i svedok Y. opakovane vypovedali, že  spolu žili, chceli kúpiť spoluvlastnícke
podiely od ostatných spoluvlastníkov, ale kupujúcim v zmluve mal byť svedok Y.. Takto vypovedala
žalobkyňa hneď vo svojej prvej výpovedi na pojednávaní 26.07.2016, na rovnakom pojednávaní to
potvrdila aj svedkyňa X., že to bol Y., ktorý mal odkúpiť predmetné spoluvlastnícke podiely. Aj svedok Y.
na pojednávaní 21.10.2016 uviedol, že keď boli spolu, chcel byt odkúpiť a keď byt odkúpi peniaze sa mu
vrátia a účelom bolo, aby mali so žalobkyňou prednostné právo odkúpiť byt. Na pojednávaní 07.04.2017
žalobkyňa opakovane uviedla,  že informovala žalovaného, že U. Y. chce odkúpiť podiely Y. U.  a jej sestry
U. X.. Nikdy pred súdom nevypovedala, že ona sama mala v úmysle odkúpiť spoluvlastnícke podiely
od svojej sestry a synovca. Vyvodenie záveru, že žalobkyňa nemala peniaze na zaplatenie kúpnej ceny
za spoluvlastnícke podiely ostatných spoluvlastníkov nie je nepodložená domnienka súdu, naopak, je
veľmi silno podložený záver výpoveďami samotnej žalobkyne i svedkov.  Veď napokon sama žalobkyňa
vypovedala, že nemala ani 2000 eur na pôžičku pre svoju sestru, aj na tento účel jej musel peniaze
požičať jej druh.  Sama žalobkyňa na pojednávaní 07.04.2017 vypovedala, že peniaze poskytol svedok
Y. cez ňu. Boli to podľa jej vlastných tvrdení jeho peniaze - nie jej peniaze, ktoré jej požičal, aby ich ďalej
požičala. Zhodne vypovedala aj svedkyňa X., keď opakovane uviedla, že finančné prostriedky poskytol
svedok Y., nie žalobkyňa. Z týchto dôvodov považoval záver súdu prvej inštancie , že žalobkyňa nie je
aktívne legitimovaným subjektom za správny. Ďalej uviedol, že žalobkyňa nebola schopná jednoznačne
preukázať, na čom sa vlastne s ním dohodla, dovodzovanie nejakých obdobných, či rovnakých dohôd,
aké uzatvorila so sestrou sa od počiatku zdá byť zvláštne,   pretože nie je blízkou osobou žalobkyne,
sotva preto  medzi nimi vládne taká dôvera, aká môže byť medzi súrodencami. Hodnoverne sa žalobkyňa
nikdy nevyjadrila ani k tomu, prečo táto údajná dohoda nebola so svedkyňou X. a s ním premietnutá do
kúpnej zmluvy pri predaji bytu tretej osobe a či naozaj nebola premietnutá, nakoľko na účet žalobkyne
bola poukázaná  podstatne vyššia suma, ako na účet ostatných dvoch spoluvlastníkov. Celkové tvrdenia
žalobkyne od začiatku smerovali k tomu, že mu oznámila, že jej druh chce odkúpiť spoluvlastnícky
podiel Y. U. na predmetnej nehnuteľnosti, preto mu na účet zo svojho účtu poslala požičané peniaze
od svedka Y., ktoré boli zálohou na budúcu kúpu bytu.  Pokiaľ sa žalobkyňa a svedok Y. rozišli na
jeseň 2012, bolo zrejmé už vtedy, že byt svedok Y. neodkúpi. Sám svedok Y. uviedol, že peniaze do
svedkyne X. sa mu vrátili na jeseň 2012, kedy sa rozišiel so žalobkyňou. Navyše od 03.08.2014 bol Y.
U. plnoletý, a teda súčinnosť jeho ako poručníka pri predaji bytu už nebola potrebná. Je preto nelogické
a zjavne účelové tvrdenie , že právny dôvod odpadol až 18.11.2014, teda až dňom uzatvorenia kúpnej
zmluvy na predmetný byt. Trval na tom, že akákoľvek záloha na predaj bytu vždy patrila Y. U., nie jeho
poručníkovi, ktorý ho len zastupoval a spravoval majetok a s Y. U. mala byť aj po predaji bytu, ak to
bolo medzi nimi dohodnuté a bola poskytnutá, zúčtovaná. Preto sú tvrdenia žalobkyne, že žalovaný
dostal ako poručník zálohu na kúpu spoluvlastníckeho podielu a nechal si ich pre seba v tejto veci
bezpredmetné. Trval na tom, že poskytnuté finančné prostriedky boli pre Y. U. aj spotrebované, hoci
v tomto spore nie je táto skutočnosť rozhodujúca. Stotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie, že
nie je v konaní pasívne legitimovaným subjektom. Pokiaľ ide o nehospodárnosť konania pred súdom
prvej inštancie, poukázal na to, že táto bola z veľkej časti spôsobená samotnou žalobkyňou, keďže
neustále menila svoju procesnú taktiku a svoj nárok chcela špecifikovať až po skončení dokazovania.
Vzhľadom na to, že výpovede žalobkyne i svedkov obsahovali zásadné rozpory, nevidí v postupe súdu
prvej inštancie nič, čo bolo na ťarchu žalobkyne. Naopak, vzhľadom na to, že záver, ku  ktorému došiel
súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní bol zjavný už po prvých výpovediach sporových strán a
svedkov, je presvedčený, že vzhľadom na to, že existoval doklad o prevode finančných prostriedkov, súd
prvej inštancie hľadal spôsob, akým žalobe aspoň sčasti vyhovieť.  Uplatnil si náhradu trov odvolacieho
konania.



4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd  preskúmal vec podľa § 379, § 380 Civilného sporového
poriadku zákon č. 160/2015 Z.z. (ďalej len CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385
ods. 1 CSP (keď nebolo potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý
verejný záujem) v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

5. Súd prvej inštancie založil svoje zamietajúce rozhodnutie na tom právnom názore, že v konaní zistil
nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne a nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného.
Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobkyňa zo svojho účtu na účet žalovaného
poukázala sumu 2000 eur, avšak išlo o finančné prostriedky U. Y. (druha žalobkyne), ktoré predstavovali
zálohu na vyplatenie spoluvlastníckeho podielu Y.  U. na byte. Budúcim kupujúcim spoluvlastníckych
podielov na byte č. XX súp. č. XXXX v k.ú. Z. zapísanom na LV č. XXXX mal byť U. Y., ktorý žalobkyňu
ústnou formou splnomocnil na rokovanie s ostatnými podielovými spoluvlastníkmi ( jej príbuznými) o
odpredaji ich spoluvlastníckych podielov. K uzavretiu kúpnej zmluvy nedošlo a osobou, na úkor ktorej
sa iný obohatil, je U. Y., ktorý ale v konaní nevystupuje ako žalobca. Žalobkyňa teda nie je v konaní
aktívne legitimovaným subjektom. Súd prvej inštancie tiež posudzoval otázku, či žalovaný je  konaní
pasívne legitimovaným subjektom. Osobou povinnou vydať majetkový prospech získaný plnením z
právneho dôvodu, ktorý odpadol, je výlučne osoba, ktorej plnenie bolo adresované.  V prípade, ak by v
mesiaci septembri 2012 bola uzavretá kúpna zmluva o prevode vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu
podielu Y. U., jej zmluvnými stranami by boli U. Y. ako kupujúci a Y. U. ako predávajúci, zastúpený
poručníkom (žalovaným). Aj keď suma 2.000,- eur bola poukázaná žalovanému (poručníkovi), išlo o
peňažné prostriedky adresované Y. U.. Povinným subjektom je Y. U., ktorý bezdôvodné obohatenie
získal, keď záloha (preddavok) 2.000,- eur bola adresovaná jemu (budúcemu predávajúcemu). V konaní
nie je podstatné, kto zálohu 2.000,- eur spotreboval.  Z uvedených dôvodov žalobu žalobkyne ako
nedôvodnú zamietol.

6. Odvolací súd  považuje tento právny názor súdu prvej inštancie za správny a stotožňuje
sa aj s odôvodnením napadnutého rozsudku v celom rozsahu podľa § 387 ods. 2 CSP. Na
zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalobkyne odvolací súd
dodáva nasledovné:

7. Žalobkyňa v podanom odvolaní namietala, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP).

8. Odvolací dôvod v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) CSP je daný, ak výsledok hodnotenia
dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. § 191 CSP, pretože
súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré  z vykonaných dôkazov alebo  prednesov strán sporu
nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo súd nezohľadnil rozhodujúce skutočnosti,
ktoré  boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli počas konania najavo, alebo v hodnotení dôkazov,
prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo vyšli najavo inak, z hľadiska ich
závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti a vierohodnosti je logický rozpor, alebo ktoré odporujú
ustanoveniam § 188 a nasl. CSP.

9. Odvolací súd po preskúmaní veci má za to, že uvedený odvolací dôvod neobstojí.

10. Ustanoveie § 451 Občianskeho zákonníka vyjadruje všeobecnú zásadu občianskeho práva, podľa
ktorej sa nikto nesmie bezdôvodne obohacovať na úkor iného. Bezdôvodné  obohatenie je pritom
chápané ako záväzok, z ktorého vzniká tomu, kto sa obohatil,  povinnosť vydať to, o čo sa bezdôvodne
obohatil a tomu, na ktorého úkor k obohateniu došlo, právo požadovať vydanie predmetu bezdôvodného
obohatenia. O obohatenie ide vtedy, ak sa plnením niekomu dostalo do majetkovej hodnoty vyjadrenej
tým, že v jeho majetku došlo buď k zvýšeniu aktív (§ 452 ods. 2 Obč. zákonníka), alebo k zníženiu pasív
(§ 454 Obč. zákonníka). Splnenie predpokladov pre vznik bezdôvodného obohatenia musí preukázať
ten, kto tvrdí, že na jeho  úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané.

11. Jednou z prvých otázok, ktoré rieši súd v civilnom sporovom konaní, je otázka, či ten, kto podal
žalobu, je v spore aktívne legitimovaný. Vecnou  legitimáciou sa rozumie stav vyplývajúci z hmotného
práva, v rámci ktorého je jedna zo strán sporu nositeľkou určitého hmotnoprávneho oprávnenia (je
aktívne legitimovaná) a na druhej strane sporu spočíva určitá hmotnoprávna povinnosť (je pasívne



legitimovaná).  Nedostatok vecnej legitimácie (aktívnej alebo pasívnej) vedie vždy k zamietnutiu žaloby
meritórnym rozhodnutím.

12.  Podľa názoru odvolacieho súdu vyhodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie v danej veci je v
súlade s obsahom spisu, aj so zásadami formálnej logiky.  Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho
rozsudku riadne uviedol, na základe akých skutočností dospel k záveru, že žalobkyňa nie je aktívne
legitimovaným subjektom v konaní, t.j. osobou, na úkor ktorej sa iný bezdôvodne obohatil a tiež, že
žalovaný  nie je v konaní pasívne legitimovaným subjektom, t.j. osobou, ktorý bezdôvodné obohatenie
získal. Pri hodnotení dôkazov nemožno súdu prvej inštancie vyčítať pochybenia a preto ani nemožno
polemizovať s jeho závermi, ktoré žalobkyňa namieta v odvolaní. Z výsluchu samotnej žalobkyne na
pojednávaní dňa 26.07.2016, 07.04.2017, ako aj z výsluchu svedkyne U. X. a svedka  U. Y. bolo
preukázané, že budúcim kupujúcim spoluvlastníckych podielov na byte č. XX bytového domu súp. č.
XXXX v k.ú. Z. zapísanom na LV č. XXXX mal byť U. Y. (v tom čase druh žalobkyne). Žalobkyňa pred
súdom prvej inštancie netvrdila, že ona sama mala v úmysle odkúpiť  ostatné spoluvlastnícke podiely
od svojej sestry a synovca tak, ako to uvádza v podanom  odvolaní. Pokiaľ ide o zálohu 2000 eur
poskytnutú na predaj bytu, sama žalobkyňa na pojednávaní dňa 07.04.2017 uviedla, že peniaze poskytol
svedok U. Y. cez ňu,  keď spolu boli v banke, peniaze previedli z jej účtu na účet žalovaného, pričom
suma 2000 eur predstavovala finančné prostriedky vo vlastníctve U. Y.. Aj podľa názoru odvolacieho
súdu tvrdenia žalobkyne v priebehu konania, že U. Y. jej požičal dvakrát po 2000 eur, aby ich ona
následne mohla požičať U. X. a žalovanému boli nevieryhodné a účelové. V bankovom doklade o
prevode finančných prostriedkov 2000 eur z účtu žalobkyne na účet žalovaného bola poznámka „U.
Y. záloha za vyplatenie bytu“, pričom pokiaľ by sa jednalo o finančné prostriedky žalobkyne potom v
bankovom doklade mala logicky uviesť poznámku „pôžička“. Pokiaľ v bankovom doklade je v poznámke
uvedené „U. Y. záloha za vyplatenie bytu“,  uvedené nasvedčuje tomu, že žalobkyňa nemala byť budúcou
kupujúcou a že sumu 2000 eur na účet žalovaného poukázala s tým, že ide o peniaze U. Y. ako
budúceho kupujúceho a peniaze z jej účtu na účet žalovaného boli prevedené preto, lebo na základe
splnomocnenia U. Y. viedla rokovania o zamýšľanej kúpe so svojimi príbuznými, výsledkom ktorých bol
prísľub U. X. a žalovaného, že prevedú spoluvlastnícke podiely na byte,  pričom požadovali zálohu tak,
ako to konštatuje súd prvej inštancie. Aj podľa názoru odvolacieho súdu z vykonaného dokazovania
bolo preukázané, že oprávneným subjektom na úkor koho bolo bezdôvodné obohatenie získané je U.
Y., ktorý ale v konaní nevystupuje ako žalobca. Za tohto stavu žalobkyňa  nie je aktívne legitimovaným
subjektom v konaní, preto nebolo možné žalobe z tohto dôvodu vyhovieť.  K. bola vo svojich tvrdeniach
v dôkaznej núdzi a aj podľa názoru odvolacieho súdu dôkazné bremeno neuniesla, keď nepreukázala,
že finančné prostriedky v sume 2000 eur predstavujú pôžičku, ktorú jej poskytol  U. Y., aby ich následne
ona   mohla požičať sestre U. X. a žalovanému. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne
posúdil aj nedostatok pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaného.  Z dokazovania vykonaného
súdom prvej inštancie vyplýva, že záloha na predaj bytu v sume 2000 eur bola adresovaná Y. U. ako
podielovému spoluvlastníkovi bytu. Pokiaľ by bola uzavretá kúpna zmluva  o prevode vlastníckeho práva
k spoluvlastníckemu podielu v tom čase mal. Y. U., jej zmluvnými stranami by boli U. Y. ako kupujúci
a Y. U. ako predávajúci zastúpený poručníkom (žalovaným). Žalovaný bol iba poručníkom Y. U., teda
poskytnuté finančné prostriedky nikdy neboli určené jemu, aj keď prišli na jeho účet.  Osobou povinnou
vydať majetkový prospech získaný plnením z právneho dôvodu,  ktorý odpadol  je výlučne osoba, ktorej
plnenie bolo adresované, teda Y. U., ktorý v konaní nevystupoval  v postavení žalovaného.  Preto súd
prvej inštancie správne postupoval, keď žalobu žalobkyne pre nedostatok aktívnej a pasívnej vecnej
legitimácie zamietol.

13. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie  ako vecne správny podľa
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil.

14. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak,
že úspešnému žalovanému priznal proti žalobkyni právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia
samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 262 ods. 1 CSP).

15. Toto rozhodnutie bolo senátom krajského súdu prijaté jednomyseľne.



Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).