Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 9Co/57/2013 z 20. 2. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 20. februára 2013, sp. zn. 9Co/57/2013, ECLI:SK:KSZA:2013:5308206011.1 Krajský súd Žilina | 9Co/57/2013 | ECLI:SK:KSZA:2013:5308206011.1 | 2013-02-20 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/98817611-3ac1-4f33-a185-179111192e9e Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2013:5308206011.1 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/57/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5308206011
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5308206011.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov
senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a JUDr. Jany Kotrčovej v právnej veci navrhovateľky M. W., rod.I., nar.
X. X. XXXX, bytom E. XXX proti odporcovi M. F., nar. X.. X. XXXX, bytom B., Ľ. H. XXX/X, t.č. R., Q., H.
XXX/XXX, Česká republika, v konaní o určenie otcovstva k maloletému F. I., nar. XX. X. XXXX, bytom u
navrhovateľky, zastúpenému kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca a
úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, na odvolanie odprocu proti rozsudku Okresného
súdu Čadca, č. k. 8C/113/2008-184 zo dňa 5. apríla 2012, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výrokoch, ktorými uložil odporcovi povinnosť uhradiť zameškané výživné
za obdobie od 19. 2. 2007 do 5. 4. 2012 v sume 1 845,- eur a navrhovateľke priznal náhradu trov konania
v sume 66,- eur, p o t v r d z u j e.

Vo výroku, ktorým uložil odporcovi povinnosť uhradiť trovy štátu v sume 526,64 eur, rozsudok okresného
súdu z r u š u j e a v tejto časti mu vec v r a c i a na ďalšie konanie.

V ostatných častiach, odvolaním nenapadnutých, p o n e c h á v a rozsudok prvostupňového súdu
nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd v Čadci po tom, čo určil, že odporca M. F. je otcom maloletého
F. I. a maloletého zveril do osobnej starostlivosti matky, odporcu zaviazal platiť výživné na maloletého
F. v sume 30,- eur mesačne počnúc dňom 19. 2. 2007 vždy do každého 15. dňa v mesiaci k rukám
matky vopred. Zameškané výživné za obdobie od 19. 2. 2007 do vyhlásenia rozsudku v sume 1 845,-
eur uložil odporcovi zaplatiť k rukám matky do 3 mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Navrhovateľke
priznal náhradu trov konania v sume 66,- eur a odporcovi zároveň uložil povinnosť zaplatiť Slovenskej
republike trovy konania v sume 526,64 eur.
Pri rozhodovaní vo veci vychádzal z ust. § 94 ods. 1, 2 Zákona o rodine, keď prihliadol na
výsledky znaleckého dokazovania, podľa ktorého na základe DNA profilov pravdepodobnosť otcovstva
predstavovala 99,9999 %. Pri určení výšky výživného súd vychádzal z ust. § 62, § 75 Zákona o rodine,
keď prihliadol na možnosti a schopnosti povinného, ako i na potreby maloletého dieťaťa.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 148 ods. 1 O.s.p. a
priznal navrhovateľke náhradu trov konania pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku v sume
66,- eur a Slovenskej republike trovy spojené s podaním znaleckého posudku v sume 526,64 eur.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie, v zákonom stanovenej lehote, odporca. Žiadal rozsudok
prvostupňového súdu vo výroku, ktorým mu bola uložená povinnosť zaplatiť zameškané výživné vo



výške 1 845,- eur zmeniť a v tejto časti matke výživné nepriznať dôvodiac tým, že nemal vedomosť o
narodení dieťaťa. Poukazujúc zároveň na svoju zlú sociálnu situáciu žiadal, aby odvolací súd zmenil
rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výrokoch o náhrade trov konania tak, aby nebol povinný uhradiť
navrhovateľke sumu 66,- eur a Slovenskej republike sumu 526,64 eur. Z dôvodu zlého zdravotného
stavu sa v súčasnej dobe nemôže zamestnať, je bez akéhokoľvek príjmu, o čom je ochotný predložiť
súdu príslušné doklady.

Navrhovateľka vo svojom vyjadrení žiadala rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny potvrdiť.
Odporca vo svojom odvolaní poukazuje na svoju zlú životnú situáciu, ale na tieto okolnosti súd pri
rozhodovaní podľa jej názoru prihliadal. Vznik a existencia vyživovacej povinnosti sa nedá vylúčiť a
odporca ako otec si musí uvedomiť, že jeho zákonnou povinnosťou je plniť si svoju vyživovaciu povinnosť
voči synovi, a to už dňom jeho narodenia a ako rodič má v prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa, až
následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a bez
nariadenia pojednávania (§ 214 O.s.p.) rozhodnutie prvostupňového súdu vo výroku o zameškanom
výživnom, ako aj vo výroku, ktorým súd priznal navrhovateľke náhradu trov konania, ako vecne správne
podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom začína narodením dieťaťa a trvá až do času, kým dieťa nie
je schopné samé sa živiť.
Nemôže byť na ujmu dieťaťa, kedy domnelý otec (v tomto prípade odporca) neuznáva otcovstvo k
dieťaťu, v dôsledku čoho súd musí vo veci nariadiť znalecké dokazovanie, čím dochádza k predĺženiu
konania, a preto ani odvolací súd nemohol prihliadnuť na námietky odporcu, ktorý poukazoval na to, že
nevedel o narodení dieťaťa.

Správne postupoval prvostupňový súd i pri rozhodovaní o trovách konania, keď priznal navrhovateľke
ako úspešnej účastníčke náhradu trov pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku v sume 66,- eur.
Odporca až do rozhodnutia súdu neuznával otcovstvo k maloletému, a preto sa matka musela domáhať
svojich práv prostredníctvom súdu, v dôsledku čoho jej vznikli trovy, a preto odvolací súd aj v tejto časti
rozsudok ako vecne správny potvrdil.

K pochybeniu zo strany prvostupňového súdu ale došlo pri rozhodovaní o náhrade trov štátu, keď
v tejto časti dôsledne neskúmal podmienky pre oslobodenie od súdnych poplatkov u odporcu, ktorá
povinnosť mu vyplýva aj priamo z ust. § 148 ods. 1 O.s.p.. Pri rozhodovaní o náhrade trov v zmysle
citovaného zákonného ustanovenia môže súd prihliadnuť i na skutočnosť, kedy sa účastník bez vážneho
dôvodu vzdá príjmu, ale i táto skutočnosť musí byť nepochybne preukázaná a nemožno vychádzať len
z predpokladu, že odporca v minulosti bol riadne zamestnaný, ktorá skutočnosť mu nebráni zamestnať
sa i v súčasnosti. Takéto rozhodnutie bez akýchkoľvek dôkazov pôsobí autoritatívne, a preto bude
povinnosťou prvostupňového súdu v ďalšom konaní vyzvať odporcu k predloženiu dokladov o svojich
osobných a majetkových pomeroch. Skutočnosť, že odporca bol v minulosti zamestnaný, neznamená,
že i v súčasnosti má možnosť uplatnenia na trhu práce, a preto bude musieť súdu oznámiť, či je
evidovaný na úrade práce, ak nie, z akého dôvodu, poprípade, akým spôsobom sa snaží získať vhodné
zamestnanie, lebo len potom bude možné posúdiť, či sú u neho splnené podmienky pre oslobodenie od
súdnych poplatkov tak, ako to má na mysli ust. § 148 ods. 1 O.s.p..

V ostatných častiach, pokiaľ súd určil, že odporca je otcom maloletého F. I., maloletého zveril do
osobnej starostlivosti matky a odporcu zaviazal platiť výživné v sume 30,- eur mesačne, odvolaním
nenapadnutých, zostáva rozhodnutie prvostupňového súdu nedotknuté.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.