{"guid": "1d763136-0de3-4e18-8200-28bdcf7fe735:dcdaa38a-7c4a-4ed6-835b-958460ac9c82", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2012:5909205606.2", "spisova_znacka": "5Co/226/2012", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Žilina sp. zn. 5Co/226/2012 z 19. 8. 2012", "citacia": "rozhodnutie Krajského súdu Žilina z 19. augusta 2012, sp. zn. 5Co/226/2012, ECLI:SK:KSZA:2012:5909205606.2", "identifikacne_cislo": "5909205606", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Elena Kúšová", "sudca_id": 165, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-elena-kusova-165", "datum_vydania": "2012-08-19", "forma": "Rozhodnutie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "nazov": "§ 219 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/dcdaa38a-7c4a-4ed6-835b-958460ac9c82", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2012:5909205606.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2012:5909205606.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2012:5909205606.2/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/226/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5909205606
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 08. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5909205606.2

Rozhodnutie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha
a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci navrhovateľky:
E. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom trvale S. XX/XX, Q.- D., prechodne S. XX, Q., práve zastúpená JUDr.
Martinom Cibuľom, advokátom AK so sídlom D. XXXX/X, F. Z. proti odporcovi v 1/ rade: M. L., nar.
XX.X.XXXX, bytom D. XX, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Janči, s.r.o., so
sídlom Dončova 1451/21, Ružomberok, IČO: 36862304, odporcovi v 2/ rade: F. C., nar. XX.X.XXXX,
bytom N. XXXX/XXX, Q., t.č. bytom F. XXX, v konaní o náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 200.000,-
€, o odvolaní odporcu v 1/ rade proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok, č. k. 3C/149/2009-350
zo dňa 28.2.2012, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti p o t v r d z u j e.

V ostatnej časti, nenapadnutej odvolaním, v ktorej súd čiastočne návrh zamietol, ponecháva rozsudok
okresného súdu  n e d o t k n u t ý  .

Proti tomuto rozsudku   p r i p ú š ť a    dovolanie.

O trovách tohto odvolacieho konania  r o z h o d n e   súd prvého stupňa

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporkyni v 1/ rade a odporcovi v 2/ rade povinnosť zaplatiť
navrhovateľke spoločne a nerozdielne sumu 13.500,-€ ako náhradu nemajetkovej ujmy do 3 dní od
právoplatnosti výroku rozsudku. V ostatnej časti návrh zamietol. O trovách konania rozhodne do 30 dní
po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Navrhovateľka uplatňovala v konaní nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch titulom zásahu do
jej práva na ochranu osobnosti, a to práva na súkromie a rodinný život, ku ktorému došlo pri dopravnej
nehode dňa 17.06.2005 protiprávnym zavineným konaním odporcov v 1/ a 2/ rade usmrtením dcéry R.,
nar. XX.XX.XXXX.

Okresný súd k otázke nepremlčateľnosti nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch poukázal na
rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 3Cdo/1542/2003 z 25.9.2003, ktorý dospel k záveru, že v zmysle
náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je dať do vzťahu mieru ujmy na hodnotách ľudskej osobnosti
s konkrétnym finančným vyjadrením náhrady takejto nemajetkovej ujmy. Vždy však ide o právny
inštrument, ktorého úlohou je zabezpečiť rešpektovanie a ochranu osobnosti fyzickej osoby a nie je preto
možné, aby bolo ako právo čisto osobnej povahy osobnosti fyzickej osoby, na ktoré sa vzťahujú ust.
§ 11 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka vyčlenené z okruhu nepremlčateľných majetkových práv,
aj keď sa náhrada príslušnej nemajetkovej ujmy fyzickej osoby vyjadruje prostredníctvom finančných
prostriedkov, keď úvahy o údajnej podobnosti tohto nároku s reparačnou funkciou majetkových nárokov



so záverom premlčateľnosti nároku na priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch, nemajú v tomto prípade
zákonný podklad. V nadväznosti na závery judikátu v tejto otázke a s prihliadnutím k jednoznačnému
právnemu názoru odvolacieho súdu v tomto konaní okresný súd ustálil, že námietka premlčania
vznesená odporkyňou v 1/ rade nie je dôvodná, nakoľko právo na náhradu nemajetkovej ujmy v
peniazoch v zmysle ust. § 13 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka sa nepremlčuje z vyššie uvedených
dôvodov.

Okresný súd mal v konaní preukázané, že u navrhovateľky došlo k zásahu do jej osobného, súkromného
a rodinného života usmrtením blízkej osoby. K priznanej výške náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch
uplatňovanej navrhovateľkou konštatoval, že neoprávnený zásah odporcov v 1/ a v 2/ rade ich
zavineným protiprávnym konaním do súkromia navrhovateľky bol veľmi intenzívny a jednoznačne
spôsobil navrhovateľke citovú ujmu. Výška peňažnej náhrady je predmetom voľnej úvahy súdu a
súd prihliada na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, a to jednak vo vzťahu k postihnutej
osobe, vo vzťahu k subjektom, ktoré neoprávnený zásah spôsobili - odporcom v 1/ a v 2/ rade,
aby bola zabezpečená požiadavka účinného primeraného zadosťučinenia za vzniknutú nemajetkovú
ujmu a tiež požiadavka nezneužívania tohto právneho prostriedku na neprípustné obohacovanie. Pri
určení peňažnej náhrady okresný súd prihliadol na nenapraviteľný následok vzniknutý v dôsledku
smrteľnej nehody dcéry navrhovateľky a dôsledky, ktoré vyvolali u samotnej navrhovateľky, ale aj na
to, že išlo o trestný čin, kde nebolo v úmysle odporcov konať týmto spôsobom. Je bez akýchkoľvek
pochybností, že nečakaným a šokujúcim úmrtím mal. R. došlo k závažnému zásahu do práva na ochranu
osobnosti navrhovateľky, ktorý spočíva v obmedzení jej súkromného a rodinného života tak, že žiadna
z morálnych foriem zadosťučinenia podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka nemôže byť na mieste.
Odporcovia v 1/ a v 2/ rade svojím protiprávnym zavineným konaním, ktorého dôsledkom bolo usmrtenie
dcéry navrhovateľky, zasiahli do osobnostnej a súkromnej sféry navrhovateľky, čo je bez pochyby
predpokladom pre priznanie práva na nemajetkovú ujmu v peniazoch v zmysle § 13 ods. 2 Občianskeho
zákonníka. Následky tohto zásahu sú nereparovateľné, pričom náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch
môže prispieť k zmierneniu vzniknutého stavu. Odporcovia v 1/ a v 2/ rade svojím protiprávnym
zavineným konaním z nedbanlivosti spôsobili navrhovateľke neodstrániteľnú, teda absolútnu ujmu -
smrť dieťaťa, ktorá okolnosť sama o sebe odôvodňuje priznanie finančného zadosťučinenia vo väčšom
rozsahu, hoci je jasné, že presný finančný ekvivalent za ľudský život nie je možné určiť. Úmrtie dcéry
navrhovateľky je závažnou ujmou, pričom navrhovateľka pociťuje nepochybne stratu svojej dcéry aj
niekoľko rokov po dopravnej nehode ako ujmu predovšetkým v citovej oblasti. Dcéra navrhovateľky
predstavovala pre navrhovateľku jednu z najbližších osôb v jej živote a jej strata mala za následok
zhoršenie kvality života navrhovateľky, a to najmä vo sfére citovej. Je nepochybné, že takáto tragická
udalosť sa prejavila aj v sociálnych väzbách navrhovateľky, či už na svojho manžela, resp. k dvom
ďalším deťom navrhovateľky, mal. N., nar.XX.X.XXXX a mal. R., nar.X.X.XXXX, t.j. následne po
tragickej udalosti. V danom prípade okresný súd mal za to, že predpoklady zodpovednosti odporcu
za vzniknutú nemajetkovú ujmu sú dané. Vzhľadom k tomu, že zásah odporcov v 1/ a v 2/ rade
spôsobený ich zavinením (nedbanlivostným) protiprávnym konaním, následkom ktorého bola usmrtená
dcéra navrhovateľky, jednoznačne bol spôsobilý vyvolať nemajetkovú ujmu u navrhovateľky, ktorá
spočívala v porušení jej práva na ochranu súkromia, keďže nečakane stratila jednu z najbližších osôb
vo svojom živote, a to dcéru. Medzi uvedeným zásahom a dotknutím osobnostnej sféry navrhovateľky
je bezprostredný vzťah príčiny a následku. K výške priznanej náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch
okresný súd konštatoval, že u dcéry navrhovateľky sa jednalo o nečakané šokujúce náhle úmrtie, ktorým
došlo k závažnému zásahu do práva na ochranu súkromia navrhovateľky. Je nepochybné, že medzi
navrhovateľkou a jej nebohou dcérou existovali silné sociálne putá, a to aj napriek nízkemu veku dcéry
navrhovateľky a krátkemu obdobiu ich spoločného rodinného života. Tragickou smrťou svojej dcéry
navrhovateľka stratila možnosť viesť s ňou súkromný život a od momentu jej smrti je ochudobnená o
sféru prirodzených vzťahov s jedným z najbližších rodinných príslušníkov - s dcérou. Vzniknutá trauma
v živote navrhovateľky je neodstrániteľná. Následkom úmrtia dcéry navrhovateľky došlo k zásahu do
emocionálnej sféry, nakoľko navrhovateľka stratila možnosť budovať a rozvíjať vzájomný vzťah so
svojou dcérou, možnosť poskytnúť jej starostlivosť, byť jej oporou v období detstva a mladosti a naopak
možnosť čerpať z tohto vzťahu po celý jej ďalší život. S takouto citovou ujmou nie je možné sa nikdy
dostatočne vyrovnať, a to ani v situácii narodenia ďalšieho dieťaťa po tragickej udalosti. Okresný súd
nemal žiadne pochybnosti o pravdivosti tvrdení navrhovateľky, aké ťaživé sú jej pocity v súčasnosti, t.j.
niekoľko rokov po nehode - depresia, smútok, spomienky na dcéru, predstavy ako by vyzerala dnes,
porovnávanie s inými deťmi. Je pravdou, že jednou z foriem primeraného zadosťučinenia môže byť i
vydanie trestného rozsudku, ktorým boli odporcovia uznaní vinnými zo spáchania trestného činu a ktorým



im bol uložený trest, čím je vyjadrené ich spoločenské odsúdenie za to, čo spáchali, a to nielen vo vzťahu
k navrhovateľke. Takisto jednou z foriem primeraného zadosťučinenia je ospravedlnenie, v tomto prípade
odporkyne v 1/ rade realizované ňou v priebehu trestného konania. S ohľadom na závažnosť vzniknutej
ujmy, ktorá je daná mierou intenzity zásahu a rozsahom jeho nepriaznivých následkov mal okresný
súd za to, že zásah do práva navrhovateľky na ochranu osobnosti nie je možné úplne odstrániť len
morálnou satisfakciou, nakoľko žiadna z jej foriem by nepostačovala na primerané zmiernenie vzniknutej
nemajetkovej ujmy na osobnosti navrhovateľky. Náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch však môže
aspoň čiastočne prispieť k zmierneniu vzniknutého stavu. Za prežitú citovú ujmu, zásah do osobnostnej
súkromnej sféry navrhovateľky je možné určiť primerané zadosťučinenie v peniazoch. Okresný súd mal
za to, že jeho výška je opodstatnená v sume 13.500,- €, a preto návrhu v tejto časti vyhovel, keď pri
rozhodovaní o výške nemajetkovej ujmy prihliadol na závažnosť protiprávneho zásahu do emocionálnej
sféry navrhovateľky. Ide o intenzitu, nenavrátiteľnosť pôvodného stavu, rozsah a dobu pôsobenia jeho
nepriaznivého následku. V žiadnom prípade nejde o zdroj príjmu pre navrhovateľku a taktiež okresný
súd poukázal na skutočnosť, že prežívanie citovej ujmy navrhovateľky spôsobenej zásahmi odporcov
do jej práva na ochranu súkromia jej bolo uľahčené podporou členov jej rodiny, a to predovšetkým
jej matky a sestry. Okresný súd tiež prihliadol ku skutočnosti, že zo strany odporcov v 1/ a v 2/
rade sa jednalo o zavinené protiprávne konanie nedbanlivostného charakteru. Jednoznačne nebolo ich
úmyslom spôsobiť vzniknutý následok. Taktiež nemožno následok rozpadu manželstva navrhovateľky
v celom rozsahu pripísať na ťarchu odporcov, keďže nebola preukázaná bezprostredná príčinná
súvislosť medzi neoprávneným zásahom odporcov do práva na ochranu súkromia navrhovateľky a týmto
následkom, nakoľko ako dôvody rozpadu manželstva v priebehu rozvodového konania boli uvádzané
navrhovateľkou aj iné skutočnosti, pričom je nepochybné, že táto tragická udalosť sa prejavila v spolužití
manželov ako záťažová situácia, ktorá skomplikovala, resp. zamedzila riešeniu iných problémov v
spolužití manželov. Zhoršenie školského prospechu mal. N. v II. polroku školského roku 2009/2010
je v príčinnej súvislosti s tragickou udalosťou len okrajovo vzhľadom na emocionálny stav matky
po roku 2005. Na základe uvedeného okresný súd dospel k záveru, že navrhovateľkou uplatnené
peňažné zadosťučinenie je dôvodné, avšak uplatnená výška 200.000,- € je neprimerane vysoká, a
preto určil náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 13.500,- € a v ostatnej časti, pokiaľ sa navrhovateľka
domáhala vyššej čiastky než bola súdom priznaná, okresný súd jej návrh ako nedôvodný zamietol.
K námietke odporkyne v 1/ rade týkajúcej sa nedôvodného uplatňovania solidárnej zodpovednosti
odporcov v 1/ a v 2/ rade za neoprávnený zásah do práva na ochranu súkromia navrhovateľky, okresný
súd poukázal, že výslovne táto otázka spôsobenia nemajetkovej ujmy viacerými osobami v právnej
úprave osobnostných práv upravená nie je. Okresný súd však vychádzal na základe analógie v zmysle
ust. § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka u ustanovení zákona, ktoré upravujú vzťahu obsahom aj
účelom najbližšie tomuto vzťahu, konkrétne súd z ust. § 438 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak
škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne. V odôvodnených prípadoch
môže súd rozhodnúť, že tí, ktorí škodu spôsobili, zodpovedajú za ňu podľa svojej účasti na spôsobení
škody. Citované ustanovenie obsahuje úpravu spoločnej zodpovednosti viacerých škodcov za škodu,
pričom spoločný záväzok, ktorý vznikol zo zodpovednosti za škodu spôsobenú viacerými škodcami
je zo zákona záväzkom spoločným a nerozdielnym, pokiaľ súd nerozhodne o zodpovednosti podľa
účasti na spôsobení škody. Zmyslom takejto úpravy je prehĺbenie zodpovednosti za škodu a dôsledné
zabezpečenie ochrany práv poškodeného, to znamená, že škodcovia sú povinní uhradiť poškodenému
celý dlh spoločne s tým, že poškodený je oprávnený požadovať jeho zaplatenie od ktoréhokoľvek
z nich a dlh zaniká v rozsahu, v ktorom bol niektorým zo škodcov splnený. Podmienkou solidárnej
zodpovednosti za škodu viacerých škodcov je existencia príčinnej súvislosti medzi konaním každého z
nich a škodlivým následkom, za ktorý sa náhrada požaduje. V tomto prípade je táto príčinná súvislosť
medzi zavineným protiprávnym konaním odporcov v 1/ a v 2/ rade, každého jedného a následkom -
neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti navrhovateľky preukázaná. Ako konštatoval
Krajský súd v Žiline v odôvodnení svojho rozsudku v predmetnej trestnej veci na vzniku tejto dopravnej
nehody majú vinu obaja žalovaní a bez konania ktoréhokoľvek z nich by k dopravnej nehode nedošlo.
Súd nezistil žiadnu takú osobitnú okolnosť konkrétneho prípadu týkajúcu sa dopravnej nehody, ktorá
by bola dôvodom rozhodnutia o zodpovednosti za neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti
každého z odporcov podľa jeho účasti, resp. podľa jeho podielu na tomto zásahu, a to aj napriek
skutočnosti, že tresty uložené súdom nie sú celkom totožné, resp. neboli zistené žiadne také skutočnosti,
ktoré by nasvedčovali, aby účasť toho - ktorého odporcu na spôsobení neoprávneného zásahu do práva
na ochranu osobnosti navrhovateľky bola v nepomere voči účasti druhého odporcu. O trovách konania
okresný súd rozhodol s poukazom na ust. § 151 ods.3 O.s.p., nakoľko mal za to, že ide o zložitý prípad, a
to z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania, ako aj väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní.



V zákonom stanovenej lehote napadol odvolaním rozsudok okresného súdu vo výroku o povinnosti
odporcov 1/ a 2/ zaplatiť navrhovateľke spoločne a nerozdielne sumu 13.500,-€ ako náhradu
nemajetkovej ujmy do 3 dní od právoplatnosti výroku rozsudku, odporca v 1/ rade prostredníctvom
právneho zástupcu. V danej veci bola zásadnou pre rozhodnutie vo veci posúdenie otázky premlčania
uplatneného práva na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, nakoľko odporca vzniesol voči
uplatnenému  nároku námietku premlčania, na ktorej trvá aj v súčasnosti. V tomto smere poukázal
na rozsudok Najvyššieho súdu SR 2 Cdo 278/2007, podľa ktorého právo na náhradu nemajetkovej
ujmy v peniazoch ako jeden z relatívne samostatných prostriedkov ochrany osobnosti fyzickej osoby
je právom majetkovej povahy, ktoré sa premlčuje. Navrhovateľka v danej veci uplatňuje nárok na
náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v súvislosti s udalosťou zo 17.6.2005, pričom prvý krát
takýto nárok uplatnila až 18.10.2008, zjavne po uplynutí 3-ročnej premlčacej lehoty. Navrhovateľka
pred začatím tohto konania neuplatnila v žiadnom inom konaní nárok na náhradu nemajetkovej ujmy,
preto lehota premlčania v danej veci plynula nepretržite. Nárok na náhradu nemajetkovej ujmy je
nárokom osobnostným, predpokladá aktívne konanie každej z osôb do osobnostných  práv, ktorej bolo
zasiahnuté, čo vyslovil Krajský súd v Žiline v rozhodnutí sp. zn. 10Co/195/2010 zo dňa 23.2.2011.
Preto pasivita odporcu vo vzťahu k neuplatneniu tohto nároku v rámci iného konania nemôže byť
nahradená konaním inej osoby a má za následok neprerušené plynutie lehoty premlčania.. V rámci
trestného konania nebol nárok na náhradu nemajetkovej ujmy ani bývalým manželom navrhovateľky
uplatnený, ten uplatňoval iba nárok na náhradu škody, aj to nie zákonom predpísaným spôsobom,
ale spôsobom nezakladajúcim prerušenie plynutia premlčacej doby. Z týchto dôvodov nebol dôvod
vznesenú námietku premlčania hodnotiť ako neopodstatnenú, ale v zmysle jej vznesenia podaný návrh
ako zjavne premlčaný zamietnuť. Pokiaľ súd poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 3Cdo
1542/2003, potom ide o rozhodnutie súdnou praxou Českej republiky prekonané, navyše rozhodnutie
vydané dávno pred citovaným rozhodnutím  Najvyššieho súdu SR, pričom teóriou práva uznávaným
prameňom práva nie sú rozhodnutia súdov iných krajín. Od záverov rozhodnutia Najvyššieho súdu SR
sa súd mohol odkloniť jedine v prípade vyskytnutia sa osobitných okolností, ktoré ale v danej veci neboli
zistené, a súd ani nekonštatoval, prečo by sa mala otázka premlčania v danej veci vykladať inak než
to učinil súd v citovanom judikáte.  Pokiaľ ide o výšku nemajetkovej ujmy, je nepreskúmateľný záver
súdu o tom, prečo dospel k záveru o vzniku nároku na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 13.500,-€.
Rovnaký súd zastúpený rovnakým sudcom v inej veci v spore o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch
priznal obeti trestného činu vraždy (teda obeti úmyselného trestného činu) náhradu nemajetkovej ujmy
v sume 10.000,-€. Ak by sa aj prijal názor o potrebe priznania nemajetkovej ujmy, potom pri určení jej
výšky by malo byť zohľadnené aj to, že u navrhovateľky nebolo preukázané, že by došlo v dôsledku
prejednávanej udalosti k zníženiu jej dôstojnosti v značnej miere resp. že by bola v značnej miere
touto udalosťou dotknutá vážnosť navrhovateľky v spoločnosti. Predmetná udalosť v očiach verejnosti
vzbudzuje skôr súcit a pocity spolupatričnosti s navrhovateľkou, nie pocity opovrhovania dôstojnosťou
osôb príbuzných obete a jej dôsledkom nie je zníženie vážnosti navrhovateľky v spoločnosti.  Odporca
1/ bol za spôsobenie dopravnej nehody už právoplatne potrestaný, za čo mu boli uložené nielen
podmienečný trest odňatia slobody a trest zákazu činnosti Význam tejto okolnosti podľa jeho názoru
nenašiel v napadnutom rozhodnutí svoju dostatočnú odozvu, aj keď uvedené odsúdenie vyjadruje mieru
odsúdenia osoby odporcu 1/ spoločnosťou a poskytuje aj navrhovateľke dostatočné zadosťučinenie.
Odporca 1/ sa za svoje konanie ospravedlnil už v rámci prípravného konania. Navrhovateľka uplatnila
nárok na náhradu nemajetkovej ujmy až po viac ako 4 rokoch po udalosti, ktorá mala zakladať zásah
do jej osobnostných práv, čo oslabuje jej tvrdenia o intenzite zásahu, nakoľko ak by tento zásah bol
skutočne intenzívny, asi by ho uplatnila ihneď, keď sa ešte mohol prejavovať. Rozvod navrhovateľky a
jej manžela nemá žiadnu súvislosť s udalosťou zo dňa 17.6.2005, ale v požívaní alkoholu a gamblingu
exmanžela navrhovateľky, ako to vyplýva z rozvodového spisu. Navrhovateľke sa bezprostredne po
danej udalosti narodilo ďalšie dieťa, pričom k otehotneniu došlo už 2 mesiace po udalosti. Navyše podľa
odporcu 1/ je potrebné odmietnuť záver o spoločnej a nerozdielnej zaviazanosti odporcu 1/ a odporcu 2/
vo vzťahu k nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Odporca 1/ a 2/ nie sú spolupáchateľmi
trestného činu, ktorým malo dôjsť k zásahu do osobnostných práv navrhovateľky. V tomto smere je
treba poukázať na trestné rozsudky, ktorými boli odporcovia odsúdení za spáchanie trestných činov
jednotlivo, nie spoločne, a aj na teóriu práva v zmysle ktorej spolupáchateľstvo je nedbanlivostným
trestným činom, nie je objektívne možné. Preto za prípadný zásah do osobnostných práv môžu niesť
zodpovednosť každý z odporcov samostatne. Miera akou ich konanie malo súvislosť so vzniknutým
následkom je miera, v akej sa mohli podieľať na zásahu do osobnostných práv, pričom táto miera je
vyjadrená výškou trestu v trestnom rozhodnutí. Odporca 1/ mal uložený trest odňatia slobody v trvaní 15
mesiacov so skúšobnou dobou 2 rokov a zákaz činnosti na 6 rokov. Odporca 2/ mal uložený trest odňatia



slobody v trvaní 24 mesiacov so skúšobnou dobou 2 rokov a zákaz činnosti na 10 rokov. Odporcovi
2/ bol uložený trest odňatia slobody o 37,5 % prísnejší a trest zákazu činnosti o 40 % prísnejší než
odporcovi 1/. Tieto skutočnosti vyjadrujú mieru, akou sa odporcovia podieľali na vzniku škodnej udalosti.
Nakoľko však nešlo o spoluzavinenie, ale dva popri sebe plynúce konania je možné hovoriť o dvoch
samostatných zásahoch dvoma samostatnými konaniami. Občiansky zákonník nepozná ustanovenia,
ktoré by umožňovalo dospieť k záveru o spoločnej a nerozdielnej zaviazanosti za zásah do osobnostných
práv. Vzťah zasahovateľov do osobnostných práv nie je vo všeobecnosti vzťahom charakterizovaným
pasívnou solidaritou, preto ak navrhovateľka požadovala zaviazať odporcov 1/ a 2/ takýmto spôsobom,
bolo potrebné už z týchto dôvodov návrh zamietnuť, nakoľko súd nie je oprávnený meniť návrh v
tomto smere. Odporca 1/ poukázal aj na to, že celková suma nemajetkovej ujmy nezodpovedá váhe
dôkazov, ktoré navrhovateľka produkovala v smere preukázania zásahu do jej osobnostných práv.
Rovnako záväzok na vyplatenie takejto vysokej sumy do 3 dní od právoplatnosti výroku rozsudku nie
je z pohľadu odporcu 1/ spravodlivý, pričom nemá oporu v žalobe, kde nebola vyjadrená požiadavka
splatnosti požadovaného nároku. Vzhľadom na uvedené okolností navrhoval odporca 1/, aby odvolací
súd zmenil rozsudok okresného súdu tak, že návrh na začatie konania sa zamieta a odporcovi 1/ prizná
nárok na náhradu trov konania resp. aby rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.
K odvolaniu odporcu 1/ sa vyjadrila navrhovateľka prostredníctvom právneho zástupcu. Podľa
navrhovateľky sa okresný súd riadne vysporiadal so všetkými skutkovými okolnosťami rozhodnými
pre riadne a správne zistenie skutkového stavu a pre správne právne posúdenie uplatneného nároku.
Z obsahu podaného odvolania vyplýva, že odporca 1/ vytýka okresnému súdu, že nedostatočne a
nesprávne zistil skutkový stav veci a tento nesprávne právne posúdil. Z obsahu spisu pritom vyplýva,
že za účelom riadneho zistenia skutkového stavu okresný súd vo veci vykonal viacero pojednávaní, na
ktorých sa odporca 1/ rozsiahlo vyjadroval k prejednávanej veci, navrhoval vykonanie dôkazov, ktoré
súd následne vykonal a bol riadne poučený o obsahu ust. § 120 ods. 4 O.s.p.. V odvolaní odporca 1/
prednáša rovnaké argumenty a cituje rovnaké rozhodnutia ako v konaní pred súdom prvého stupňa,
s ktorými sa okresný súd v rozsudku riadne vysporiadal a pri rozhodovaní vzal do úvahy a keďže v
konaní boli odvolacím súdom vydané dve zrušujúce uznesenia, oba súdy pri rozhodovaní o veci vzali do
úvahy aj judikatúru, na ktorú odporca 1/ opätovne poukazuje. Pokiaľ ide o námietku nepreskúmateľnosti
napadnutého rozsudku  v časti výšky priznanej náhrady, navrhovateľka tvrdí, že strata ľudského
života maloletej dcéry navrhovateľky, ako absolútna a ničím nereparovateľná ujma sa nedá vyčísliť
peniazmi. Navrhovateľka sa domnieva, že akákoľvek výška náhrady nemajetkovej ujmy nikdy nenahradí
spôsobenú ujmu, obzvlášť v prípade, keď poškodená (bez spoluviny) bola priamym svedkom udalosti, pri
ktorej jej škodcovia svojou bezohľadnou jazdou doslova „odstrelili“ priamo spred nosa dieťa aj s kočíkom.
Pokiaľ ide o námietky odporcu 1/ týkajúce sa spoločnej zodpovednosti odporcov, k týmto navrhovateľka
uviedla, že právna úprava spoločnej zodpovednosti viacerých osôb zodpovedných za škodu vychádza zo
zásady solidarity, ktorá má všeobecnú platnosť pre všetky prípady a vzťahuje sa nielen na prípady, keď
škodcovia spôsobili škodu spoločným konaním, ale aj na prípady, keď jednotliví škodcovia zodpovedajú
na základe odlišných princípov. Ak bola škoda spôsobená viacerými škodcami, zodpovedajú za túto
spoločne a nerozdielne za predpokladu, že je daná príčinná súvislosť medzi konaním každého z nich
a škodlivým následkom, za ktorý sa náhrada požaduje. Predpoklady spoločnej zodpovednosti oboch
odporcov boli v konaní správne zistené.  So zreteľom na uvedené navrhovateľka navrhovala, aby
odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil a zároveň priznal navrhovateľke
náhradu trov odvolacieho konania.

Odporca v 2/ rade ostal v odvolacom konaní nečinný.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu v rozsahu mu danom
ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p. a rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti  v súlade s
ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. V odvolaním nenapadnutej časti, v ktorej okresný
súd čiastočne návrh zamietol, ponecháva odvolací súd rozsudok okresného súdu nedotknutý. Odvolací
súd zároveň v zmysle ust. § 238 ods. 3 O.s.p. pripustil proti svojmu rozhodnutiu dovolanie.

V zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

V zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.



Právny zástupca odvolateľa, t.j. odporcu v rade 1/ na pojednávaní pred odvolacím súdom uviedol, že
okresný súd vyhodnotil uplatňovaný nárok ako nárok, ktorý nepodlieha premlčaniu. Odvolateľ však
uplatnený nárok považoval za premlčaný, a pokiaľ ide o právnu otázku premlčateľnosti nároku na
náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, okresný súd túto nevyhodnotil správne. V tomto smere
poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 2Cdo 278/2007, podľa ktorého
právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch ako jeden z relatívne samostatných prostriedkov
ochrany osobnosti fyzickej osoby je právom majetkovej povahy, ktoré sa premlčuje. Uplatnený nárok je
premlčaný, bol uplatnený po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej lehoty, pričom namietal neúplnosť
právnych úvah okresného súdu, ktorý sa nedostatočne vysporiadal s už existujúcim rozhodnutím
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 2Cdo 278/2007, ktoré je prameňom práva, na rozdiel od českej
judikatúry. V tomto smere poukázal na rozpor rozhodnutia okresného súdu aj s nálezmi ústavného
súdu, ktoré sú označené v odvolaní. Pokiaľ ide o ustálenú výšku nemajetkovej ujmy v peniazoch,
v danom prípade táto bola určená na sumu 13 500,-€ s tým, že bol určený záväzok spoločný a
nerozdielny pre oboch odporcov. Pokiaľ ide o zaviazanosť spoločnú a nerozdielnu, z teórie trestného
práva je zrejmé, že pri nedbanlivostných trestných činoch, akým je aj dopravná nehoda, neprichádza
do úvahy spolupáchateľstvo, tu nejde o spoluzavinenie, ale konanie jednotlivých osôb, ktoré spôsobuje
určitý následok, čo vylučuje možnosť aplikácie § 511 Občianskeho zákonníka na daný prípad a v
danom prípade nejde o spoločnú a nerozdielnu zaviazanosť. Ustanovenia o náhrade nemajetkovej
ujmy v peniazoch ani takúto konštrukciu nepripúšťajú. Aj trestné súdy mali za to, že podiel viny na
následku, ktorý vznikol na strane odporcu, je väčší a zásadnejší. Navrhoval preto, aby odvolací súd
vydané rozhodnutie zrušil a danú vec vrátil na opätovné prejednanie, prípadne aby zmenil rozhodnutie
okresného súdu s prihliadnutím na vznesenú a uplatnenú námietku premlčania a návrh na začatie
konania vcelku zamietol.

Právny zástupca navrhovateľky uviedol, že navrhovateľka zotrváva na svojom vyjadrení a v
podrobnostiach naň odkazuje. V časti týkajúcej sa premlčateľnosti práv na základe vznesenej
námietky premlčania poukázal na skoršie rozhodnutia odvolacieho súdu, ktoré jednoznačne v ostatnom
zrušujúcom uznesení uviedli, že tieto práva nemožno vylúčiť z okruhu nepremlčateľných práv. Pokiaľ
ide o jednotlivé odvolacie námietky týkajúce sa výšky priznanej nemajetkovej ujmy, k týmto uviedol, že
jednou z príčin rozvodu jej manželstva s bývalým manželom bolo aj to, že došlo k násilnej tragickej
udalosti v ich rodine, pričom táto skutočnosť vyplýva z návrhu na začatie konania, nakoľko z rozvodového
rozsudku, keďže sa účastníci konania vzdali práva na odvolanie, táto príčina nevyplýva. Navrhovateľke
sa bezprostredne po udalosti narodilo dieťatko, takýmto spôsobom sa snažila skryť alebo vyliečiť
psychickú bolesť a strádanie, ktoré ju bude prenasledovať do konca života. Pokiaľ ide o právne úvahy
týkajúce sa solidarity odporcov v rade 1/ a 2/, k tomu poukázal na svoje vyjadrenie k odvolaniu.
Rozhodnutie prvostupňového súdu považoval za správne, prvostupňový súd správne vychádzal zo
všeobecnej zásady solidarity. Nakoniec trestný súd v tejto trestnej veci za usmrtenie maloletej R.
jednoznačne v odôvodnení rozsudku konštatoval, že bez konania ktoréhokoľvek zo škodcov, by k vzniku
škodovej udalosti nedošlo. Pokiaľ ide o vznesenú námietku premlčania, poukázal tiež na rozhodnutie
Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9Co/420/2010, kde takisto bolo konštatované, že vzhľadom na právnu
úpravu náhrady nemajetkovej ujmy vzhľadom na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva a zmysel
a účel náhrady nemajetkovej ujmy tieto práva nepodliehajú premlčaniu. Pokiaľ by aj pod vplyvom
argumentácie odporkyne v rade 1/ došlo k zmene názoru krajského súdu ohľadom premlčania týchto
nárokov, poukázal, že navrhovateľka si v prípravnom konaní riadne a včas uplatnila svoj nárok, pričom
táto skutočnosť vyplýva z č. l. 365 trestného spisu, ďalej že v konaní pred súdom na hlavnom pojednávaní
na otázku súdu, či si uplatňuje náhradu škody, sa jednoznačne vyjadrila, že tak ako to uplatnila
v prípravnom konaní, trvá na uplatnenom nároku a pokiaľ by tieto argumenty neboli postačujúce,
tak navrhovateľka uvádza, že subjektívna lehota na uplatnenie jej práv bola zachovaná, nakoľko sa
preukázateľne dozvedela o tom, kto zodpovedá za škodu až právoplatnosťou rozsudku odvolacieho
súdu, ktorý uznal odporcov v rade 1/ a 2/ za vinných z trestného činu, a teda znalosť o osobe škodcu
sa podľa navrhovateľky viaže k okamihu, kedy obdržala preukázateľnú informáciu, na ktorej základe
si môže urobiť úsudok, ktorá konkrétna osoba je za škodu zodpovedná. V tejto súvislosti uviedol,
že trestné stíhanie rovnako mohlo skončiť aj oslobodením jedného zo škodcov a v tom prípade by
potenciálne navrhovateľke mohla vzniknúť ďalšia ujma tým, že by musela znášať trovy konania, keby
nesprávne zažalovala jedného alebo druhého zo škodcov. Navrhoval preto, aby odvolací súd rozsudok
prvostupňového súdu ako vecne správny potvrdil.



Odvolací súd po preskúmaní rozsudku okresného súdu, predloženého spisového materiálu a
vyhodnotením tvrdení účastníkov v odvolacom konaní, dospel k záveru, že okresný súd v danom konaní
v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie veci, vo veci vykonal dokazovanie v
potrebnom rozsahu, riadne zistil skutkový stav a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny
záver, s ktorým sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil. Odvolací súd sa stotožnil aj s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu a preto sa obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia.

Navrhovateľka sa domáhala návrhom doručeným okresnému súdu dňa 16.10.2009, aby súd uložil
odporcovi v 1/ rade a odporcovi v 2/ rade zaplatiť jej spoločne a nerozdielne sumu 1.628,59 € ako
náhradu majetkovej ujmy spočívajúcej v úhrade primeraných nákladov spojených s pohrebom a sumu
200.000,- € ako náhradu nemajetkovej ujmy v dôsledku porušenia práva na ochranu osobnosti na tom
základe, že dňa 17.6.2005 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bola usmrtená jej dcéra R. Z..

Z hľadiska skutkového stavu bolo v prejednávanej veci z rozsudku Okresného súdu v Ružomberku sp.
zn. 8T/17/2006 zo dňa 6.6.2007 zistené, že odporca v 1/ rade a odporca v 2/ rade boli uznaní vinnými
zo spáchania trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1,2 Trestného zákona č. 140/1961
Zb. Zároveň súd odkázal poškodeného Pavla Moravčíka s nárokom na náhradu škody na občianske
súdne konanie.

Pokiaľ ide o právne posúdenie prejednávanej veci, odvolací súd sa stotožnil s posúdením otázky
nepremlčateľnosti nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Predpokladom na prisúdenie
náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle ust. § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka je,
že primerané morálne zadosťučinenie sa nejaví ako postačujúce a  vzhľadom na to, že bola
v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická
osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch tzn. zadosťučinenie v peniazoch,
pričom účelom oboch zadosťučinení je zmierniť nepriaznivý následok neoprávneného zásahu, teda
nemajetkovú ujmu vzniknutú na osobnosti fyzickej osoby. Vzhľadom na odvolanie odporcu 1/ je potrebné
prioritne konštatovať, že tieto dôvody priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch sú v § 13 ods. 2
Občianskeho zákonníka uvedené len demonštratívne a teda sa vzťahujú na celú škálu rôznych prípadov
neoprávnených zásahov do osobnosti fyzickej osoby, ak ich intenzita dosahuje značnú mieru. Zo
samotnej povahy náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch ako prostriedku nápravy porušeného práva
na ochranu osobnosti je namieste podľa názoru odvolacieho súdu vyvodiť záver, že nejde o majetkové
právo. Len skutočnosť, že sa takéto zadosťučinenie realizuje v peniazoch nemožno považovať za
určujúcu pre jeho posudzovanie ako majetkového práva. Ako nemajetkové právo je právo na náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch nepremlčateľné.

Vo vzťahu k priznanej výške náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch okresným súdom, odvolací súd
konštatuje, že sumu 13.500,-€ považuje za absolútne primeranú. Okresný súd v dostatočnom rozsahu
odôvodnil, na základe akých úvah dospel k záveru o konkrétnej sume náhrady nemajetkovej ujmy. Pokiaľ
aj odporca 1/ poukazuje na obdobné prípady riešené pred Krajským súdom, tu je potrebné zdôrazniť, že
výška náhrady nemajetkovej ujmy sa určuje predovšetkým v závislosti od okolností riešeného prípadu.
Okresný súd v tomto prípade dôsledne prihliadal na závažnosť zásahu do práva na ochranu osobnosti
navrhovateľky, ako aj na okolnosti prípadu, intenzitu, nenavrátiteľnosť pôvodného stavu, rozsah a
dobu pôsobenia jeho nepriaznivého následku. Okresný súd sa vysporiadal v odôvodnení napadnutého
rozsudku s jednotlivými argumentmi odporcu 1/, ktoré vzniesol aj v odvolacom konaní, odvolací súd
preto v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, s ktorým sa stotožňuje.

Odvolací súd zároveň zdieľa právny názor prezentovaný okresným súdom ohľadne solidárnej
zodpovednosti oboch odporcov, ktorých spoločne a nerozdielne zaviazal zaplatiť navrhovateľke
náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 13.500,-€. Ustanovenie § 438 Občianskeho zákonníka upravuje
zodpovednosť za škodu v prípade, ak bola škoda spôsobená viacerými škodcami v dvoch formách,
a to ako zodpovednosť solidárnu a zodpovednosť delenú. Z citovaného ustanovenia je zrejmé, že
solidárna zodpovednosť podľa odseku 1 sa bude uplatňovať vždy, pokiaľ nenastane odôvodnený
prípad, kedy bude potrebné uvažovať o delenej zodpovednosti upravenej v odseku 2. Podstata
solidárnej zodpovednosti spočíva v tom, že ak škoda bola spôsobená dvomi alebo viacerými škodcami,
buď súbežnou činnosťou alebo na sebe nezávislou činnosťou s jednou škodou, zodpovedajú za ňu
škodcovia spoločne a nerozdielne Ak je daná príčinná súvislosť medzi konaním resp. opomenutím



každého zo škodcov a škodlivým následkom, za ktorý sa požaduje náhrada, bude potrebné aplikovať
ustanovenia o solidárnej zodpovednosti v zmysle § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Keďže otázka
spoločnej zodpovednosti viacerých osôb za neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti nie je
v Občianskom zákonníku upravená, okresný súd správne podľa odvolacieho súdu aplikoval na takýto
prípad ustanovenie, ktoré upravuje právne vzťahy svojou povahou najbližšie k tomuto vzťahu, konkrétne
ust. § 438 Občianskeho zákonníka.

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentácii odporcu 1/,
na ktorých založil svoje odvolacie dôvody a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

Odvolací súd vyslovil vo výrokovej časti svojho rozsudku prípustnosť dovolania podľa § 238 ods. 3
O.s.p., nakoľko dospel k záveru, že v prejednávanej veci ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného
významu.

Otázkou zásadného právneho významu sú otázky:
a/  či právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch je premlčateľné,
b/ či v prípade, ak do práva na ochranu osobnosti osoby neoprávnene zasiahne viacero osôb, je
možné na takýto prípad analogicky aplikovať ust. § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka o solidárnej
zodpovednosti.

Podľa ust. § 224 ods. 4 O.s.p., ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej,
ktorým nebolo rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3, o trovách odvolacieho
konania rozhodne súd prvého stupňa.

Odvolací súd v zmysle citovaného ustanovenia o trovách odvolacieho konania nerozhodoval, nakoľko
o nich rozhodne prvostupňový súd osobitným uznesením.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku  nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "3C/149/2009", "guid": "c76fb849-cdd7-4496-9468-a694fbd8731b:2f0a092a-7c37-4ad1-a25c-539fd9eca6b9", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "1d763136-0de3-4e18-8200-28bdcf7fe735:4df47432-add3-4173-a069-c1a8b31bfe2e", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2012:5909205606.2", "spisova_znacka": "5Co/226/2012", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Žilina sp. zn. 5Co/226/2012 z 19. 8. 2012", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2012-08-19", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2012:5909205606.2"}]}