Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 22Sp/19/2013 z 6. 6. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 6. júna 2013, sp. zn. 22Sp/19/2013, ECLI:SK:KSZA:2013:5013200336.1 Krajský súd Žilina | 22Sp/19/2013 | ECLI:SK:KSZA:2013:5013200336.1 | 2013-06-06 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov Citované ustanovenia: § 250q ods. 2 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/df92c38a-1bbd-427f-b853-ceab2125fc01 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2013:5013200336.1 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 22Sp/19/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5013200336
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5013200336.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Janou Martinčekovou, v právnej veci
navrhovateľa: Pohotovosť, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti
odporcovi: Správa katastra Námestovo, so sídlom Hattalova 367/15, 029 01 Námestovo, za účasti
účastníčky konania: A. A., rod. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. XX/XX, Y. nad G., v konaní o preskúmanie
rozhodnutia Správy katastra Námestovo č. V-1703/12-F zo dňa 31.10. 2012, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline rozhodnutie Správy katastra Námestovo č. V-1703/12-F zo dňa 31.10. 2012 p
o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím č. V -1703/2012-F zo dňa 30.10. 2012 Správa katastra Námestovo zamietla
návrh na vklad zmluvy o zriadení záložného práva č. 075/2012 ŠTE podľa ust. § 31 ods. 3 katastrálneho
zákona.

V odôvodnení rozhodnutia poukázala na to, že rozhodovala o návrhu na vklad zmluvy o zriadení
záložného práva uzavretej medzi navrhovateľom a A. A. ako účastníčkou konania zastúpenou ProHelp,
združením občianskoprávnej pomoci, so sídlom Povraznícka 18, Bratislava. Správa katastra Námestovo
rozhodla takto podľa ust. § 31 ods. 1, § 31 ods. 3 katastrálneho zákona a § 42 katastrálneho zákona,
pričom poukázala na to, že dohoda o splnomocnení bola uzatvorená na vopred predtlačenom formulári
- ako formulárová typová zmluva, poskytnutom na tento účel poskytovateľom úveru, obsahujúca
štandardnú zmluvnú podmienku, ktorej obsah dlžník vôbec nemôže ovplyvniť a je mu predložená v
jednom balíku s úverovou zmluvou a bol tiež vopred určený právny zástupca splnomocniteľa. Správa
katastra považovala dohodu o plnomocenstve za riadne neuzavretú, poukázala aj na rozpor záujmov
dlžníka a zástupcu podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej OZ), preto je neplatný právny úkon,
ktorý urobil zástupca (§ 39 Občianskeho zákonníka). Dohoda o splnomocnení je neprijateľná podmienka
v spotrebiteľskej zmluve (§ 53 ods. 1 OZ), preto je neplatným právnym úkonom v zmysle § 53 ods. 5 OZ

Proti rozhodnutiu odporcu v zákonom stanovenej lehote podal opravný prostriedok navrhovateľ, pričom
zastal názor, že dohoda o splnomocnení je uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami
Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu. K otázke rozporu
záujmov splnomocnenca so záujmami záložcu uviedol, že splnomocnenec v žiadnom prípade nemal a
ani nemá záujem na poškodení záložcu, čo vyplýva aj zo samotnej dohody o splnomocnení, ktorá bola
uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa - záložcu a na jeho žiadosť po osobnom
prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa



nimi zakladajú. Uviedol, že rozpor v záujmoch musí reálne existovať a nestačí len potenciálna možnosť
takéhoto rozporu. Zo spisu nevyplýva, že by veriteľ zastúpenie zástupcom od dlžníka požadoval alebo
mu osobu zástupcu dokonca navrhol. Správny poriadok ukladá správnemu orgánu povinnosť presne
a úplne zistiť skutkový stav veci. Správny orgán pritom musí v odôvodnení svojho rozhodnutia uviesť
všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre jeho rozhodnutie. Presnosť zistenia znamená, že skutkové
zistenia vyvodené z vykonaného prešetrenia zodpovedajú skutočnému stavu a nie sú ani nepresne
interpretované, ani skreslené či už vedome alebo nevedome. Správa katastra vychádza len z ničím
nepodložených predpokladov, čo dokazuje i samotné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. Je teda
zrejmé, že predložené plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom
a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie. Správny
orgán nepreukázal, že by veriteľ do toho právneho úkonu zasahoval alebo ovplyvňoval jeho obsah.
Nestotožnil sa s názorom odporcu, že dohoda o splnomocnení je absolútne neplatná pre neprijateľnú
zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1 OZ. Správa katastra teda nezistila spoľahlivo stav veci, riadne sa
neoboznámila s predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne
zistila skutkový stav veci a plnomocenstvo splnomocniteľa udelené splnomocnencovi v dohode o
splnomocnení nesprávne právne posúdila z dôvodov uvedených v opravnom prostriedku. Z tohto dôvodu
správa katastra vydala nezákonné rozhodnutie. Navrhovateľ žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec
vrátiť odporcovi na ďalšie konanie.

Odporca sa k opravnému prostriedku vyjadril v podaní zo dňa 05.04.2013, žiadal rozhodnutie ako vecne
správne potvrdiť.

Účastníčka konania podala k opravnému prostriedku písomné vyjadrenie dňa 26.03.2013, žiadala
rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť.

Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa § 250l a nasledujúce O.s.p. v rozsahu
danom opravným prostriedkom navrhovateľa, pričom zistil, že rozhodnutie odporcu je zákonné, a toto
bolo potrebné potvrdiť pri aplikácii ust. § 250q ods. 2 O.s.p., a to z nasledovných dôvodov.

Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy SR je Slovenská republika právnym štátom. Neoddeliteľným atribútom
právneho štátu je právna istota a spravodlivosť (pozri nálezy Ústavného súdu SR napr. I.ÚS 17/99, I.ÚS
54/02).

Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy SR, v jej medziach a v
rozsahu a spôsobom, ktoré ustanoví zákon.

Z citovaných ustanovení Ústavy SR vyplýva, že v právnom štáte sa orgánu verejnej moci neponecháva
na úvahu, či uplatní kompetenciu, ktorú mu priznáva ústava alebo zákon. Preto je povinnosťou každého
orgánu verejnej moci konať, uplatniť svoju kompetenciu vždy, v celom rozsahu a včas.

Zákon č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam
v znení neskorších predpisov (ďalej len katastrálny zákon) v ust. § 4 ods. 1 zakotvuje, že práva k
nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra, záznamov práv
k nehnuteľnostiam do katastra a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri.

Podľa § 1 ods. 1 katastrálneho zákona kataster nehnuteľností (ďalej len kataster) je geometrické určenie,
súpis a popis nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam, a to o
vlastníkom práve, záložnom práve, vecnom bremene, o predkupnom práve, ak má mať účinky vecného
práva, ako aj práv vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy majetku obcí, zo správy majetku
vyšších územných celkov, o nájomných právach k pozemkom, ak nájomné práva trvajú, alebo majú trvať
najmenej päť rokov (ďalej len právo k nehnuteľnosti).



Kataster slúži aj ako informačný systém, najmä na ochranu práv k nehnuteľnostiam, na daňové účely
a poplatkové účely, na oceňovanie nehnuteľností, najmä pozemkov, na ochranu poľnohospodárskeho
pôdneho fondu a lesného pôdneho fondu, na tvorbu a ochranu životného prostredia, na ochranu
nerastného bohatstva, na ochranu národných kultúrnych pamiatok a ostatných kultúrnych pamiatok,
ako aj chránených území a prírodných výtvorov a budovaní ďalších informačných systémov o
nehnuteľnostiach (§ 2 katastrálneho zákona).

Podľa ust. § 5 ods. 1 katastrálneho zákona vklad je úkon správy katastra; vkladom vzniká, mení sa,
alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam.

Podľa § 28 ods. 1 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa
zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 28 ods. 3 katastrálneho zákona právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného
rozhodnutia správy katastra o jeho povolení.

Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo práva
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne
skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí;
inak návrh zamietne.

Podľa ust. § 31 ods. 7 katastrálneho zákona správa katastra doručí rozhodnutie o zamietnutí vkladu
všetkým účastníkom konania. Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie. Odvolanie sa podáva
na správe katastra, ktorá rozhodnutie vydala, v lehote do 30 dní odo dňa jeho doručenia. Ak správa
katastra podanému odvolaniu nevyhovie v celom rozsahu, o odvolaní rozhodne súd.

Inštitút vkladu je založený na základe konštitutívnosti, čo znamená, že zmluvné a vecné práva k
nehnuteľnostiam vznikajú, menia sa a zanikajú vkladom do katastra.

Správa katastra je ako orgán štátnej správy súčasťou výkonnej moci štátu a je v jej kompetencii
rozhodovať, či sú splnené podmienky na povolenie zápisu práv k nehnuteľnostiam do katastra na
základe vkladu práv k nehnuteľnostiam. Na konanie o povolenie vkladu je miestne príslušná tá správa
katastra, v obvode ktorej sa nehnuteľnosť nachádza.

Vkladové konanie ako návrhové konanie sa začína na základe návrhu účastníka konania, pričom
katastrálny zákon zakotvuje jednak obligatórne náležitosti návrhu, na základe ktorého sa vkladové
konanie začína, ako aj exemplifikatívne prílohy návrhu, ktoré má účastník vkladového konania spolu s
návrhom na povolenie vkladu predložiť.

V priebehu vkladového konania správa katastra ako správny orgán posudzuje podstatné náležitosti
príslušného zmluvného typu, a to z hľadiska kritérií, ktoré sú uvedené v ust. § 31 ods. 1 katastrálneho
zákona. To znamená, že vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, pri ktorom správa
katastra ako správny orgán na základe predložených písomných podkladov posudzuje komplexne
skutkové a právne skutočnosti (podmienky vkladu podľa ust. § 31 katastrálneho zákona), ktoré by mohli
mať vplyv na povolenie vkladu. Výsledkom tohto rozhodovacieho procesu je príslušné rozhodnutie
o povolení vkladu alebo rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad.



Podľa § 23 Občianskeho zákonníka zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho
orgánu alebo na základe dohody o plnomocenstve.

Právny vzťah zastúpenia, ak ide o dôvody jeho vzniku, vzniká buď priamo zo zákona, na základe
rozhodnutia súdu alebo iného orgánu alebo na základe zmluvy. Podľa tohto rozlišujeme zákonné
zastúpenie, ktoré vzniklo priamo zo zákona, alebo na základe rozhodnutia súdu, či iného štátneho
orgánu a zmluvné zastúpenie (splnomocnenie).

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia, alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpísaním zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
a to konkrétne podľa čl. 3 ods. 1 zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, sa považuje
za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa čl. 3 ods. 2 Smernice podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá
vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne
formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna
podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak
celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú
zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne
dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.

Z dohody o splnomocnení uzavretej medzi splnomocniteľom A. A. a splnomocnencom ProHelp,
združením občianskoprávnej pomoci so sídlom Povraznícka 18, Bratislava v zastúpení Petrom



Mamojkom, predsedom združenia, súd zistil, že táto dohoda je napísaná vo forme predtlače ( formulára ),
kde splnomocnenec je v rámci predtlače už dopredu vpísaný. Z dohody o splnomocnení súd zistil,
že táto bola uzatvorená v súvislosti resp. v spojitosti so zmluvou o úvere uzatvorenou účastníčkou
konania so spoločnosťou Pohotovosť, s. r. o., Bratislava č. zmluvy 600200497, pričom splnomocniteľka
udelila združeniu ProHelp po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených
splnomocnenie 1.( bod 2.dohody ) vo všetkých veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych
úkonov vymienených v tejto dohode, vrátane právneho posúdenia týmito úkonmi založených práv a
povinností a v tomto rozsahu aj vo veciach rokovania s navrhovateľom ako poskytovateľom úveru, ktoré
poskytne združenie ProHelp splnomocniteľovi bezplatne, 2. ( bod 3. dohody ) na uzatvorenie záložnej
zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka a všetkých právnych úkonov s ňou súvisiacich v mene
splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom
vlastníctve alebo spoluvlastníctve, a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako
formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere. Zároveň v bode 4 boli
bližšie špecifikované nehnuteľnosti vo vlastníctve splnomocniteľa podľa čísla pozemku, súpisného čísla
rodinného domu, označenia listu vlastníctva a veľkosti podielu.

Účastníčka konania si od navrhovateľa zobrala úver vo výške 500,- Eur pričom sa zaviazala tento vrátiť
navrhovateľovi spolu s poplatkom z omeškania vo výške 484,- Eur a s úrokom z omeškania vo výške
0,25% denne z omeškaných platieb istiny, pokút a ostatných celkových nákladov v zmysle platných
všeobecných podmienok od omeškania až do zaplatenia ( uvedené vyplýva z bodu II. Záložnej zmluvy).

Krajský súd v Žiline sa stotožnil s argumentáciou správneho orgánu, že na dohodu o splnomocnení je
potrebné nahliadať ako na predtlačenú - formulárovú zmluvu poskytnutú na tento účel poskytovateľom
úveru - navrhovateľom obsahujúcu zmluvnú podmienku, ktorej obsah dlžník nemôže ovplyvniť, nakoľko
mu je predložená v jednom ,,balíku“ s úverovou zmluvou v ktorej bol vopred určený zástupca účastníčky
konania bez možnosti jeho slobodného výberu. Tiež považuje za správny názor odporcu, že existuje
rozpor medzi dlžníkom (splnomocniteľom) a splnomocnencom v zmysle § 22 ods. 2 OZ.

Správne správa katastra skúmala platnosť dohody o splnomocnení vo vzťahu k uzatvorenej záložnej
zmluve, z ktorej následne vyplynul aj záver odporcu, že nebolo možné, aby občianske združenie ProHelp
nakladalo s nehnuteľnosťami vo vlastníctve záložcu.

Krajský súd v Žiline nad rámec dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí uvádza, že dohodu
o splnomocnení uzatvorenú medzi účastníčkou konania ako splnomocniteľom a splnomocnencom
ProHelp - združením občianskoprávnej pomoci so sídlom v Bratislave je potrebné posudzovať v celom
kontexte uzatvárania 1.úverovej zmluvy, 2.dohody o splnomocnení a následne 3.uzatvorenia aj záložnej
zmluvy s tým, že dohodu o splnomocnení uzatvorenú medzi účastníčkou konania a združením ProHelp
je potrebné posudzovať v celom kontexte s tzv. úverovým balíkom resp. spotrebiteľským balíkom
(uzatvorená zmluva o úvere medzi navrhovateľom a účastníčkou konania, dohoda o splnomocnení
uzavretá medzi účastníčkou konania a združením ProHelp a následne záložná zmluva uzatvorená medzi
navrhovateľom a účastníčkou konania v zastúpení ProHelp). Preto je na túto dohodu o splnomocnení
potrebné nahliadať ako na spotrebiteľskú zmluvu z dôvodu toho, že podľa názoru súdu, pokiaľ by
nedošlo k uzavretiu úverovej zmluvy medzi navrhovateľom a účastníčkou konania, t. j. tzv. spotrebiteľskej
zmluvy, nedošlo by k uzatvoreniu ani dohody o splnomocnení. Nesporné je, že navrhovateľ podľa
výpisu z obchodného registra má v predmete činnosti poskytovanie úverov z vlastných zdrojov ( ide o
dodávateľa - § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka ), na druhej strane z listinných dôkazných prostriedkov
nachádzajúcich sa v administratívnom spise nebolo preukázané, že by si účastníčka konania brala úver
- pôžičku za účelom podnikateľskej činnosti resp. inej svojej obchodnej činnosti ( ide o spotrebiteľa -
§ 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka ), išlo teda o uzatvorenie spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka. Nepodstatné je, že zmluva o úvere sa nenachádza v administratívnom
spise odporcu, keď z dohody o splnomocnení a zo záložnej zmluvy vyplýva, že táto bola uzavretá medzi
navrhovateľom a účastníčkou konania. Tzn. že v danom prípade je potrebné skúmať, či aj dohoda o
splnomocnení nevykazuje neprijateľnú podmienku ( § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka).



V danom prípade bola dohoda o splnomocnení vpísaná do tzv. formulárovej dohody (alebo predtlačenej),
keď dlžník - záložca - účastník konania nemohol ovplyvniť obsah takejto dohody. Preto je potrebné
konštatovať, že v danom prípade bola obmedzená možnosť voľby splnomocniteľa - záložcu - účastníčky
konania zvoliť si splnomocnenca - zástupcu, ktorý by za neho uzatvoril záložnú zmluvu a ktorý by
skutočne hájil záujmy splnomocniteľa, keď splnomocnenec bol už v takejto dohode o splnomocnení
vopred vpísaný (určený), takže v danom prípade je možné hovoriť o tom, že nie je možné považovať
takúto dohodu o splnomocnení za individuálne dohodnutú, nakoľko táto bola vopred navrhnutá a
pripravená (ponúknutá zo strany navrhovateľa účastníčke konania pri uzatváraní úverovej zmluvy)

a práve preto spotrebiteľ - účastníčka konania nebola schopná (nemala možnosť) ovplyvniť možnosť
výberu iného zástupcu (splnomocnenca) v predmetnom prípade (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka ),
čo v konečnom dôsledku spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa. Je možné podľa názoru súdu zo všetkých okolností vyvodiť, že k výberu
splnomocnenca nedošlo z vôle účastníčky konania, ale z vôle záložného veriteľa - navrhovateľa. Z tohto
dôvodu súd považuje túto dohodu o splnomocnení za neprijateľnú podmienku, a teda za neplatnú
podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodnutie odporcu súd potvrdil a námietky navrhovateľa z dôvodov
uvedených v rozsudku považoval za bezpredmetné.

O náhrade trov konania rozhodoval súd podľa § 250l ods. 2 O.s.p. za použitia § 250k ods. 1 O.s.p. a
contrario. Navrhovateľ nebol úspešným účastníkom konania, preto mu náhrada trov konania nepatrí.
Účastníčke a odporcovi zo zákona náhrada trov nepatrí.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave.