Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 24Co/458/2013 z 17. 6. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 17. júna 2014, sp. zn. 24Co/458/2013, ECLI:SK:KSTT:2014:2312212154.1 Krajský súd Trnava | 24Co/458/2013 | ECLI:SK:KSTT:2014:2312212154.1 | 2014-06-17 | Rozsudok Citované ustanovenia: § 545a OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/a2b0c664-a032-4a8b-9fce-05791595c072 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2014:2312212154.1 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/458/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2312212154
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2312212154.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a
členov senátu: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Martin Holič, v právnej veci navrhovateľky: A. I., nar.
XX.XX.XXXX, bytom G. S. XXX, proti odporcom: 1. M. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX, 2. C. P.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX, obaja odporcovia zastúpení advokátom: Mgr. Róbert Bános, Mierové
námestie 2, Galanta, o zaplatenie 2.500,- Eur s príslušenstvom, na odvolanie odporcov proti rozsudku
Okresného súdu Galanta zo dňa 27.03.2013, č.k. 5C/288/2012-64, takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa m e n í tak, že návrh na zaplatenie sumy 2.000,- Eur z
a m i e t a .

O trovách konania rozhodne súd prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa odporcom 1 a 2 uložil povinnosť spoločne a nerozdielne
zaplatiť navrhovateľke sumu vo výške 2.000,- Eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. O
trovách konania rozhodol tak, že o nich rozhodne samostatným uznesením.

Rozhodnutie prvostupňový súd s poukazom na § 50a, § 37 ods. 1, § 41, § 544 ods. 1 a 2, § 545a
Občianskeho zákonníka, vecne odôvodnil tým, že medzi účastníkmi bola platne uzavretá zmluva o
budúcej kúpnej zmluve, ktorej predmetom bol záväzok uzavrieť v stanovenej dobe kúpnu zmluvu. I
keď navrhovateľka namieta absolútnu neplatnosť tejto zmluvy z dôvodov, že zmluvu nepodpísala sama
odporkyňa v 2. rade a tiež pre svoju neurčitosť a nezrozumiteľnosť, ale aj neprimeranosť zmluvnej
pokuty, súd sa s týmto jej názorom nestotožnil, keď nebolo preukázané, žeby zmluvu nepodpísala sama
odporkyňa v 2. rade. Súd nenašiel ani iný dôvod, aby túto zmluvu považoval za absolútne neplatnú.
Ak možno hovoriť o neplatnosti, tak iba čiastočnej a aj to iba v článkoch a častiach zmluvy, kde
niektoré ustanovenia odkazujú na ustanovenia zmluvy, ktoré o zloženej zálohe nič nehovoria, avšak ktorá
skutočnosť nemá vplyv na platnosť dojednania ohľadne zmluvnej pokuty, súd nepovažoval za neurčité
a nezrozumiteľné ostatné znenie čl. IV. ods. 4 zmluvy týkajúce sa dojednania o zmluvnej pokute, medzi
účastníkmi bola platne dojednaná zmluvná pokuta vo výške 2.500,- Eur. Odstúpenie od zmluvy v marci
2012 zo strany navrhovateľky bolo uskutočnené oneskorene a aj preto je z hľadiska posúdenia predmetu
tohto konania právne bezvýznamné. Bolo potrebné posúdiť či odmietnutie poskytnutia úveru zo strany L.
navrhovateľke je možné považovať za vážnu právnu skutočnosť, ktorá bránila realizácii obchodu (podľa
čl. IV. ods. 3 zmluvy), resp. za okolnosť a dôvod, ktorý vznikol na strane navrhovateľky a posudzovať
ho podľa čl. IV. ods. 4 zmluvy. Vzhľadom k tomu, že v čl. IV. ods. 3 zmluvy (v zátvorke) sú uvedené
aké právne skutočnosti mali účastníci na mysli (aká bola vôľa účastníkov) a išlo o tie skutočnosti, ktoré
boli viazané na nehnuteľnosť, súd dospel k záveru, že odmietnutie poskytnutia úveru v danej veci, je
dôvodom spočívajúcim na strane navrhovateľky a preto prichádza do úvahy aplikovať čl. IV. ods. 4



veta prvá zmluvy. Pri skúmaní platnosti dojednania zmluvnej pokuty z hľadiska dobrých mravov, zvážil
funkciu zmluvnej pokuty (funkciu preventívnu, uhradzovaciu a sankčnú). V súvislosti s výškou zmluvnej
pokuty je potrebné, aby pokuta zahrnovala všetky škody, ktoré je možné v danom konkrétnom vzťahu
s porušením určitej povinnosti očakávať, musí mať dostatočnú, nie však premrštenú výšku. Zmluvná
pokuta, ktorej výška výrazne prevyšuje výšku skutočne vzniknutej škody, je neprimeraná a pre rozpor
s dobrými mravmi neplatná. Pri posudzovaní primeranosti dojednanej zmluvnej pokuty je potrebné
prihliadol k celkovým okolnostiam, jeho pohnútkam a účelom, ktorý sledoval. Zmluvnou pokutou nebola
zabezpečená povinnosť navrhovateľky zaplatiť odporcom kúpnu cenu, ktorá bola dojednaná na sumu
55.500,- Eur, preto nie je možné posudzovať primeranosť výšky zmluvnej pokuty vzhľadom ku kúpnej
cene, ale z pohľadu zabezpečovacej povinnosti uzavrieť kúpnu zmluvu. Ak má zmluvná pokuta z
hľadiska jej súladu s dobrými mravmi byť primeraná funkciám, ktoré má plniť, javí sa dojednaná výška v
danom prípade neprimeraná. Táto skutočnosť sa prejavuje o to výraznejšie, ak má byť dojednaná výška
zmluvnej pokuty považovaná z pohľadu jej uhradzovacej funkcie. Pre naplnenie tejto funkcie zmluvnej
pokuty je potrebné, aby jej výška predstavovala súhrn eventuálne v úvahu prichádzajúcich škôd, ktoré
je možné v danom prípade v dôsledku porušenia zabezpečenej povinnosti očakávať. (rozsudok NS
ČR, sp. zn. 33 Odo 890/2002) Okrem, bol súd toho názoru, že je potrebné prihliadnuť aj na všetky
okolnosti, ktoré znemožnili navrhovateľke uzavrieť kúpnu zmluvu, pričom nemal za preukázané aká
škoda odporcom vznikla tým, že medzi účastníkmi nedošlo k uzavretiu zmluvy. I keď odporcovia tvrdili,
že museli splácať úver, túto skutočnosť nemal súd za preukázanú. Mal za preukázané, že ešte v
čase zadávania vyhotovenia znaleckého posudku znalkyňou Ing. Zálešákovou 28.09.2011, bola ako
ťarcha na nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom budúcej kúpnej zmluvy, zapísané záložné právo v
prospech VÚB, a.s.. Z výsluchu navrhovateľky vyplynulo, že k tomu, aby mohla požiadať o poskytnutie
úveru, na nehnuteľnosti nemali byť ťarchy a potrebovala ďalšie podklady od odporcu v 1. rade. Z tohto
dôvodu mohla o úver požiadať až začiatkom októbra 2011. Za daných okolností, keď súd nemal za
preukázanú škodu, ktorá by odporcom vznikla neuzavretím zmluvy, ale s prihliadnutím aj na ďalšie
vyššie uvedené okolnosti, keď ani pri najmenšej vôli nebolo objektívne možné uzavrieť kúpnu zmluvu do
31.10.2011, a to bez ohľadu na výsledok žiadosti navrhovateľky o poskytnutie úveru, nemožno povedať,
že práve z dôvodov na strane navrhovateľky nedošlo k uzavretiu zmluvy. Bolo to aj z dôvodov na strane
odporcov, kvôli ktorým musela navrhovateľka čakať, aby mohla požiadať o úver. Preto vzhľadom ku
všetkým okolnostiach sa súdu javila ako primeraná výška zmluvnej pokuty 500,- Eur. Keďže súd mal
za preukázané, že sumu 2.500,- Eur, ktorú navrhovateľka zložila odporcom ako zálohu, navrhovateľke
doteraz nevrátili, návrh navrhovateľky je dôvodný v časti o zaplatenie sumy 2.000,- Eur, vyhovel návrhu
navrhovateľky v tejto časti.

Proti tomuto rozsudku podali prostredníctvom advokáta odvolanie odporcovia 1 a 2, ktorým navrhli
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietnuť,
alebo ho zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, uplatniac odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. d)
a f) O.s.p.. Odporcovia sa stotožnili s názorom súdu prvého stupňa v časti odmietnutia navrhovateľkou
namietanej absolútnej neplatnosti zmluvy a tiež so záverom, že neposkytnutie úveru navrhovateľke
nemožno považovať za vážne právne skutočnosti v zmysle čl. IV. ods. 3 zmluvy, ako aj so záverom, že
odstúpenie od zmluvy zo strany navrhovateľky v marci 2012 bolo oneskorené a právne bezvýznamné.
Odvolatelia sa však nestotožnili s moderáciou zmluvnej pokuty, poukazujúc na to, že navrhovateľka
kontaktovala odporcov na základe inzerátu s vážnym záujmom o kúpu nehnuteľností, na základe dohody
došlo dňa 10.09.2011 k uzavretiu zmluvy o budúcej zmluve, ktorá mala byť uzatvorená do 31.10.2011 a
do tohto termínu sa navrhovateľka zaviazala zaplatiť kúpnu cenu, pri podpise zmluvy bola zaplatená prvá
časť kúpnej ceny vo výške 2.500,- Eur. Navrhovateľka pritom tvrdila, že má predschválený úver a bude
potrebné dotiahnuť len formality, k uzavretiu zmluvy však nedošlo, navrhovateľka prosila odporcov, aby
nehnuteľnosti nepredávali, k písomnému predĺženiu však nedošlo. Odporca už v tom čase zaostával so
splátkami svojho úveru vo VÚB, mal tiež problémy s nedoplatkami na dani voči štátu. Začiatkom januára
2012 navrhovateľka odporcom oznámila, že úver jej nebol schválený a žiadala o vrátenie sumy 2.500,-
Eur, s čím odporca nesúhlasil, nakoľko mala dostatok času na zabezpečenie si finančných prostriedkov,
odporcovia tiež odmietli niekoľko ponúk. Zaplatený preddavok kúpnej ceny bol považovaný a dohodnutý
ako zmluvná pokuta, preto nebol dôvod navrhovateľke sumu 2.500,- Eur vrátiť. Následne 26.01.2012 sa
odporcom podarilo nehnuteľnosti predať inému kupujúcemu. Navrhovateľka počas účinnosti zmluvy do
31.10.2011 nepreukázala, že jej neboli poskytnuté finančné prostriedky, doklad o zamietnutí žiadosti o
poskytnutie úveru bol vydaný až dňa 23.11.2011, tento doklad odporcom nezaslala. Odporcom vznikol
nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty dňom 01.11.2011. Zmluvná pokuta bola jasne a zrozumiteľne
dojednaná v čl. IV. ods. 4 zmluvy, v poslednej vete došlo len k chybe v písaní, kde je mylne uvedený čl.



V. ods. 1 písm. a) zmluvy, správne má byť uvedený čl. III. ods. 1 písm. a) zmluvy, čo s poukazom na § 37
ods. 3 Obč. zákonníka nespôsobuje neplatnosť dojednania zmluvnej pokuty. Táto nebola vzhľadom na
všetky okolnosti prípadu, najmä na hodnotu a význam zabezpečovacej povinnosti, neprimeraná, preto
nebol dôvod na jej zníženie, keď zmluvnou pokutou vo výške 2.500,- Eur bola zabezpečená povinnosť
navrhovateľky uzavrieť s predávajúcimi kúpnu zmluvu k nehnuteľnostiam odporcov v hodnote 55.000,-
Eur, zmluvná pokuta teda bola dojednaná vo výške 4,55% z kúpnej ceny. Odvolatelia poukázali na
rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 2 Odon 111/97, ktorý považoval za primeranú zmluvnú pokutu
vo výške 10% z kúpnej ceny. Odvolatelia poukázali na ďalšie okolnosti prípadu, keď samotnú zmluvu
nevypracovali oni, ale realitný maklér, zmluva v žiadnom prípade neznevýhodňovala kupujúcu, bola
vyvážená pre obe zmluvné strany, predávajúci splnili všetky svoje povinnosti, použili zálohu 2.500,-
Eur na zmluvne dojednaný účel, stiahli nehnuteľnosť z ponuky internetových stránok, neponúkali ju na
predaj ani ihneď po uplynutí dohodnutej doby, ale čakali, ako sa vyvinie situácia navrhovateľky, ktorá
ako zamestnankyňa banky vzhľadom na všetky okolnosti mala vedieť, či jej úver za jej finančných a
majetkových pomerov bude schválený.

Navrhovateľka odvolanie nepodala a k dourčenému odvolaniu odporcov sa písomne nevyjadrila.

Súd prvého stupňa dopĺňacím rozsudkom č.k. 5C/288/2012-85 zo dňa 19.06.2013 návrh navrhovateľky
v časti o zaplatenie sumy 500,- Eur zamietol. Tento rozsudok bol vydaný z dôvodu, že pôvodným
rozsudkom nebolo rozhodnuté o celom predmete konania, keď súd vyhovel návrhu navrhovateľky v
časti o zaplatenie sumy 2.000,- Eur, opomenul však rozhodnúť o zvyšku predmetu konania v časti sumy
500,- Eur. Proti tomuto dopĺňaciemu rozsudku odvolanie podané nebolo, nejednalo sa o výrok závislý,
preto rozhodnutie prvostupňového súdu v tejto časti nadobudlo právoplatnosť a nestalo sa predmetom
odvolacieho prieskumu.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody
(§ 205 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), po vykonaní odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 1 O.s.p.), a dospel k
záveru, že odvolaniu odporcov je potrebné priznať úspech, keďže napadnuté rozhodnutie súdu prvého
stupňa nie je vecne správne a je potrebné ho zmeniť.

Z obsahu spisu vyplýva a vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že napadnutým rozsudkom súd
prvého stupňa čiastočne vyhovel návrhu, ktorým sa navrhovateľka domáhala zaplatenia sumy 2.500,-
Eur. Súd prvého stupňa rozhodol tak, že odporcovia 1 a 2 sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť
navrhovateľke sumu vo výške 2.000,- Eur do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Podstatou sporu
je to, že medzi účastníkmi došlo k uzavretiu zmluvy o budúcej zmluve, na základe ktorej navrhovateľka
mala odkúpiť nehnuteľnosť odporcov za dohodnutú kúpnu cenu 55.500,- Eur, pričom na túto kúpu zložila
preddavok 2.500,- Eur. V písomnej zmluve o budúcej zmluve existuje dohoda účastníkov obsiahnutá
v čl. 4 ods. 1 veta prvá, v zmysle ktorej kúpnu zmluvu sa budúci predávajúci zaväzujú uzatvoriť s
budúcou kupujúcou najneskôr do 31.10.2011 a budúca kupujúca sa zaväzuje do 31.10.2011 uhradiť aj
kúpnu cenu. Podľa čl. 4 ods. 4 zmluvy, ak budúca kupujúca nesplní povinnosť podpísať kúpnu zmluvu z
dôvodov na jej strane alebo z dôvodov na jej strane odstúpi od zmluvy počas trvania záväzku, je povinná
zaplatiť budúcim predávajúcim zmluvnú pokutu vo výške 2.500,- Eur. Za túto pokutu sa bude považovať
suma zaplatená podľa čl. 5 ods. 1 písm. a).

K uzavretiu kúpnej zmluvy medzi účastníkmi nedošlo v podstate z dôvodu, že navrhovateľke nebolo
bankou vyhovené a nebol jej poskytnutý úver z dôvodu nízkej bonity navrhovateľky ako klienta banky.
Navrhovateľka listom až z 22.03.2012 odstúpila od zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, nakoľko kúpna
zmluva nebola uzavretá z dôvodu, že počas účinnosti zmluvy sa objavili vážne právne skutočnosti, ktoré
bránili realizácii obchodu. Tieto mali spočívať práve v tom, že jej bola zamietnutá žiadosť o poskytnutie
úveru na predmet zmluvy. Zároveň odporcov žiadala o vrátenie zloženej zálohy 2.500,- Eur a pokiaľ tejto
žiadosti nebolo vyhovené tento nárok si navrhovateľka uplatnila predmetným návrhom.



Odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvého stupňa, pokiaľ vec právne posúdil v zmysle §
50a, § 37 ods. 1, § 41 OZ, § 544 ods. 1 a 2, § 545a Občianskeho zákonníka. Je nesporné, že medzi
účastníkmi bola platne uzavretá zmluva o budúcej kúpnej zmluve, ktorej predmetom bol záväzok uzavrieť
v stanovenej dobe kúpnu zmluvu. Súd prvého stupňa sa správne vysporiadal s námietkou navrhovateľky,
ktorá namietala absolútnu neplatnosť tejto zmluvy z dôvodov, že zmluvu nepodpísala sama odporkyňa
2 a tiež, že zmluva pre svoju neurčitosť a nezrozumiteľnosť, ale aj neprimeranosť zmluvnej pokuty mala
byť absolútne neplatná. Súd prvého stupňa sa správne nestotožnil s týmto tvrdením a nenašiel ani
iný dôvod, pre ktorú by bolo potrebné zmluvu účastníkov považovať za absolútne neplatnú. V ďalšom
správne konštatoval, že odstúpenie od zmluvy v marci 2012 zo strany navrhovateľky bolo uskutočnené
oneskorene a aj preto je z hľadiska posúdenia predmetu tohto konania právne bezvýznamné.

Súd prvého stupňa posudzoval okolnosti ako aj dôvody, za ktorých došlo k odstúpeniu od zmluvy zo
strany navrhovateľky a záverom po vyhodnotení týchto okolností a podmienok dospel k záveru, že
primeranou výškou zmluvnej pokuty je suma 500,- Eur. Odvolací súd sa s týmto záverom, ktorý sa týka
posúdenia výšky zmluvnej pokuty a jej znížením, nestotožňuje. Výška zmluvnej pokuty závisí výlučne
od vôle a dohody zmluvných strán. Zákon žiadnym spôsobom priamo neobmedzuje maximálnu výšku
zmluvnej pokuty. Každý jednotlivý prípad je svojim spôsobom individuálny a špecifický tak, že všeobecné
ohraničenie výšky zmluvnej pokuty nie je v podstate reálne možné. Limitovať výšku zmluvnej pokuty
v jednotlivých konkrétnych prípadoch však môže predovšetkým súlad dohody o zmluvnej pokute s
niektorými všeobecnými požiadavkami zákona. V tomto smere odvolací súd poukazuje na ust. § 39
Občianskeho zákonníka, ktorý požaduje požiadavku súladu právneho úkonu s dobrými mravmi. Ak by
teda výška zmluvnej pokuty v konkrétnom prípade odporovala dobrým mravom, išlo by o neplatnosť
právneho úkonu a to neplatnosť absolútnu.

Možným následkom nevyváženosti výšky zmluvnej pokuty v pomere k významu a hodnote
zabezpečovaného záväzku môže byť zníženie výšky tejto pokuty na primeranú mieru súdom. Spočíva
v moderačnom práve súdu, tzn. súd môže na návrh účastníka konania rozhodnúť, že zmluvnú pokutu
neprizná v celej výške dohodnutej stranami, aj keď veriteľovi na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa zmluvy
vznikol nárok. Moderačné právo súdu vo vzťahu k zmluvnej pokute je upravené v § 545a Občianskeho
zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Pokiaľ súd využije modelačné právo a zmluvnú
pokutu zníži, musí svoje rozhodnutie v tomto smere riadne odôvodniť tak, aby bolo preskúmateľné.
Kritériami pre určenie primeranosti zmluvnej pokuty a prípadnom využití moderačného práva sa súd musí
zaoberať predovšetkým relevantnými okolnosťami prípadu. Súd sa musí zamerať najmä na hodnotu
a význam zabezpečovanej povinnosti, na skutočnosti, či došlo k vzniku škody alebo nie, možnosť
oprávnenej strany požadovať náhradu škody a rozsah tejto náhrady, reciprocitu zmluvnej pokuty, spôsob
zapracovania zmluvnej pokuty do zmluvy, dodatočné plnenie zabezpečovanej povinnosti, odstúpenie
jednej zo zmluvných strán od zmluvy, zbavenie sa povinnosti zaplatením zmluvnej pokuty, uplatnenie
iných postihov voči dlžníkovi, druh zavinenia dlžníka ako aj druh zabezpečovanej povinnosti. Okrem
toho sa má prihliadnuť aj na hospodársku pozíciu zmluvných strán pri uzatváraní zmluvy.

Z ustálenej rozhodovacej činnosti súdov vyplýva, že účelom zmluvnej pokuty zakotvenej v ustanovení §
544 a 545 Občianskeho zákonníka, je donútiť dlžníka hrozbou majetkovej sankcie k riadnemu splneniu
záväzku. Zmluvná pokuta teda predovšetkým predstavuje hrozbu dlžníkovi, že pokiaľ nesplní svoju
(najmä) zmluvnú povinnosť, vznikne mu povinnosť poskytnúť pre tento prípad dojednané plnenie
t.j. pokutu. Dojednaná zmluvná pokuta má teda v prvom rade čeliť porušeniu povinnosti (funkcia
prevenčná), lebo ak bude zabezpečená povinnosť plnená, bola hlavná funkcia zmluvnej pokuty
vyčerpaná. Okrem toho má zmluvná pokuta i funkciu reparačnú (uhradzovaciu), lebo jej zmyslom je
tiež reparovať na strane veriteľa ujmu, ktorá mu vznikla v dôsledku porušenia povinnosti zo strany
dlžníka. Zároveň však v sebe zmluvná pokuta môže zahrňovať i ďalšie čiastky, ktoré predstavujú
trest (sankciu) pre toho, kto povinnosť porušil, čo vyplýva z výslovného znenia ustanovenia § 544
Občianskeho zákonníka, ktoré povinnosť hradiť zmluvnú pokutu činí nezávislou na vzniku škody. Inými
slovami povedané, zmluvná pokuta je peňažná čiastka, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v
prípade, že nesplní svoju zmluvnú povinnosť, na ktorú je pokuta viazaná a to bez ohľadu na to, či
porušením povinností vzniká veriteľovi škoda.



Zmluvná pokuta v určitom zmysle, okrem zabezpečovacej funkcie, plní aj funkciu paušalizovanej
náhrady škody. Veriteľovi uľahčuje pozíciu v prípadnom spore, pretože nemusí preukazovať výšku škody
a právo na pokutu má, aj keď mu žiadna škoda nevznikla. I keď právo na zmluvnú pokutu vzniká bez
ohľadu na to, či porušením zmluvnej povinnosti vznikla oprávnenému škoda, predsa je medzi zmluvnou
pokutou a škodou vzniknutou porušením zabezpečenej zmluvnej povinnosti, resp. povinnosťou ju
nahradiť, súvislosť (podľa § 545 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvná pokuta nahradzuje náhradu
škody). Priznanie zmluvnej pokuty mnohonásobne prevyšujúcej právo, ktoré zabezpečuje, by viedlo
k celkom neodôvodnenému majetkovému prospechu povinného a vo vzťahu k povinnému by bolo
neúmerne prísnou a bezdôvodnou sankciou, ktorá nie je nevyhnutná pre naplnenie zabezpečovacej
funkcie zmluvnej pokuty.

Pri posudzovaní primeranosti výšky zmluvnej pokuty súd prihliada na hodnotu a význam zabezpečovanej
povinnosti. Zmluvnú pokutu vo výške jednej päťdesiatiny z hodnoty zabezpečovaného záväzku nemožno
považovať za neprimeranú. (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Obo 283/98, 18/1999 ZSP)

Ustanovenie § 545a Obč. zákonníka doplnené novelou (zákonom č. 568/2007 Z.z.), zakotvuje možnosť,
aby súd znížil neprimeranú zmluvnú pokutu rovnako ako je to upravené aj v Obchodnom zákonníku (§
301 OBZ). Súd pritom prihliadne na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti a aj na dôsledky,
resp. na ujmy, aké nastali porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta viaže. Ujma môže byť
tak majetková (vznik škody), ako aj nemajetková, ktorá môže spočívať napríklad v poškodení mena u
fyzickej osoby či v poškodení dobrého mena, povesti a pod. u právnickej osoby. Súd ďalej prihliadne aj
na výšku škody, ktorá vznikla, a to za podmienky, že veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody
spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje. Zmluvné strany sa v zmysle §
545 ods. 2 môžu dohodnúť, že okrem zmluvnej pokuty je veriteľ oprávnený požadovať aj náhradu škody.
Pri rozhodovaní o znížení zmluvnej pokuty súd vezme do úvahy aj to, o koľko zmluvná pokuta presahuje
rozsah vzniknutej škody. Pôjde teda o také prípady, keď výška škody bude nižšia ako dojednaná zmluvná
pokuta. Ustanovenie § 545a Obč. zákonníka v aktuálnom znení dáva súdu oprávnenie neprimerane
vysokú zmluvnú pokutu znížiť. Použitie moderačného práva je zásahom do zmluvnej voľnosti účastníkov
záväzkového vzťahu. Zmluvná voľnosť je jedným zo základných princípov, ktorým je ovládaná oblasť
občianskoprávnych zmluvných vzťahov. Zákonná úprava však možnosť takéhoto zásahu predpokladá a
upravuje. Zásah súdu do zmluvných vzťahov aplikáciou § 545a Obč. zákonníka by mal byť výnimočným
postupom len v skutočne odôvodnených prípadoch, ak sa pokuta (jej výška) javí ako neprimerane
vysoká.

Odvolací súd v danom prípade s prihliadnutím na všetky konkrétne okolnosti daného prípadu dospel
k záveru, že medzi účastníkmi došlo k riadne dohodnutej zmluvnej pokute v jej písomnej podobe a
jej výška je primeraná tak, ako bola účastníkmi dohodnutá, tzn. že pokiaľ navrhovateľka zaplatila ako
preddavok 2.500,- Eur, čo predstavuje necelých 5% z dohodnutej kúpnej ceny vo výške 55.500,- Eur,
podľa názoru odvolacieho súdu ide o primeranú výšku zmluvnej pokuty.

Okolnosti daného prípadu spočívajú najmä v tom, že samotná navrhovateľka prejavila záujem o
kúpu nehnuteľností a za týmto účelom kontaktovala odporcov prostredníctvom realitného makléra.
Navrhovateľka pracovala pre stavebnú sporiteľňu, preto možno odôvodnene predpokladať, že mala
vedomosť o tom, aké sú podmienky poskytnutia úveru na financovanie kúpy nehnuteľností. Kúpa
nehnuteľností určite nie je bežnou záležitosťou, bolo preto v záujme a možnostiach navrhovateľky
dôkladne zvážiť všetky okolnosti uzavretia zmluvy o budúcej zmluve. Navrhovateľka slobodne
a dobrovoľne uzavrela s odporcami predmetnú zmluvu o budúcej zmluve, čím vyjadrila súhlas
s dohodnutými zmluvnými podmienkami, ktorých súčasťou bolo aj dojednanie zmluvnej pokuty.
Navrhovateľka si teda musela byť vedomá, že v prípade porušenia jej povinnosti uzavrieť kúpnu zmluvu
do 31.10.2011 z dôvodov na jej strane, vzniká odporcom právo na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške
2.500,- Eur, za ktorú bude považovaná zaplatená časť kúpnej ceny. Navrhovateľka sa dobrovoľne
zaviazala na uzavretie zmluvy a zaplatenie kúpnej ceny do 31.10.2011, mala preto v čase uzavretia
zmluvy u budúcej zmluve sama dôsledne zvážiť reálnosť uzavretia kúpnej zmluvy. Nie je pritom vôbec
rozhodujúce, či mala predschválený úver, ako to tvrdili odporcovia, a ako to popierala navrhovateľka.
Dôvodom neuzavretia kúpnej zmluvy bolo výlučne to, že navrhovateľke nebol poskytnutý úver a teda



nemala prostriedky na zaplatenie kúpnej ceny. Odporcovia poskytli všetku potrebnú súčinnosť (výmaz
záložného práva), na ich strane neboli žiadne okolnosti, ktoré by znamenali porušenie ich zmluvných
povinností.

Bolo potrebné prihliadnuť tiež na to, že zmluva o budúcej zmluve bola vyvážená a neznevýhodňovala
ani jednu zo zmluvných strán, keď aj pre prípad porušenia zmluvných povinností zo strany odporcov
bola dojednaná zmluvná pokuta vo výške 2.500,- Eur. Čo sa týka primeranosti výšky zmluvnej pokuty, jej
výšku je potrebné posudzovať v pomere k významu zabezpečovanej povinnosti, ktorou bolo uzatvorenie
kúpnej zmluvy a zaplatenie kúpnej ceny 55.500,- Eur do 31.10.2011. V prípade riadneho plnenia
zmluvy mohli odporcovia odôvodnene očakávať, že navrhovateľke predajú predmetné nehnuteľnosti
a získajú kúpnu cenu 55.500,- Eur, pričom odporca 1 potreboval peniaze na splátky úveru a dlhu na
dani. Odporcovia boli obmedzení tiež tým, že nehnuteľnosti neponúkali na predaj iným záujemcom a
vystavovali sa aj možnému riziku, kedy a za akých podmienok nájdu iného záujemcu o kúpu v prípade, že
nedôjde k uzavretiu kúpnej zmluvy s navrhovateľkou. V tomto kontexte je potrebné posudzovať prípadnú,
očakávateľnú škodu, ktorá odporcom hrozila v prípade porušenia povinnosti zo strany navrhovateľky. Ide
o bežnú a akceptovateľnú prax na realitnom trhu, ak záujemca o kúpnu nehnuteľností uzavrie zmluvu o
budúcej zmluve, v ktorej sa zaviaže do určitej lehoty uzavrieť kúpnu zmluvu, pričom porušenie tejto jeho
povinnosti z dôvodov na jeho strane (napr. v dôsledku neposkytnutia úveru) je sankcionované zmluvnou
pokutou, za ktorú môže byť považovaná zaplatená časť kúpnej ceny, s podmienkou, že jej výška je
primeraná.

S poukazom na vyššie uvedené odôvodnenie, pokiaľ súd prvého stupňa návrhu navrhovateľky vyhovel
v časti zaplatenia sumy 2.000,- Eur, neboli preto splnené podmienky ani na potvrdenie (§ 219) a ani na
zrušenie (§ 221 ods. 1) rozsudku súdu prvého stupňa, keď prvostupňový súd nerozhodol vecne správne,
odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa s použitím § 220 O.s.p. zmenil tak, že žalobný návrh
na zaplatenie sumy 2.000,- Eur zamietol.

S poukazom na § 224 ods. 4 O.s.p. o trovách tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.