{"guid": "1d51ac64-9c9a-43a8-89bc-578aa6e7a036:8825b3ae-30e8-4095-8617-cabcce565894", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2019:2514207287.1", "spisova_znacka": "11Co/88/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 11Co/88/2019 z 19. 8. 2019", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trnava z 19. augusta 2019, sp. zn. 11Co/88/2019, ECLI:SK:KSTT:2019:2514207287.1", "identifikacne_cislo": "2514207287", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Dušan Harbuta", "sudca_id": 353, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-dusan-harbuta-353", "datum_vydania": "2019-08-19", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-391.odsek-1", "nazov": "§ 391 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-391.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-391"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-39", "nazov": "§ 39 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-39", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-39"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-389.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 389 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-389.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-389"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-391", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-39", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-389"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8825b3ae-30e8-4095-8617-cabcce565894", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2019:2514207287.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2019:2514207287.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2019:2514207287.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/88/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2514207287
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Behranová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2514207287.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Behranovej a sudkýň JUDr.
Silvie Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci žalobkyne: R. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom V. XX, XXX XX H., proti žalovanému: Pohotovosť, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova
25, 811 09 Bratislava, o neplatnosť úverovej zmluvy a zrušenie rozhodcovského rozsudku o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Piešťany č. k. 9C/147/2014-93 zo dňa 16. januára 2019,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd  rozsudok  súdu prvej inštancie v napadnutej časti   r u š í   a  vec  mu   v r a c i a   na
ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie výrokom I. určil, že úverová zmluva číslo
207300401 zo dňa 13.02.2012 uzavretá medzi žalobkyňou ako dlžníčkou a žalovaným ako veriteľom,
je neplatná. Výrokom II. zrušil rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761,
sp. zn. SR 04040/14 zo dňa 09.09.2014. Výrokom III. žalobkyni nepriznal náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil aplikáciou ustanovení § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1 až 3 a
ods. 5, § 54 ods. 1 a 2, § 39 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2, § 497 Obchodného zákonníka, § 1
ods. 2, § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného ku dňu uzavretia zmlúv (ďalej
len „zákon o spotrebiteľských úveroch“),    § 3 ods. 1, § 40 ods. 1, § 41 ods. 1, § 54 ods. 1 zákona č.
244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.

3. Vecne súd prvej inštancie dôvodil zistením, že úverovú zmluvu (v ďalšom texte „zmluva“) uzavrela
žalovaná na strane veriteľa a žalobkyňa na strane dlžníka, pričom jej predmetom bolo poskytnutie úveru
vo výške 350 eur. Predmetnú sumu sa žalobkyňa zaviazala vrátiť spolu s poplatkom vo výške 300 eur, t.
j. spolu 650 eur v 10 mesačných splátkach po 65 eur. Ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) bola
vyjadrená 342,43%. Rozhodcovskou zmluvou zo dňa 13.02.2012 sa strany dohodli, že všetky spory,
ktoré vzniknú zo zmluvy budú riešené Stálym rozhodcovským súdom.

4. Z Rozhodcovského rozsudku súd prvej inštancie zistil, že žalobkyňa, ktorá v rozhodcovskom konaní
vystupovala na strane žalovanej bola zaviazaná v prospech žalovanej (v rozhodcovskom konaní na
strane žalobcu) na zaplatenie istiny vo výške 220 eur, známeho úroku vo výške 17,71 eura, poplatku
204 eur, úroku vo výške 32% ročne zo sumy 220 eur od 18.04.2012 do zaplatenia, úroku z omeškania vo
výške 8% ročne zo sumy 424 eur od 21.08.2012 do zaplatenia a náhrady trov konania. Rozhodcovský
rozsudok bol žalovanej doručený dňa 20.09.2014.



5. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania konštatoval, že v prípade zmluvy sa jedná
o tzv. formulárovú zmluvu, ktorej predtlač formulára mal žalovaný už pripravenú a dopisoval do nej iba
konkrétne údaje týkajúce sa žalobkyne, ktorá obsah zmluvy žiadnym podstatným spôsobom nemohla
ovplyvniť. Je nepochybné, že ide spotrebiteľský úver poskytnutý vo výške 350 eur a túto sumu sa
žalobkyňa zaviazala vrátiť spolu s poplatkom vo výške 300 eur, t. j. spolu 650 eur v 10 mesačných
splátkach po 65 eur. Z internetovej stránky Národnej banky Slovenska súd prvej inštancie zistil, že
priemerná úroková miera z úverov pri spotrebiteľských úveroch pre domácnosti pri splatnosti do 1 roka
vo februári 2012 predstavovala 8,42%. Zo zmluvy je však možné výpočtom dospieť k úrokovej sadzbe
110,17% (pokiaľ žalovaná v zmluve uviedla sumu 300 eur ako „Poplatok“ a v prílohe k zmluve túto
sumu rozdelila na dve čiastky - úrok vo výške 100 eur a poplatok vo výške 200 eur, uvedená suma je
nepochybne odplatou na za poskytnutý úver a teda úrokom z úveru). Úroková miera tak viac ako 10-
násobne prevyšuje priemernú mieru úrokov z úverov poskytovaných bankami v danom období. Poukázal
na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR  z 31.07.2009 sp. zn. 1MCdo/1/2009, kde vyslovil právny názor, že
„Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie
sa priečiť dobrým mravom.  Právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. O takýto stav
pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi
v čase uzavretia zmluvy“. Poukázal aj na rozsudok Krajského súdu v Prešove z 05.11.2014 sp. zn.
3Co/114/2014, z ktorého vyplýva, že „Výška zmluvných  úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer
úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere o viac ako 100 % je  neprijateľná a odporuje dobrým mravom.
Prevýšenie úrokov o 100 % oproti priemeru úrokov za úvery  poskytované bankami je netolerovateľné
za žiadnych okolností“. V danej veci súd prvej inštancie zistil, že prevýšenie  dohodnutých úrokov je
o viac ako 500 % oproti priemeru úrokov za úvery poskytované bankami. Táto okolnosť spôsobuje
značnú nerovnováhu v postavení účastníkov v neprospech žalobcu ako  spotrebiteľa. Za týchto okolností
je potrebné považovať dohodu o výške úrokov za absolútne neplatnú v zmysle ustanovenia  § 53
ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka a v rozpore s dobrými mravmi podľa § 39  Občianskeho zákonníka.
Súd prvej inštancie ďalej dôvodil, že poplatok v takejto výške predstavuje neprimeranosť odplaty a
je neprijateľnou podmienkou spotrebiteľskej  zmluvy z dôvodu, že žalovaný ako dodávateľ vyžadoval
od žalobkyne ako spotrebiteľa finančný záväzok za plnenie, ktoré jej z materiálnej stránky vôbec
nie je dodané. Takéto zmluvné dojednanie predstavuje neúnosné zaťaženie spotrebiteľa, nakoľko je
mu účtovaný poplatok bez toho, aby mu bolo poskytované  aj reálne protiplnenie. Pri poplatkoch
zo spotrebiteľského úveru je podstatné to, aby sa nimi platilo iba za skutočné plnenie poskytnuté
spotrebiteľovi a ktoré je v jeho záujme. Preto potom súd považoval celú  odplatu za poskytnutý úver za
neprimeranú a neplatnú so zreteľom na ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka. Odplata za úver je
rozhodujúcim kvalifikačným kritériom úverovej zmluvy a pokiaľ dohoda o odplate je neplatná, úverová
zmluva stráca svoje opodstatnenie. Súd prvej inštancie napokon uzavrel, že nakoľko sa žalobkyňa z
pozície spotrebiteľa domáhala určenia neplatnosti predmetnej spotrebiteľskej úverovej zmluvy, súd jej
s poukazom na vyššie uvedené, vyhovel.

6. Odôvodňujúc zrušenie rozhodcovského rozsudku, súd prvej inštancie konštatoval, že rozhodcovská
zmluva, hoci sa nachádza na samostatnej listine, je súčasťou formulárovej zmluvy, ktorú žalovaný
používa v rámci svojej podnikateľskej činnosti v prípadoch uzatvárania rovnakého druhu a neurčitého
počtu zmlúv, pričom jej podpísanie znemožňuje voľbu spotrebiteľa rozhodnúť spor pred všeobecným
súdom. Žalobkyňa ako spotrebiteľka nemohla rozpoznať rozdiel medzi rozhodcovským konaním a
konaním pred všeobecným súdom. Súd preto Rozhodcovskú zmluvu vyhodnotil ako neprijateľnú
zmluvnú podmienku. Je nepochybné, že v danom prípade došlo k vypísaniu formulárovej zmluvy,
kde dlžníčka (žalobkyňa) uviedla len svoje osobné údaje a ostatné náležitosti boli predformulované
a stanovené žalovaným bez toho, aby ich žalobkyňa mohla akokoľvek ovplyvniť.  Predmetná
rozhodcovská zmluva nebola žalovanej ponúknutá ako alternatíva, ale ako podmienka a nevyhnutná
súčasť kontraktačného procesu. Súd uzatvoril, že následkom neplatnosti rozhodcovskej zmluvy je nutné
konštatovať, že v rozhodcovskom konaní bolo o nároku žalovanej ako veriteľky rozhodnuté orgánom,
ktorý na rozhodnutie nemal oprávnenie. Žalobkyňa sa včas domáhala zrušenia rozhodcovského
rozsudku a pretože v zmysle ustanovenia § 40 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní sú dané dôvody
na jeho zrušenie, súd žalobkyni vyhovel.

7. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a
čl. 17 zákona č. 160/205 Z.z. Civilný sporový poriadok (v ďalšom texte „C.s.p.) tak, že síce úspešnej
žalobkyni vzniklo právo na náhradu trov konania voči žalovanému, ale nakoľko zo spisu nevyplýva, že by



žalobkyni akékoľvek trovy vznikli a ich náhradu si ani neuplatnila, náhradu trov konania voči žalovanému
jej nepriznal.

8. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal včas odvolanie žalovaný a navrhol, aby odvolací súd
napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

9. Žalovaný odvolanie právne odôvodnil poukazom na ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) a h) C. s. p.
tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

10.  Žalovaný odmietol posudzovanie žalobkyne ako spotrebiteľa, pričom poukázal na skutočnosť, že
so žalobkyňou uzavrel zmluvu o úvere, na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý úver. Žalobkyňa v
zmluve o úvere uviedla a aj osobitne podpísala vyhlásenie že poskytované peňažné prostriedky budú
použité na tento účel. Podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania. Skutočnosť, na čo konkrétne
bol žalobkyňou následne poskytnutý úver aj využitý, žalovaný neskúma, nakoľko je to pre neho už
nepodstatná informácia. Žalovaný uviedol, že je potrebné akceptovať jeho dobrú vieru, s ktorou do
právneho vzťahu so žalobkyňou vstupoval, pričom zdôraznil, že jeho argumentácia v tomto smere je
v plnom súlade s judikatúrou Európskeho súdneho dvora v oblasti práva na ochranu spotrebiteľa. Ak
dodávateľ koná v dobrej viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ, nemôže sa táto osoba dovolávať toho,
že mala postavenie spotrebiteľa.

11. Pokiaľ sa sama žalobkyňa rozhodla vyhľadať, osloviť žalovaného o poskytnutie úveru a následne
iniciovať uzatvorenie zmluvy o úvere, má žalovaný za to že musela mať vedomosť ohľadne vyššieho
finančného zabezpečenia poskytnutého úveru, ktorý je  poskytovaný zo strany nebankovej spoločnosti.
Žalobkyni zároveň nič nebránilo v tom, aby so žiadosťou o poskytnutie úveru oslovila bankový
subjekt, pokiaľ nesúhlasila s odplatou, ktorú za poskytnutie úveru požaduje žalovaný. Žalovaný
súčasne poukázal na skutočnosť, že sa žalobkyňa na žalovaného so žiadosťou o poskytnutie úveru
obrátila viacnásobne, napriek ňou namietanej výške odplaty za poskytnuté finančné prostriedky. Podľa
žalovaného dohodnutá výška odplaty nie je neprimeraná a ani v rozpore so zásadami poctivého
obchodného styku, resp. dobrými mravmi, a to aj s vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný poskytuje
úvery z vlastných zdrojov, nevyžaduje zabezpečenie pri poskytnutí úveru, vzhľadom na podmienky za
ktorých žalovaný poskytol úver žalobkyni a s ohľadom na ďalšie obchodné riziko žalovaného. Nebol
daný ani žiadny dôvod na to, aby sa zmluva o úvere v celosti považovala za neplatnú a v rozpore s
dobrými mravmi.

12. Žalovaný v odvolaní vyslovil názor, že rozhodcovská zmluva spĺňa všetky náležitosti podľa právnych
predpisov platných v čase jej uzatvorenia. Je nepochybné, že rozhodcovská zmluva, dohodnutá medzi
žalobkyňou a žalovaným je takzvanou nevýhradnou rozhodcovskou zmluvou, nakoľko umožňuje každej
zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo
súdneho konania. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na článok 2 rozhodcovskej zmluvy, podľa ktorého
sa zmluvné strany rozhodli riešiť všetky spory vzniknuté z predmetných zmlúv o úvere buď pred Stálym
rozhodcovským súdom spoločnosti Slovenská rozhodcovská a. s. alebo pred príslušným všeobecným
súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde. Žalovaný na podporu
svojich tvrdení poukázal na niektoré rozhodnutia okresných alebo krajských súdov.

13. Žalovaný odmietol argumenty žalobkyne, ktoré mali evokovať stav, že rozhodcovská zmluva nebola
individuálne dojednaná, nakoľko rozhodcovská zmluva nie je uzatváraná vždy. Jedná sa o individuálne
dojednanú podmienku, v prípade ktorej nemôže ísť o podmienku neprijateľnú v zmysle naznačovanom
žalobkyňou. Žalovaný je presvedčený, že rozhodcovská zmluva bola uzatvorená platne, v zmysle
platných právnych predpisov a nemožno mať žiadne pochybnosti o jej legitímnosti. Rozhodcovská
zmluva sa nachádza na samostatnom liste papiera, keď je veľkými písmenami určené, že sa jedná
o rozhodcovskú zmluvu. Okrem iného žalovaný poukázal na skutočnosť, že v prípade žalobkyne
nešlo o prvú zmluvu o úvere, ktorý uzatvorila so žalovaným, a teda nie je namieste poukazovať
na jej nevedomosť a nedostatok skúseností, nakoľko žalobkyňa má lepšiu vedomosť v porovnaní s
bežným občanom pretože sú jej dobre známe práva a povinnosti ako aj náležitosti zmluvy o úvere.
V prípade osoby žalobkyne má žalovaný zároveň za to, že sa jedná o osobu, ktorá má rozumové
schopnosti na úrovni primerane spôsobilej osoby schopnej vnímať a posúdiť zmysel a účel konania



ako i jazykové vyjadrenia právnych úkonov obsiahnutých v listinách, ktoré podpísala. Žalobkyňa
žiadnym spôsobom nebola k podpisu rozhodcovskej zmluvy donútená a podpisy činila bez akéhokoľvek
psychického či fyzického nátlaku. Skutočnosť, že žalobkyňa dodatočne usúdila, že rozhodcovská zmluva
je pre ňu subjektívne nevýhodná, ešte nezakladá absolútne neplatnosť právneho úkonu. Skutočnosť,
že žalobkyňa kvalifikovaným spôsobom prejavila vôľu uzatvoriť predmetnú rozhodcovskú zmluvu,
ešte sama o sebe nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech žalobkyne - spotrebiteľa.

14. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že zmluvy žalovaného sú zostavené tak,
že klient vlastne nevie, čo a koľko ide na úver a na úroky a na poplatky. Splácanie pomerne malej
pôžičky nakoniec vyjde pomaly na dvojnásobok sumy. Sama už v predošlých dvoch pôžičkách preplatila
680 eur, čím chce povedať že nikomu nič nedlží. Na rozhodcovskom súde klient nie je poučený ani
upozornený, neexistuje žiadna možnosť dohody alebo vysvetlenia. Konanie žalovaného označila za
ustavičné šikanovanie

15. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.) po zistení, že odvolanie podala včas
oprávnená osoba - strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 359 a § 362 ods. 1 C.
s. p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 C. s. p.),
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu
predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 C. s. p.), prihliadajúc
ex offo na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok ( § 380 ods. 2 C. s. p.) a dospel k záveru, že
odvolanie žalovaného je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť
na ďalšie konanie.

16. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie bola žaloba o určenie neplatnosti úverovej zmluvy
a zrušenie rozhodcovského rozsudku. Súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.

17. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie rozsudku v celom napadnutom rozsahu, teda či
boli splnené zákonné podmienky pre určenie neplatnosti úverovej zmluvy a zrušenie rozhodcovského
rozsudku.

18. Napadnutým výrokom I. súd prvej inštancie určil, že úverová zmluva je neplatná, keď ustálil, že sa
jedná o spotrebiteľský úver, pričom sa jedná o tzv. formulárovú zmluvu, ktorej predtlač formulára mal
žalovaný už pripravenú a dopísal do nej iba konkrétne údaje týkajúce sa žalobkyne, ktorá obsah zmluvy
žiadnym podstatným spôsobom nemohla ovplyvniť. Úver bol poskytnutý vo výške 350 eur a túto sumu
sa žalobkyňa zaviazala vrátiť spolu s poplatkom vo výške 300 eur v 10 mesačných splátkach po 65 eur.
Priemerná úroková miera z úverov pri spotrebiteľských úveroch pre domácnosti pri splatnosti do 1 roka
vo februári 2012 predstavovala 8,42%, predmetný úver bol však úročený sadzbou vo výške 110,17%,
úroková miera tak viac ako 10-násobne prevyšuje priemernú mieru úrokov z úverov poskytovaných
bankami v danom období.

19. Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom
alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

20. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia o neplatnosti úverovej zmluvy poukázal na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR  z 31.07.2009 sp. zn. 1MCdo/1/2009, podľa právneho názoru ktorého dohoda o
výške úrokov musí byť v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť
dobrým mravom.  Právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. O takýto stav pôjde
spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase
uzavretia zmluvy.

21. Z preskúmavanej úverovej zmluvy vyplýva, že poskytnutý úver je vo výške 350 eur, celkovo má byť
vrátená suma 650 eur v desiatich mesačných splátkach po 65 eur, nie je tak dôvod pochybovať o tom,
že suma vo výške 300 eur (i keď je označená ako príslušný poplatok) predstavuje odplatu za úver, ktorá,
i keď nie je vyjadrená v percentách zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov za rok, je
dohodnutým úrokom. Z uvedeného je zrejmé, že  dohodnuté úroky presahujú mieru úrokov poskytovanú
peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy. Odvolací súd tak totožne so súdom prvej inštancie dospel



k záveru, že  dohodu o výške úrokov je potrebné považovať za priečiacu sa dobrým mravom, a teda za
absolútne neplatnú v zmysle citovaného ustanovenia  § 39  Občianskeho zákonníka.

22. Na rozdiel od súdu prvej inštancie odvolací súd nezastáva názor, že uvedená skutočnosť spôsobuje
absolútnu neplatnosť úverovej zmluvy ako celku. Odvolací súd dáva do pozornosti ustanovenie § 9 ods.
2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch v spojitosti s ustanovením § 11 ods. 1 písm. a) citovaného
zákona, keď na predmetnú úverovú zmluvu je potrebné nazerať ako na zmluvu o spotrebiteľskom úvere,
ktorá neobsahuje obligatórne náležitosti  (dohoda o úrokoch absentuje, nakoľko v zmluve uvedená
dohoda o úrokoch je neplatná). Absencia dohody o úrokoch je teda sankcionovaná tým, že úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov.

23. Odôvodnenie rozhodnutia o neplatnosti úverovej zmluvy tým, že odplata za úver je rozhodujúcim
kvalifikačným kritériom úverovej zmluvy a pokiaľ dohoda o odplate je neplatná, úverová zmluva stráca
svoje opodstatnenie, je nedostatočné, nepreskúmateľné a nie je jednoznačne zrejmé, akými zákonnými
ustanoveniami sa súd prvej inštancie riadil. Na jednej strane v odôvodnení uvádza, že neplatná je dohoda
o výške úrokov v zmysle ustanovení § 53 ods. 1, 5 a § 39 Občianskeho zákonníka, na druhej strane
uvádza, že neplatná je úverová zmluva. Ustálenie neplatnosti len časti zmluvy alebo celej zmluvy má
pri tom význam na právny režim prípadného vrátenia plnenia z úverovej zmluvy.

24. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) C. s. p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

25. Súdna prax je ustálená v tom, že strana sporu má právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia.
Pokiaľ toto právo naplnené nie je, dochádza k porušeniu práva na spravodlivý proces. Za porušenie
práva na spravodlivý proces je treba považovať nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia
súdneho rozhodnutia z dôvodu, že sa tým stranám sporu odníma možnosť náležite skutkovo aj právne
argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných opravných prostriedkov a odníma
sa im tým možnosť riadne konať pred súdom. V preskúmavanej veci, ako je už vyššie uvedené,
rozhodnutie súdu o určení neplatnosti úverovej zmluvy nie je riadne odôvodnené v súlade s ustanovením
§ 220 ods. 2 C.s.p., jeho nepreskúmateľnosť spočíva aj v tzv. právnej viackoľajnosti, ktorá nemôže z
pohľadu presvedčivosti a ani vecnej správnosti rozhodnutia obstáť. V dôsledku uvedených skutočností
odvolací súd napadnutý výrok o určení neplatnosti úverovej zmluvy zrušil postupom podľa citovaného
ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) C. s. p.  a podľa § 391 ods. 1     C. s. p. vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom súd vec znova prejedná, prihliadne pritom aj na vecnú
argumentáciu strán obsiahnutú v ich vyjadreniach v priebehu odvolacieho konania, rozhodne, ktoré z
navrhnutých dôkazov vykoná, vykonané dôkazy náležite vyhodnotí a vec znova právne posúdi. Svoje
právne závery súd v rozhodnutí vyjadrí jednoznačne, pričom ich oprie o skutkové zistenia vyplývajúce
z konkrétneho prejednávaného prípadu a náležite ich odôvodní v súlade s ustanovením § 220 C. s. p.
tak, aby právne závery, ku ktorým dospeje, mali oporu vo vykonanom dokazovaní a aby úvahy súdu k
týmto záverom vedúce, boli logické a presvedčivé.  V novom rozhodnutí súd rozhodne aj o náhrade trov
odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C. s. p.).

26. Súd prvej inštancie bude venovať pozornosť a preskúma aj tvrdenia žalobkyne obsiahnuté v žalobe
o tom, že zmluvu uzatvárala v tiesni a pod nátlakom, teda v čom spočívala tieseň a v čom nátlak, najmä
v situácii, keď ako sama v žalobe uvádza, v čase uzatvárania predmetnej zmluvy mala päť úverov od
iných finančných spoločností, pričom od žalovaného mala v minulosti dva úvery. Je potrebné venovať
pozornosť aj tvrdeniam strán v odvolacom konaní, najmä ak žalovaný tvrdí, že predmetný úver nie je
spotrebiteľský a žalovaná nemá postavenie spotrebiteľa z dôvodu účelu úveru. Z doteraz vykonaného
dokazovania vyplýva, že zmluva bola uzavretá bez uvedenia účelu použitia finančných prostriedkov,
žalovaný nepredložil dôkaz o opaku. Najmä sa však súd prvej inštancie vysporiada s tým, či je neplatná
celá úverová zmluva alebo len jej časť, pričom odvolací súd dáva do pozornosti svoje vyššie uvedené
právne úvahy.

27. Preskúmavajúc napadnuté rozhodnutie o zrušení rozhodcovského rozsudku, odvolací súd zistil,
že rozhodcovský rozsudok bol vydaný dňa 09.09.2014, žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku
bola doručená súdu prvej inštancie dňa 20.10.2014. Súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom zo dňa



16.01.2019, pričom aplikoval ustanovenie § 40 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom
ku dňu vydania rozhodcovského rozsudku, teda v znení účinnom do 31.12.2014.

28. Podľa prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1. januára 2015 - ustanovenia § 54b ods.
1 zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom od 1. januára 2015 ustanovenia tohto zákona sa
použijú aj na konania začaté pred 1. januárom 2015.

29. Odvolací súd sa stotožňuje s odvolacími argumentmi žalovaného, že súd prvej inštancie vec
nesprávne právne posúdil, pretože na daný prípad aplikoval právnu úpravu, ktorá v čase rozhodovania
súdu prvej inštancie už nebola účinná. Pokiaľ súd skúma dôvody pre možnosť zrušenia konkrétneho
rozhodcovského rozsudku, skúma ich vždy v nadväznosti na konkrétny zákonom presne vymienený
dôvod, pre ktorý zákon umožňuje všeobecnému súdu zrušiť právoplatné rozhodcovské rozhodnutie.
V odôvodení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie citoval ustanovenia § 40 ods. 1 zákona o
rozhodcovskom konaní v znení platnom do 31.12.2014, pričom zrušil rozhodcovský rozsudok z dôvodu
podľa § 40 ods. 1 písm. j) zákona č. 244/2002 Z. z. v znení účinnom do 31. decembra 2014, čím rozhodol
priamo v rozpore s právnou úpravou obsiahnutou v prechodnom ustanovení § 54b ods. 1 zákona o
rozhodcovskom konaní.
30. Odvolací súd z uvedených dôvodov zrušil aj napadnutý výrok o zrušení rozhodcovského rozsudku
podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) C. s. p., pretože v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia
veci súd prvej inštancie nesprávne rozhodol a týmto nesprávnym procesným postupom tak znemožnil
stranám sporu, aby uskutočňovali svoje procesné práva.  Podľa ustanovenia § 391 ods. 1 C. s. p.  vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

31. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie zároveň rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania
(§ 396 ods. 3 C. s. p.).

32. Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa  už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je podľa § 421 C. s. p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.).



Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C. s. p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C. s. p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s. p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.
s. p.).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "cb32aac6-432e-4075-9de4-a7f92f6bbb19:025b656c-f417-40db-936b-346c39c17cbb", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2014:7112213678.1", "spisova_znacka": "3Co/114/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 3Co/114/2014 z 6. 4. 2014", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2014-04-06", "citacie_n": 275, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2014:7112213678.1"}], "citovane_v": [{"guid": "1d51ac64-9c9a-43a8-89bc-578aa6e7a036:ee6a4912-8a0f-496f-a514-4824810cc77c", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2019:2514207287.1", "spisova_znacka": "11Co/88/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 11Co/88/2019 z 19. 8. 2019", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2019-08-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2019:2514207287.1"}]}