Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 13S/88/2011 z 15. 5. 2012 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 15. mája 2012, sp. zn. 13S/88/2011, ECLI:SK:KSTN:2012:9011010194.3 Krajský súd Trenčín | 13S/88/2011 | ECLI:SK:KSTN:2012:9011010194.3 | 2012-05-15 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 35 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb., § 95a ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb., § 19 ods. 1 zákona č. 582/2004 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/7aa800f7-1e61-4a0f-ace8-4d1f005eacf5 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2012:9011010194.3 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 13S/88/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 9011010194
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Vašková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:9011010194.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Evy Vaškovej a sudcov JUDr. Juraja
Floroviča a JUDr. Viery Hrnčárovej v právnej veci žalobcu: Strojtech s.r.o., Trenčianska 17, Nové Mesto
nad Váhom, právne zast. JUDr. VY., advokátkou, so sídlom O. XX, R. proti žalovanému: Finančné
riaditeľstvo SR Bratislava, so sídlom Vazovova 2, Bratislava (Daňové riaditeľstvo Banská Bystrica), o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. B. zo dňa 27. júna 2011, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Krajský súd žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podal včas žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/XXX/XXXXX-
XXXXX/XXXX/XXXXXX-r zo dňa 27. júna 2011, ktoré žiadal zrušiť z dôvodu jeho nezákonnosti.

Žalovaný napadnutým rozhodnutím zmenil rozhodnutie č.k. OFIS 121/2011 zo dňa 9. marca 2011
Mesta Nové Mesto nad Váhom (správny orgán prvého stupňa) o uložení pokuty žalobcovi tak, že ust.
§ 35 ods. 7 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov vo výrokovej časti rozhodnutia nahrádza
ust. § 35 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov. Žalovaný v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia uviedol, že správny orgán prvého stupňa uložil predmetným rozhodnutím žalobcovi pokutu
vo výške 2.000 Eur za oneskorené podanie daňového priznania k dani z nehnuteľnosti. Žalobca podal
správcovi dane dňa 9. februára 2011 daňové priznanie k dani z nehnuteľnosti na rok 2011. Správca
dane uložil žalobcovi pokutu, keďže daňové priznanie bolo podané po lehote uvedenej v ustanovení § 19
ods. 1 zákona č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku. V odvolaní proti rozhodnutiu
správneho orgánu prvého stupňa žalobca uviedol, že príčinou neskorého podania daňového priznania
je skutočnosť, že spoločnosť je v reštrukturalizácii, pričom súbežne prebieha aj interná reorganizácia
v oblasti personálneho obsadenia a prerozdelenia činnosti a funkcií, ako aj sťahovanie po odpredaji
nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom zmeny v súvisiacom daňovom priznaní za rok 2010. Zákon č.
582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku stanovuje, že daňové priznanie je daňovník
povinný podať príslušnému správcovi dane do 31. januára toho zdaňovacieho obdobia, v ktorom mu
vznikla daňová povinnosť podľa stavu k 1. januáru zdaňovacieho obdobia, v ďalších obdobiach tohto
termínu len ak nastali zmeny skutočností rozhodujúcich na vyrubenie dane z nehnuteľnosti. Nakoľko
došlo k zmenám vo výmere nehnuteľností žalobcu, ktoré sú predmetom dane, žalobca bol povinný podať
daňové priznanie. Zákonnú povinnosť si síce žalobca splnil, ale nedodržal lehotu uvedenú v zákone o
miestnych daniach a miestnom poplatku, nakoľko priznanie podal až 9. februára 2011. V zmysle ust. §
95a ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov sa povolením reštrukturalizácie (19.
októbra 2010) daňové konanie neprerušuje, teda ani skutočnosť, že je spoločnosť v reštrukturalizácii, že



v spoločnosti došlo k reorganizácii a personálnym zmenám neoprávňuje daňový subjekt k nedodržaniu
zákona.

Žalobca napadol predmetné rozhodnutie v celom rozsahu v zmysle ust. § 250j ods. 2 O.s.p., ktoré
v žalobe citoval. Tvrdil, že konanie pred správnym orgánom prvého stupňa malo suplovať zrejmý
výpadok finančných plnení od žalobcu z dôvodu jeho reštrukturalizačného konania. Správny orgán
prvého stupňa v skutkovo podobných konaniach bežne udeľuje pokutu za niekoľkodňové omeškanie s
podaním priznania na spodnej hranici možnej pokuty teda 66 Eur. Žalobca tak postup správneho orgánu
prvého stupňa voči nemu považoval za absolútne neodôvodnený a nespravodlivý.

Žalovaný žiadal žalobu ako neodôvodnenú zamietnuť. V písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že
správny orgán prvého stupňa využil svoje oprávnenie uložené mu ust. § 35 ods. 4 zákona č. 511/1992
Zb. o správe daní a poplatkov a vyrubil žalobcovi ako daňovému subjektu pokutu vo výške 2.000 Eur.
Žalovaný výšku pokuty rešpektoval, pretože ak sa jedná o právnickú osobu, najmenšia výška pokuty je
66,38 Eur a správca dane zákonom stanovené obmedzenia dodržal.

Krajský súd postupom podľa § 247 a nasl. O.s.p., preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia a
konania, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov žaloby a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie
žalovaného je v súlade so zákonom, a preto žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p., zamietol.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy.

Podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo
právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu
a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.).

Z podkladov pripojených v administratívnom spise žalovaného krajský súd zistil, že dňa 9. februára 2011
žalobca podal správcovi dane daňové priznanie k dani z nehnuteľnosti. Správny orgán prvého stupňa, v
zmysle § 35 ods. 7 zákona č. 51/1992 Zb. o správe daní a poplatkov, rozhodol o uložení pokuty žalobcovi
vo výške 2000 Eur z dôvodu oneskorenosti podania daňového priznania. Podľa § 19 ods. 1 zákona č.
582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne a odpady a drobné stavebné
odpady bol žalobca povinný podať daňové priznanie do 31. januára daného zdaňovacieho obdobia,
pričom túto povinnosť si žalobca splnil až 9. februára 2011. Proti rozhodnutiu o uložení pokuty podal
žalobca odvolanie, o ktorom žalovaný rozhodol tak, že zmenil rozhodnutie správneho orgánu prvého
stupňa vo výrokovej časti, kde ust. § 35 ods. 7 zákona č. 511/1992 Zb. nahradil ust. § 35 ods. 4 zákona
č. 511/1992 Zb..

Úlohou súdu v tomto konaní bolo preskúmať, či žalobca podal oneskorene daňové priznanie k dani z
nehnuteľnosti za rok 2011 a správca dane oprávnene vydal rozhodnutie o povinnosti žalobcu zaplatiť
pokutu vo výške 2.000 Eur za porušenie povinnosti podať daňové priznanie v zákonnej lehote, ktoré
žalovaný zmenil vo výrokovej časti nahradením ustanovenia právneho predpisu, pričom výšku pokuty
zachoval.

Podľa § 35 ods. 4 zákona SNR č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov, ak daňový subjekt podá
daňové priznanie po lehote ustanovenej osobitným zákonom, správca dane, ktorým je daňový úrad
alebo colný úrad, mu uloží pokutu do 16 596,95 Eur, najmenej 33,19 Eur, ak ide o fyzickú osobu
a najmenej 66,38 Eur, ak ide o právnickú osobu. Ak je správcom dane obec, môže uložiť pokutu, ak ide
o fyzickú osobu najmenej 6,63 Eur a ak ide o právnickú osobu najmenej 66,38 Eur.

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne
odpady a drobné stavebné odpady daňové priznanie k dani z nehnuteľností je daňovník povinný podať



príslušnému správcovi dane do 31. januára toho zdaňovacieho obdobia, v ktorom mu vznikla daňová
povinnosť podľa stavu k 1. januáru zdaňovacieho obdobia, ak tento zákon neustanovuje inak, a v ďalších
zdaňovacích obdobiach do tohto termínu, len ak nastali zmeny skutočností rozhodujúcich na vyrubenie
dane z nehnuteľností.

Podľa § 95a ods. 2 zákona 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov povolením reštrukturalizácie sa
daňové konanie neprerušuje.

V prejednávanej veci bola medzi účastníkmi konania sporná skutočnosť, či za niekoľkodňové omeškanie
podania daňového priznania k dani z nehnuteľnosti žalobcu, za ktoré je možné uložiť pokutu so
spodnou hranicou 66,38 Eur, správca dane oprávnene uložil pokutu 2.000 Eur. Základom pre uloženie
predmetnej pokuty správcom dane bolo oneskorené podanie daňové priznania žalobcom dňa 9. februára
2011. Krajský súd má za to, že konanie žalobcu bolo v rozpore s § 19 ods. 1 zákona č. 582/2004
Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady,
ktorý ustanovuje lehotu podania do 31. januára daného zdaňovacieho obdobia. Nedodržanie zákonnej
lehoty na podanie daňového priznania sa žalobca dopustil správneho deliktu. Uvedené ustanovenie
zákona č. 582/2004 Z.z. obligatórne zaväzuje daňovníka na podanie daňového
priznania v ňom určenej lehote a pre jeho porušenie je bezpredmetné koľkodňové bolo oneskorenie
podania. Krajský súd z týchto dôvodov považuje námietky žalobcu o nespravodlivosti a neodôvodnenosti
postupu správcu dane a žalovaného za neopodstatnené. Pokuta za nepodanie daňového priznania v
zákonnej lehote je sankciou za porušenie zákonnej povinnosti a nemožno ju považovať za účelové
suplovanie finančných prostriedkov žalobcu z dôvodu reštrukturalizačného konania. Ďalšou námietkou
žalobcu bol jeho vstup do reštrukturalizačného konania. Konanie vo veciach miestnych daní sa začína
dňom, keď podanie daňového priznania alebo iných písomností došlo príslušnému správcovi dane, ale
aj dňom, keď správca dane vykonal voči daňovníkovi prvý úkon v daňovom konaní. Táto skutočnosť
deklaruje, že daňové konanie so žalobcom bolo začaté a nakoľko § 95a ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb.
ustanovuje, že povolením reštrukturalizácie sa daňové konanie neprerušuje, skutočnosť že žalobca je
v reštrukturalizácii, že u neho došlo k reorganizácii a personálnym zmenám neoprávnila žalobcu ako
daňový subjekt k nedodržaniu právneho predpisu. Pokuta 2.000 Eur správcom dane bola uložená v
súlade s § 35 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb.. Vzhľadom na uvedené sa tunajší krajský súd stotožňuje s
názorom žalovaného, že žalobca v danom prípade podal daňové priznanie oneskorene a správca dane
rozhodol o uložení pokuty oprávnene. Žalovaný v súlade so zákonom zmenil prvostupňové rozhodnutie
v časti, v ktorej bolo citované zákonné ustanovenie zákona o správe daní a poplatkov a v súlade so
zákonom potvrdil výšku pokuty.

Podľa názoru krajského súdu žalovaný, ako aj správca dane dostatočne zistili skutkový stav, zabezpečili
potrebné podklady, ktoré správne vyhodnotili a vyvodili správny právny záver, s ktorým sa krajský
súd stotožnil a v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. Žalovaný sa v
odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne vyporiadal s jednotlivými námietkami žalobcu. Rozhodnutie
žalovaného bolo vydané v súlade so zákonom a výška pokuty bola žalobcovi vyčíslená v súlade právnymi
predpismi, preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 250j ods. 1 O.s.p..

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a žalobcovi, ktorý nebol v konaní
úspešný, právo na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd

Slovenskej republiky v Bratislave, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods.1 O.s.p. odvolanie musí mať tieto náležitosti:



ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť

podpísané s uvedením dátumu vyhotovenia odvolania, proti ktorému

rozhodnutiu súdu smeruje, v akom rozsahu rozhodnutie napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha.