{"guid": "1d47ef71-47a3-4a33-aecd-5959fa0d5b90:3b3fefbe-edca-4a3a-b8a5-184f2e0b6d31", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2013:2311208880.1", "spisova_znacka": "11Co/369/2011", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 11Co/369/2011 z 16. 4. 2013", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trnava z 16. apríla 2013, sp. zn. 11Co/369/2011, ECLI:SK:KSTT:2013:2311208880.1", "identifikacne_cislo": "2311208880", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Ján Baláž", "sudca_id": 1290, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jan-balaz-1290", "datum_vydania": "2013-04-16", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52.odsek-1", "nazov": "§ 52 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-52"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-52"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3b3fefbe-edca-4a3a-b8a5-184f2e0b6d31", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2013:2311208880.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2013:2311208880.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2013:2311208880.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/369/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2311208880
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Mačej
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2013:2311208880.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu: Mgr. Jozefa Mačeja a sudcov JUDr. Silvie
Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, v právnej veci navrhovateľa: Slovak Telekom, a.s., so sídlom Bratislava,
Karadžičova 10, IČO: 35 763 469, proti odporcovi: J. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N., R. XXX/
XX, t. č. na neznámom mieste, zastúpený opatrovníčkou Mgr. C. G., zamestnankyňou Okresného súdu
Piešťany, o zaplatenie 827,30 eur a príslušenstva, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného
súdu Galanta z 12.októbra 2011, č.k. 17C /183/2011-49, v časti zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške
331,94 eur a 9 % p.a. úroku z omeškania z uvedenej sumy a určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti  p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd rozsudkom napadnutým odvolaním uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi
istinu vo výške 495,36 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy od 12.2.2010
do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia,  návrh v časti zaplatenia zmluvnej pokuty
zamietol a zároveň určil, že zmluvná podmienka, dohodnutá v tabuľke č. 1 Dodatku k Zmluve o
pripojení číslo 3084001 v nadväznosti na body 2 a 5 Dodatku, je neplatná z dôvodu neprijateľnosti
tejto podmienky. Odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi trovy konania 9,78 eur. Vykonaným
dokazovaním mal prvostupňový súd za preukázané, že medzi navrhovateľom a odporcom vznikol
záväzkový právny vzťah, a to nepomenovaná zmluva v zmysle § 51 Občianskeho zákonníka, v rámci
ktorej navrhovateľ svoje záväzky splnil, avšak odporca povinnosť platiť cenu poskytnutých služieb
neplnil, preto navrhovateľovi vznikol od 12.2.2010 nárok na zaplatenie úrokov z omeškania v zákonnej
výške, t.j. podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 nar. vlády č. 87/1995
Z.z. (základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu bola určená vo výške 1 % p.a.), preto mu ich súd priznal v celej uplatnenej výške.
Nárok na úroky z omeškania vznikol už skôr, a to odo dňa nasledujúcom po splatnosti jednotlivých
faktúr, avšak súd ich nemohol navrhovateľovi priznať s poukazom na § 153 ods. 2 O.s.p.. Súčasťou
zmluvy o pripojení č. 3084001 bol aj dodatok, ktorý upravuje rovnako práva a povinnosti účastníkov
zmluvy, ako i dohodu o zmluvnej pokute, pričom v bode 1. až 5. dodatku - Práva a povinnosti Podniku
(navrhovateľa) a Účastníka (odporcu - spotrebiteľa) - sú upravené prevažne len povinnosti účastníka
zmluvy. Odporca svoju základnú povinnosť,  a to riadne a včas platiť za cenu poskytovaných služieb
nesplnil, preto prvostupňový súd konštatoval, že sa v tejto časti navrhovateľ dôvodne domáhal súdnej
ochrany. Za obdobie december 2008 až február 2009 nezaplatil cenu poskytnutých služieb, čo bolo
v konaní riadne preukázané, preto prvostupňový súd priznal navrhovateľovi uplatnený nárok v tomto
rozsahu ako nezaplatené plnenie zo zmluvy, pričom povinnosť odporcu  zaplatiť cenu služieb vyplýva



z bodu 1 písm. b/ dodatku, ale i z §  42 ods. 4 písm. b/ citovaného zákona a priznal mu aj v zmysle
§  517 ods.  2  OZ  úrok z omeškania. Za nedôvodný  považoval však návrh navrhovateľa, ktorým
sa domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty, dojednanej v dodatku zmluvy v celkovej sume 331,94 eur.
Konštatoval, že  zmluvné dojednanie, obsiahnuté v dodatku k zmluve, týkajúce sa zmluvnej pokuty
treba považovať za neprijateľné zmluvné dojednanie, ktoré  spôsobuje nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Pokiaľ však ide o spotrebiteľský vzťah, musí
ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so
zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu,  so zreteľom na vzájomné práva a
povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na  sankcionovanie
nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy a v spotrebiteľskej veci by už pri samotnom
uzatváraní zmluvy nemal byť prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden
účastník zmluvy, a to spotrebiteľ, čo už samo osebe vyznieva výrazne v neprospech jedného účastníka
zmluvy. Významné je posúdenie zmluvnej pokuty s ohľadom na povahu, obsah zmluvy v čase uzavretia
dohody o zmluvnej  pokute a posúdenie prijateľnosti alebo neprijateľnosti  tohto zmluvného dojednania
by nemali ovplyvňovať ďalšie skutočnosti, ktoré nastanú po uzavretí zmluvy, teda ani následné správanie
účastníkov zmluvy a v rámci neho i porušenie zmluvných dojednaní by nemali mať vplyv na prvotné
posúdenie toho, či dojednaná zmluvná pokuta nie je neprimeranou sankciou  za nesplnenie povinnosti
(§  53  ods.  4 písm. k/ Občianskeho zákonníka). V danej veci  zmluvnú pokutu, tak ako je dojednaná
v zmluve, považoval prvostupňový súd ako neprimeranú sankciu s poukazom na viaceré aspekty, keď
z hľadiska času dodávateľ vôbec nerozlišoval situáciu, keď v dôsledku nezaplatenia ceny dôjde k
ukončeniu zmluvy napríklad jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti a prípadom, keď spotrebiteľ
nezaplatí cenu hneď v prvý mesiac viazanosti, teda na jeho začiatku. Rovnako bolo bez akéhokoľvek
významu to, akú cenu služieb spotrebiteľ nezaplatí, t.j. či  nezaplatí len cenu dojednaného mesačného
poplatku, alebo nezaplatí cenu v dôsledku  prekročenia tejto sumy aj niekoľkonásobne vyššiu (v tomto
smere dodávateľ až do prerušenia služby spotrebiteľa nijako neobmedzuje). Zmluvná pokuta patrí
dodávateľovi podľa zmluvného dojednania aj v prípade, ak nedôjde k ukončeniu zmluvy, pretože stačí
len úkon spotrebiteľa, ktorý smeruje k ukončeniu zmluvy, pričom ukončenie ako také vôbec nemusí
ani nastať. Ďalším aspektom je aj samotná výška  zmluvnej pokuty vo vzťahu k predmetu zmluvy. V
zmluve č. 3084001 a dodatku k zmluve predstavuje výška mesačného poplatku za zvolený účastnícky
program 47,36 eur. Pri dobe viazanosti  24 mesiacov predstavuje dodávateľom garantované „cenovo
zvýhodnené“ poskytovanie služieb  povinnosť odporcu platiť za tieto služby najmenej sumu  1.136,64
eur (24 x 47,36 eur) a zmluvná pokuta bola dojednaná v sume 331,94 eur, čo je neprimerane vysoká
sankcia  za nesplnenie povinností, na ktoré sa zaplatenie zmluvnej pokuty dojednalo. Navrhovateľ odvíja
právo na zaplatenie zmluvnej pokuty od nesplnenia povinnosti zaplatiť splatné faktúry za poskytnuté
služby, aj keď následne podľa pokusu o zmier odstúpil od zmluvy v zmysle §  43 ods.  5 zákona č.
610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách. Po vyčerpaní služieb v rámci zvoleného účastníckeho
programu pritom dodávateľ preukázateľne už neposkytuje spotrebiteľovi služby za tak zvýhodnené
ceny ako je to v rámci dojednaného programu, preto zmluvná pokuta v tomto rozsahu pôsobí ešte
neprimeranejšie.  Navrhovateľ ako dodávateľ si taktiež vyhradil v zmluve ďalšie právo na náhradu škody
v súvislosti s poskytnutou zľavou zo spotrebiteľskej ceny odpredaného zariadenia. Prípadná predajná
cena takéhoto koncového zariadenia a výška zľavy nemajú žiaden vplyv na posúdenie primeranosti
zmluvnej pokuty, pretože zmluvná pokuta bola dojednaná ako súčasť spotrebiteľskej zmluvy, na ktoré
sa vzťahuje okrem iných predpisov aj osobitná úprava v Občianskom zákonníku a to v §  52  a
nasl. OZ a neprimerane vysoká zmluvná pokuta je sankcionovaná absolútnou neplatnosťou takéhoto
dojednania  ako neprijateľná zmluvná podmienka, v spotrebiteľských zmluvách preto nie je možné využiť
tzv. moderačné právo upravené v §  545a Občianskeho zákonníka.  Neprijateľná podmienka je neplatná
ako taká, preto nemožno znižovať neplatne dojednanú zmluvnú pokutu. Moderačné právo slúžiace k
zníženiu neprimeranej zmluvnej pokuty sa podľa názoru súdu uplatňuje v iných právnych vzťahoch  ako
spotrebiteľských, pretože vo vzťahu k ustanoveniam § 52 a nasl. OZ  ide o všeobecnejšiu úpravu  (pozri
systematické zariadenie medzi všeobecné ustanovenia o zabezpečení záväzkov). Pokiaľ navrhovateľ
ako dodávateľ odvodzoval svoj nárok na zmluvnú pokutu z neprijateľnej zmluvnej podmienky a súd
prvého stupňa z tohto dôvodu nepriznal právo navrhovateľovi, v zmysle §  153 ods.  4 O.s.p. určil takúto
zmluvnú podmienku v zmluve za neprijateľnú  priamo vo výroku rozhodnutia. O trovách konania rozhodol
v súlade s ustanovením § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého  ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Navrhovateľ bol vo veci úspešnejší vo väčšej časti, preto má právo na náhradu trov konania.



Proti rozsudku súdu prvého stupňa čo do zamietnutia jeho návrhu na zaplatenie zmluvnej pokuty a
určenia, že zmluvná podmienka dohodnutá v tabuľke č. 1 Dodatku k Zmluve o pripojení číslo 3084001
v nadväznosti na body 2. a 5. Dodatku je neplatná z dôvodu neprijateľnosti tejto podmienky podal v
zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ a navrhol, aby odvolací súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť mu
zmluvnú pokutu vo výške 331,94 eur a 9 % p.a. úroku z omeškania z uvedenej sumy a zároveň zamietne
časť, ktorou prvostupňový súd určil, že zmluvná podmienka dohodnutá v tabuľke č. 1 Dodatku k Zmluve
o pripojení číslo 3084001 v nadväznosti na body 2 a 5 Dodatku je neplatná z dôvodu neprijateľnosti
tejto podmienky. Uviedol, že navrhovateľ v danom prípade mohol uplatniť zmluvnú pokutu len vtedy,
keď porušenie presne vymedzených zmluvných povinností je dôvodom vypojenia SIM karty zákazníka
z prevádzky, a práve toto má za následok vznik škody na jeho strane, pretože poskytnutá akciová cena
mobilného telefónu a ostatné benefity, týkajúce sa hlasových a nehlasových služieb, mali byť určitým
spôsobom vyvážené a nahradené platením faktúr zo strany odporcu po dobu viazanosti dojednanej v
Dodatku k Zmluve o pripojení.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas
oprávnená osoba - účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce
v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie
navrhovateľa nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.

Predmetom konania, vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 17C/183/2011 je zaplatenie 827,30
eur a príslušenstva.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvého stupňa,
ktorým bola žaloba v časti zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 331,94 eur a 9 % p.a. úroku z omeškania
z uvedenej sumy zamietnutá a zároveň bolo určené, že zmluvná podmienka, dohodnutá v tabuľke č. 1
Dodatku k Zmluve o pripojení číslo 3084001 v nadväznosti na body 2. a 5. Dodatku je neplatná z dôvodu
neprijateľnosti tejto podmienky.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel
k záveru, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, potrebnom na vyhlásenie
rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne
právne posúdil.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvého
stupňa, obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku, pričom v podrobnostiach na ne odkazuje
(§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Súd prvého stupňa sa vysporiadal so všetkými podstatnými okolnosťami a vzhľadom na to, že odvolateľ
v odvolacom konaní neuviedol žiadne podstatné skutočnosti, ktoré by spochybnili argumentáciu súdu
prvého stupňa a neuviedol dôkazy, ktoré by boli relevantné pre rozhodnutie vo veci a  ani nevzniesol
žiadne relevantné námietky, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil (§
219 ods. 1 O.s.p.).

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s  §  142 ods. 1
O.s.p. a v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho
konania vo výške 82,58 eura titulom trov právnej služby s nasledujúcou špecifikáciou: 1 úkon á 61,41
eura + režijný paušál 7,41 eura, 25 % DPH vo výške 13,76 eura.  Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. odvolací
súd žalovanému uložil zaplatiť priznanú náhradu trov konania do rúk advokáta žalobcu.

Odporcovi v súvislosti s výsledkom konania vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania v zmysle
ust. § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. <., avšak odvolací súd v odvolacom konaní úspešnému



odporcovi nepriznal náhradu trov, pretože u  týchto trov nebol podaný návrh na ich náhradu (§ 151 ods.
1 O.s.p.), v čom bolo treba vidieť vzdanie sa príslušného procesného práva a zo spisu sa vznik žiadnych
trov odporcu v odvolacom konaní nepodával.

Uvedené rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "17C/183/2011", "guid": "05a012ef-3b7c-4e7e-ad57-d5dd7bb492b5:45be23f2-c9bb-4988-a0a0-e99d1dd2e15b", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}