Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Cob/251/2013 z 7. 7. 2014 Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 7. júla 2014, sp. zn. 2Cob/251/2013, ECLI:SK:KSBA:2014:1212225368.1 Krajský súd Bratislava | 2Cob/251/2013 | ECLI:SK:KSBA:2014:1212225368.1 | 2014-07-07 | Uznesenie Oblasť práva: Obchodné právo – Bezdôvodné obohatenie Citované ustanovenia: OSP, § 83 OSP, § 219 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/5406c33f-f860-4007-a56f-cbacf3630f34 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2014:1212225368.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/251/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212225368
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bahníková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1212225368.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: AUDITEX s.r.o., Astrová 46, 821 01 Bratislava,
IČO: 31 390 251, zast: Advokátska kancelária IGAZOVÁ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Koceľova 15,
821 08 Bratislava, proti odporcom v 1. rade REBLOK a.s., Jelačičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 700
700, zast.: Mgr. Tomášom Szabom, advokátom, Radvanská 23, 811 81 Bratislava, v 2. rade Univerzitná
nemocnica Bratislava, Pažítková 4, 821 02 Bratislava, IČO: 31 813 861, o zaplatenie 14.153,-- eur s
prísl., o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č. k. 42Cb/225/2012-152
zo dňa 08.08.2013, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II č. k. 42Cb/225/2012-152 zo dňa
08.08.2013 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil konanie z dôvodu litispendencie. Zároveň rozhodol,
že navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi v 1. rade náhradu trov konania vo výške 867,24 eur na účet
právneho zástupcu odporcu v 1. rade Mgr. Tomáša Szaba do troch dní od právoplatnosti uznesenia,
odporcovi v 2. rade právo na náhradu trov konania nepriznáva a navrhovateľovi sa vracia zaplatený
súdny poplatok za návrh v sume 840,51 eur.

Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil tým, že návrhom doručeným dňa 02.10.2012 sa
navrhovateľ domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporcu v 1. rade na zaplatenie
istiny 19.162,23 eur s príslušenstvom a na náhradu trov konania, a to titulom úhrady nákladov
vynaložených na opravu priestorov, ktoré boli predmetom nájmu na základe Zmluvy o nájme zo dňa
29.06.2007 uzatvorenej medzi navrhovateľom a odporcom v 2. rade. Uznesením zo dňa 10.12.2012 č.
k. 42Cb/225/2012-134 súd zastavil konanie v časti istiny v sume 5.008,87 eur s príslušným úrokom z
omeškania.

Súd prvého stupňa z pripojeného návrhu a rozsudku vo veci 52C/3/2011 zistil, že konanie 52C/3/2011
začalo dňa 03.11.2010. Predmetom tohto konania bol nárok na zaplatenie sumy za vykonané
rekonštrukcie na predmete nájmu, ktorý navrhovateľ užíval na základe Zmluvy o nájme uzatvorenej
medzi ním a odporcom v 2. rade. Navrhovateľ si návrhom uplatňoval od odporcu v 1. rade sumu
1.101,187 eur s úrokom z omeškania a od odporcu v 2. rade sumu 16.077,337 eur s úrokom z omeškania,
všetko titulom vrátenia nákladov vložených do rekonštrukcie prenajatých priestorov. V predmetnom
konaní bolo rozhodnuté rozsudkom, ktorým navrhovateľ návrh voči odporcovi v 2. rade zamietol a
odporcu v 1. rade zaviazal na žalovanú sumu, proti ktorému bolo podané odvolanie o ktorom nebolo
doposiaľ právoplatne rozhodnuté.

V konaní 42Cb/225/2012, ktoré bolo začaté dňa 02.10.2012 vystupujú totožní účastníci konania v
rovnakom procesnom postavení, predmetom konania je vrátenie nákladov vložených do predmetu



nájmu. Navrhovateľ si návrhom uplatňuje zaplatenie sumy 14.153,36 eur a to od oboch odporcov
spoločne a nerozdielne.
V oboch spomenutých konaniach sú totožní účastníci konania, predmetom oboch konaní je zaplatenie
sumy z totožného nároku - vrátenie nákladov vynaložených na rekonštrukciu predmetu nájmu.
Rozdielom v jednotlivých konaniach je skutočnosť, že navrhovateľ si neuplatnil v oboch konaniach všetky
položky nákladov, na základe čoho nie sú žalované istiny v oboch konaniach totožné.

O trovách konania rozhodol súd v súlade s § 146 ods. 2 O. s. p. Navrhovateľ zavinil, že sa konanie
muselo zastaviť, je teda podľa vyššie uvedeného ustanovenia veta prvá povinný uhradiť odporcom trovy
konania.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Vytýkal súdu prvého stupňa,
že postupoval nesprávne, keď v celom rozsahu si osvojil názor odporcu v 1.rade o údajnej existencii
procesnej prekážky litispendencie týkajúcej sa oboch konaní, ktorá je dôvodom spravidla na zastavenie
konania o návrhu podaného neskôr. Pokiaľ súd uviedol, že v oboch konaniach sú účastníci totožní,
predmetom konaní je zaplatenie sumy z rovnakého totožného nároku, titulom nákladov vynaložených na
rekonštrukciu predmetu nájmu, zároveň súd správne konštatoval, že „rozdielom v jednotlivých konaniach
je skutočnosť, že navrhovateľ si neuplatnil v oboch konaniach všetky položky nákladov, na základe čoho
nie sú žalované istiny v oboch konaniach totožné.“ Pokiaľ ide o totožnosť účastníkov konania, táto bola
rovnaká aj v predchádzajúcom konaní aj v konaní č.k: 42Cb/225/2012. Predmet konania vymedzený
petitom návrhu už však konaniach bol odlišný, nie rovnaký a základ uplatneného nároku v oboch
konaniach bol určený a odôvodnený inými, odlišnými skutkovými okolnosťami, odlišnými peňažnými
nárokmi, ktoré mali odlišný vecný základ , pôvod ich vzniku, daný odlišnou povahou opravných prác,
premietnutou do osobitne špecifikovaných, druhovo odlišných nákladov, ktoré vznikali navrhovateľovi pri
vykonávaní úprav, či rekonštrukcii predmetu nájmu, nebyt. priestorov, ktoré užíval. Nič teda nebránilo
navrhovateľovi, aby si uplatnil v súlade so zákonom v inom konaní voči odporcovi v 1. a tiež aj
odporcovi v 2.rade spoločne a nerozdielne (tak ako to urobil žalobou v konaní č.k: 42Cb/225/2012)
nárok na zaplatenie iných nákladov, ktoré mu preukázateľne vznikli pri stavebných opravách a úpravách
predmetu nájmu, o ktorých doposiaľ nebolo rozhodované v žiadnom inom konaní. Špecifikácia iných
nákladov, ktorých zaplatenie požaduje žalobca v konaní č.k: 42Cb/225/2012 je presne uvedená čo
do dôvodu aj výšky v návrhu, tiež v upravenom návrhu v tomto konaní. Jedná sa o nároky, ktorými
bolo uplatnené zaplatenie zostávajúcej časti nákladov na výmenu okien v rozsahu 3 361,70 eur bez
DPH s prísl., zaplatenie nákladov na opravu stien, podláh, vykonanie opravných prác vodoinštalácie,
elektroinštalácie, kanalizácie, výmenu dverí, parkiet, hygien. zariadení, dodávku a montáž radiátorov,
oprava kúrenia vo výške 4.005,93 eur bez DPH s prísl., zaplatenie nákladov vzniknutých kúpou
materiálu, tovaru, sanity, batérií, obkladačiek, ventilov, plávajúcej podlahy, líšt, tmelu, lepu, sparovacej
hmoty, kovania, kľučky na dvere, oprahy do dverí, káble, maľovanie, montáž podlahy, odvoz všetkých
starých veci, sute, odpadu na skládku tak ako sú uvedené po položkách v prílohe k žalobe a to vo výške
6 785,73 eur bez DPH s prísl.

Na základe uvedeného navrhovateľ navrhol, aby odvolací súd vzhľadom na opodstatnenosť
podaného odvolania napadnuté uznesenie Okresného súdu Bratislava II zo dňa 08.08.2013 č.k.
42Cb/225/2012-152, zrušil v celom rozsahu podľa ust.§ 221 O.s.p.

K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadril odporca v1. rade písomným podaním zo dňa 27.09.2013. Uviedol,
že navrhovateľ si v tomto súdnom konaní neuplatnil žiadne iné náklady ako tie, ktoré už raz uplatnil
v konaní spis. zn. 52C/3/2011 a teda predmet konaní je v oboch dotknutých prípadoch totožný. Z
dôvodu, že totožnosť účastníkov konaní nebola spochybnená ani navrhovateľom, ide v tomto konaní
jednoznačne o prekážku litispendencie so skôr začatým konaním spis. zn. 52C/3/2011. Odporca v 1. rade
vzniesol námietku premlčania voči žalobnému nároku navrhovateľa na úhradu nákladov vynaložených
na opravy, na ktoré je v zmysle zákona povinný prenajímateľ. Vzhľadom na skutočnosť, že podľa
navrhovateľa v tomto prípade vzniklo na strane odporcov bezdôvodné obohatenie, mal si navrhovateľ
uplatniť nárok na jeho vydanie v rámci 2 ročnej premlčacej lehoty, ktorá v tomto prípade začala
plynúť najneskôr 30.9.2007 (k vzniku bezdôvodného obohatenia by bolo prišlo momentom úhrady
predmetných nákladov a za najneskorší deň ich vynaloženia je možné považovať deň ich zaradenia do
účtovníctva navrhovateľa, t.j. 30.9.2007, pričom subjekt, ktorý by sa bol na úkor navrhovateľa obohatil,
bol navrhovateľovi už vtedy známy ako prenajímateľ).



K odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadril aj odporca v 2. rade písomným podaním zo dňa
11.10.2013. Uviedol, že podľa jeho názoru je daná prekážka litispendencie, pretože navrhovateľ v oboch
konaniach uplatňuje nárok na vrátanie nákladov vložených do rekonštrukcie predmetu nájmu.

Písomným podaním doručeným Krajskému súdu v Bratislave dňa 16.05.2014 navrhovateľ oznámil, že
návrh voči odporcovi v 2. rade berie späť a trvá na návrhu voči odporcovi v 2. rade. Zároveň uviedol,
že že dňa 15.05.2014 bolo v odvolacom konaní vedenom medzi rovnakými účastníkmi, avšak v inej
veci, vedenej na Krajskom súde v Bratislave č.k: 9 Co 8/2012 vyhlásené rozhodnutie, ktorým je súd
viazaný a ktorým odvolací súd potvrdil rozsudok Okresného sudu Bratislava II vydaný dňa 05.10.2011
č.k: 52C/3/2011, podľa ktorého je Reblok, a.s. Bratislava povinný zaplatiť navrhovateľovi 1101,187 eur
s prísl. 9% úrokom ročne od 28.10.2010 do zaplatenia. V tejto veci bol preukázateľne uplatnený voči
odporcovi Reblok, a.s. BA peňažný nárok iba vo výške 1 101,187 eur s prísl. a priznaný bol v plnej
výške, pričom priznaný nárok predstavuje iba náhradu časti skutočných nákladov na výmenu okien v
prenajatých priestoroch.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu a dôvodoch odvolania navrhovateľa
podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru,
že napadnuté uznesenie je potrebné zrušiť.

Podľa § 83 O.s.p., začatie konania bráni tomu, aby o tej istej veci prebiehalo na súde iné konanie.

Podľa § 159 ods. 3 O.s.p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Podľa § 154 ods. 1 O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa § 167 ods. 2 O.s.p. ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane
ustanovenia o rozsudku.

Odvolací súd zistil, že Okresný súd Bratislava II rozsudkom zo dňa 05.10.2012 č.k. 52C/3/2011 zaviazal
odporcu v 1. rade povinnosťou zaplatiť navrhovateľovi sumu 1. 101,187 eur s 9 % úrokom z omeškania
ročne od 28. 10. 2010 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania v sume 66 eur, do troch dní od
právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku ( navrhovateľ sa voči odporcovi 1/ domáhal zaplatenia 9 %
úroku z omeškania ročne z istiny 1.101,187 € už od 10. 9. 2010 ) návrh voči odporcovi v 1. rade
zamietol. Rovnako zamietol návrh voči odporcovi v 2. rade a nepriznal mu náhradu trov konania. Na
základe odvolania odporcu v 1. rade vo veci rozhodoval Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací, ktorý
rozsudkom zo dňa 15.05.2014 č.k. 9Co/8/2012 rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdil.
Keďže pre rozhodnutie je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozhodnutia, odvolací súd musel prihliadnuť
ku skutočnosti, že konanie vedené na Okresnom súde Bratislave II pod sp. zn. 52C/3/2011, ktoré
podľa názoru súdu prvého stupňa zakladalo prekážku litispendencie v tomto konaní, bolo právoplatne
skončené. K samotnému rozhodnutiu č.k. 42Cb/225/2012-152 je potrebné uviesť, že z odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia jednoznačne nevyplýva, že v oboch konaniach išlo o identické položky
nákladov, keďže tieto v rozhodnutí neboli špecifikované, čím bolo rozhodnutie nepreskúmateľné.
V danom prípade teda neprichádza do úvahy zastavenie konania pre prekážku litispendencie, ale je
potrebné skúmať, či nejde o prekážku rozhodnutej veci, ktorá by predstavovala nedostatok podmienok
na konanie v tejto veci. V prípade, že súd prvého stupňa dospeje k záveru, že nejde o prekážku
rozhodnutej veci, je potrebné vo veci konať. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na dispozitívny
úkon navrhovateľa - späťvzatie návrhu voči odporcovi v 2. rade, doručené súdu dňa 16.05.2014, na
základe čoho navrhovateľ navrhuje, aby konajúci súd prvého stupňa zaviazal odporcu v 1. rade zaplatiť
navrhovateľovi 14.163,36 eur spolu s 9% ročným úrokom z omeškania od 28.10.2010 do zaplatenia a
nahradiť trovy konania.
Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 221 ods. 1 písm. f)
O.s.p. zrušil a vec vrátil podľa § 221 ods. 2 O.s.p. súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Toto rozhodnutie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov za 3 : 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.