Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 4Co/160/2013 z 4. 11. 2015 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 4. novembra 2015, sp. zn. 4Co/160/2013, ECLI:SK:KSKE:2015:7201899822.2 Krajský súd Košice | 4Co/160/2013 | ECLI:SK:KSKE:2015:7201899822.2 | 2015-11-04 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 219 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/aaf2b663-0696-49c0-a1ce-1b1927e84a35 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2015:7201899822.2 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Co/160/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7201899822
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7201899822.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudcov JUDr.
Ota Jurča a JUDr. Anny Slovinskej, v právnej veci žalobcov 1. BYFOS, s.r.o., so sídlom v Košiciach,
Poštová č. 13, IČO: XX XXX XXX, zastúpeného JUDr. Máriou Durkošovou, PhD., advokátkou, so sídlom
v Košiciach, Mudroňova č.4, 2. Spoločenstvo vlastníkov bytov Pokroku č. 18, 20 so sídlom ulica Pokroku
č. 20 Košice, IČO: XX XXX XXX, zastúpeného JUDr. Petrom Kleinom, advokátom so sídlom v Košiciach,
Kukučinova č. 7, proti žalovanému Mestu Košice, so sídlom v Košiciach, Trieda SNP č. 46/A, IČO: XX
XXX XXX, o zaplatenie 7 663,45 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu v 1.rade proti rozsudku
Okresného súdu Košice II zo dňa 20.3.2013, č. k. 18C/1355/01-329 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v jeho napadnutom výroku, ktorým súd prvého stupňa zamietol žalobu
žalobcu v 1. rade o zaplatenie 3 080,10 eura s úrokom z omeškania vo výške 1 543,22 eura a vo výroku
o trovách konania vo vzťahu žalobcu v 1. rade a žalovaného.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa:
I. konanie vo vzťahu medzi žalobcom v 2. rade a žalovaným o zaplatenie istiny 3 738,10 eura a úrokov
z omeškania 1 632,84 eura sa zastavil,
II. vo vzťahu medzi žalobcom v 1. rade a žalovaným konanie v časti o zaplatenie istiny 845,25 eura
a úrokov z omeškania 510,64 eura zastavil,
III. vo vzťahu medzi žalobcom v 1. rade a žalovaným v zostávajúcom rozsahu o zaplatenie istiny 3
080,10 eura a úrokov z omeškania vo výške 1 543,22 eura žalobu zamietol,
IV. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania vo vzťahu medzi žalobcom
v 2. rade a žalovaným,
V. žalobcovi v 1. rade vrátil súdny poplatok vo výške 160,90 eura prostredníctvom Daňového úradu
Košice, ktorý poplatok sa vráti v lehote do 15 dní od doručenia právoplatného rozhodnutia a
VI. vo vzťahu medzi žalobcom v 1.rade a žalovaným zaviazal žalobcu v 1.rade povinnosťou nahradiť
žalovanému trovy konania vo výške 200 eur v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Rozhodol tak o žalobe, ktorú na súd podal dňa 19.12.2001 v spojení s jej zmenou zo dňa 16.7.2003
pôvodný žalobca - Stavebné bytové družstvo Košice II so sídlom v Košiciach, Bardejovská č. 3, IČO: XX
XXX XXX proti Bytovému podniku mesta Košice, príspevkovej organizácii Mesta Košice, ktorou žalobou
si žalobca uplatnil právo na zaplatenie istiny 12 867,89 eura (387 658,- Sk) a poplatkov z omeškania
vo výške 25 153,56 eura (757 776,- Sk). Pohľadávka žalobcu predstavovala nedoplatky na platbách
spojených s užívaním bytov vo vlastníctve Mesta Košice v bytových domoch na ulici T.Í. Č.. X, U. Č..
XX, XX, XX J. L. Č.. XX, XX, XX F. B. za obdobie január 1999 až október 2001. Žalobca uplatňoval
svoj nárok ako správca uvedených bytových domov v súlade s jeho postavením, plynúcim z ust. § 8b
ods.1, 2 písm. e/ zák. č. 182/93 Z. z. v platnom znení, ktoré mu priznávajú aktívnu vecnú legitimáciu v



tomto konaní pred súdom. Povinnosť na plnenie žiadal žalobca uložiť Bytovému podniku Mesta Košice,
príspevkovej organizácii, lebo s týmto subjektom uzavrel zmluvy o výkone správy k bytom vo vlastníctve
Mesta Košice.

Na základe návrhu žalobcu zo dňa 14. 11. 2003 sa ďalším účastníkom na strane žalovaného stalo
Mesto Košice. V priebehu konania rozhodnutím zriaďovateľa Mesta Košice bola zrušená príspevková
organizácia Bytový podnik Mesta Košice a práva a povinnosti zaniknutého subjektu prešli na
zriaďovateľa, t.j. Mesto Košice, ktoré sa tak stalo jediným účastníkom na strane žalovaného. Súčasne
tiež došlo k zmene správy bytov u bytových domov na ul. U. XX J. XX F. B., ktorých vlastníci zriadili na
správu domu „Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov U. XX, XX B.".

Rozsudkom zo dňa 17.10.2005, č. k. 18C/1355/2001-113 bolo čiastočne zastavené na základe
späťvzatia žalobného návrhu konanie v časti o zaplatenie istiny 4 827,96 eura (145 447,- Sk) a tento
výrok rozsudku ostal právoplatný.

Z dôvodu čiastočnej úhrady pohľadávky žalovaným došlo žalobcom k ďalšiemu späťvzatiu návrhu
v časti istiny vo výške 376,48 eura, pričom žalobca v 1. rade (pôvodný) navrhol zmenu žaloby v
časti príslušenstva pohľadávky, keď namiesto poplatkov z omeškania z dlžnej sumy si uplatnil právo
na úhradu úrokov z omeškania vyčíslených za obdobie od 1.1.1999 do 1.2.2003 vo výške 3.686,70
eura a o týchto procesných návrhoch súd prvého stupňa rozhodol uznesením zo dňa 9.1.2013, č. k.
18C/1355/2001-298. Predmetom konania tak zostala iba istina vo výške 7.663,45 eura a nárok na úrok
z omeškania v sume 3.686,70 eura.

Na základe návrhu žalobcu a tohto Spoločenstva bol uznesením súdu prvého stupňa zo dňa 27. 6.
2012 č. k. 18C 1355/01-282 pripustený do konania vstup ďalšieho účastníka na strane žalobcu a to
Spoločenstva vlastníkov bytov U. Č.. XX, XX F. B.. Nový žalobca do konania vstúpil v časti nároku ním
spravovaných bytových domov, čo zodpovedalo časti pohľadávky na istine vo výške 3.738,10 eura a na
úrokoch z omeškania vo výške 1.632,84 eura. Tento nárok voči žalovanému vzal v celom rozsahu nový
žalobca späť. Z dôvodu zmeny vlastníckych pomerov k bytu na ul. U. Č.. XX F. B., ktorého sa týkala
pôvodne žalovaná pohľadávka, i v dôsledku zániku výkonu správy tohto bytového domu žalobcom v 1.
rade, tento žalobca vzal návrh späť aj v časti týkajúcej sa bytového domu U. XX F. B., teda o zaplatenie
istiny vo výške 845,25 eura a úrokov z omeškania v sume 510,64 eura. V časti, v ktorej došlo k späťvzatiu
návrhu žalobcom v 1. a 2. rade po začatí pojednávania, bolo konanie zastavené v súlade s ustanovením
§ 96 ods. 1,2 Obč. súd. por. a k tomu čiastočnému zastaveniu došlo so súhlasom žalovaného.

Žalovaný v konaní vzniesol voči nároku žalobcu v 1. rade námietku premlčania poukazujúc na
skutočnosť, že účastníkom konania sa stal až na základe návrhu žalobcu zo dňa 14.11.2003, pričom
predmetom konania sú pohľadávky splatné v období od 1.1.1999 do 31.10.2001 a k uplatneniu úrokov z
omeškania, ktoré predstavujú záväzok za obdobie od 1.1.1999 do 1.2.2003 došlo až návrhom žalobcu zo
dňa 19.3.2009. Žalovaný súčasne zdôrazňoval, že žalobcovi v 1.rade (pôvodnému) za sporné obdobie
uhradil za jednotlivé byty vo vlastníctve Mesta Košice preddavky do Fondu prevádzky, údržby a opráva
( ďalej len FPÚaO) ako aj na služby spojené s užívaním bytu. Nedoplatky za roky 1999 až 2000
uhradil, čo sa odrazilo v späťvzatí žaloby a čo sa týka plnení poukázaných na predpis platieb za rok
2001, predložil kópiu výpisu z účtu z mesiaca júl 2002 o úhradách platieb do FPÚaO a správcovej
réžie bytových domov T. Č.. X, U. U. Č.. XX, XX, XX, L. XX, XX J. XX F. B. za obdobie január až
jún 2001 a výpis z účtu z decembra 2003 o úhrade týchto príspevkov za obdobie mesiacov júl až
december 2001. Výpisom z účtu za mesiac august a december 2001 preukazoval úhradu preddavkov
za služby spojené s užívaním bytov vo vyššie uvedených bytových domov za obdobie roku 2001.
Žalobca však namietal preukázanosť predložených účtovných dokladov. Napriek opakovaným výzvam
súdu však žalobca nevedel špecifikovať svoju pohľadávku tak, aby bolo zrejmé, v akej časti pozostáva
nárok zo zálohových platieb, v akej časti príspevkov do FPÚaO, v akom rozsahu a na aký účel boli
započítané platby žalovaného, v akom rozsahu sa späťvzatie žaloby po zohľadnení platieb týkalo nároku
na zálohové platby a nároku na platby do FPÚaO jednotlivých bytových domov a nepredložil ani ročné
vyúčtovanie nákladov za služby spojené s užívaním bytov v bytových domoch, ktoré boli predmetom
sporu.

Súd prvého stupňa ďalej poukázal na to, že žalobca v 1.rade uplatňoval svoj nárok, ktorý sa odvíjal od
zmluvy o výkone správy uzavretých s vtedajšou príspevkovou organizáciou Mesta Košice - Bytovým



podnikom Mesta Košice k predmetným bytovým domom. Vychádzajúc z prvotného rozhodnutia, ktoré
bolo vydané v tomto konaní ako aj predchádzajúceho z rozhodnutia odvolacieho súdu prijal súd záver,
že tieto zmluvy o výkone správy boli neplatnými právnymi úkonmi, pretože príspevková organizácia
nedisponovala oprávnením na ich uzavretie a ani jej k tomu nebolo udelené osobitné splnomocnenie.
Pokiaľ sú zmluvy o výkone správy neplatným právnym úkonom, pretože neboli uzavreté s vlastníkom
ani s osobou oprávnenou konať v jeho mene, ich neplatnosť nemožno zhojiť a na ich vyhodnotenie
ako neplatného právneho úkonu nemá vplyv ani úprava právneho postavenia príspevkových organizácii
uvedená v zák. č 303/95 Z.z. o rozpočtových pravidlách účinnom v čase uzavretia zmlúv ako subjektov,
ktoré vo vlastnom mene nadobúdajú práva a záväzky.

Poukázal na to, že povinnosť vlastníkov bytov Mesta Košice na platenie preddavkov do FPÚaO bytových
domov, ktorých prevádzku vykonával žalobca v 1.rade, vyplývala priamo zo zákona - z ust. § 10 zák.
č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení zák. č. 252/99 Z. z. účinnom v
čase vzniku tejto povinnosti. Zmluva o výkone správy len deklaruje túto zákonnú povinnosť vlastníka
a upresňuje jej podmienky čo do rozsahu a splatnosti. Pokiaľ ide o nárok na úhradu nákladov za
dodávku tepla, teplej vody, studenej vody, stočného, odvoz odpadu, poistenia domu súd vychádzal
zo záveru, že ak je zmluva o výkone správy neplatná, žalovanému vznikla povinnosť na plnenie z
titulu vydania bezdôvodného obohatenia podľa ust. § 454 Občianskeho zákonníka. Ak žalobca uhradil
platby za služby v prospech dodávateľov jednotlivých médií za vlastníka (žalovaného), vzniklo na
strane Mesta Košice bezdôvodné obohatenie, keď za iného sa plnilo, čo malo mesto podľa práva plniť
samo. V časti platieb, ktoré sa dotýkali správnej réžie, odmeny funkcionárov, zastupujúcich vlastníkov,
tak súd konštatoval, že správca riadne zabezpečoval výkon správy, vykonával úkony súvisiace so
správou domu v prospech vlastníkov, teda má právo na vydanie bezdôvodného obohatenia získaného
plnením z neplatnej zmluvy podľa ust. § 451 Občianskeho zákonníka. V časti pohľadávky na zaplatenie
zálohových platieb súvisiacich s užívaním bytov vo vlastníctve žalovaného, žalobca so zreteľom na
žalované obdobie už nemá právo na jednotlivé zálohové platby, ale len na prípadný nedoplatok, ktorý
mal vyplývať z vyúčtovania ním vykonaného. Aj keď v rozhodnom období zák. č. 182/93 Z. z. povinnosť
správcu vykonať vyúčtovanie výslovne neupravoval, táto povinnosť vyplývala z charakteru jej činnosti
i podzákonnej úpravy (výmer Ministerstva financií SR č. R 1/96, Smernica č. 1/98 Okresných úradov
Košice I až Košice IV, vyhl. č. 154/78 Zb. o verejných vodovodoch a kanalizáciách). Vyúčtovanie
malo zohľadniť skutočné náklady na služby, výšku zaplatených záloh a z toho plynúci preplatok,
resp. nedoplatok. V danom prípade žalobca takéto vyúčtovanie zálohových platieb nepredložil, pričom
preddavky na služby už nemôžu byť predmetom samostatného konania práve preto, že podliehajú po
uplynutí kalendárneho roka k zúčtovaniu. Nie je možné pritom určiť a ani žalobca to nešpecifikoval, v
akej časti nároku boli predmetom sporu a ostali neuhradené plnenia za služby spojené s užívaním bytu a
v akej preddavky do FPÚaO jednotlivých bytových domov. Žalobca vo vzťahu k čiastočnému späťvzatiu
žaloby zo dňa 16.7.2003 uviedol, že boli zohľadnené platby realizované žalovaným ku 30.4.2003, no nie
je zrejmé ako a či zohľadnil ďalšie platby žalovaného z decembra 2003 v sume 1.069,91 eura vo svojom
späťvzatí žalobného návrhu dňa 19.3.2009 bol totiž návrh vzatý späť v rozsahu 376,48 eura.

Námietku premlčania vznesenú v konaní žalovaným súd posúdil v zmysle ust. § 100 ods.1, § 107
ods.1 Občianskeho zákonníka a považoval ju za dôvodnú. Dôvodil, že voči žalovanému Mestu Košice
žalobca uplatnil právo na plnenie až návrhom na jeho pristúpenie do konania dňa 14.11.2003. V
dôsledku neplatne uzavretých zmlúv o výkone správy bytu s príspevkovou organizáciou Bytovým
podnikom Mesta Košice, tento subjekt nemal pasívnu vecnú legitimáciu, v konaní od počiatku teda nemal
povinnosť na zaplatenie žalovanej pohľadávky. Práve Mestu Košice ako vlastníkovi bytov, ktorých správu
žalobca vykonával, vyplývala z hmotného práva povinnosť na úhradu žalobou uplatneného plnenia. Na
plynutie premlčacej doby preto nemá vplyv ani skutočnosť, že Bytový podnik Mesta Košice, príspevková
organizácia, bol zrušený k 31.10.2008, pričom jeho práva a záväzky prešli na zriaďovateľa - Mesto
Košice, lebo príspevková organizácia od počiatku nebola v konaní vo vzťahu k žalobcovi nositeľom
žiadneho takéhoto záväzku, ktorý by v dôsledku univerzálnej právnej sukcesie prešiel na Mesto Košice.
Žalobca mohol právo žiadané v konaní objektívne uplatniť v čase, keď sa stalo splatným voči Mestu
Košice. Súd prvého stupňa ďalej poukázal v odôvodnení rozhodnutia na skutočnosť, že právo na
príslušenstvo pohľadávky - úroky z omeškania vyčíslené z dlžnej sumy za obdobie od 1.1.1999 do
1.2.2003, kedy boli úroky aj splatné, bolo uplatnené až v roku 2009. Bez ohľadu na právny dôvod vzniku
povinnosti na ich zaplatenie, odvíjajúci sa od istiny, ku ktorej sa vzťahovali (bezdôvodné obohatenie
alebo nárok z omeškania úhrady platieb do FPÚaO), došlo k uplynutiu zákonnej dvojročnej aj trojročnej



doby na uplatnenie tohto finančného nároku v konaní pred súdom a z týchto dôvodov nebolo možné
žalobcovi priznať právo na ich zaplatenie.

Súd tiež poukázal na ustanovenie § 120 O.s.p., podľa ktorého je účastník povinný predložiť alebo označiť
dôkazy na preukázanie pravdivosti svojich tvrdení. Pokiaľ si túto svoju povinnosť účastník nesplní,
nesie zodpovednosť za procesný neúspech v spore následkom neunesenia dôkazného bremena, čo
sa prejaví v negatívnom rozhodnutí súdu o jeho nároku. Aj v časti, v ktorej by nedošlo k premlčaniu
nároku žalobcu, žalobca nepreukázal existenciu pohľadávky voči žalovanému. Právo na zálohové platby
mu zaniklo, pretože zálohové platby mali byť už predmetom vyúčtovania, avšak nárok z vyúčtovania
nebol predmetom tohto konania a existenciu a výšku neuhradeného dlhu titulom platieb do FPÚaO
nevedel žalobca špecifikovať. Naopak, žalovaný doložil doklady o vykonaných úhradách. Žalobca žiadal
vykonať znalecké dokazovanie na preverenie správnosti za účtovania úhrad vykonaných žalovaným,
avšak súd to považoval za neúčelné a nehospodárne, pokiaľ sám žalobca nevie identifikovať, aký
nárok si uplatňuje voči vlastníkovi titulom záloh, aký titulom platieb do FPÚaO, ktoré pohľadávky
považuje za uhradené a u ktorých vykazuje nedoplatok. Účelom znaleckého dokazovania v konaní
pred súdom je totiž vyhodnotenie skutočnosti rozhodných pre predmet sporu a vyžadujúcich si odborné
znalosti je nahrádzanie procesných úkonov účastníka a naprávanie jeho účtovníctva. Žalobca z titulu
výkonu správy bytov viedol účtovnú agendu s tým súvisiacu, na čo má disponovať potrebnou odbornou
spôsobilosťou. Ak dlžník namieta existenciu a výšku dlhu, je povinnosťou veriteľa tieto skutočnosti
preukázať hodnovernými dôkazmi. Už len fakt, že žalobca zaúčtoval platby, poukázané žalovaným na
konkrétny účel (fond prevádzky, údržby a opráv) aj na iné pohľadávky, znamená pochybnosť o správnosti
žalovanej pohľadávky. Navyše, v súčasnom období by preverovanie účtovných operácií neprispelo k
objasneniu veci aj z dôvodu, že listinné dôkazy o vykonaných vyúčtovaniach, či započítavaniach žalobca
vzhľadom na žalované obdobie už nemá k dispozícii. Súd preto žalobu zamietol aj v časti, v ktorej
bola pohľadávka uplatnená pred uplynutím premlčacej doby, lebo žalobca neuniesol dôkazné bremeno
vzťahujúce sa k existencii a výške záväzku žalovaného na preddavkoch do fondu prevádzky, údržby a
opráv a právo na zálohové platby, ktorá pohľadávka rovnako nebola preukázaná, mu už ani nepatrí.

Vo vzťahu medzi žalobcom v 2. rade a žalovaným rozhodol súd prvého stupňa o trovách konania v
zmysle ust. § 146 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého ak niektorý z účastníkov zavinil, že sa konanie muselo
zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. V prejednávanom prípade bolo konanie zastavené na základe
procesného úkonu žalobcu v 2. rade, avšak tento svojím konaním nezavinil žiadne z trov na strane
žalovaného, preto súd vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (vo vzťahu
tohto žalobcu a žalovaného).

O trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom v 1. rade a žalovaným rozhodol súd prvého stupňa
podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 150 O.s.p. Trovy konania žalovaného spočívali v trovách
zaplateného súdneho poplatku za podané odvolanie, ktoré predstavovali 401,98 eura. Prihliadajúc na
charakter sporu, keď je zrejmé, že vlastník si neplnil riadne a včas povinnosti spojené s úhradou nákladov
spojených s bytmi v jeho vlastníctve, keď medzi účastníkmi súčasne dlhodobo prebiehali aj mimosúdne
rokovania, čo malo vplyv aj na dôkaznú situáciu na strane žalobcu, ktorý z dôvodu uplynutia dlhšej lehoty
už nearchivuje všetky listinné dôkazy, súd priznal žalovanému právo na náhradu trov v rozsahu 50 %.
Tento pomer zodpovedá povinnosti žalobcu nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 200 eur. Súd
vzal pritom do úvahy aj prístup žalobcu k spôsobu, akým nakladal s pohľadávkami voči vlastníkom, keď
tieto neboli v podstatnom rozsahu špecifikované pre prípady ich riadneho zúčtovania s uhrádzanými
platbami zo strany vlastníkov tak, aby bolo možné nepochybne odlíšiť, v ktorých prípadoch ide o platby
na zálohové plnenia súvisiace s poskytovaním služieb spojených s užívaním bytu, a v ktorých prípadoch
sa jedná o platby týkajúce sa príspevkov do fondu prevádzky, údržby a opráv bytových domov.

O vrátení súdneho poplatku žalobcovi v 1. rade rozhodol súd na základe ust. § 11 ods. 3, 4, 6, § 18 ods.
5 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch.

Proti výroku rozsudku, ktorým bol návrh žalobcu v 1. rade zamietnutý (o zaplatenie istiny 3.080,10
eura a úrokov z omeškania vo výške 1.543,22 eura), podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca v
1. rade (Stavebné bytové družstvo II, Košice) z dôvodov podľa § 205 ods. 1 písm. c), d) a f) O.s.p.
Uviedol, že zmluva o výkone správy uzavretá medzi zmluvnými stranami, ktorými sú na jednej strane
vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome a na druhej strane správca, má nevyhnutne podľa
zákona rovnaký obsah pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Ak podľa platnej



právnej úpravy bola uzavretá zmluva o výkone správy na dom s určitým obsahom, tak je platná
a záväzná pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Zo zákona k nej musia
pristúpiť všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov, teda aj mesto Košice. Preto sa nestotožňuje
s konštatovaním súdu, že žalovanému vznikla povinnosť na plnenie titulom bezdôvodného obohatenia
a nie podľa platnej zmluvy o výkone správy. Podľa jeho názoru súd sa mal zaoberať aj úmyselným
konaním vlastníka, kedy sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za 10 rokov
odo dňa, kedy k nemu došlo. Poukázal ďalej na čl. III predmetnej zmluvy o výkone správy, podľa ktorého
na zabezpečenie správy a prevádzky je vlastník bytu povinný poukazovať mesačné preddavky v zmysle
prílohy tejto zmluvy, pričom tieto platby vlastník bytov nepoukazoval riadne a včas, prípadne vôbec
a aj zákonná úprava v tom čase ustanovovala povinnosť v predmetnom období uhrádzať preddavky
do fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrady za plnenie spojené s užívaním bytu mesačne. Podľa
jeho názoru tiež dostatočne špecifikoval svoju pohľadávku, pretože návrh na začatie konania, ktorý bol
súdu doručený 19.12.2001 obsahoval popis bytu, užívateľa predmetného bytu, popis ulice a číselné
označenie vchodu bytového domu a taktiež obdobie, výšku mesačného zálohového predpisu, platbu
za predmetný mesiac, rozdiel a výšku poplatku z omeškania. Následne prílohou s označením ako
oznámenie k číslu konania zo dňa 12.3.2009, ktoré bolo doručené súdu 19.3.2009 je tiež podrobný
rozpis, ktorý dostatočným spôsobom nárok žalobcu v 1. rade špecifikuje. Nakoľko žiadna platba,
ktorá bola realizovaná žalovaným a preukázaná kontrolnou zostavou predpisov položky pre správcu
nezodpovedá predpísanej výške, nie je možné vyhodnotiť predložené dôkazy o úhrade a preto ani
žalobcovi nie je známe, ktoré položky žalovaný uhrádzal. V nadväznosti na uvedené rozpory žalobca v
1. rade navrhol súdu nariadiť znalecké dokazovanie znalcom z odboru ekonómie a manažment, odvetvie
účtovníctvo a daňovníctvo na objektívne posúdenie skutočnosti vyplývajúcej z doteraz predložených
vecí, čo však súd považoval za neúčelné a nehospodárne napriek tomu, že v iných konaniach na súdoch
takéto znalecké posudky boli vykonané. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol žalobca v 1. rade,
aby odvolací súd napadnutý výrok rozsudku súdu prvého stupňa zrušil a vec v rozsahu zrušenia mu
vrátil na ďalšie konanie.

Vyjadrenia k odvolaniu zo strany ostatných účastníkov neboli podané.

V priebehu odvolacieho konania písomným podaním, doručeným odvolaciemu súdu dňa 10.10.2003
oznámil žalobca v 1. rade, t.j. Stavebné bytové družstvo II, Košice, že od 31.8.2013 mu skončila platnosť
Zmluvy o výkone správy s vlastníkmi bytov a nebytových priestorov bytového domu L. XX, XX, XX J.
XX B. a v zmysle ust. 8a ods. 3 zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov
v znení neskorších predpisov dňom skončenia správy domu prechádzajú všetky práva a povinnosti,
vyplývajúce zo zmlúv, ktoré súvisia so správou domu a ktoré boli uzavreté v mene vlastníkov bytov a
nebytových priestorov v dome alebo zo zmlúv uzavretých na základe rozhodnutia vlastníkov bytov a
nebytových priestorov v dome na nového správcu alebo spoločenstvo. Zostatok majetku vlastníkov bytov
a nebytových priestorov na účtoch v banke bol prevedený dňom 31.8.2013 na účet nového správcu,
ktorým je spoločnosť BYFOS, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Poštová č. 13. Na výzvu odvolacieho súdu
táto spoločnosť prostredníctvom svojej právnej zástupkyne súhlasila so vstupom do konania na miesto
žalobcu v 1. rade a zároveň zotrvala na podanom odvolaní pôvodného žalobcu v 1. rade. Odvolací súd
v zmysle ust. § 92, 93 O.s.p. uznesením č.k. 4Co/160/2013-356 zo dňa 27.10.2015 pripustil zmenu
účastníka konania na strane žalobcu v 1. rade tak, že namiesto dovtedajšieho žalobcu (Stavebné bytové
družstvo II Košice) vstúpil do konania nový žalobca v 1. rade, a to firma BYFOS, s.r.o., so sídlom v
Košiciach, Poštová č. 3.

Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v 1. rade ako podané
včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému bolo odvolanie prípustné bez nariadenia
pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov (§ 205 ods.
2 písm. c), d), f) O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu v 1. rade nie je dôvodné.

Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 5.11.2015, pričom miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku boli uverejnené v súlade s ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého výroku rozsudku v intenciách podaného odvolania dospel k
záveru, že postupu prvostupňového súdu v konaní ani jeho rozhodnutiu nemožno vytknúť pochybenia
zakladajúce záver o naplnení niektorého z uplatňovaných dôvodov odvolania. Nemožno mu totiž vytknúť
nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani to, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných



dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo, že by opomenul
niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo že by v jeho
hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedal
tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až § 135 O.s.p. alebo že by na zistený
skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenie alebo použité zákonné ustanovenie nesprávne
interpretoval.

Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie založil na skutkových zisteniach, ktoré z dokazovania vyšli najavo
a vyplynuli, prihliadal na všetky tieto skutočnosti a vykonané dokazovania vyhodnotil podľa zásad
uvedených v § 132 O.s.p. Podrobné a zodpovedajúce zákonu sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s
ktorými sa odvolací súd stotožňuje a v podrobnostiach na ne odkazuje v zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p.
Súd prvého stupňa sa podrobne vo svojom rozhodnutí zaoberal aj skutočnosťami, ktoré namieta žalobca
v 1. rade v svojom odvolaní, odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa je vyčerpávajúce a ani v
odvolacom konaní neboli zistené žiadne okolnosti, ktoré by spochybnili vecnú správnosť napadnutého
výroku rozsudku súdu prvého stupňa.

Súd správne posúdil premlčanie vo vzťahu k žalovanému mestu Košice ako aj platnosť zmluvy o výkone
správy. Námietky žalobcu v 1. rade, že aj Mestu Košice ako vlastníkovi bytov v predmetných bytových
domov vznikla povinnosť plniť (lebo zmluva o výkone správy je záväzná pre všetkých vlastníkov)
nie sú opodstatnené, pretože Mesto Košice k takejto zmluve nepristúpilo. Vôbec nie je na mieste
úvaha o akomsi tvrdenom úmyselnom konaní mesta Košice, ktoré tvrdenie navyše ničím relevantným
nebolo zdôvodnené. Zálohové preddavky podliehajú a podliehali vyúčtovaniu a žalobca v 1. rade takéto
vyúčtovanie mal žalovanému poskytnúť, v priebehu konania mal byť aktívny a opatrný aj v súvislosti
s uplatňovaním tohto nároku. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa aj v časti o
nedostatočnej špecifikácii a neunesení dôkazného bremena v súvislosti z nárokov, ktoré premlčaniu
nepodľahli.

Vzhľadom na vyššie uvedené odôvodnenie odvolací súd napadnutý výrok rozsudku súdu prvého stupňa
v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Odvolanie žalobcu v 1. rade bolo podané len proti zamietavému výroku (III.) a ostatné výroky ostali
právoplatné, okrem výroku súvisiaceho a to výroku o trovách konania medzi žalobcom v 1. rade a
žalovaným. Žalobca v 1. rade však v súvislosti s rozhodnutím o trovách konania neuvádza žiadne
námietky a žalovaný proti rozsudku súdu prvého stupňa odvolanie nepodal, preto odvolací súd potvrdil
výrok o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom v 1. rade a žalovaným ako vecne správny.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože to účastníci konania nenavrhli.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0 § 3 ods. 9 zák. č. 757/04 Z. z. o súdoch v znení účinnom
od 1.5.2011.

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.