{"guid": "1d4052ab-ebf2-4b38-a2ff-ec899248ae36:d06b1736-a245-4e74-854a-9be0a529824e", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2016:6713217457.1", "spisova_znacka": "43Cob/189/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43Cob/189/2015 z 11. 5. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 11. mája 2016, sp. zn. 43Cob/189/2015, ECLI:SK:KSBB:2016:6713217457.1", "identifikacne_cislo": "6713217457", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Eva Michalcová", "sudca_id": 530, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-eva-michalcova-530", "datum_vydania": "2016-05-11", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Zmenky"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-79.odsek-3", "nazov": "§ 79 ods. 3 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-79.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-79"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-79"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d06b1736-a245-4e74-854a-9be0a529824e", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6713217457.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2016:6713217457.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2016:6713217457.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Cob/189/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713217457
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kmeťová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6713217457.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy
Kmeťovej a z členiek senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej a JUDr. Márie Jamriškovej PhD. v právnej
veci žalobcu CD Consulting s.r.o. Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká
republika, IČO: 264 29 705, zast. advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko s.r.o., so sídlom Bratislava,
Grösslingova 4 proti žalovanej B. P., nar. XX. XX. XXXX, X. B. XXX, XXX XX X. B., SR, o zaplatenie
zmenkovej sumy 420,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen
č. k. 16C/216/2013-95 zo dňa 24. februára 2015 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 16C/216/2013-95 zo dňa 24. februára 2015 potvrdzuje.

Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Zvolen napadnutým rozsudkom návrh zamietol a rozhodol, že žalovanej náhradu trov
konania nepriznáva. Žalobou podanou na súd dňa 28. 03. 2013 si žalobca uplatnil voči žalovanej právo
na zaplatenie istiny 420,- Eur s príslušenstvom špecifikovaným ako zmluvné úroky vo výške 0,25%
denne a zákonné úroky vo výške 6% ročne. Návrh odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom
všetkých práv zo zmenky vystavenej žalovanou dňa 29. 07. 2010 na zmenkovú sumu 420,- Eur,
indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „bez protestu“ a „na platenie predložiť v lehote
4 rokov od vystavenia“. Žalobca tiež uviedol, že indosant predložil zmenku k zaplateniu, žalovaná však
na zmenku žiadnu úhradu nevykonala. Žalobca podal návrh na vzorovom tlačive A návrhu na uplatnenie
pohľadávky podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa
ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len Nariadenie). Súd prvého
stupňa postupoval podľa Nariadenia a zaslal žalovanej tlačivo C na odpoveď s prípisom a prílohami za
účelom vyjadrenia sa k návrhu, žalovaná tlačivo prevzala dňa 19.02.2014, k návrhu sa však nevyjadrila.

Súd prvého stupňa s poukazom na čl. 19 Nariadenia nariadil v tejto veci pojednávanie na 24.02.2015, na
ktorom v súlade s § 101 ods. 2 OSP vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti účastníkov konania, keď
pri rozhodovaní vychádzal z tvrdení žalobcu, z predloženej zmenky, ako aj z pripojeného oboznámeného
spisu OS Zvolen, sp. zn. 24Er/768/2011.

Z originálu zmenky predloženej žalobcom súd zistil, že táto bola vystavená vo Zvolene dňa 29. 07. 2010,
bola vydaná k zmluve č. XXXXXXXXX a vyplnená na sumu 420,- Eur. Žalovaná sa v zmenke zaviazala
zaplatiť za zmenku pri predložení veriteľovi uvedenú sumu a zmenkový úrok vo výške 0,25% denne od
03. 12. 2010, v zmenke bola dohodnutá doložka „bez protestu“ a „na platenie predložiť v lehote 4 rokov
od vystavenia“. Na rube zmenky sa nachádza rubopis (indosament) ktorým bola zmenka prevedená na
žalobcu. S poukazom na úpravu § 120 ods. 1 OSP súd vykonal aj iné dôkazy ako navrhovali účastníci,



predovšetkým sa oboznámil s exekučným spisom OS Zvolen, sp. zn. 24Er/768/2011 vedeného v právnej
veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s. r. o. proti žalovanej ako povinnej na základe exekučného titulu -
rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a. s. Bratislava zo dňa
29. 04. 2011, sp. zn. Sr 02786/11, ktorým bola žalovaná zaviazaná na zaplatenie sumy 420,- Eur s
príslušenstvom. Súčasťou exekučného spisu je aj zmluva o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 29. 07. 2010
a aj zmenka totožná so zmenkou predloženou v tomto konaní. Uvedená exekúcia bola uznesením
OS Zvolen č. k. 24Er/768/2011-19 zo dňa 08. 10. 2013 po predchádzajúcom právoplatnom zamietnutí
žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia zastavené. Podľa zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo
dňa 29. 07. 2010 bol žalovanej úver poskytnutý v sume 300,- Eur, žalovaná sa zaviazala vrátiť tento
úver zvýšený o poplatok vo výške 96,- Eur, teda sa zaviazala na úver zaplatiť celovo sumu 396,- Eur v
6-tich mesačných splátkach po 66,- Eur počnúc dňom 28. 08. 2010.

Skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním posúdil súd prvého stupňa podľa čl. I §48 ods. 1, § 75, §
11 ods. 1, § 5 ods. 1, § 33 ods. 1 Zák. č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový (ďalej len ZZŠ), podľa
ustanovení § 52 ods. 1, ods. 3 a ods. 4, § 53 ods. 1, 2, 3 a 5, §54 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka
v znení do 31. 12. 2009 a podľa § 4 ods. 6 a ods. 7 Zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

Súd prvého stupňa vychádzal zo záveru, že právo Slovenskej republiky je potrebné uplatniť v celosti
na tento prípad, nie je možné aplikovať len zákon zmenkový, ale vzhľadom na zistené skutočnosti
aj ustanovenia Zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý je zákonom špeciálnym voči
zmenkovému zákonu. Podľa súdu v tomto konkrétnom prípade s poukazom na § 4 ods. 6 Zák. č.
258/2001 Z.z. žalobca aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky bol
povinný v tomto konaní preukázať, že predložená zmenka nebola vyplnená v rozpore s týmto zákonným
ustanovením, v zmysle ktorého súvislosti s poskytnutím spotrebiteľského úveru smel veriteľ prijať od
dlžníka zmenku na zabezpečenie svojho nároku zo spotrebiteľského úveru len ak išlo o zabezpečovaciu
zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia bola maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného
spotrebiteľského úveru a prísl. maximálne vo výške 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru.
Žalobca podľa súdu prvého stupňa v konaní nepreukázal, že predložená zmenka nebola vyplnená v
rozpore s § 4 ods. 6 Zák. č. 258/2001 Z.z., žalobca teda podľa súdu neuniesol dôkazné bremeno na
preukázanie toho, že zmenka nebola vyplnená v rozpore so zákonom. Súd prvého stupňa poukázal
aj na to, že spotrebiteľské zmluvy sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na
dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. V tomto prípade súčasťou zmluvy o úvere uzavretou
medzi spoločnosťou Pohotovosť s. r. o. a žalovanou na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý
spotrebiteľský úver, súčasťou zmluvy o úvere boli aj Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré
žalovaná tiež nemohla ovplyvniť. Súčasťou týchto všeobecných podmienok poskytnutia úveru je v čl.
17 uzavretá Dohoda o vyplnení zmenky, ktorá umožňovala vystaviť zmenku, v ktorej nie je vyplnená
zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy, pričom zmenkovú sumu mal podľa tejto
dohody vyplniť veriteľ v rozsahu všetkých jeho peňažných nárokov voči dlžníkovi, teda umožňovala
vyplniť zmenkovú sumu nad rozsah úpravy § 4 ods. 6 Zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
Takéto zmluvné dojednanie o vyplnení zmenky súd vyhodnotil ako neprijateľné a podľa § 52 ods. 2 a §
53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatné. Súd prvého stupňa v tejto súvislosti poukázal aj na Nález
Ústavného súdu ČR IV. ÚS 457/10 zo dňa 18. 07. 2013. Uviedol, že samotná formálnosť zmenkového
práva nemôže byť zneužitá v spotrebiteľskom vzťahu, pričom z činnosti súdu je známe, že indosácie
zmeniek predstavuje v prípade spoločnosti Pohotovosť s. r. o. zavedenú rutinnú prax, čo vzbudzuje
dôvodné pochybnosti o skutočnom účele indosácie zmenky, ktorým podľa názoru súdu nedochádza k
výkonu práva, ale práve naopak je k jeho zneužívaniu. Súd prvého stupňa tiež poukázal na čl. 6 Smernice
Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a čl. 4, 9 a 14
Smernice Rady 87/102/EHS z 22. 12. 1986 o aproximácii zákonov členských štátov, ktoré sa týkajú
spotrebiteľského úveru. Súd prvého stupňa na základe uvedených dôvodov návrh žalobcu zamietol a
o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná,
nepriznal náhradu trov konania, pretože si žiadne trovy neuplatnila.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa
zmenil tak, že návrhu žalobcu na uplatnenie pohľadávky vyhovie v celom rozsahu. Žalobca namietal,
že konanie pred súdom prvého stupňa má vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a rozhodnutie súdu
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.



Žalobca predovšetkým namietal, že postupom súdu prvého stupňa došlo k porušeniu práva EÚ,
pretože súd nepostupoval v zmysle príslušných ustanovení Nariadenia č. 861/2007. Tvrdil, že na
rozhodnutie súdu o nariadení pojednávania neboli splnené podmienky Nariadenia, konanie podľa
ktorého je zásadne písomné a pojednávanie sa nariaďuje len pokiaľ to súd považuje za potrebné alebo
ako o to požiada niektorá zo strán. Namietal tiež, že súd prvého stupňa nevydal žiadne rozhodnutie o
nariadení pojednávania a nedoručil ho účastníkom konania v zmysle § 45 a nasl. OSP, poukazoval na to,
že žalovaná nedoručila súdu žiadnu žalobnú odpoveď v zmysle Nariadenia, súd mal preto postupovať
podľa čl. 7 ods. 3 Nariadenia a vydať rozsudok. Žalobca namietal proti postupu súdu prvého stupňa,
ktorý vo veci vykonal dokazovanie aj oboznámením sa s úverovou zmluvou, exekučným spisom a
ďalšími listinnými dôkazmi, žalobca podľa dostupných informácií ani žalovaná takéto dokazovanie súdu
nenavrhli. Úprava § 120 ods. 1 OSP síce výnimočne umožňuje súdu vykonať aj iné dôkazy ako tie,
ktoré navrhli účastníci konania, v tomto konaní však podľa žalobcu na to dôvod nebol, súd mohol a mal
rozhodnúť v tejto veci o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len na základe predloženej
zmenky. Poukazoval na to, že žalovaná voči forme a obsahu zmenky nevzniesla žiadne námietky,
pričom zmenka je vo vzťahu k žalobcovi ako indosatárovi jediným legitimizačným prostriedkom, ktorý
nie je možné ničím iným nahradiť. Žalobca ďalej poukazoval na koncentračnú zásadu konštruovanú
Nariadením, keď žalovaná mohla vzniesť námietky voči zmenke v zmysle čl. 5 ods. 3 až 6 Nariadenia, ak
to však neurobila, musia byť námietky odmietnuté. Súd prvého stupňa podľa žalobcu z vlastnej iniciatívy
bez návrhu žalovanej a bez legitímneho podnetu vykonal na ťarchu žalobcu dokazovanie, ktoré údajne
preukázala charakter žalovanej ako spotrebiteľa, pritom takéto skutočnosti podľa žalobcu nemožno
jednoznačne považovať za nesporné, žalovaná a ani žalobca sa k týmto skutočnostiam nikdy nevyjadrili.
Pokiaľ súd na týchto údajne nesporných skutočnostiach založil svoje meritórne rozhodnutie, je toto
rozhodnutie postihnuté vadou, ktorá má za následok jeho nesprávnosť. Žalobca ďalej namietal, že súd
dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov a aj nesprávnej interpretácie
príslušných právnych predpisov a práva EÚ. Poukazoval na to, že zmenka je samostatným abstraktným
záväzkom neakcesorickej povahy, nie je možné ju spájať alebo podmieňovať inými okolnosťami, než
ktoré sú na zmenke uvedené, súd prvého stupňa sa však aplikáciou príslušných ustanovení ZZŠ vôbec
nezaoberal a ignoroval tak predmet sporu. Vzhľadom na úplnú samostatnosť, oddelenosť, nezávislosť
zmenkového záväzku nie je podľa žalobcu možné hovoriť o tom, že zmenka je zmenkou podľa zákona
o spotrebiteľských úveroch a že tomuto zákonu odporuje. Tvrdil, že zmenka, ktorú predložil v tomto
konaní má všetky zákonom predpísané náležitosti, ide o platnú zmenku a uplatnený nárok žalobcu
je tak v celom rozsahu dôvodný. Žalobca tiež poukazoval na uznesenie Krajského súdu v Prešove,
sp. zn. 10Co/79/2013 zo dňa 05. 09. 2013 a uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
43CobZm/10/2013 zo dňa 21. 11. 2013, ktoré boli vydané skutkovo a právne zhodnej veci žalobcu a
potvrdzujú vyššie uvedené závery žalobcu.

Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

Podľa § 213 ods. 2 Zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len OSP), ak je odvolací súd
toho názoru, že sa na vec vzťahuje ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní
veci nebolo použité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce, vyzve účastníkov konania, aby sa k možnému
použitiu tohto ustanovenia vyjadrili.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, senát 43Cob vo svojej rozhodovacej činnosti v
podobných veciach do 22. 12. 2015 vychádzal z platnej právnej úpravy Zák. č. 191/1950 Zb. Zákon
zmenkový a šekový (ďalej len ZZŠ) a z právneho názoru, že konanie v takýchto veciach je konaním
o zaplatenie peňažného nároku vyplývajúceho zo zmenky, žalovaný má postavenie zmenkového
dlžníka a pri indosovanej zmenky môže v konaní vznášať relevantné námietky týkajúce sa jeho vzťahu
voči pôvodnému zmenkovému veriteľovi len v prípade, ak preukáže, že súčasný majiteľ zmenky pri
nadobudnutí zmenky konal na škodu žalovaného ako dlžníka (§ 17 ZZŠ), ďalej že charakter zmenkového
záväzku je prísne abstraktný a oddelený od zmluvného vzťahu, zmenka indosáciou stratila charakter
zabezpečovacej zmenky (akou bola v súvislosti s poskytnutím spotrebiteľského úveru žalovanému, ktorý
na zabezpečenie záväzku z tohto úveru vystavil spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. zmenku) a stala sa
zmenkou na platenie. Ak zmenku predloženú v obdobných veciach žalobcom súd vyhodnotil ako platnú,
pretože spĺňala všetky zákonom stanovené náležitosti tzv. zmenky vlastnej, a žalovaný nevzniesol
kvalifikované námietky v zmysle § 17 ZZŠ, súd vychádzal zo záveru, že žalovaný ako zmenkový dlžník
je povinný zaplatiť žalobcovi ako majiteľovi zmenky zmenkovú sumu aj s príslušenstvom.



S účinnosťou od 22. 12. 2015 bol prijatý zák. č. 438/2015 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zák. č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len OSP) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a
dopĺňajú niektoré zákony, medzi inými aj Zák. č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový (ďalej len ZZŠ).

V zmysle § 372y ods. 1 OSP v znení zák. č. 438/2015 Z.z., ak ods. 2 a 3  neustanovujú inak, na konania
začaté predo dňom účinnosti tohto zákona sa použijú predpisy účinné odo dňa účinnosti tohto zákona.

Podľa § 79 ods. 3 OSP, v znení zák. č. 438/2015 Z.z., ak ide o žalobu, ktorou sa uplatňuje nárok zo
zmenky alebo šeku proti žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, žalobca je povinný opísať aj rozhodujúce
skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu so žalovaným, a ak ide o žalobcu, ktorý svoje právo preukazuje
nepretržitým radom indosamentov, skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu jeho právnych predchodcov
so žalovaným. K žalobe sa pripojí zmenka alebo šek a ďalšie listiny potrebné na uplatnenie práva z
nich. Ak zmenka alebo šek boli vystavené na zabezpečenie záväzkov z písomnej zmluvy, pripojí sa k
žalobe aj táto zmluva.

V zmysle § 79 ods. 4 OSP, v znení zák. č. 438/2015 Z.z., ak nie je dokázaný opak, platí, že nárok zo
zmenky alebo šeku proti žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou
zmluvou.

V zmysle § 114 ods. 2 druhá veta OSP, v znení zák. č. 438/2015 Z.z., ak ide o vec týkajúcu sa
uplatňovania nároku zo zmenky alebo šeku, ktorá vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, súd
žalovaného poučí aj o možnosti uplatňovania námietok podľa osobitného predpisu.

Podľa čl. I § 17 Zák. č. 191/1950 Sb. v znení Zák. č. 438/2015 Z.z. kto je žalovaný zo zmenky, nemôže
robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým
majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Ak je žalovaným
zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, možno
majiteľovi robiť námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým
majiteľom vždy.

Podľa čl. I § 17 ods. 2 Zák. č. 191/1950 Sb. v znení Zák. č. 438/2015 Z.z., v konaní, v ktorom sa uplatňuje
alebo vymáha nárok zo zmenky sa z úradnej povinnosti prihliadne na skutočnosti odôvodňujúce
námietky podľa odseku 1, ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho zaviazanosť
zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.

Najvyšší súd SR na spoločnom zasadnutí občiansko-právneho a obchodno-právneho kolégia dňa 20.
10. 2015 na návrh ministra spravodlivosti prijal v zmysle § 21 ods. 3 písm. b) a § 22 ods. 1 písm. b)
Zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov zjednocovacie stanovisko k
postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov podľa Nariadenia č. 861/2007 s uplatneným právom
zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa. Spoločné zjednocovacie stanovisko bolo zverejnené pod
č. 93 v zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 8/2015 (Stanoviská a rozhodnutia vo veciach
občiansko-právnych a obchodno-právnych).

Podľa čl. I stanoviska ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí
bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že: 1. pokiaľ z akýchkoľvek
okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou, či neprípustnosťou
uplatneného nároku, je tento ex-offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej
neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ; 2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť
predloženého návrhu, súd pristúpi k prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí, prípadne vznesených
námietok zohľadňujúcich ich rozsah a povahu, pri rešpektovaní povinností posúdiť prípadnu absolútnu
neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného dokazovania vyplynie.

Podľa čl. II spoločného stanoviska, ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po
úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka
vystavená.

Podľa čl. III spoločného stanoviska, aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom
zmenky (bez ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať



a podľa okolností prípadu posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s
dobrými mravmi, ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.

Vychádzajúc z vyššie citovanej novelizácie právnej úpravy a s prihliadnutím aj na Spoločné stanovisko
občiansko-právneho a obchodno-právneho kolégia Najvyššieho súdu SR, odvolací súd v súlade s
citovanou úpravou § 213 ods. 2 OSP vyzval žalobcu aj žalovaného, aby sa vyjadrili k možnému použitiu
vyššie uvedených ustanovení, ako aj úpravy § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a ostatných predpisov
týkajúcich sa spotrebiteľa na tento prípad v lehote 10 dní. Zároveň odvolací súd vyzval žalobcu, aby v
lehote 10 dní predložil písomnú zmluvu uzavretú pod č. XXXXXXXXX medzi žalovaným ako dlžníkom a
POHOTOVOSŤ, s. r. o. ako veriteľom, ktorý dlžníkovi poskytol úver vrátane všeobecných obchodných
podmienok a dohody o vyplňovacom práve a označil rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa pôvodného
vzťahu žalovaného s predchádzajúcim majiteľom zmenky. Odvolací súd v zmysle §114 ods. 2 OSP poučil
tiež žalovaného o možnosti uplatnenia námietok podľa § 17 Zák. č. 191/1950 Zb., ktoré sa zakladajú
na jeho vlastných vzťahoch k predošlému majiteľovi zmenky za predpokladu, že jeho zaviazanosť zo
zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.
Žalobca sa na výzvu odvolacieho súdu vyjadril písomným podaním zo dňa 22.02.2016. V pomerne
rozsiahlom vyjadrení žalobca predovšetkým namietal, že toto konanie je upravené Nariadením
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. 07. 2007, ktorým sa ustanovuje europske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu, ide o špeciálne procesné ustanovenia, ktoré regulujú celé konanie.
Nariadenie je prameňom úniového práva a má prednosť pred právom vnútroštátnym, a preto sa na
toto konanie podľa žalobcu nevzťahuje úprava § 79 ods. 3 OSP v aktuálnom znení. Poukazoval na to,
že aj úprava § 372y ods. 1 OSP používa pojem „na konania“, preto aj ustanovenia Zák. č. 438/2015
sa použijú len na občianske súdne konania, a nie na toto konanie, ktoré je Európskym konaním vo
veciach s nízkou hodnotou sporu. Žalobca preto nemá povinnosť predložiť zmluvu, na základe ktorej bola
zmenka vystavená. Prednosť úniového práva pred právom vnútroštátnym je jednou zo základných zásad
právneho poriadku európskej únie, a vyplýva aj z čl. 7 ods. 2 veta druhá Ústavy SR, podľa ktorej právne
záväzné akty európskych spoločenstiev a európskej únie majú prednosť pred zákonmi SR. Namietal tiež,
že pokiaľ by ust. § 79 ods. 3 OSP v znení podľa Zák. č. 438/2015 Z.z. malo pôsobiť spätne aj na návrhy
podané pred účinnosťou uvedeného zákona, zákonodarca by musel v zákone priamo stanoviť žalobcovi
povinnosť doplniť návrh tak, ako to ustanovil v § 243f uvedeného zákona v súvislosti s novelizáciou §
39 ods. 4 Zák. č. 233/1995 Z.z. exekučný poriadok.

Žalobca ďalej namietal, že poskytol súdu dostatočne jasné a primerané informácie o uplatnenej
pohľadávke, ktorá je založená na zmenkových nárokoch vyplývajúcich z platnej zmenky, originál ktorej
žalobca súdu predložil a údaje zo zmenky preniesol presne do návrhu na uplatnenie pohľadávky, preto
nemá čo doplniť alebo opraviť. Zdôraznil, že žalobca uplatnil v konaní majetkové práva zo zmenky a
nie z pohľadávky. Predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah, pričom
zmenka je samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy a nie je možné ju podmieňovať
inými okolnosťami, než ktoré sú na zmenke uvedené. V tejto súvislosti poukazoval na rozsudok NS ČR
sp. zn. 25Cbo 1839/2000 zo dňa 22. 08. 2002, ale aj na rozhodnutie KS Banská Bystrica ako súdu
odvolacieho sp. zn. 43CoZm 10/2013 zo dňa 21. 11. 2013, ktoré bolo vydané v skutkovo a právne
zhodnej veci žalobcu a uvedené závery žalobcu o samostatnosti zmenkového záväzku a jeho oddelenia
od prípadného záväzku, na základe ktorého vznikol, potvrdzuje.

Súd je podľa žalobcu oprávnený skúmať iba, či zmenka obsahuje všetky náležitosti, ktoré musia
byť na nej uvedené zo zákona, aby bola platná, nie však podmienky vystavenia zmenky a ani jej
neprípustnosť. Posudzovanie základného vzťahu by malo podľa žalobcu význam len vtedy, keby
žalovaný ako spotrebiteľ vzniesol voči žalobcovi ako majiteľovi zmenky námietky v zmysle § 17 ZZŠ, že
k indosácii došlo na jeho škodu, čo by však musel v konaní aj preukázať. Žalobca tiež tvrdil, že novela v
zák. č. 438/2015 Z.z. porušuje aj čl. 17 Prílohy č. I Dohovoru o jednotnom zmenkovom práve zo dňa 07.
06. 1930, ktorý je ratifikovaný už zo strany 16 členských štátov európskej únie a aj Slovenská republika
by mala podľa žalobcu tento dohovor ratifikovať a zosúladiť s ním svoju právnu úpravu a nie sa od neho
odchyľovať. Úprava § 79 ods. 3 OSP v novelizovanom znení nemôže podľa žalobcu pôsobiť retroaktívne,
zároveň je aj v rozpore s Dohovorom o jednotnom zmenkovom práve, čím dochádza k porušovaniu
čl. 1 Ústavy SR, podľa ktorého SR uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva,
medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná a svoje ďalšie medzinárodné záväzky. Žalobca žiadal, aby súd
pokračoval v Európskom konaní na základe podaného návrhu podľa čl. 4 a čl. 5 Nariadenia č. 861/2007



z 11. 07. 2007 bez aplikácie § 79 ods. 3 OSP, pričom zároveň poukázal aj na lehoty ustanovené v čl.
5 bod 2 a 3 a čl. 7 bod 1 Nariadenia.

Žalovaná na výzvu odvolacieho súdu nereagovala.

Odvolací súd nariadil v tejto veci pojednávanie na 12. 05. 2016, na ktoré predvolal účastníkov
konania, pričom žalobcovi zaslal fotokópiu Zmluvy o úvere uzavretej dňa 29.07.2010 medzi obchodnou
spoločnosťou POHOTOVOSŤ ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom pod č. XXXXXXXXX, na
rube úverovej zmluvy sú Všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Žalovanej s predvolaním doručil
vyjadrenie žalobcu zo dňa 22.02.2016.

Právny zástupca žalobcu na výzvu odpovedal aj podaním zo dňa 27. 04. 2016, v ktorom sa vyjadroval
k informácii odvolacieho súdu, že okrem listín predložených účastníkmi konania mieni vykonať
dokazovanie aj zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX a všeobecnými obchodnými podmienkami. Žalobca
opakovane poukazoval na to, že toto konanie sa riadi úpravou Nariadenia, ktoré je priamo uplatniteľné vo
všetkých členských štátoch. Nariadenie je prameňom úniového práva, má prednosť pred vnútroštátnou
úpravou, čo musí aj súd rešpektovať. Poukázal na to, že žalobca a podľa dostupných informácií ani
žalovaná dokazovanie úverovou zmluvou nenavrhli, predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný
záväzkový vzťah. Žalobca v konaní predložil zmenku, ktorá je samostatným abstraktným záväzkom
neakcesorickej povahy a nie je možné spájať ju či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke
uvedené. Opakovane poukazoval na uznesenie KS Banská Bystrica ako súdu odvolacieho sp. zn.
43CoZm/10/2013 zo dňa 21. 11. 2013, ktoré bolo vydané v skutkovo a právne zhodnej veci žalobcu
a potvrdzuje uvedené názory žalobcu. Žalobca preto žiadal, aby súd pokračoval v konaní podľa
príslušných ustanovení Nariadenia, pričom poukazoval aj na lehoty ustanovené v čl. 5 bod 2 a 3 a čl.
7 bod 1 Nariadenia.

Právny zástupca žalobcu písomným podaním zo dňa 11. 05. 2016 ospravedlnil neúčasť žalobcu na
pojednávaní z dôvodu kolízie pojednávania s pojednávaním v inej právnej veci, kde právny zástupca
žalobcu zastupuje účastníka konania a zároveň namietal, že v tomto prípade nie sú splnené podmienky
Nariadenia č. 861/2007 na nariadenie ústneho pojednávania, ústne pojednávanie nie je nevyhnutné na
zabezpečenie riadneho súdneho procesu, nakoľko podľa príslušných ustanovení Nariadenia je potrebné
prihliadať na efektivitu a hospodárnosť konania, konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné
a súd nariadi ústne pojednávanie len ak to považuje za potrebné alebo ak o to požiada niektorá zo strán.
Pokiaľ odvolací súd mal za to, že je potrebné v tejto veci nariadiť pojednávanie, mal podľa žalobcu o tom
rozhodnúť formou uznesenia. Žalobca tiež uviedol, že nemá námietky, aby sa otvorilo pojednávanie v
jeho neprítomnosti a nežiadal odročenie pojednávania z dôvodu jeho neprítomnosti, pričom vychádzal
zo skutočnosti, že nemá vedomosť o tom, že by žalovaný popieral uplatnenú pohľadávku. Pokiaľ
akýmkoľvek spôsobom dôjde k popretiu uplatnenej pohľadávky, žalobca žiada, aby súd pojednávanie
odročil, oboznámil žalobcu s navrhnutými dôkazmi a formulovanými námietkami, rovnako tak v prípade,
ak žalovaný navrhne vykonať dôkazy alebo ak súd vykoná dôkazy žalobca žiada, aby súd vo veci
neukončil dokazovanie, ale aby pojednávanie odročil, žalobcu oboznámil s navrhnutými dôkazmi a aby
mu umožnil uplatniť právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a ku všetkým vykonaným dôkazom. Zároveň
požiadal o zaslanie rovnopisu zápisnice z pojednávania.

Žalovaná sa na nariadenie pojednávania bez ospravedlnenia nedostavila, ani nepožiadala z dôležitého
dôvodu o jeho odročenie.

Odvolací súd s poukazom na § 211 ods. 2 a § 101 ods. 2 OSP prejednal vec v neprítomnosti účastníkov
konania.

Odvolací súd zopakoval dokazovanie súdu prvého stupňa a oboznámil sa so zmenkou predloženou
žalobcom v konaní, ako aj so zmluvou o úvere z pripojeného spisu OS Zvolen 24Er/768/11.

Zo zmenky, ktorú žalobca predložil súdu s návrhom odvolací súd zistil, že táto bola vystavená v
Hontianskych Tesároch dňa 29. 07. 2010 v prospech zmenkového veriteľa POHOTOVOSŤ, s. r. o., IČO:
358 07 598, Pribinova 25, Bratislava, ide o zmenku „bez protestu“ s poznámkou „na platenie predložiť v
lehote 4 rokov od vystavenia“. Ako vystaviteľ je na zmenke uvedená žalovaná, identifikovaná adresou
a rodným číslom, na zmenke je aj podpis žalovanej ako vystaviteľa. Na zmenke sú ešte údaje o čísle



zmluvy: XXXXXXXXX, je na nej uvedená zmenková suma 420,- Eur a zmenkový úrok 0,25% denne od
03.12.2010. Zmenka je vypísaná na predtlačenom formulári, rukou sú na nej dopísané údaje o mieste a
dátume vystavenia, ďalej č. zmluvy, ako aj údaje o žalovanej, zatiaľ čo zmenková suma a dátum začiatku
úročenia je na zmenke doplnený tlačenou formou. Na rube zmenky je údaj o indosácii: „namiesto nás
na rad CD Consulting s.r.o., K červenému dvoru 3269/25A, Praha, ČR, IČO: 264 297 05“ s podpisom
konateľa spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. J. Z..

Odvolací súd zopakoval dokazovanie aj Zmluvou o úvere uzavretou dňa 29.07.2010 medzi veriteľom
POHOTOVOSŤ, s. r. o. (zastúpená mandatárom O.) a žalovanou ako dlžníčkou, na ktorej je uvedené
číslo zmluvy XXXXXXXXX. Podľa tejto zmluvy o úvere sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi úver v
sume 300,- Eur, v nich sa zaviazal zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške
96,- Eur, dlžník sa teda zaviazal veriteľovi celkovo zaplatiť čiastku 396,- Eur v 12-mesačných splátkach
po 66,- Eur počnúc od 28.08.2010. Žalovaná ako dlžník na zmluve o úvere potvrdila dátum prevzatia
peňazí dňa 29.07.2010, teda v deň uzavretia zmluvy. Na rube zmluvy o úvere sú uvedené Všeobecné
podmienky poskytnutia úveru, kde v bode 13 je Dohoda o vyplnení zmenky.

Podľa dohody na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmeniek vyplývajúceho
z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi vystavil vystaviteľ 2 zmenky, v ktorých nie sú
vyplnené zmenková suma a dátum úročenia zmenkovej sumy. Ručiteľ je z takto vystavených zmeniek
zaviazaný ako zmenkový ručiteľ. Remitent má právo uplatniť si celý svoj peňažný nárok vyplnením
ktorejkoľvek zmenky. Zmluvné strany a ručiteľ sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na prvej zo zmeniek
remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t. j.
keď dlžník neuhradí včas 4 po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok, alebo neuhradí včas
poslednú splátku alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých
peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia prvej zo zmeniek.
Dátum úročenia zmenkovej sumy vyplní na prvej zo zmeniek remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v
zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh. Zmluvné strany a ručiteľ sa dohodli, že remitent
je oprávnený vyplniť druhú nevyplnenú zmenku v prípade, ak zmenka, ktorá bola vyplnená ako prvá
bola zničená alebo stratená a to tak, že zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných
nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia druhej zo zmeniek.

Vyššie uvedenú zmluvu o úvere odvolací súd oboznámil z exekučného spisu OS Zvolen sp. zn.
24Er/768/2011 vo veci oprávneného Pohotovosť s.r.o. proti žalovanej ako povinnej, fotokópiu zmluvy o
úvere založil do spisu a zaslal ju aj žalobcovi spolu s predvolaním na pojednávanie.

Zo skutočností zistených z predloženého spisu, doplnených vykonaným dokazovaním odvolací súd
zistil, že zmenka predložená v tomto konaní žalobcom bola vystavená a žalovanou podpísaná ako
zmenka zabezpečovacia k Zmluve o úvere uzavretej dňa 29.07.2010 medzi veriteľom Pohotovosť
s.r.o. Bratislava a žalovanou ako dlžníčkou, na zmluve ako aj na zmenke je uvedené číslo zmluvy
XXXXXXXXX, zmenka bola vystavená a podpísaná v ten istý deň, ako zmluva o úvere, 29.07.2010.
Z vykonaného dokazovania je nepochybné, že ide o tzv. blankozmenku, ktorá mala byť a zrejme aj
veriteľom bola vyplnená v súlade s Dohodou o vyplnení zmenky (bod 13 Všeobecných podmienok
poskytnutia úveru). Zmenka bola vystavená na predtlači pripravenej veriteľom Pohotovosť s.r.o. a
okrem zákonom predpísaného textu „zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad Pohotovosť s.r.o.
Bratislava“, bol na nej nepochybne vopred uvedený aj zmenkový úrok 0,25% denne, ďalej údaj o
splatnosti veriteľovi Pohotovosť s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, ako aj ďalšie údaje „bez protestu“ a „na
platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Na zmenke je dopísaná zmenková suma 420,- Eur
a dátum začiatku úročenia 03.12.2010. Na zmenke sú pripravené v predtlači aj údaje o ručiteľovi, v
tejto časti však zmenka vyplnená nebola. Ako vystaviteľ je na zmenke uvedená žalovaná, ktorá zmenku
zrejme aj podpísala, spolu so zmluvou o úvere, na ktorej sa nachádzajú celkovo 3 jej podpisy jedným
z podpisov na úverovej zmluve potvrdila aj prevzatie v zmluve dohodnutého úveru 300,- Eur. Podľa
rubopisu na zmenke bola táto indosovaná na žalobcu, ktorý si v tomto konaní ako majiteľ zmenky uplatnil
právo na zaplatenie zmenkovej sumy vo výške 420,- Eur aj s prísl., pričom okrem iného uviedol, že
indosant predložil zmenku k zaplateniu, žalovaná však doposiaľ nepreviedla na túto zmenku žiadnu
úhradu.

Ako už bolo uvedené, žalobca svoj návrh proti žalovanej podal na predpísanom tlačive „Návrh
na uplatnenie pohľadávky“ podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z



11.07.2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len
Nariadenie).

Podľa čl. 5 bod 1 Nariadenia, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné. Súd
alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo ak o to požiada niektorá
zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa domnieva, že vzhľadom na okolnosti
prípadu ústne pojednávanie zjavne nie je potrebné pre spravodlivé vedenie konania. Dôvody odmietnutia
sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o odmietnutí takejto žiadosti  nemožno
samostatne podať opravný prostriedok.

Podľa čl. 19 Nariadenia, pokiaľ toto Nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

Odvolaciemu súdu je z jeho rozhodovacej činnosti známe, že spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o.,
IČO: 358 075 98, Bratislava ako veriteľ poskytovala v minulosti, a aj v roku 2010 úvery fyzickým
osobám - nepodnikateľom, tieto zmluvy o úvere uzatvárala ako formulárové zmluvy s predtlačenými VOP
(všeobecné obchodné podmienky) na druhej strane, súčasťou VOP bola aj dohoda o vyplnení zmenky,
pričom zmenku ako blankozmenku predkladala dlžníkom na podpis spolu s podpisom úverovej zmluvy.
Následne POHOTOVOSŤ, s. r. o. tieto zmenky indosovala (postúpila rubopisom) na žalobcu, ktorý si
ako majiteľ zmeniek uplatnil práva voči zmenkovým dlžníkom a to podľa Nariadenia, na predpísanom
tlačive A. Zmluvy o úvere, ktoré POHOTOVOSŤ, s. r. o. uzatvárala, boli spotrebiteľskými zmluvami a
vzťahovala sa na ne príslušná Európska a aj Slovenská legislatíva upravujúca takéto zmluvy.

Ako už bolo uvedené, Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, senát 43Cob až do 22. 12. 2015 v
podobných veciach vychádzal z platnej právnej úpravy Zák. č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový
(ďalej len ZZŠ) a z právneho názoru, že konanie v takýchto veciach je konaním o zaplatenie peňažného
nároku vyplývajúceho priamo zo zmenky ako z cenného papiera, žalovaný má postavenie zmenkového
dlžníka a v konaní voči žalobcovi, ktorý uplatňuje nárok z indosovanej zmenky môže vznášať relevantné
námietky týkajúce sa jeho vzťahu voči pôvodnému zmenkovému veriteľovi (POHOTOVOSŤ, s. r.
o.) len ak preukáže, že žalobca ako súčasný majiteľ zmenky pri nadobudnutí zmenky konal na
škodu žalovaného ako dlžníka (§ 17 ZZŠ), zdôrazňoval charakter zmenkového záväzku, ktorý je
prísne abstraktný a oddelený od zmluvného vzťahu s tým, že indosáciou zmenka stratila charakter
zabezpečovacej zmenky, ako bola v súvislosti s poskytnutím spotrebiteľského úveru žalovanému zo
strany pôvodného veriteľa POHOTOVOSŤ, s. r. o., a stala sa zmenkou na platenie. Pokiaľ zmenkový
dlžník relevantné námietky v zmysle § 17 ZZŠ nevzniesol, a zmenka predložená žalobcom bola zmenkou
platnou, teda spĺňala všetky náležitosti zmenky vlastnej uvedené v ZZŠ, odvolací súd považoval nárok
žalobcu zo zmenky za oprávnený vrátane príslušenstva (na zmenke uvedeného úroku z omeškania
0,25% denne, zmenkového úroku 6% ročne a zmenkovej odmeny vo výške 1/3% zmenkovej sumy).

S účinnosťou od 22.12.2015 odvolací súd pri rozhodovaní v podobných veciach o nárokoch žalobcu
vychádzal z vyššie citovanej právnej úpravy Zák. č. 438/2015 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zák. č.
99/1963 Zb. (OSP) a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, medzi inými aj zák. č. 191/1950
Zb. ZZŠ. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu je preto v rozpore s jeho predchádzajúcou rozhodovacou
činnosťou (napr. uznesenie 43CoZm/10/2013 zo dňa 21. 11. 2013, 43CoZm/26/2013 zo dňa 28.11.2013,
43Cob/252/2014 zo dňa 19. 03. 2015 a ďalšie), kde pri  rozhodovaní vychádzal z vyššie uvedeného
právneho názoru a nárok žalobcu pokiaľ sa opieral o platnú zmenku, považoval za oprávnený vrátane
príslušenstva.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti známe odvolaciemu súdu z jeho rozhodovacej činnosti, ako
aj na skutočnosti zistené z predloženého spisu považoval odvolací súd v tomto prípade za potrebné
nariadiť vo veci pojednávanie. K námietkam žalobcu, že na tento prípad sa nevzťahuje úprava § 79
ods. 3 OSP v novelizovanom znení, nakoľko návrh bol podaný podľa Nariadenia, ide o Európske
konanie, ktoré sa riadi Nariadením ako špeciálnym procesným ustanovením, ktoré upravuje konanie vo
veciach s nízkou hodnotou sporu, odvolací súd poukazuje na čl. 19 samotného Nariadenia „Rozhodné
procesné právo“, podľa ktorého pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach
s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.
Nariadenie ako špeciálna procesná úprava má prednosť pred vnútroštátnou úpravou v tých veciach,
ktoré upravuje, pokiaľ nariadenie niektoré procesné postupy neupravuje, konanie sa riadi Občianskym



súdnym poriadkom (samozrejme, nemôže ísť o úpravu, ktorá by bola v rozpore s Nariadením). Ako
už bolo uvedené, vzhľadom na odvolaciemu súdu známe okolnosti tohto prípadu, vzhľadom na vyššie
uvedenú novelizáciu relevantných zákonov a vzhľadom na rozhodnutie súdu prvého stupňa považoval
odvolací súd za vhodné nariadiť pojednávanie. V súlade s úpravou § 213 ods. 2 OSP odvolací súd vyzval
účastníkov konania, aby sa vyjadrili k aplikácii príslušných ustanovení OSP, Občianskeho zákonníka,
Zák. č. 191/1950 Zb. ZZŠ, ako aj zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v novelizovanom
znení v zmysle zák. č. 438/2015 Z.z.

V prípade Občianskeho súdneho poriadku ide o procesno-právnu normu, ktorá v zásade nadobúda
účinnosť dňom jej vyhlásenia s tým, že prípadné výnimky z tejto zásady sú priamo upravené v príslušnom
zákone. S poukazom aj na cit. úpravu § 372y OSP platí novelizovaná úprava § 79, teda novoprijaté ods.
3 a 4 odo dňa účinnosti zák. č. 438/2015 Z.z., teda od 22. 12. 2015. Bez ohľadu na to, že zákon vyslovene
neuvádza, že žalobca je povinný návrh doplniť o zmluvu, počnúc odo dňa účinnosti zákona žalobcovi
takáto povinnosť vznikla, samozrejme, nemôže byť postihovaný za to, že predo dňom účinnosti zákona
návrh o zmluvu nedoplnil, resp. že podal návrh v súlade s dovtedy platnou právnou úpravou.

Odvolací súd preto vyzval žalobcu aj na predloženie písomnej zmluvy uzavretej v tomto prípade medzi
žalovanou ako dlžníčkou a POHOTOVOSŤ, s. r. o. ako veriteľom (č. zmluvy bolo uvedené na zmenke,
dátum zmluvy bol rovnaký ako dátum vystavenia zmenky) a tiež aby označil rozhodujúce skutočnosti
týkajúce sa pôvodného vzťahu žalovanej s predchádzajúcim majiteľom zmenky (§ 79 ods. 3 a 4 OSP).
Žalobca nepreukázal, ale ani netvrdil, že zmenka nebola vystavená v súvislosti so spotrebiteľskou
zmluvou, vzhľadom aj na § 79 ods. 4 OSP preto platí, že nárok zo zmenky v tomto prípade vznikol v
súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.

Vychádzajúc z toho, že žalobca podal žalobu ako majiteľ indosovanej zmenky, a teda nemusí mať žiadne
vedomosti o predchádzajúcom zmluvnom vzťahu medzi žalovanou a spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.
r. o., najmä nemá k dispozícii príslušnú úverovú zmluvu č. XXXXXXXXX zo dňa 29.07.2010, s ktorou
vykonal dokazovanie aj súd prvého stupňa z pripojeného spisu OS Zvolen, sp. zn. 24Er/768/2011.
Odvolací súd tiež zopakoval dokazovanie zmenkou, ktorú predložil žalobca. Z výzvy odvolacieho súdu zo
dňa 03. 02. 2016 muselo byť žalobcovi známe, že odvolací súd doplní dokazovanie o oboznámenie sa s
úverovou zmluvou, ktorú uzavrel právny predchodca žalobcu a pôvodný majiteľ zmenky POHOTOVOSŤ,
s. r. o. so žalovanou ako dlžníčkou a v súvislosti s ktorou bola zmenka ako zabezpečovacia zmenka
aj vystavená. Odvolací súd preto dospel k záveru, že v tomto prípade sú splnené všetky podmienky v
zmysle § 101 ods. 2 OSP na to, aby vec na pojednávaní prejednal a  aj rozhodol. Napokon, žalobca
sa na pojednávanie nedostavil, neúčasť ospravedlnil len kolíziou nariadeného termínu pojednávania na
odvolacom súde s iným pojednávaním, kde právny zástupca žalobcu je predvolaný ako právny zástupca
účastníka. Odvolací súd mal za to, že žalobca ako právnická osoba poskytujúca advokátske služby mal
možnosť zabezpečiť si účasť na pojednávaní a k dokazovaniu sa vyjadriť.

Nariadenie pojednávania v tejto veci je v súlade aj s čl. 5 bod 1 Nariadenia, pričom odvolací súd nebol
povinný osobitným uznesením rozhodnúť o nariadení pojednávania, takéto uznesenie by bolo potrebné
vydať len v prípade, že súd odmietne žiadosť niektorej zo strán na nariadenie pojednávania, čo však
nebol tento prípad.

Odvolací súd zopakoval dokazovanie vykonané súdom prvého stupňa a zistil, že zmluva o úvere
uzavretá dňa 29.07.2010 pod č. XXXXXXXXX medzi obchodnou spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s. r. o.
ako veriteľom a žalovanou ako dlžníčkou je zmluvou spotrebiteľskou, a zmenka predložená v konaní
žalobcom bola vystavená žalovanou práve v súvislosti so zabezpečením záväzku z tejto zmluvy o úvere.

Podľa § 52 ods. 1 Zák. č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.



Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len \"neprijateľná podmienka\"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie
peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od
spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty,
kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 4 ods. 6 Zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia
vyššie uvedenej Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa
alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku
alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu
zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného
spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku
prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju
dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa
zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

Podľa § 4 ods. 7 Zák. č. 258/2001 Z.z., veriteľ zodpovedá za škodu vzniknutú spotrebiteľovi porušením
odseku 6 veriteľom.

Vykonaným dokazovaním odvolací súd zistil, že zmluva o úvere zo dňa 29.07.2010 uzavretá medzi
veriteľom POHOTOVOSŤ, s. r. o. a žalovanou neobsahovala povinné údaje takejto zmluvy v zmysle
príslušných ustanovení zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (§ 4 ods. 2), keď neobsahovala
úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky jej uplatňovania, index alebo referenčnú úrokovú
sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobie,
v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru a podmienky a spôsob
vykonania tejto zmeny, neobsahovala ani ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku,
ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť vypočítanú na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, keď mali byť tiež uvedené všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej
percentuálnej miery nákladov. V zmysle § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v
znení platnom a účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy sa preto spotrebiteľský úver poskytnutý na
základe uvedenej zmluvy považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Nakoľko však žalobca uplatňoval v tomto konaní výlučne nárok zo zmenky, odvolací súd postupujúc v
súlade s cit. úpravou § 17 ods. 2 ZZŠ z úradnej povinnosti prihliadal najmä na všetky námietky, ktoré by
žalovaná mohla uplatniť v súvislosti s dohodou o vyplňovacom práve k zmenke, na základe ktorej bola
zmenka veriteľom vyplnená a následne indosovaná na žalobcu.



Odvolací súd zistil, že Dohoda o vyplnení zmenky je uvedená v bode 13 všeobecných podmienok
poskytnutia úveru, ktoré sú uvedené na rubovej strane zmluvy o úvere, VPP obsahujú celkom 20 bodov
a nie sú osobitne podpísaná žalovanou. V prípade dohody o vyplnení zmenky nejde o individuálne
dohodnutú podmienku úverovej zmluvy. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na úpravu § 4 ods.
6 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom pre tento prípad (ku
dňu vystavenia zmenky) podľa ktorého veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku na zabezpečenie svojich
nárokov zo spotrebiteľského úveru len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase
vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva
(vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške
maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru, ďalej zmenku vyplnenú veriteľom v rozpore
s touto úpravou veriteľ nesmie prijať, pričom ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa
zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky. Dohoda o vyplnení zmenky uvedená v tomto prípade vo VPP,
ktorá umožňovala vystavenie blankozmenky s tým, že zmenková suma v čase  vyplnenia je ponechaná
na veriteľa a táto suma môže byť (a vo väčšine prípadov aj je) v čase vyplnenia v rozpore s touto
úpravou, je minimálne obchádzaním § 4 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch. Pri uzatváraní
spotrebiteľských zmlúv je dlžník tou slabšou stranou, v záujme obstarania finančnej hotovosti pristúpi
na podmienky veriteľa bez toho, aby sa s nimi podrobne oboznámil, resp. sú mu tieto podmienky
predložené len ako VPP na zadnej strane formulárovej, veriteľom vopred pripravenej úverovej zmluvy,
ako tomu bolo aj v tomto prípade. Pri výklade vyššie cit. úpravy § 4 ods. 6 a ods. 7 zák. č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch (zrušený zákonom č. 129/2010 Z.z.) je podľa názoru odvolacieho súdu
potrebné a dospieť k takému výkladu, že spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o. bola v tomto prípade
povinná postupovať tak, aby nedochádzalo z dôvodu zjavnému nepomeru dohodnutých zmluvných
podmienok v neprospech spotrebiteľa ku vzniku škody na jeho strane a bola povinná pri vystavení
zmenky zabezpečujúcej splnenie spotrebiteľského úveru postupovať spôsobom, ktorý by žalovanej
ako dlžníkovi umožnil rovnakú obranu proti nadobúdateľovi zmenky ako proti pôvodnému veriteľovi.
Takáto povinnosť veriteľom pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv vyplýva aj z úpravy § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka. Obchodná spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o. týmto spôsobom nepostupovala,
keď v dohode o zmenke uviedla, že žalovaný vystaví v jej prospech zmenku „na rad“, tzv. ordre zmenku,
a nie zmenku „nie na rad“ tzv. rekta - zmenku. V prípade zmenky „na rad“ je možné jednoduchým
prevodom zmenky sťažiť postavenie zmenkového dlžníka voči novému majiteľovi zmenky, keď pri
uplatnení námietok týkajúcich sa pôvodného vzťahu so svojim veriteľom musí splniť podmienky v zmysle
cit. § 17 ods. 1 ZZŠ (do 22. 12. 2015 nemal § 17 ZZŠ ods. 2 a 3). Ako už bolo uvedené, zmenku pripravil
veriteľ, ktorý mohol na zmenke uvedením poznámky „nie na rad“ indosáciu zmenky vylúčiť, čo však
neurobil.

Takýto spôsob vystavenia blankozmenky (bez poznámky „nie na rad“ a s uvedeným 0,25% úrokom
denne) a takýmto spôsobom vopred vo VPP pripravená dohoda o jej vyplnení vo vzťahu k spotrebiteľom,
od ktorých nie je možné očakávať podrobnejšie poznatky o zmenkovom práve, je možné hodnotiť aj
ako zneužitie práva zo strany veriteľa zo spotrebiteľskej zmluvy. V Dohode o vyplnení zmenky nie sú
uvedené dostatočné informácie o tom, čo veriteľ do zmenky vyplní ako zmenkovú sumu, v dohode
uvedený údaj „bude pozostávať zo všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktorému vzniknú
ku dňu vyplnenia zmenky“ je nepresný a nezrozumiteľný, nie je z neho zrejmé, či bude dodržaná citovaná
úprava § 4 ods. 6 Zák. č. 258/2001 Z.z. platná v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy a vzhľadom aj
na to, že v zmluve chýbajú zákonom predpísané údaje o úročení úveru a o ročnej priemernej miere
nákladov, na základe čoho by bol považovaný poskytnutý úver za úver bez úrokov a poplatkov, je možné
dohodu o vyplňovacom práve hodnotiť ako dohodu, v ktorej je obsiahnutý hrubý nepomer v neprospech
spotrebiteľa a preto ide o neplatnú zmluvnú podmienku. Aj žalobca ako majiteľ indosovanej zmenky
musel podľa názoru odvolacieho súdu o tom, že zmenka bola vystavená v súvislosti so spotrebiteľským
úverom, vedieť.

Postup zo strany pôvodného veriteľa, ktorý uzavrel spotrebiteľskú zmluvu je v rozpore aj s dobrými
mravmi, nakoľko zmenkový úrok 0,25% denne predstavuje sadzbu 91,25% ročne, čo je v hrubom
nepomere s poskytnutým plnením a aj vo vzťahu k zabezpečovanej povinnosti dlžníka plniť dlh riadne
a včas.
Dohodu o vyplnení zmenky obsiahnutú vo VPP považoval aj odvolací súd za neprimeranú zmluvnú
podmienku dohodnutú výrazne v neprospech dlžníka, pričom ako už bolo uvedené nebola táto zmluvná
podmienka osobitne dojednaná, a preto túto dohodu súd vyhodnotil ako neplatnú. Uvedená dohoda



je neplatná aj podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom (§ 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka, § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z.z.).

Odvolací súd ďalej dospel k záveru, že zo skladby zmenkových dlžníkov, ktorí vystavili zmenky a ide
výlučne o fyzické osoby muselo byť žalobcovi ako indosatárovi zrejmé, že zmenky boli vystavené v
súvislosti so spotrebiteľskými úvermi (na zmenke je aj údaj o čísle zmluvy). Napokon, žalobca v návrhoch
žaloval buď znížené sumy o splátky úveru, keď zohľadnil čiastočnú úhradu zo strany dlžníkov, resp. v
niektorých prípadoch žaloval len zmenkovú úroky a odmenu. Takéto údaje mohol zistiť len z podkladov
predložených mu zo strany pôvodného veriteľa POHOTOVOSŤ, s. r. o. Žalobca preto musel vedieť
nielen to, že sa jedná o zmenky na rad (keďže boli na neho rubopisované), ale aj to, že medzi dlžníkom
a spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s. r. o. bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere. Napokon, nie je
vylúčené, že k odpočtu splátok okrem informácií o spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. mal k dispozícii
aj údaje zo zmluvy o úvere.

Pokiaľ žalobca poukazuje na úpravu Dohovoru o jednotnom zmenkovom práve zo dňa 07.06.1930,
odvolací súd uvádza, že text tohto Dohovoru bol Československou republikou prevzatý do Zák. č.
191/1950 Zb. ZZŠ, ktorý je v súčasnosti súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky. Novelizácia
čl. I § 17 ZZŠ Zákonom č. 438/2015 Z.z. (pridané vyššie citované ods. 2 a 3) nezasahuje do úpravy
ZZŠ, ani ju nemení, iba upravuje podmienky uplatňovania a posudzovania kauzálnych námietok
zmenkového dlžníka týkajúcich sa jeho vzťahu k pôvodnému majiteľovi zmenky pri indosovanej
zmenke v tých prípadoch, keď zaviazanosť toho, kto je zo zmenky žalovaný, vznikla v súvislosti so
spotrebiteľkou zmluvou. Takáto úprava nie je v rozpore s európskou legislatívou, ktorá kladie dôraz na
ochranu spotrebiteľa. Nejde o neprípustnú  retroaktivitu, novelizácia nezasahuje do práv a povinností
nadobudnutých pred účinnosťou novely, iba dopĺňa úpravu námietok pre prípady, keď zo zmenky je
žalovaný spotrebiteľ. Napokon, s účinnosťou od 01. 01. 2011 je zabezpečenie nárokov veriteľa zo
spotrebiteľského úveru zmenkou zo zákona zakázané.

Na základe uvedených záverov odvolací súd súhlasí so súdom prvého stupňa v tom, že dohoda o
vyplnení zmenky je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a je preto neplatná. Aj keď neplatnosť dohody
o vyplnení zmenky nespôsobuje neplatnosť zmenky podľa ZZŠ, zakladá dôvodnú obrahu dlžníka proti
povinnosti zaplatiť takúto zmenku, a to nielen pôvodnému veriteľovi, ale aj indosatárovi, ktorý ju napokon
ani nemal prijať. Záväzok spotrebiteľa k založeniu zmenkovej obligácie je podľa názoru odvolacieho
súdu neplatný, a pôvodný majiteľ zmenky nemohol preniesť na žalobcu ako nadobúdateľa zmenky
práva zodpovedajúce neplatnému záväzku, teda práva, ktoré platne nenadobudol. Ako už odvolací súd
uviedol, samotná zmenka predložená žalobcom v konaní je platná, obsahuje všetky náležitosti úpravy
ZZŠ nevyhnutné pre platnosť zmenky ako cenného papiera, z vyššie uvedeného dôvodu však súd
žalobcovi práva uplatnené zo zmenky voči žalovanej nepriznal. A keďže žalobca si, ako to opakovane
v konaní zdôrazňoval, uplatnil iba práva zo zmenky, odvolací súd dospel k záveru, že takéto práva
žalobcovi priznať nemôže, a preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 OSP
ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a 2 a §142 ods. 1 OSP.
Žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná, nakoľko jej však v ňom žiadne trovy nevznikli, odvolací
súd žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "16C/216/2013", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "8f41a847-66a3-4c1b-82a8-35a01f94392a:8666e572-d28b-4658-9cd0-5836d2690d47", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2013:5711212272.1", "spisova_znacka": "10Co/79/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 10Co/79/2013 z 30. 10. 2013", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2013-10-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2013:5711212272.1"}, {"guid": "593fb26a-95d6-4b4b-9d82-73e95909fd80:5ec68c4f-83c7-4679-bd06-37404e54c5fb", "ecli": null, "spisova_znacka": "24Er/768/2011", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Zvolen sp. zn. 24Er/768/2011 z 8. 10. 2013", "sud": "Okresný súd Zvolen", "datum_vydania": "2013-10-08", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/593fb26a-95d6-4b4b-9d82-73e95909fd80:5ec68c4f-83c7-4679-bd06-37404e54c5fb"}], "citovane_v": [{"guid": "1d4052ab-ebf2-4b38-a2ff-ec899248ae36:0c389ff6-ff0c-49fc-94a1-a46a4a797b10", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2016:6713217457.1", "spisova_znacka": "43Cob/189/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43Cob/189/2015 z 11. 5. 2016", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2016-05-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6713217457.1"}]}