Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 13Co/47/2017 z 26. 9. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 26. septembra 2017, sp. zn. 13Co/47/2017, ECLI:SK:KSZA:2017:5113217575.9 Krajský súd Žilina | 13Co/47/2017 | ECLI:SK:KSZA:2017:5113217575.9 | 2017-09-26 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP, § 219 ods. 1 CSP, § 219 ods. 3 CSP, § 387 ods. 1 CSP, § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/7bbbdf28-4c2f-408e-ada6-1a8ca06be5b4 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2017:5113217575.9 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13Co/47/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113217575
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5113217575.9

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a
členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: CD Consulting
s.r.o., so sídlom Příkop 843/4, Zábrdovice, 602 00 Brno, Česká republika, IČO: 264 29 705, proti
žalovanej: M. I., nar. 06.XX.XXXX, bytom U W. XXX, XXX XX P., v konaní o zaplatenie zmenkovej sumy
112 Eur, zmenkového úroku, 6% ročného úroku zo zmenkovej sumy, zmenkovej odmeny, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. 6C/212/2013-193 zo dňa 24.11.2016 v spojení s
opravným uznesením č.k. 6C/212/2013-237 zo dňa 09. júna 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Čadca č.k. 6C/212/2013-193 zo dňa 24.11.2016 v spojení s opravným
uznesením č.k. 6C/212/2013-237 zo dňa 09. júna 2017 v napadnutých výrokoch II., ktorým vo zvyšnej
časti bola žaloba zamietnutá, vo výroku III. o určení zmluvnej podmienky v čl. 13 všeobecných
podmienok úverovej spotrebiteľskej zmluvy č. 508500513 zo dňa 2.7.2010 o dojednaní vypĺňacieho
práva zmenky veriteľom za neprijateľnú zmluvnú podmienku v celom rozsahu a pre neprijateľnosť za
neplatnú zmluvnú podmienku v celom rozsahu, výroku IV., ktorým žalovanej náhrada trov konania nebola
priznaná, p o t v r d z u j e .

Žalovaná n e m á n á r o k na náhradu trov tohto odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd konanie zastavil čo do zaplatenia 0,19% zmenkového úroku
denne zo sumy 112 Eur od 25.11.2010 do zaplatenia. Výrokom II. vo zvyšnej časti žalobu zamietol.
Výrokom III. určil zmluvnú podmienku v článku 13 všeobecných podmienok úverovej spotrebiteľskej
zmluvy č. 508500513 zo dňa 2.7.2010 o dojednaní vypĺňacieho práva zmenky veriteľom za neprijateľnú
zmluvnú podmienku v celom rozsahu a pre neprijateľnosť za neplatnú zmluvnú podmienku v celom
rozsahu v znení, ako je vyjadrená vo výrokovej časti rozsudku okresného súdu a výrokom IV. žalovanej
náhrada trov konania proti žalobcovi nebola priznaná.

2. Okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku poukázal na to, že predmetom sporu bol nárok na
zaplatenie zmenkovej sumy vo výške 112 Eur, zmenkový úrok vo výške 0,25% denne zo sumy 112 Eur
od 25.11.2010 do zaplatenia, 6% ročný úrok zo zmenkovej sumy 112 Eur od 08.02.2011 do zaplatenia,
zmenková odmena vo výške 1/3 percenta zmenkovej sumy. Z dôvodu, že žalobca uskutočnil čiastočné
späťvzatie žaloby v podaní zo dňa 21.12.2015 (č.l. 156 spisu) v rozsahu 0,19% denného zmenkového
úroku zo zmenkovej sumy 112 Eur od 25.11.2010 do zaplatenia, pričom na výzvu krajského súdu na
č.l. 161 spisu sa žalovaná nevyjadrila, či súhlasí so zastavením konania a späťvzatím za vyjadrenej
zákonnej domnienky jej súhlasu, v prípade jej nevyjadrenia sa, okresný súd v späťvzatej časti konanie
zastavil výrokom I. čo do zaplatenia 0,19% zmenkového úroku denne zo sumy 112 Eur od 25.11.2010
do zaplatenia a v zostávajúcej časti žalobu žalobcu zamietol.



3. Okresný súd v odôvodnení poukázal na žalobu žalobcu, ktorou sa žalobca domáhal uplatnených
nárokov podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES č. 861/2007, ktorým sa
ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“). Žalobu
žalobca odôvodnil tým, že vystaviteľom zmenky je žalovaná, ktorá sa na základe vystavenej zmenky
zaviazala k úhrade uplatnených nárokov žalobcu, keďže spoločnosť Pohotovosť, s.r.o., Bratislava, IČO:
35 807 598 ako pôvodný majiteľ zmenky indosoval spornú zmenku na žalobcu - nadobúdateľa.

4. Okresný súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, porovnaním zmenky v tom konaní
so zmenkou v exekučnom konaní vrátane spotrebiteľskej zmluvy, k zabezpečeniu ktorej bola zmenka
vystavená, oboznámením sa s exekučným spisom sp. zn. 16Er/883/2011, späťvzatím žaloby žalobcom,
zrušujúcim uznesením krajského súdu a dospel k záveru, že žalobu je nevyhnutné vo zvyšnej časti
zamietnuť. Z exekučného spisu sp. zn. 16Er/883/2011 okresný súd zistil, že úverová spotrebiteľská
zmluva, ktorá je uvedená v zmenke na č.l. 4 spisu pod č. 508500513, bola uzavretá medzi spoločnosťou
Pohotovosť, s.r.o., Bratislava a žalovanou dňa 2.7.2009 (správne malo byť uvedené 2010) na poskytnutý
úver 100 Eur, navýšený o poplatok 68 Eur, spolu 168 Eur. Žalovaná mala dlh zaplatiť v 6 splátkach po
28 Eur. V úverovej zmluve neboli uvedené úroky z úveru, ani RPMN, ani rozpis splátok. Neoddeliteľnou
súčasťou úverovej spotrebiteľskej zmluvy boli všeobecné podmienky, a to konkrétne čl. 13 všeobecných
podmienok úverovej spotrebiteľskej zmluvy, podľa ktorého ...„Na zabezpečenie peňažného záväzku
dlžníka ako vystaviteľa zmenky (ďalej aj ako vystaviteľ) vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči
veriteľovi ako remitentovi (ďalej aj ako remitent) vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie je uvedená
zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú
sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane
celý dlh splatný okamžite, to je, keď dlžník neuhradí včas 4 po sebe idúce splátky, prípadne uhradí
len časti splátok alebo neuhradí včas poslednú alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude
pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu
vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním
bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh“. Obsahovým znením článku
13 všeobecných podmienok úverovej spotrebiteľskej zmluvy mal okresný súd preukázané, že ku dňu
uzavretia úverovej spotrebiteľskej zmluvy, teda ku dňu 2.7.2009 (správne malo byť uvedené 2010) a ku
dňu vystavenia zmenky v totožný deň 2.7.2009 (správne malo byť uvedené 2010), v zmenke nebola
uvedená zmenková suma 112 Eur, ani splatnosť zmenkového úroku 0,25 % denne. Tieto údaje mal
vyplniť jednostranne remitent, najskôr v deň, kedy sa podľa bodu 4 zmluvy stane splatný celý dlh, to je,
keď dlžník nezaplatí včas 4 po sebe idúce splátky, resp. zaplatí ich len sčasti. Zmenková suma mala
pozostávať zo sumy všetkých nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú v budúcnosti ku
dňu vyplnenia zmenky. Dátumom začiatku úročenia zmenkovej sumy mal byť dátum zhodný s dňom,
kedy sa podľa všeobecných podmienok stane splatným celý dlh a tento dátum taktiež mal byť vyplnený
v budúcnosti remitentom.

5. Okresný súd mal preukázané, že sporná zmenka je neúplná zmenka - blankozmenka, ktorú
jednostranne v neprítomnosti dlžníka vypísal veriteľ - spoločnosť Pohotovosť, s.r.o., Bratislava, ktorý ju
následne previedol (indosoval) na žalobcu. Okresný súd mal preukázanú vedomosť žalobcu o kauze
zmenky ako zabezpečovacieho právneho úkonu k úverovej spotrebiteľskej zmluve. Táto informácia bola
známa žalobcovi priamo z obsahových náležitostí zmenky, kde je číslo úverovej spotrebiteľskej zmluvy
uvedené, ako aj zo skutočnosti, že obidva právne subjekty (Pohotovosť, s.r.o., Bratislava, CD Consulting
s.r.o., Praha) zastupoval totožný právny zástupca.

6. Okresný súd mal jednoznačne preukázané, že v tomto prípade zmenka bola vystavená ako
zabezpečovací právny prostriedok k spotrebiteľskej zmluve. Tento záver mal preukázaný tým, že
samotná zmenka obsahuje číslo úverovej spotrebiteľskej zmluvy č. 508500513, ktoré je zhodné s číslom
úverovej spotrebiteľskej zmluvy v exekučnom konaní pod sp. zn. 16Er/883/2011. Zmenka, ktorá tvorila
predmet sporu, bola totožná so zmenkou v konaní sp. zn. 16Er/883/2011, ktorá bola vystavená ako
zabezpečovací prostriedok k spotrebiteľskej úverovej zmluve, čo vyplynulo z článku 13 všeobecných
podmienok úverovej zmluvy - dohody o vyplnení zmenky, ako aj zo záverov rozhodcovského súdu.
Uvedený záver bol podložený aj tým, že zmenka a spotrebiteľská úverová zmluva boli vystavené v
totožný deň 2.7.2009 (správne malo byť uvedené 2010). Úlohou okresného súdu bolo preto z úradnej
povinnosti skúmať platnosť primárneho právneho úkonu spotrebiteľskej zmluvy, osobitne článku 13
všeobecných podmienok úverovej spotrebiteľskej zmluvy, v ktorom zmluvné strany uzavreli dohodu o



vyplnení zmenky v budúcnosti. Podľa dohody veriteľ sám jednostranne zmenku vyplnil čo do zmenkovej
sumy 112 Eur a čo do splatnosti zmenkového úroku 0,25 % denne. V čase uzavretia úverovej zmluvy,
dňa 2.7.2009 (správne malo byť uvedené 2010), ktorý je totožný s časom vystavenia zmenky, zmenka
neobsahovala zmenkovú sumu a dátum splatnosti zmenkového úroku 0,25% denne.

7. Okresný súd po vykonanom dokazovaní, na nariadenom pojednávaní, za aplikácie rozhodných
ustanovení Občianskeho zákonníka, zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, Smernice
rady č. 93/13 EHS dospel k záveru, že článok 13 všeobecných podmienok úverovej spotrebiteľskej
zmluvy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Sporná zmenka, ktorá vznikla ako zabezpečovací právny
úkon k primárnemu právnemu úkonu spotrebiteľskej zmluve, nemôže byť podľa záveru okresného
súdu považovaná za platný právny úkon, keď bola vystavená a vyplnená na základe neplatného
dojednania neplatnej dohody o vyplnení zmenky v článku 13 všeobecných podmienok úverovej
spotrebiteľskej zmluvy. Z výsledkov dokazovania okresný súd zistil, že uzavretie spotrebiteľskej zmluvy
bolo podmienené podpisom zmenky zo strany spotrebiteľa, čo vyplynulo z rovnakého dátumu zmenky
a úverovej spotrebiteľskej zmluvy, ako aj z čl. 13 všeobecných podmienok úverovej spotrebiteľskej
zmluvy. V momente uzatvárania úverovej spotrebiteľskej zmluvy obsahovou náležitosťou úverovej
spotrebiteľskej zmluvy bola povinnosť dohodnúť sa na vypísaní zmenky podľa článku 13 všeobecných
podmienok úverovej spotrebiteľskej zmluvy ako podmienky poskytnutia úveru. Táto podmienka podľa
záveru okresného súdu je neprijateľná zmluvná podmienka podľa ust. § 53 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, pretože nebola individuálne so spotrebiteľom dojednaná a tvorila neoddeliteľnú súčasť
formulárovej úverovej spotrebiteľskej zmluvy - všeobecných podmienok a bez jej podpisu by spotrebiteľ
nedostal úver, preto podmieňovala uzavretie spotrebiteľskej zmluvy, poskytnutie úveru a spotrebiteľ
obsah úverovej zmluvy a článku 13 všeobecných podmienok o vyplnení zmenky nemohol ovplyvniť.
Dôkazné bremeno na preukázanie opaku podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka mal veriteľ, ktoré
dôkazné bremeno neuniesol.

8. Okresný súd mal za to, že dojednanie v článku 13 všeobecných podmienok o vypĺňacom práve
zmenky je neprijateľnou zmluvnou podmienkou aj podľa § 53 ods. 4 písm. a) Občianskeho zákonníka,
pretože spotrebiteľ nemal možnosť sa s týmto ustanovením oboznámiť pred uzavretím spotrebiteľskej
zmluvy. Podľa ust. § 53 ods. 4 písm. b), m) Občianskeho zákonníka mal okresný súd ďalej za to,
že dojednanie o vypĺňacom práve zmenky, a to článok 13 všeobecných podmienok je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou aj preto, že na základe tejto podmienky vystavená zmenka umožnila previesť
indosáciou bez súhlasu spotrebiteľa práva zo zmluvnej strany Pohotovosť, s.r.o. na žalobcu CD
Consulting s.r.o., čím došlo k zhoršeniu postavenia a ochrany práv spotrebiteľa. Zmenka a jej indosácia
nadmerne sťažili spotrebiteľovi možnosť realizovať práva spotrebiteľa. V zmysle ust. § 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka okresný súd uviedol, že dojednanie v článku 13 všeobecných podmienok
o vypĺňacom práve zmenky je neprijateľnou zmluvnou podmienkou aj preto, že spôsobuje značnú
nerovnováhu práv a povinností, teda značne zhoršuje postavenie spotrebiteľa v tomto úverovom
vzťahu vystavením a následným indosovaním zmenky zo spotrebiteľského vzťahu. Okresný súd preto
nevychádzal len z prísnej formálnosti zmenkového práva, pretože mal preukázané, že došlo k zneužitiu
inštitútu zmenkového práva v neprospech jednej zmluvnej strany spotrebiteľa obchádzaním ustanovení
zákona o ochrane spotrebiteľa, čo je zároveň aj rozpor so zákonom, a preto aj neplatnosť právneho
úkonu podľa § 39 Občianskeho zákonníka, § 265 Obchodného zákonníka. Dojednanie vypĺňacieho
práva zmenky v článku 13 všeobecných podmienok úverovej spotrebiteľskej zmluvy je neplatné aj podľa
§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre neurčitosť, nepreskúmateľnosť. Dohoda o vypĺňacom práve
zmenky v článku 13 všeobecných podmienok je neprijateľnou zmluvnou podmienkou aj podľa § 53
ods. 4 písm. j) Občianskeho zákonníka, pretože výška úveru (dlhu) a úroku mala byť takto určená až v
čase splnenia, v tomto prípade splatnosti úveru, kedy vzniklo veriteľovi právo vypísať zmenkovú sumu a
splatnosť zmenkového úroku podľa článku 13 všeobecných podmienok. Dojednanie vypĺňacieho práva
zmenky podľa článku 13 všeobecných podmienok je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle
záverov okresného súdu aj podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, pretože dojednanie
umožnilo veriteľovi, aby pri vyplnení zmenky v budúcnosti zaviazal spotrebiteľa zaplatiť za nesplnenie
záväzku neprimerane vysokú sankciu, ktorá mu pri uzavretí úverovej spotrebiteľskej zmluvy nebola
známa. Nekalou zmluvnou podmienkou a zároveň neprijateľnou si veriteľ zabezpečil za nesplnenie
záväzku spotrebiteľa neprimerane vysoké príslušenstvo pohľadávky, zmenkový úrok vo výške 0,25 %
denne (91,25 % ročne). Išlo v takomto prípade o neplatnosť dojednania aj podľa ust. § 3 Občianskeho
zákonníka pre rozpor s dobrými mravmi, § 39 Občianskeho zákonníka, § 265 Obchodného zákonníka.



9. Okresný súd dospel k záveru, že dojednanie vypĺňacieho práva zmenky v článku 13 všeobecných
podmienok úverovej spotrebiteľskej zmluvy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou aj podľa § 53 ods.
4 Občianskeho zákonníka, pretože v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona uvedené dojednanie
umožnilo obísť zákonné ustanovenia a vpísať do zmenky pri jej vyplnení také plnenia, na ktoré vôbec
nevznikol nárok. Ak úverová spotrebiteľská zmluva neobsahovala zákonné náležitosti podľa § 4 ods. 2
písm. h), i), j), k) zákona č. 258/2001 Z.z., § 9 ods. 9 zákona č. 129/2010 Z.z., t.j. neobsahovala údaj
o RPMN a neobsahovala rozpis splátok, v zmysle ust. § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. a § 9 ods.
9 zákona č. 129/2010 Z.z. sa spotrebiteľský úver považoval za bezúročný a bez poplatkov. Skutočný
úver bez poplatkov bol vo výške 100 Eur poskytnutý žalovanej. Veriteľovi nevzniklo právo na vrátenie
poplatku vo výške 68 Eur, o ktorý úver navýšil, ani na úrok. I napriek tomu do zmenky dopísal zmenkovú
sumu 112 Eur a zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne (91,25 % ročne). Okresný súd v danom prípade
dospel k záveru, že dojednanie v článku 13 všeobecných podmienok úverovej spotrebiteľskej zmluvy
o vypĺňacom práve zmenky je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a podľa § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka zároveň neplatne dojednanou zmluvnou podmienkou. Súčasne táto zmluvná podmienka
podľa vyjadrených záverov okresného súdu bola neplatná aj pre neurčitosť dojednania v zmysle ust. §
37 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre rozpor s kogentnými ustanoveniami zákona a pre obchádzanie
zákona podľa § 39 Občianskeho zákonníka, § 265 Obchodného zákonníka.

10. Podľa týchto zistení okresný súd v zmysle ust. § 298 ods. 1 CSP z úradnej moci určil
zmluvnú podmienku v článku 13 všeobecných podmienok úverovej spotrebiteľskej zmluvy o dojednaní
vypĺňacieho práva zmenky veriteľom za neprijateľnú zmluvnú podmienku v celom rozsahu a pre
neprijateľnosť za neplatnú zmluvnú podmienku v celom rozsahu. Súčasne súd prvej inštancie poukázal
aj na rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Obo/161/2007 zo dňa 6.5.2008, v ktorom bola konštatovaná absolútna
neplatnosť úverovej spotrebiteľskej zmluvy podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka, § 265 Obchodného
zákonníka, ako aj, že z absolútne neplatnej úverovej zmluvy nemohlo veriteľovi vzniknúť právo na
vyplnenie blankozmenky.

11. Okresný súd uviedol, že na základe neplatnej dohody o vypĺňacom práve zmenky nemohla byť preto
platným spôsobom veriteľom vyplnená zmenka zo dňa 2.7.2009 (správne malo byť uvedené 2010) (č.l.
4). Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka a podľa § 494 Občianskeho zákonníka z neplatného
právneho úkonu, t.j. z neplatnej zmenky okresný súd nemohol priznať žalobcovi zmenkové plnenie, preto
žalobu zamietol.

12. Okresný súd uviedol, že bol viazaný predmetom sporu čo do výšky, ako aj čo do základu nároku.
Okresný súd nemohol priznať žalobcovi nároky tvoriace predmet sporu, keď dospel k záveru, že zmenka
je neplatným právnym úkonom. Priznaním nároku z neplatného právneho úkonu by súd rozsudkom
legalizoval bezdôvodné obohatenie žalobcu podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Okrem
viazanosti predmetom sporu okresný súd nemohol priznať žalobcovi úver (zostatok úveru) bez úrokov,
bez poplatkov, keďže tomuto bránila skutočnosť, že žalobca nepreukázal, koľko skutočne žalovaná
zaplatila z poskytnutého úveru 100 Eur ku dňu rozhodovania okresného súdu.

13. Súd prvej inštancie poukázal na záväzný právny názor odvolacieho súdu, ktorý bol vyslovený
v uznesení č.k. 13Co/5/2016-167 zo dňa 2.6.2016, keď mal nariadiť pojednávanie, vec prejednať,
vykonať dokazovanie a rozhodnúť s tým, že súčasne bolo poukázané na spoločné stanovisko
Občiansko-právneho kolégia Najvyššieho súdu SR a Obchodno-právneho kolégia Najvyššieho súdu
SR (publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. R 93/2015). S
prihliadnutím aj na toto spoločné stanovisko okresný súd uviedol, že si zabezpečil dôkaz, exekučný
spis, spotrebiteľskú zmluvu, ako aj všeobecné podmienky a zabezpečil prieskum uplatneného nároku v
intenciách možnej absolútnej neplatnosti zmenky, dohody o vypĺňacom práve zmenky a spotrebiteľskej
zmluvy, ktorá bola primárnym právnym úkonom a ktorú zmenka ako akcesorický právny úkon mala
zabezpečovať. Následne, ak okresný súd dospel k záveru, že dohoda o vypĺňacom práve zmenky
uzavretá v rámci spotrebiteľskej zmluvy ako základu nároku zo zmenky je neplatným právnym úkonom
pre rozpor s kogentnými ustanoveniami zákona a neplatným právnym úkonom pre neprijateľnosť
právneho úkonu, podľa ust. § 298 ods. 1 CSP vyslovil neprijateľnosť a neplatnosť tejto zmluvnej
podmienky vo výroku svojho rozsudku a súčasne žalobu vo zvyšnej časti zamietol.

14. Okresný súd k výroku, ktorým vo zvyšnej časti bola žaloba zamietnutá, poukázal na to, že žalobca
sa domáhal zaplatenia sumy 112 Eur, spolu so 6% ročným úrokom zo zmenkovej sumy a zmenkového



úroku 0,06% denne, ako aj zmenkovej odmeny, keďže v časti zaplatenia zmenkového úroku vo výške
0,19% denne bolo konanie zastavené.

15. Výrokom IV. okresný súd rozhodol, že žalovanej náhradu trov konania nepriznal, pretože hoci
žalovaná bola úspešnou stranou sporu v celom rozsahu a mala právo na náhradu trov konania, tieto
jej nevznikli, preto ani nemohlo byť žalovanej priznané právo na náhradu trov konania (§ 262 ods. 1, §
256 ods. 1, § 255 ods. 1, 2 CSP).

16. Proti rozsudku okresného súdu, a to vo výrokoch II., ktorým okresný súd vo zvyšnej časti
žalobu zamietol, vo výroku III. o určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky a jej neplatnosti v spojení
so závislým výrokom IV., ktorým sa žalovanej náhrada trov konania proti žalobcovi nepriznala, v
zákonnej lehote podal odvolanie žalobca. Žalobca namietal, pokiaľ okresný súd vykonal dokazovanie
okrem iného aj úverovou zmluvou, exekučným spisom, prípadne ďalšími listinnými dôkazmi, pretože
takéto dokazovanie nenavrhol ani žalobca a ani žalovaná. Žalobca v konaní predložil platnú zmenku
a podľa tejto zmenky uplatnil nároky a o nich mal okresný súd rozhodnúť. Žalovaná podľa čl.
5 ods. 3 a ods. 6 Nariadenia si mohla uplatniť voči pohľadávke zo zmenky námietky a ak tak
neurobila, akékoľvek iné námietky musia byť odmietnuté, a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej
zásady konštruovanej Nariadením. Okresný súd vychádzal ako z nesporných skutočností, že žalovaná
uzavrela so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. úverovú zmluvu, pričom tieto tvrdenia neboli tvrdeniami
nespornými, keďže sa nestali tvrdením ani jednej zo sporových strán. Zmenka je samostatným
abstraktným záväzkom, neakcesorickej povahy a nie je možné ju spájať, či podmieňovať inými
okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Žalobca mal za to, že okresný súd ignoroval ust. § 17 zákona
zmenkového a šekového, z ktorého vyplýva, že ten, kto je žalovaný zo zmenky, môže vznášať proti
zmenkovému nároku určité námietky, avšak je na ňom, aby oprávnenosť týchto námietok preukázal.
Dôkazné bremeno spočíva na žalovanom a nie na žalobcovi. Pokiaľ povinný dôkazné bremeno
neunesie, tak je nútený podľa zmenky plniť. Žalobca poukázal na rozsudok NS ČR zo dňa 22.8.2002, sp.
zn. 25Cdo 1839/2000, uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 10Co/79/2013 zo dňa 05.09.2013,
uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 43CoZm/10/2013 zo dňa 21.11.2013, z ktorých
rozhodnutí vyplýva, že záväzky zo zmenky, aj keď vznikli z konkrétnych zmluvných záväzkov, sú
záväzkami samostatnými. Závery okresného súdu preto žalobca považoval za nesprávne. Žalobca
nesúhlasil ani so závermi stanoviska NS SR č. 93/2015 a v tejto súvislosti poukázal na niekoľko príkladov
rozhodnutí Oberster Gerichtshof - najvyššieho rakúskeho súdu v civilných veciach, a keďže rakúsky
ústavný súd nie je oprávnený skúmať ústavnosť rozhodnutí Oberster Gerichtshof, sú tieto rozhodnutia
považované za konečné v rámci súdneho systému Rakúskej republiky. Ani nemecká ani rakúska
úprava ochrany spotrebiteľa neobsahuje žiadne prelomenie ochranyhodnosti prevodu (rubopisu) v
prípadoch zmenky založenej spotrebiteľským vzťahom, čoho dôkazom je: BGH, 25.02.1965 - II ZR
191/62 (Dr. Fisher, Dr. Kuhn, Liesecke, Dr. Bukow a Dr. Schulze. Žalobca v podanom odvolaní uviedol
závery a rozhodnutia práve vo vzťahu k ust. § 17 zákona č. 191/1950 Zb. v nadväznosti na Spoločné
stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 93/2015 so záverom, že samotné stanovisko
bez odôvodnenia sa vôbec nezmieňuje o prelomení ochrany nadobúdateľa zmenky podľa § 17 čl. I
zákona č. 191/1950 Zb., t.j. o nepotrebnosti preukazovania zlomyseľného konania nadobúdateľa zmenky
(indosatára) pri nadobúdaní zmenky, či už na námietku dlžníka alebo bez nej, z čoho jasne vyplýva,
že ust. § 17 zákona č. 191/1950 Zb. naďalej platí v celej svojej šírke, že stanovisko sa skutočne
týka iba povinnosti ex offo preskúmať zmenkový nárok v intenciách možnej absolútnej neplatnosti
podkladového úkonu (kauzálneho úkonu) z dôvodu jeho nekalej povahy alebo neprípustnosti nároku
zo zmenky. Stanovisko NS SR č. 93/2015 v žiadnom prípade neprelomilo zásadu ochranyhodnosti
prevodu zmenky rubopisom. K prelomeniu došlo až zmenou zákona zmenkového a šekového k
23.12.2015, a to nepochybne bez spätných účinkov na zmenky vystavené pred týmto dátumom.
Stanovisko Najvyššieho súdu SR v podstate odmieta aplikovať ochranu zmenkového dlžníka voči
indosantovi cestou náhrady škody a tlačí všeobecné súdy do hľadania riešení poskytnutia ochrany
dlžníkovi pred ochranou indosatára, avšak nijako neuvádza, že ak aj všeobecný súd zistí neplatnosť
kauzálneho úkonu, čo má všeobecný súd okrem prieskumu zmenkového nároku v intenciách neplatného
kauzálneho úkonu robiť. Prieskum zmenkového nároku v intenciách neplatnosti kauzálneho úkonu
po dobromyseľnej indosácii má ten následok, že sa to nijako nedotýka povinnosti zaplatiť sumu
uvedenú na zmenke. V ďalšej časti odvolania žalobca poukázal na rakúsku úpravu ochrany spotrebiteľa
pri zmenkových vzťahoch, a to znenie rakúskeho spolkového zákona o ochrane spotrebiteľa, ako
aj rozsudok Oberster Gerichsthof, rozhodnutie sp. zn. 1Ob602/87 z 10.6.1987. Žalobca zdôraznil,
že neexistuje taký judikát českého, nemeckého alebo rakúskeho súdu, ktorý by umožňoval chrániť



zmenkového dlžníka pred dobromyseľným (pri nadobúdaní zmenky) indosatárom tak, že by chránil
zmenkového dlžníka bez námietky zmenkového dlžníka vo vzťahu k okolnostiam, ktoré by mohol
namietať voči predchádzajúcemu majiteľovi zmenky. Princíp zákazu zneužitia práva totiž chráni len
tých, čo sa o svoje práva starajú. To, že bolo možné zmenkou zabezpečiť sumu len do výšky 30 %
(§ 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z.) nie je dôvodom na neplatnosť zmenky, ak suma v nej uvedená
presahuje túto sumu. Uvedené je možné považovať len za relatívnu námietku zmenkového zákazu,
ktorá je založená na porušení povinnosti veriteľa dlžníka neprijať zmenku v rozpore so zákazom jej
prijatia t.j. na osobných vzťahoch medzi veriteľom a dlžníkom. Neplatnosť zmenky je regulovaná výlučne
zákonom č. 191/1950 Zb., a preto nie je možné na ňu aplikovať ustanovenie o neplatnosti právnych
úkonov v zmysle Občianskeho zákonníka. Zmenka v danom konaní spĺňa všetky náležitosti vyžadované
v § 75 zákona č. 191/1950 Zb., tak potom nemôže byť zmenkou neplatnou, a to z dôvodu, že by
svojim obsahom alebo účelom odporovala zákonu. Skúmaním kauzy ex offo by dochádzalo k narúšaniu
pilierov, na ktorých stojí zmenkové právo a Dohovor o jednotnom zmenkovom práve zo 7.6.1930, čím
by dochádzalo k budovaniu nedôvery voči zmenke ako cennému papieru. Názor Najvyššieho súdu SR
v odôvodnení stanoviska o tom, že pri uplatnení námietky dlžníka, že žalobca konal vedome na škodu
dlžníka, by výkon práva bol v rozpore s dobrými mravmi ako aj v rozpore so zákonom o spotrebiteľských
úveroch č. 258/2001 Z.z. (§ 4 ods. 7), je podľa názoru žalobcu nesprávny. V prípade indosácie zmenky,
sa zmenka stáva platidlom, takže možnosť vznášať námietky voči nej je obmedzená len na prípady
zlomyseľnosti nadobúdateľa pri jej nadobúdaní. Najvyšší súd SR v stanovisku nesprávne vykladá pojem
„vedome na škodu veriteľa“ spôsobom, ktorý bol v Rakúska na Oberster Gerichtshof opustený v roku
1972. Pre porovnanie žalobca poukázal na rozhodnutie OGH 1 Ob 270/57 z 8.1.1958, OGH 5 Ob 275/71
z 25.01.1972 SZ 45/6 - EvBI 1972/190 S 352.

17. Žalobca poukázal na to, že znenie dohody o vyplňovacom práve vo všeobecných obchodných
podmienkach nemá žiadne znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky, pretože nebude spôsobovať
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach oproti zákonnej úprave a navyše sa bude týkať ceny
hlavného predmetu plnenia, ktorá bola individuálne vyjednaná, pričom sa v ňom nebude spomínať
žiaden zmenkový úrok, ani taký, ktorý je neprimeranej výšky ako sankcia za nesplnenie zmluvnej
povinnosti, a potom dohoda o vyplňovacom práve nemala byť ako porušená, keďže dlžník podpísal
blankozmenku s údajom, ktorý sa v dohode o vyplňovacom práve nespomínal, čo však, keďže išlo
o prejav dlžníka, nie pôvodného veriteľa, znamená, že dohoda o vyplňovacom práve nemôže byť
ani neplatná, nielen porušená. Nadobúdateľ zmenky je chránený a nemožno mu rozpor s dohodou
o vyplňovacom práve namietať, okrem prípadu zlomyseľnosti alebo hrubej nedbanlivosti, čo však v
situácii predtlačenej sumy zmenkového úroku a neznalosti všeobecných obchodných podmienok v čase
nadobudnutia zmenky znamená, že nadobúdateľ zmenky nemal žiadnu indíciu, aby pátral po dohode
o vyplňovacom práve. Vo vzťahu k zmenkovému úroku vo výške 0,25 % denne samotné stanovisko
NS SR jednoznačne požaduje posúdiť mieru primeranosti takéhoto úroku a zamietnuť žalobu v časti
nad rámec primeranosti. Tento úrok sa počíta od vystavenia zmenky do splatnosti zmenky v prípade
zmenky vystavenej na videnie, čo je moment jej predloženia dlžníkovi a od tohto momentu sa počíta
zákonný úrok z omeškania vo výške 6 % ročne. Žalobca žiadal rozsudok okresného súdu zmeniť tak,
že sa žalobe vyhovie s priznaním trov súdneho konania.

18. K doručenému odvolaniu žalobcu sa žalovaná písomne nevyjadrila.

19. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej
len „CSP“) prejednal vec v medziach odvolacích dôvodov žalobcu podľa § 379, § 380 ods. 1 CSP bez
nariadenia pojednávania a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. § 219
ods. 1, 3 CSP bol rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením v napadnutých výrokoch
potvrdený ako v týchto výrokoch vecne správne rozhodnutie podľa § 387 ods. 1 CSP. Rozhodnutie bolo
prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

20. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia
pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Co/47/2017-244 zo dňa
31.7.2017 s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli
krajského súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, podľa uvedeného uznesenia krajského
súdu dňa 19.09.2017 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené
podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline podľa ust. 219 ods. 1, 3 CSP v
spojení s ust. § 378 ods. 1 CSP.



21. Krajský súd podľa ust. § 380 ods. 1 CSP uvádza, že odvolaním žalobcu, obsiahnutým v písomnom
podaní zo dňa 20.12.2016 bola napadnutá len výroková časť II. rozsudku okresného súdu, ktorým vo
zvyšnej časti bola žaloba zamietnutá, výrok III. o určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky v celom
rozsahu a pre neprijateľnosť za neplatnú zmluvnú podmienku v celom rozsahu a závislý výrok IV.,
podľa ktorého sa žalovanej náhrada trov konania proti žalobcovi nepriznala, keďže výrok I., ktorým bolo
konanie zastavené čo do zaplatenia 0,19% zmenkového úroku denne zo sumy 112 Eur od 25.11.2010 do
zaplatenia žalobca nenapadol, pretože výroková časť I. bola v súlade s dispozitívnym úkonom žalobcu,
a to s úkonom zo dňa 21.12.2015 (č.l. 156 spisu), podľa ktorého žalobca zobral žalobu späť v časti o
zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19% denne, v ktorej časti žiadal aj konanie zastaviť.

22. Primárne krajský súd uvádza, že ani jeden z odvolacích dôvodov žalobcu nebol relevantný, keďže
okresný súd v rámci svojho nového konania a rozhodovania dôsledným spôsobom aplikoval závery
zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Co/5/2016 zo dňa 2.6.2016. Okresný súd za
účelom vykonania dokazovania nariadil pojednávanie, ktorým postupom umožnil žalobcovi byť prítomný
na vykonávanom dokazovaní. Pokiaľ sa žalobca nezúčastnil nariadeného pojednávania pred okresným
súdom, tak sa vzdal možnosti oboznámiť sa s vykonávanými dôkazmi, uplatňovať návrhy, predkladať
stanoviská, prípadne podávať pripomienky k obsahu vykonávaných dôkazov. V podstate žalobca
ospravedlnil svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní pred okresným súdom a súčasne vyslovil, že
nemá námietky, aby vo veci bolo konané v jeho neprítomnosti a rovnako nežiadal, aby bolo odročené
pojednávanie z dôvodu jeho neprítomnosti (podanie žalobcu prostredníctvom jeho pôvodného zástupcu
na č.l. 189, 190 spisu). Okresný súd preto mal splnené všetky podmienky k tomu, aby dokazovanie
vykonal aj v neprítomnosti sporových strán. Krajský súd na základe odvolacích dôvodov žalobcu nezistil,
že by postupom okresného súdu došlo k takým vadám, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, a to ani po skutkovej, ani po právnej stránke.

23. Krajský súd ďalej poukazuje na svoje zrušujúce uznesenie sp. zn. 13Co/5/2016 zo dňa 2.6.2016, v
ktorom okrem vykonávania dokazovania na nariadenom pojednávaní bolo zhodnotené, že ak okresný
súd v predchádzajúcom konaní prihliadol na ochranu žalovanej ako spotrebiteľa ex offo a súčasne sa
zaoberal vzťahom, ktorý mal väzbu k vystavenej zmenke žalovanou, tak tento postup, ktorý zvolil okresný
súd ako súd prvej inštancie, len reagoval na vyvíjajúcu sa rozhodovaciu činnosť všeobecných súdov,
za vzatia do úvahy Spoločného Stanoviska občiansko-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky a obchodno-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. októbra 2015
k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k
ochrane spotrebiteľa, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR 8/2015
pod č. 93, ktorému postupu nemožno nič vytknúť. Práve v zrušujúcom uznesení krajského súdu sp. zn.
13Co/5/2016 zo dňa 2.6.2016 bolo uvedené, že okresný súd v rámci nového konania bude vychádzať
z vývoja rozhodovacej praxe súdov v SR v dotknutých veciach, ktorú zjednocuje prijaté stanovisko vo
veciach občiansko-právnych a obchodných č. 93 publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a
súdov SR č. 8/2015 ako Spoločné Stanovisko občiansko-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky a obchodno-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. októbra 2015
k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k
ochrane spotrebiteľa, čo ak súd prvej inštancie dodržal, tak jeho postup v rámci konania a rozhodnutia
napadnutým rozsudkom bol zákonný, t.j. v súlade s ust. § 391 ods. 2 CSP.

24. Žalobca v podanom odvolaní kládol dôraz hlavne na charakter konania, ktoré bolo vyvolané pred
okresným súdom podaným návrhom, a to konania v zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady
(ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou
sporu (ďalej len „Nariadenie“) a uplatneného nároku, ktorý vychádzal z predloženého originálu zmenky
ako cenného papiera abstraktnej povahy, s poukazom aj na ust. § 17 zákona č. 191/1950 Zb., keď
podľa názoru žalobcu nebolo možné vznášať kauzálne námietky, na ne prihliadať, a tým ani viesť
dokazovanie v smere kauzy, čím podľa žalobcu ako odvolateľa boli porušené ustanovenia Nariadenia,
ako aj koncentračná zásada konštruovaná týmto Nariadením, pokiaľ žalovaná nevzniesla námietky voči
zmenke podľa čl. 5 ods. 3 a ods. 6 Nariadenia. Žalobca ďalej v odvolaní namietal závery Spoločného
Stanoviska Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod č. 93/2015, na ktoré poukázal aj okresný súd v
odôvodnení svojho rozhodnutia.



25. Vzhľadom k rozsahu, podstate odvolacích dôvodov žalobcu, s poukazom aj na to, že okresný súd sa
riadil závermi vyslovenými v zrušujúcom uznesení Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Co/5/2016 zo dňa
2.6.2016, primárne krajský súd uvádza, že ani jeden z odvolacích dôvodov nebol relevantný. Okresný
súd prijal vecne správne závery vzhľadom aj k priebehu a postupu konania, vykonávaného dokazovania
pred okresným súdom a výsledkom tohto konania bolo zamietnutie žaloby žalobcu vo zvyšnej časti
a určenia zmluvnej podmienky v čl. 13 Všeobecných podmienok úverovej spotrebiteľskej zmluvy č.
508500513 zo dňa 2.7.2010 za neprijateľnú zmluvnú podmienku v celom rozsahu a pre neprijateľnosť
za neplatnú zmluvnú podmienku v celom rozsahu s nepriznaním náhrady trov konania žalovanej.

26. Ak okresný súd na nariadenom pojednávaní vykonanal dokazovanie oboznámením sa so zmenkou
vystavenou žalovanou dňa 2. júla 2010, exekučným spisom sp. zn. 16Er/883/2011 a dôkazmi
vyplývajúcimi z tohto exekučného spisu, a to zmluvou o úvere, uzavretou medzi žalovanou a
POHOTOVOSŤ, s.r.o. dňa 2.7.2010, všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, rozsudkom Stáleho
rozhodcovského súdu sp. zn. SR 04321/11, uznesením Okresného súdu Čadca sp. zn. 16Er/883/2011
zo dňa 23.1.2012, ktorým bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietnutá proti žalovanej ako povinnej na základe rozhodcovského rozsudku, s odôvodnením, že
exekučný titul - rozhodcovský rozsudok má vady z materiálnej stránky a bol vydaný na základe zmluvy
o úvere č. 508500513, ktorá obsahuje neprijateľné podmienky, a teda neplatné a konštatoval rozpor
exekučného titulu s ust. § 52 a nasl. ustanovenia Občianskeho zákonníka, pre ktoré skutočnosti nebolo
vydané poverenie na vykonanie exekúcie, tak je zrejmé, že postupom vykonávaného dokazovania súd
prvej inštancie tak žalobcovi, ako aj žalovanej vytvoril rovnaké možnosti na uplatňovanie, ako aj ochranu
práv a oprávnených záujmov, a preto nebolo možné dospieť k záveru o zásahu do uplatnených práv
žalobcu v zmysle Nariadenia.

27. Krajský súd uvádza, že pokiaľ aj žalovaná neuplatnila námietky, tak opätovne, ak okresný súd
ex offo prihliadol na ochranu žalovanej ako spotrebiteľa, uvedený postup nebol v rozpore ani so
zrušujúcim uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Co/5/2016 zo dňa 2.6.2016, ani s vyvíjajúcou sa
rozhodovacou činnosťou všeobecných súdov, za vzatia do úvahy Spoločného stanoviska Najvyššieho
súdu SR zo dňa 20. októbra 2015 pod č. 93. Krajský súd zvýrazňuje, že práve s ohľadom na princíp
právnej istoty, ktorý spočíva v zabezpečení jednotného rozhodovania súdov v totožných či obdobných
veciach, potom nielen okresný súd, ale aj Krajský súd v Žiline ako súd odvolací bol povinný rešpektovať
relevantnú judikatúru, ako aj prijaté zjednocujúce stanovisko Najvyššieho súdu SR.

28. Okresný súd preto v rámci napadnutého rozsudku postupoval v súlade nielen so zrušujúcim
uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Co/5/2016 zo dňa 2.6.2016, ale vychádzal aj zo Spoločného
Stanoviska občiansko-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a obchodno-právneho
kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. októbra 2015 k postupu súdov nižšieho stupňa
vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa, publikované
v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR 8/2015 pod č. 93, podľa ktorého „I. Ak
navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu
procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že: 1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci
vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento
ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom
má nárok základ; 2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu,
súd pristúpi k prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc
ich rozsah a povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to
z vykonaného dokazovania vyplynie. II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať
až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola
zmenka vystavená. III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez
ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností
prípadu posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak
výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje“, keď zabezpečil prieskum nároku
uplatneného žalobcom v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má žalovaný nárok
svoj základ, a to v situácii, ak žalobca ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku predložil súdu zmenku.
Teda na bližšie zistenie povahy subjektov pôvodného záväzkového vzťahu ako aj z dôvodu komplexného
posúdenia existencie záväzkového vzťahu ako spotrebiteľského, súd prvej inštancie v konaní zabezpečil
exekučný spis súvisiaci so zmluvou, ktorá bola označená číslom zmluvy na origináli zmenky, a ktorá bola



uzavretá medzi žalovanou ako dlžníkom a prvým majiteľom zmenky ako veriteľom, z ktorého okresný
súd zistil spotrebiteľský charakter predmetnej zmluvy.

29. V konkrétnych podmienkach danej veci odvolací súd zvýrazňuje tie zistenia a závery okresného
súdu, ktoré v súvislosti s predtým vedeným exekučným konaním voči žalovanej sp. zn. 16Er/883/2011,
viedli k zamietnutiu uplatneného nároku žalobcu vo zvyšnej časti a určenia zmluvnej podmienky v čl. 13
všeobecných podmienok úverovej spotrebiteľskej zmluvy č. 508500513 zo dňa 2.7.2010 za neprijateľnú
zmluvnú podmienku v celom rozsahu a pre neprijateľnosť za neplatnú zmluvnú podmienku v celom
rozsahu, ak bolo zrejmé postavenie žalovanej ako spotrebiteľa v úverovom vzťahu s predchádzajúcim
majiteľom zmenky zabezpečovacej poskytnutý spotrebiteľský úver. Bolo preukázané, že zmenka sa
kauzálne týkala a mala zabezpečovať poskytnutý spotrebiteľský úver a z dokazovania dostatočne
vyplynul záver okresného súdu, že malo ísť o úver bez úrokov a poplatkov, pre chýbajúce zákonné
náležitosti vyžadované pri úveroch poskytovaných spotrebiteľom.

30. Vychádzajúc aj z uvedeného spoločného stanoviska, aj keď v rozhodnom období (do 31.12.2010)
samotné vystavenie zmenky v spotrebiteľských vzťahoch bolo povolené, rovnako tak indosácia
zmenky zabezpečovacej spotrebiteľský úver, v danej veci bolo dôvodné poskytnutie ochrany súdom
prostredníctvom právnej úpravy o ochrane spotrebiteľa. V tomto smere odvolací súd zhodne so
spoločným stanoviskom zdôrazňuje, že „Ani nariadenie ani OSP neobmedzuje odporcu v tom, aké
námietky môže uplatniť. Ak by vzhľadom na uplatnené námietky odporcu súd dospel k záveru, že
navrhovateľ vedome konal na škodu odporcu ako dlžníka z indosovanej zmenky, pretože pri nadobudnutí
zmenky, na ktorej je uvedené číslo spotrebiteľskej zmluvy vedel, že sa jedná o zmenku na rad, ktorá v
zásade zbavuje dlžníka možnosti uplatniť voči novému majiteľovi zmenky námietky v zmysle § 17 ZZŠ a
z údaju o čísle zmluvy (tzv. hodnotová doložka, ktorá informuje o kauzálnom vzťahu vedúcemu k použitiu
zmenky a okolností svojich vzťahov k remitentovi musel vedieť, že zmenka sa týka spotrebiteľského
vzťahu), výkon práva navrhovateľa by tak vzhľadom na konkrétne zistené okolnosti bol v rozpore s
dobrými mravmi podľa ust. § 3 OZ, ako aj so ZSÚ v znení platnom do 31.12.2010, pretože indosácia
zmeniek zabezpečujúcich záväzok dlžníka zo spotrebiteľskej zmluvy v posudzovaných okolnostiach
predmetných prípadov bola v rozpore s ust. § 4 ods. 7 citovaného zákona v znení platnom do 31.12.2007;
toto platí aj pre ust. § 4 ods. 6, 7 cit. zákona v znení platnom od 1.1.2008 do 31.12.2010“.

31. „Pokiaľ by sme dospeli k záveru, že pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky súd
nemá možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných
podmienok či zhodnotiť platnosť zmenky samotnej, išlo by o neprijateľné zníženie právnej ochrany
prináležiacej spotrebiteľovi a o porušenie zásady efektivity. Rigidná aplikácia ust. § 17 ZZŠ by spôsobila
spotrebiteľovi neprimerané ťažkosti pri až následnom možnom domáhaní sa ochrany svojich práv (ust.
§17 obsahuje úpravu, podľa ktorej kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré
sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ
pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka). Prijatie výkladu smerujúceho k povinnosti
spotrebiteľa bez výhrad uspokojiť veriteľa - nadobúdateľa indosovanej zmenky a až následne ho žalovať
o náhradu škody, s povinnosťou v takomto konaní dokazovať, že nadobúdateľ zmenky konal vedome
na škodu dlžníka, by v konečnom dôsledku viedlo k prenosu povinnosti na spotrebiteľa spôsobom, ktorý
je podľa právnej úpravy ochrany spotrebiteľa neprijateľný“.

32. „Určujúcim pri hľadaní práva má byť, že v každej veci je potrebné vychádzať z individuálnych
okolností každého jednotlivého prípadu, ktoré vychádzajú zo skutkových zistení všeobecných súdov.
Je povinnosťou všeobecného súdu zohľadniť všetky relevantné individuálne okolnosti súdenej veci a
prihliadnuť na ne aj cez prizmu dobrých mravov, keďže nesúlad právneho úkonu s nimi vedie k jeho
neplatnosti. Povinnosť všeobecného súdu posúdiť uplatnený nárok aj z hľadiska súladu s dobrými
mravmi je zvýraznená v tých prípadoch, keď ju účastník konania výslovne namieta, musí však na
ňu prihliadať aj v prípadoch, kedy takýto rozpor zistí súd sám pri prieskume ex officio, keďže na
absolútnu neplatnosť úkonu súd musí prihliadať ex lege. Dobré mravy pôsobia ako korektív najmä v
takých situáciách, kedy sú práva a povinnosti strán právneho vzťahu v zjavnej nerovnováhe. Sociálno-
právne chápanie zmluvnej slobody sa môže uplatniť len za predpokladu približne vyváženého pomeru
síl účastníkov zmluvy a len za tohto predpokladu sa môže stať prostriedkom primeraného vyrovnania
záujmov, ako už bolo vyslovené niekoľkokrát aj v rozhodnutiach Ústavného súdu SR“.



33. Okresný súd správne postupoval, ak v súvislosti s uplatnenou pohľadávkou zo zmenky, ktorá bola
vystavená dňa 02. júla 2010 na zmenkovú sumu 112 Eur, pričom do jej textu bol poňatý záväzok
žalovanej zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu
s 0,25% denným úrokom od 25. novembra 2010, túto pohľadávku podrobil prieskumu na základe
nariadeného pojednávania, ktorý prieskum bol v súlade aj s vyvíjajúcou sa rozhodovacou činnosťou
všeobecných súdov, za vzatia do úvahy aj Spoločného Stanoviska občiansko-právneho kolégia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a obchodno-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 20. októbra 2015, aby sa tak zabezpečil princíp právnej istoty pri rozhodovaní v
druhovo rovnakých veciach, ktorý princíp právnej istoty patrí k základným znakom právneho štátu,
ktorým právnym štátom nepochybne je aj Slovenská republika.

34. S poskytnutím spotrebiteľského úveru veriteľ smel prijať od dlžníka zmenku na zabezpečenie
svojho nároku zo spotrebiteľského úveru, len ak by išlo o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma
v čase vyplnenia bola maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a
príslušenstva vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru, keď príslušenstvom
sa zo zákona rozumelo vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere. Obsah úverovej zmluvy bol formulovaný tak, že dochádzalo k narušeniu rovnováhy medzi
právami a povinnosťami zmluvných strán, najmä v časti zabezpečovacích prostriedkov bol koncipovaný
v prospech veriteľa bez toho, že by zabezpečoval minimálne právne prostriedky na ochranu dlžníka.
Obsah celej zmluvy a jej účel, ktorý sa premietol do výšky jednotlivých sankcií, poplatkov, zmluvných
pokút, vrátane dohody o vyplnení blankozmenky sa prieči dobrým mravom. Dohodu o vyplňovacom
práve k zmenke nemožno považovať za podmienku individuálne dojednanú, a táto vo svojom dôsledku
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov v neprospech spotrebiteľa, čo
spôsobuje neplatnosť tohto dojednania podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. V prípade, ak
je neplatná dohoda o vyplňovacom práve zmenky, právo na vyplnenie zmenky remitentovi nevzniklo.
Pokiaľ došlo veriteľom k vyplneniu zmenky, a to napriek tomu, že právo na jej vyplnenie remitentovi
nevzniklo a následne remitent postúpil práva zo zmenky na tretiu osobu, veriteľ svojim postupom
zásadným spôsobom zhoršil právne postavenie žalovanej ako spotrebiteľa, a preto nebolo možné na
základe takto vystavenej zmenky úspešne sa domáhať akýchkoľvek práv. Za tohto dôkazného stavu v
predmetnej sporovej právnej veci nebolo možné nárokom žalobcu poskytnúť právnu ochranu v zmysle
podanej žaloby, rovnako nebolo možné vychádzať len z pohľadávky na základe predloženej zmenky bez
prihliadnutia na ďalšie skutkové a právne okolnosti, ktoré v konaní vyšli najavo, a to procesne prípustným
spôsobom, za rešpektovania rozsahu súdnej ochrany žalovanej ako spotrebiteľa vyžadovanej právnym
poriadkom SR a Európskej únie.

35. Posudzované rozhodnutie okresného súdu tak z procesného, ani vecno-právneho hľadiska
nevybočilo z rámca daného právnou úpravou aplikovanou okresným súdom, relevantnou pre
rozhodnutie v danej veci aj s vyššie uvádzaným Spoločným Stanoviskom NS SR.

36. Pokiaľ vznášal žalobca v podanom odvolaní aj právnu argumentáciu vo vzťahu k Spoločnému
stanovisku Najvyššieho súdu SR pod č. 93/2015, krajský súd uvádza, že práve princíp právnej istoty
ako znak právneho štátu, ktorým nepochybne Slovenská republika je, si vzhľadom k rozdielnosti
rozhodovacej činnosti všeobecných súdov vyžadoval zaujať zjednocujúci postoj k právnej ochrane
spotrebiteľa v takomto druhu vyvolaných súdnych sporov s uplatneným nárokom zo zabezpečovacej
zmenky, a ak sa týchto právnych záverov Najvyššieho súdu SR držal v rámci rozhodnutia okresný súd
a vo vyvolanom odvolacom konaní aj krajský súd, tak tento postup je zákonným postupom bez ohľadu
na rozhodovaciu činnosť iných súdov, súdov iných štátov, na ktoré odkazoval žalobca v odvolaní.

37. V konaní pred krajským súdom neboli zistené dôvody pre zmenu napadnutého rozsudku okresného
súdu a ani pre jeho zrušenie a vrátenie súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, preto vo vyvolanom
odvolacom konaní bol rozsudok okresného súdu (v spojení s opravným uznesením) v napadnutých
výrokoch potvrdený.

38. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení
s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. Vzhľadom k výsledku tohto odvolacieho konania bolo zrejmé, že
úspešnou stranou sporu bola žalovaná, ktorá sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila, pričom z
obsahu spisu vznik trov tohto odvolacieho konania žalovanej nevyplýval, preto o nároku na náhradu



trov tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté tak, že žalovaná nemá nárok na náhradu trov tohto
odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.



Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.