Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 2CoE/52/2013 z 14. 5. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 14. mája 2013, sp. zn. 2CoE/52/2013, ECLI:SK:KSKE:2013:7105206929.1 Krajský súd Košice | 2CoE/52/2013 | ECLI:SK:KSKE:2013:7105206929.1 | 2013-05-14 | Uznesenie Oblasť práva: Rodinné právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 219 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/92f9b32c-78fd-48ff-810e-30b605881381 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2013:7105206929.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2CoE/52/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7105206929
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oto Jurčo
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7105206929.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava,
IČO: 35 807 598, zastúpeného spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO:
36 864 421, proti povinnému: U. U., O.. X.XX.XXXX, Ť. XXXX/XX, M., o vymoženie 1.433,97 eur
s príslušenstvom, vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Ing. Karolom Mihalom, Exekútorský úrad
Košice, Moyzesova 34, Košice, pod č.k. EX 729/2005, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Košice I zo dňa 27.06.2012 č.k. 17Er/490/2005-13, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Z a m i e t a návrh oprávneného na prerušenie konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením vyhlásil exekúciu za neprípustnú, exekúciu zastavil a o
trovách exekúcie rozhodne samostatným uznesením.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že na základe návrhu oprávneného a žiadosti súdneho
exekútora súd v konaní vydal dňa 30.03.2005 poverenie na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora
Ing. Bc. Karola Mihala na vymoženie peňažnej pohľadávky od povinného vo výške 1.433,97 eur
s príslušenstvom, na základe vykonateľnej notárskej zápisnice Notárskeho úradu JUDr. Jarmily
Kováčovej, Bratislava sp. zn. N 4736/2004, NZ82699/2004 zo dňa 17.11.2004.

Z obsahu uvedenej notárskej zápisnice súd prvého stupňa zistil, že v zmluve o úvere č. 9040285
uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 23.04.2004, povinný splnomocnil Mgr. Tomáša Kušníra,
advokáta na spísanie predmetnej notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene
uznal záväzok z uvedeného úveru tak, aby notárska zápisnica bola vykonateľným exekučným titulom na
súdny výkon rozhodnutia, príp. exekúciu .Podpis advokáta Mgr. Tomáša Kušníra, ako splnomocneného
zástupcu povinného v notárskej zápisnici, je na zmluve vopred predtlačený, ktorý na základe takto
udeleného splnomocnenia uznal dlh za povinného voči oprávnenému vo výške 1.590,35 eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 0,25% denne zo sumy 1.433,97 eur od 12.8.2004 do zaplatenia.

Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa § 22 ods.1,2 ,§ 23,§ 37 ods.1 zákona č. 40/1964 Z.z.
Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov( ďalej len OZ), § 41 ods. 2 písm. c/, § 57 ods.
1 písm. g/, ods. 2, § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(ďalej len Exekučný poriadok), § 323 ods.1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka a uviedol, že
splnomocnenie udelené povinným advokátovi Mgr. Tomášovi Kušnírovi priamo v zmluve o úvere v deň
podpisu zmluvy nie je platným právnym úkonom povinného a Mgr. Tomáš Kušnír nemohol pred notárom
platne a v mene povinného vyhlásiť uznanie záväzku z úverovej zmluvy a súhlas s vykonateľnosťou



notárskej zápisnice pre rozpor záujmov zástupcu a zastúpeného podľa § 22 ods. 2 OZ. Rozpor je daný
tým, že advokát, ktorý mal povinného pri uznaní dlhu a spísaní notárskej zápisnice ako exekučného
titulu zastupovať, bol určený priamo v zmluve o úvere veriteľom - oprávneným, a povinný nemal
možnosť ovplyvniť výber právneho zástupcu a dopredu súhlasil so spísaním notárskej zápisnice, aj keď
v čase uzatvárania zmluvy nebolo isté, či bude mať dlh alebo nie. Preto prvostupňový súd považoval
takéto plnomocenstvo za uzavreté bez slobodnej vôle povinného a pre konflikt záujmov za absolútne
neplatné s poukazom na ustanovenie §39 OZ. Na základe uvedeného, exekučný titul -notárska
zápisnica , spísaná s advokátskym koncipientom Mgr. Tomášom Kušnírom, je neúčinná a nemôže
byť podkladom exekúcie vedenej proti povinnému. Nad rámec uvedeného prvostupňový súd poukázal
na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 12.3.2010, sp.zn. 14CoE49/2010, citovaného v
uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky z 9.9.2010, č.k. II. ÚS 358/2010-13, v ktorom uviedol,
že spísaná notárska zápisnica, aj v hypotetickom prípade platne udeleného plnomocenstva, by nebola
spôsobilým exekučným titulom. V zmluve o úvere sa zmluvné strany dohodli, že zmluvný vzťah sa bude
spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka. Odvolací súd konštatoval nezákonnosť uplatneného
nároku oprávneného aj z dôvodu, že predmetná notárska zápisnica, ktorá je exekučným titulom, je v
rozpore s ustanovením §323 ods.1 Obchodného zákonníka, pretože ako je zo znenia tohto zákonného
ustanovenia zrejmé, písomne možno uznať len určitý záväzok. V čase spísania zmluvy o úvere , v ktorej
bolo udelené plnomocenstvo, ktorým sa mal v budúcnosti uznať záväzok z úveru , ešte nemohlo byť
účastníkom známe právo( záväzok), ktorého sa vyhlásenie dlžníka malo dotýkať. Pokiaľ teda dlžník už v
čase uzavretia zmluvy o úvere uznal svoj dlh, ktorý do budúcna mal ( mohol) vzniknúť za predpokladu, ak
by sa dostal do omeškania so splácaním úveru, s tým, že v čase uznania nemohla byť dlžníkovi známa
výška dlhu, teda rozsah jeho omeškania, ako ani to či vôbec k omeškaniu dôjde, je nesporné, že takýmto
úkonom dlžník uznal záväzok(resp. jeho časť) , ktorý však v čase uznania neexistoval. Uvedená klauzula
v takom znení , ako je v notárskej zápisnici, ktorá ma byť exekučným titulom obsiahnutá, je v rozpore
s ustanovením § 323 ods.1 Obchodného zákonníka v spojení s ustanovením § 574 ods.2 OZ, pretože
dlžník písomne uznal svoj peňažný záväzok, ktorý nebol v čase uznania určitý, teda známa jeho výška
a preto prvostupňový súd dospel k záveru, že predložený exekučný titul nie je spôsobilým exekučným
titulom podľa § 41 ods.2 písm. c) Exekučného poriadku a preto exekúciu vyhlásil za neprípustnú a ju
zastavil podľa ustanovenia § 57 ods.1 písm. g) Exekučného poriadku. O trovách exekúcie prvostupňový
súd rozhodne po tom, ako súdny exekútor vyčísli ich výšku v prípade, že si ich uplatní a vyčíslenie
trov exekúcie doručí prvostupňovému súdu spolu s exekučným spisom, resp. oznámi súdu, že si trovy
exekúcie neuplatňuje.

Proti tomuto rozhodnutiu v celom rozsahu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal,
aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie,
alebo alternatívne, aby konanie podľa § 109 ods. 1 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku prerušil
a Súdnemu dvoru ES na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložil prejudiciálne
otázky v znení: 1. Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny
úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú
osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci
zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť
exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto zmluvy? 2. Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv
EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne
ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči
spotrebiteľovi?

Oprávnený ďalej namietal, že súd prvého stupňa rozhodol nad rámec zverenej právomoci, svojím
postupom odňal možnosť účastníkovi konať pred súdom, nedostatočne zistil skutkový stav a vec
nesprávne právne posúdil. Vo vzťahu k uvedenému poukázal na to, že exekučný súd sa postavil do
pozície orgánu, ktorý vykonal preskúmavanie exekučného titulu metódou, ktorá mu v rámci zverenej
právomoci ako exekučnému súdu neprináleží. Podľa jeho názoru exekučný súd nie je legitímne schopný
vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom
takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa. K takémuto revíznemu postupu
došlo navyše za situácie, kedy už exekučný súd preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom s
výsledkom absolútnej nerozpornosti (§ 44 ods. 2 Exekučného súdu) a kedy notár pri výkone svojej moci
ex offo posúdil súlad úkonu obsahujúceho právny záväzok a súhlas s vykonateľnosťou so zákonom
a dobrými mravmi (§ 36 ods. 1 Notárskeho poriadku). Poukázal na možnosť vykonania exekúcie aj



na podklade notárskej zápisnice, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.
Základnou vlastnosťou notárskej listiny je jej vierohodnosť. Notár poskytuje účastníkom garanciu, že
jej obsah sa nebude dodatočne meniť. Všeobecný súd nedisponuje právomocou umožňujúcou mu
zasahovať do tejto garancie ovplyvňovaním výkonu práva vyplývajúceho z obsahu notárskej listiny.
Podotkol, že všeobecný súd v danej veci nebol povinný zaoberať sa skúmaním, či notárska zápisnica
bola vydaná v súlade s platnými predpismi. Zdôraznil, že povinnému nič nebránilo využiť možnosť
domáhať sa nápravy cestou zrušenia zápisnice de iure, alebo domáhať sa náhrady škody. Pokiaľ
takto nepostupoval, nie je možné za súčasného stavu zvrátiť účinky notárskej zápisnice v konaní
pred exekučným súdom. Vzhľadom na to, že platná notárska zápisnica má rovnaké účinky ako
rozsudok všeobecného súdu, exekučný súd musí s takýmto titulom nakladať rovnako ako s rozsudkom
všeobecného súdu, v opačnom prípade by porušil zásadu rovnocennosti. Exekučný súd nedisponuje
právomocou rušiť či meniť obsah notárskej listiny, ktorá je exekučným titulom. Svojím postupom porušil
princíp legality, zásadu začatia konania na návrh, rovnosť účastníkov konania, právo na spravodlivý
proces a dvojinštančnosť súdneho konania. Exekučný súd zaobchádzal odlišne s povinným na strane
jednej a oprávneným na strane druhej, kedy povinný mal zabezpečený výkon všetkých práv a oprávnený
mal v konaní pred exekučným súdom výrazne nevýhodné postavenie, a to z dôvodu jeho postavenia
ako obchodnej spoločnosti podnikajúcej v oblasti poskytovania krátkodobých úverov. Namietal, že
oprávnený nemal možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom
pre rozhodnutie exekučného súdu o jeho právnom postavení a nemal možnosť ani ovplyvniť prípravu
obsahu rozhodnutia exekučného súdu. Povinnému však dal nezákonne dodatočnú príležitosť na to,
aby bez existencie akýchkoľvek obáv z reakcie oprávneného, došlo k zmareniu exekúcie. Uviedol, že
je voči povinnému v pozícii veriteľa, ktorému nebol uhradený jeho legitímny dlh a nútene ho preto
voči povinnému vymáha. Exekučný súd vylúčil akúkoľvek možnosť podania opravného prostriedku vo
vzťahu k meritu veci, čím porušil zásadu dvojinštančnosti súdneho konania. Tvrdil, že plnomocenstvo
nie je vôbec možné považovať za neprijateľnú podmienku. Povinný mohol plnomocenstvo v zmysle
ustanovenia § 33b ods. 1 písm. b/ OZ kedykoľvek odvolať. Plnomocenstvo nie je zmluvným ustanovením
a nemožno naň preto aplikovať právnu úpravu neprijateľných zmluvných podmienok obsiahnutú v
ustanovení § 53 Občianskeho zákonníka. Poukázal na to, že plnomocenstvo udelené v zmluve o
úvere je dostatočne určité a zrozumiteľné, pričom právny poriadok nevylučuje možnosť uznať dlh v
čase jeho vzniku, teda napr. súčasne s uzatvorením zmluvy, na základe ktorej dlh vzniká. Udelením
plnomocenstva povinný nestratil právo uznať dlh vo forme notárskej zápisnice. Ak povinný udelil svojmu
zástupcovi plnomocenstvo na zastupovanie vo veci, niet pochýb o tom, že mu udelil plnomocenstvo
na to, aby predmetné úkony urobil predpísaným zákonným spôsobom tak, aby mali všetky náležitosti
platného právneho úkonu. Vytýkal súdu prvého stupňa, že vôbec neuviedol, aký záujem zástupcu bol
v rozpore s ktorým záujmom zastúpeného. Podľa ustanovenia § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka je
na neprípustnosť zastúpenia potrebné, aby išlo o skutočný rozpor v záujmoch zástupcu a zastúpeného
a nie len o dohad, možnú kolíziu záujmov, či vnútorné presvedčenie súdu. Za nesprávny považoval
aj názor súdu prvého stupňa, že notárska zápisnica ako exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm.
c/ Exekučného poriadku musí byť spísaná s oprávneným aj povinným. Takýto záver je v priamom
rozpore so súdnou praxou, konkrétne s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
3Co/7/2007, v zmysle ktorého nemožno súhlasiť s názorom, že účastníkom notárskej zápisnice musí
byť aj oprávnený, teda veriteľ. Upozornil, že nie sú dané dôvody na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú.
Od vydania exekučného titulu, ani od vydania poverenia na výkon exekúcie nenastali žiadne nové
právne ani skutkové okolnosti, ktoré by mali viesť k zmene postoja súdu. Vzhľadom na vyššie uvedené
považoval rozhodnutie súdu prvého stupňa o vyhlásení exekúcie za neprípustnú za nezákonné. Žiadal,
aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil.

Súdny exekútor a povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili.

Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa bolo vydané vyšším súdnym úradníkom a bolo odvolaciemu
súdu predložené na rozhodnutie o odvolaní so stanoviskom sudcu súdu prvého stupňa, ktorý oznámil,
že odvolaniu nemieni vyhovieť v celom rozsahu podľa § 374 ods. 4 O.s.p., preto odvolanie prejednal
odvolací súd.

Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1, 3
O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o také odvolanie podľa



§ 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie, odvolanie
smeruje proti uzneseniu a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

V prejednávanej veci bolo exekučné konanie začaté dňa 09.03.2005, kedy bol súdnemu exekútorovi
doručený návrh na vykonanie exekúcie.

Oprávnený podal odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa vo výroku o vyhlásení exekúcie za
neprípustnú a o zastavení exekúcie, nakoľko bol toho názoru, že notárska zápisnica, ktorá je exekučným
titulom v tomto konaní, je spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych
zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba,
právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou
súhlasila.

Citované zákonné ustanovenie určuje náležitosti notárskej zápisnice (okrem tých, ktoré musí mať podľa
notárskeho poriadku), aby bola exekučným titulom. Predovšetkým musí notárska zápisnica obsahovať
právny záväzok. Záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,
z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone (§ 489 Občianskeho
zákonníka). Inou skutočnosťou, na základe ktorej vzniká záväzok, je aj porušenie povinnosti vyplývajúcej
z už existujúceho záväzkového právneho vzťahu, okrem iného je to aj omeškanie dlžníka.

V posudzovanej veci sa povinný dostal do omeškania s riadnym a včasným plnením záväzku, v dôsledku
čoho oprávnený žiadal zaplatiť dlh naraz a uplatnil si aj zákonné právo na zaplatenie úrokov z omeškania.

Notárska zápisnica má ďalej obsahovať označenie oprávnenej a povinnej osoby, právny dôvod (v danom
prípade je to zmluva o úvere), predmet (plnenie, ktoré má povinný poskytnúť, teda suma, ktorú je dlžný
oprávnenému), čas plnenia, a aby bola exekučným titulom, musí obsahovať aj vyhlásenie povinnej
osoby, že súhlasí s jej vykonateľnosťou.

Z uvedeného vyplýva, že k obsahovým náležitostiam notárskej zápisnice ako exekučného titulu nepatrí
hmotnoprávny úkon, z ktorého vyplýva záväzok povinného voči oprávnenému, teda v posudzovanej veci
zmluva o úvere. To však neznamená, že notárska zápisnica by takýto úkon nemohla obsahovať popri
uznaní záväzku povinným a vyhlásení o jej vykonateľnosti. Obidva tieto úkony je potrebné dôsledne
rozlišovať a navzájom ich nezamieňať, pretože kým účastníkom hmotnoprávneho úkonu (napríklad
v súvislosti so zmenami podmienok úverovej zmluvy, na ktorých sa jej účastníci dohodli v notárskej
zápisnici) musia byť účastníci tohto hmotnoprávneho úkonu, pre uznanie dlhu a súhlas vykonateľnosťou
notárskej zápisnice postačuje prejav dlžníka.

Uznanie dlhu je totiž jednostranným právnym úkonom dlžníka adresovaný veriteľovi, ktorým dáva
veriteľovi najavo, že svoj dlh uznáva. Pre platnosť uznania je potrebná písomná forma, prísľub zaplatenia
dlhu a uvedenie dôvodu dlhu a jeho výšky. Pri splnení týchto zákonných podmienok dochádza k
prerušeniu premlčania a predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Všetky tieto náležitosti písomné
uznanie povinnej prostredníctvom splnomocneného zástupcu v notárskej zápisnici obsahuje.

Súhlas povinného s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je vždy jednostranným prejavom jeho vôle, z
ktorého vyplýva, že súhlasí s tým, aby notárska zápisnica v prípade, že v určenej dobe oprávnenému
určené plnenie neposkytne, bola bez ďalšieho titulom pre vykonanie exekúcie. Tento súhlas s
vykonateľnosťou nemá hmotnoprávnu povahu, pretože nemá za následok vznik, zmenu alebo zánik práv
alebo povinností účastníkov konania, je len jednou z náležitostí stanovených Exekučným poriadkom k
tomu, aby notárska zápisnica mohla byť exekučným titulom.



Pre platnosť notárskej zápisnice, v ktorej dlžník (povinný) uznal svoj dlh voči veriteľovi a súhlasil s
jej vykonateľnosťou, nie je preto potrebná dohoda s veriteľom a neúčasť veriteľa pri spisovaní takejto
notárskej zápisnice nespôsobuje jej neplatnosť. Notárska zápisnica v danej veci je však neplatná z iného
dôvodu, ktorý súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia posúdil a náležite odôvodnil.

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom
sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Predpokladom zastúpenia podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka je spôsobilosť zástupcu na právny
úkon, o ktorý ide, a záujmy zástupcu nesmú byť v rozpore so záujmami zastúpeného. Tento rozpor so
záujmom zastúpeného sa pritom nemusí týkať len právneho úkonu, na ktorý bol zástupca splnomocnený,
ale postačí akýkoľvek stret záujmov zástupcu a zastúpeného, ktorý by mohol vyvolať pochybnosť o tom,
že zástupca bude riadne vykonávať práva a povinnosti vyplývajúce mu zo zastúpenia.

V posudzovanej veci povinný mal v zmluve o úvere splnomocniť advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na
spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal záväzok z úveru tak,
aby sa notárska zápisnica stala titulom pre súdny výkon rozhodnutia alebo pre exekúciu.

Súd prvého stupňa postupoval správne, ak pri preskúmavaní predmetného exekučného titulu a
podmienok, za ktorých bol vydaný, vrátane posudzovania zmluvy o úvere dospel k záveru, že
predmetný exekučný titul bol vydaný na základe plnomocenstva, ktoré povinný udelil Mgr. Tomášovi
Kušnírovi, advokátovi, súčasne v predtlači zmluvy o úvere a teda povinný, ak chcel, aby mu bol
poskytnutý predmetný spotrebiteľský úver, bol nútený súčasne na predtlači zmluvy o úvere podpísať
aj plnomocenstvo pre Mgr. Tomáša Kušníra, v ktorom ho splnomocnil súčasne na spísanie predmetnej
notárskej zápisnice - exekučného titulu. Takéto podmieňovanie poskytovania spotrebiteľského úveru
súčasným uzatvorením plnomocenstva pre Mgr. Tomáša Kušníra súčasne s poverením na spísanie
notárskej zápisnice, ako exekučného titulu, je treba považovať za neprijateľnú podmienku v zmluve
o spotrebiteľskom úvere. Preto správne súd prvého stupňa poukázal na to, že takéto konanie
splnomocneného zástupcu povinného Mgr. Tomáša Kušníra, voči povinnému je v rozpore so zákonom o
advokácii. Naviac, ak nie je preukázané, že podľa § 18 ods. 1, 2 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii dal
povinný Mgr. Tomášovi Kušnírovi skutočne takéto pokyny, ako sú uvedené v predtlači zmluvy o úvere a
či sa Mgr. Tomáš Kušnír mohol riadiť pokynmi povinného pri presadzovaní práv a záujmov povinného
v prejednávanej veci, či povinný s Mgr. Tomášom Kušnírom osobne prejednával spôsob presadzovania
práv a záujmov povinného a vôbec či povinný bol niekedy v kontakte s Mgr. Tomášom Kušnírom.

Európsky súdny dvor vo viacerých svojich rozsudkoch nastolil trend chrániť práva spotrebiteľov ako
slabšej zmluvnej strany extenzívnym spôsobom (napr. rozsudok zo dňa 4.10.2007, Rampin a Dodard, C -
429/05). Súladom exekučného titulu so zákonom treba rozumieť nielen formálne náležitosti exekučného
titulu, ale aj to, či je na jeho základe možné exekúciu vykonať, teda či tu nie sú také zákonné ustanovenia,
ktoré by bránili vykonaniu exekúcie na základe tohto exekučného titulu. Ide napr. o vylúčenie určitých
nárokov z uspokojenia v exekúcii a pod. Môže ísť aj o zákonné ustanovenia, ktoré ukladajú exekučnému
súdu skúmať aj materiálnu správnosť exekučného titulu, teda či nárok priznaný exekučným titulom je
v súlade s právom.

Podľa ustanovenia § 23 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) zastúpenie vzniká na základe zákona
alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.

Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že zastúpenie na základe dohody o plnomocenstve predpokladá
dvojstranný právny úkon, teda dohodu medzi dvomi subjektami a to medzi splnomocniteľom na
jednej strane a splnomocnencom na druhej strane a samotné plnomocenstvo je už iba jednostranným
úkonom, ktorým splnomocniteľ dáva tretím osobám na vedomie, v akom rozsahu je osoba uvedená
v plnomocenstve oprávnená ho zastupovať. Dohoda o plnomocenstve, z ktorej právny vzťah vzniká,



musí teda obsahovať všetky náležitosti dvojstranného právneho úkonu z hľadiska jeho subjektov, ako aj
obsahu. Pokiaľ titulom. má mať takáto dohoda písomnú formu, predpokladá sa prejav oboch zmluvných
strán potvrdený podpisom týchto subjektov.

Správne poukázal súd prvého stupňa na to, že splnomocnenie, ktoré má byť súčasťou notárskej
zápisnice, nie je podpísané účastníkmi dohody o plnomocenstve, keďže na tomto chýba podpis
splnomocniteľa - povinného.

Správne preto súd prvého stupňa uzavrel, že v notárskej zápisnici ako exekučnom titule, ktorú oprávnený
predložil, chýba nepochybný relevantný prejav vôle dlžníka splnomocniť advokáta Mgr. Tomáša Kušníra
na vykonanie vyhlásenia v jeho mene. Už samotná táto skutočnosť predstavuje vadu exekučného titulu,
ktorá bráni v možnosti vydať exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie na základe takejto notárskej
zápisnice.

Odvolací súd z týchto dôvodov už považoval za nadbytočné zaoberať sa ďalšími nedostatkami
exekučného titulu a napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa vo výrokoch o vyhlásení exekúcie za
neprípustnú a o zastavení exekúcie podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil, pretože
predmetná notárska zápisnica nie je spôsobilým exekučným titulom.

Oprávnený podal odvolanie proti napadnutému uzneseniu v celom rozsahu, nakoľko však proti výroku
o trovách exekúcie nič nenamietal, odvolací súd tento výrok tiež potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako
vecne správny.

K návrhu oprávneného na prerušenie tohto exekučného konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/
Občianskeho súdneho poriadku a predloženie veci Súdnemu dvoru Európskej únie na základe článku
267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na rozhodnutie o prejudiciálnych otázok, odvolací súd udáva:

Podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p. súd konanie preruší, ak sa rozhodne, že požiada Súdny
dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy.
Vychádzajúc z citovaného ustanovenia je súd povinný obligatórne prerušiť súdne konanie, ak
rozhodol o tom, že požiada podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní EÚ (pôvodne čl. 234 Zmluvy o
založení Európskeho spoločenstva) Súdny dvor Európskej únie o vydanie rozhodnutia o predbežnej
(prejudiciálnej) otázke. Konanie o predbežnej otázke podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní EÚ (ďalej aj
„ZFEÚ“) má povahu osobitného nesporového a medzitímneho konania, v ktorom Súdny dvor Európskej
únie má právomoc vydať rozhodnutie o výklade zakladajúcich zmlúv Únie, o platnosti a výklade
aktov inštitúcii, orgánov, úradov alebo agentúr Európskej únie, výklade štatútov orgánov zriadených
aktom Rady ES. Konanie o predbežnej otázke pred Súdnym dvorom je inštitútom pôsobiacim v
záujme integrácie a zachovania jednoty európskeho práva. Povinnosť vnútroštátneho súdneho orgánu
požiadať Súdny dvor o vydanie rozhodnutia o predbežnej otázke je zakotvená v druhej vete článku
267 ZFEÚ. Túto povinnosť však nemožno vykladať absolútne, t. j. že vnútroštátny orgán má vždy a
za akýchkoľvek okolností povinnosť požiadať o vydanie rozhodnutia o predbežnej otázke. Zo žiadneho
ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku to taktiež nevyplýva. Zmyslom riešenia predbežnej otázky
nie je rozhodnúť konkrétny spor, ktorý je vo výlučnej kompetencii súdu členskej krajiny, ale zabezpečiť
jednotný výklad komunitárneho práva. Zároveň prejudiciálna otázka nesmie byť zjavne neopodstatnená
a irelevantná vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu a zároveň nesmie ísť o otázku akademickú.

Na základe uvedeného, nakoľko odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanom prípade neexistoval
dôvod obrátiť sa s predbežnou otázkou výkladu úniového práva na Súdny dvor EÚ, návrh oprávneného
na prerušenie konania zamietol.

Odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 36 ods. 5 Exekučného poriadku, podľa ktorého exekučné
konanie nemožno prerušiť. Preto v tomto konaní nie je daný zákonný dôvod na prerušenie exekučného
konania podľa návrhu odvolateľa, podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p..



Prvostupňový súd v uznesení v ktorom bude rozhodovať o trovách prvostupňového konania rozhodne
zároveň aj o trovách odvolacieho konania.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004
Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.