Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 1CoPr/10/2017 z 6. 11. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 6. novembra 2018, sp. zn. 1CoPr/10/2017, ECLI:SK:KSKE:2018:7213201866.2 Krajský súd Košice | 1CoPr/10/2017 | ECLI:SK:KSKE:2018:7213201866.2 | 2018-11-06 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Neplatnosť skončenia pracovného pomeru Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0 Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/4147988b-3bc3-45b7-ae8a-ee78193bb613 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7213201866.2 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1CoPr/10/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7213201866
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7213201866.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a členov senátu
JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Adriany Murínovej v spore žalobcu N. F., F. U. Y. M., M. Č..
XXX/XX, zastúpeného JUDr. Jozefom Koľom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Hutnícka č. 1, proti
žalovanej: RMS Košice s.r.o. so sídlom Vstupný areál U.S. Steel, Košice, IČO: 31 650 015, zastúpenej
JUDr. Vladimírom Balogom, advokátom sú sídlom v Košiciach, Obchodná č. 10, o určenie neplatnosti
okamžitého skončenia pracovného pomeru a iné, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu
Košice II zo dňa 20.03.2017 č.k. 17Cpr/1/2013 - 212 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania.

Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo
strany žalovanej listinou zo dňa 29.11.2012 je neplatné a pracovný pomer žalobcu naďalej trvá, vylúčil
nárok žalobcu na náhradu mzdy na samostatné konanie a žalobcovi priznal náhradu trov konania v
rozsahu 100 %.

2. Týmto rozsudkom rozhodol súd prvej inštancie o návrhu žalobcu na určenie, že okamžité skončenie
pracovného pomeru dané mu zo strany žalovanej na základe listiny zo dňa 29.11.2012 je neplatné.

3. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že žalovaná písomným podaním zo dňa
29.11.2012 okamžite skončila pracovný pomer so žalobcom pre závažné porušenie pracovnej disciplíny,
ktoré bolo doručené žalobcovi dňa 04.12.2012. Vychádzajúc z názoru odvolacieho súdu po vykonanom
dokazovaní dospel k záveru, že K.. L. F. T.. generálny riaditeľ žalovaného mal vedomosť o skutočnostiach
zakladajúcich dôvod pre okamžité skončenie pracovného pomeru žalobcu pred dňom 04.10.2012 a to
už dňom 03.09.2012, kedy mu riaditeľ útvaru Ochrany spoločnosti U.S. Steel, R. Q. oznámil, že žalobca
je podozrivý z krádeže a bola mu zablokovaná vstupná (identifikačná) karta do vyriešenia prípadu.
Podľa názoru súdu od nasledujúceho dňa, t.j. od 04.09.2012 začala žalovanému plynúť dvojmesačná
prekluzívna lehota a v uvedenej lehote mal žalovaný povinnosť ako zamestnávateľ žalobcu vykonať
potrebné šetrenie, či žalobca porušil pracovnú disciplínu a či išlo o porušenie pracovnej disciplíny
závažným spôsobom a podľa výsledku zistenia mal rozhodnúť, či pristúpi k okamžitému zrušeniu
pracovného pomeru. Je preto nepochybné, že žalovaný ako zamestnávateľ získal vedomosť (dozvedel
sa), že žalobca sa dopustil takého konania (rozkrádania), ktoré môže zakladať dôvod k okamžitému
zrušeniu pracovného pomeru už dňom 03.09.2012, preto bolo jeho povinnosťou postupovať v zmysle



§ 4.3. Pracovného poriadku a rozhodnúť o klasifikácii konania a sankcii vo vzťahu k žalobcovi a v
dvojmesačnej lehote rozhodnúť o prípadnom skončení pracovného pomeru okamžitým zrušením. Preto
ak žalovaný doručil žalobcovi rozhodnutie o okamžitom zrušení pracovného pomeru až dňa 04.12.2012,
dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru neuplatnil v subjektívnej lehote dvoch mesiacov, preto
dôvodne sa žalobca domáhal z tohto dôvodu neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru.

4. Výrok o trovách konania odôvodnil súd s poukazom na ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalobcovi
priznal plnú náhradu trov konania.

5. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalovaná. Žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zmenil a žalobu zamietol, prípadne rozhodnutie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
V odvolaní uviedla, že podľa jej názoru súd prvej inštancie neprihliadol pri hodnotení dôkazov na všetky
skutočnosti, ktoré boli preukázané, zistené skutočnosti nesprávne vyložil a dospel na základe toho k
rozhodnutiu, ktoré vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ďalej uviedla, že pokiaľ by súd
bral do úvahy pri posudzovaní skutkového a právneho stavu veci, celý rozsah vykonaného dokazovania,
nebol by dospel k záverom uvedeným vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. S názormi súdu
sa žalovaná nestotožňuje a považuje ich za nesprávne. Podľa jej názoru odvolací súd neakceptoval
svedecké výpovede o momente, kedy sa dozvedela o skutkoch, ktoré boli podkladom pre okamžité
skončenie pracovného pomeru. Výpovede realizované na súde prvej inštancie bezdôvodne, bez
akýchkoľvek dôkazných tvrdení vyhodnotil, že už 03.09.2012 vedel o skutkoch spáchaných žalobcom,
t.j., že už mal preukázateľné vedomosti o dôvode pre okamžité skončenie pracovného pomeru so
žalobcom. Je toho názoru, že predmetné stanovisko opiera len o svoju domnienku. Súd prvej inštancie
opakovane v konaní vypočul svedkov, ktorí potvrdili svoje výpovede z predchádzajúceho pracovného
pomeru. Upozorňuje na to, že vypočúvaní pracovníci Útvaru pre ochranu spoločnosti USSK nie sú v
akomkoľvek pracovnom vzťahu so zamestnancami žalovaného. Konajúci súd je však viazaný právnym
názorom krajského súdu zmenil svoje pôvodné stanovisko a žalobe vyhovel.

6. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie
súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. Žalobca je toho názoru, že krajský súd v zrušujúcom
uznesení správne zistil skutkový stav a tento správne právne posúdil, keď stanovil deň 04.09.2012 ako
začiatok plynutia prekluzívnej lehoty podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce. Rovnako tak súd prvej inštancie
v napadnutom rozhodnutí vec posúdil s právnym názorom odvolacieho súdu.

7. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu
predchádzajúce podľa § 379 v spojení s § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania
postupom podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

8. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav
veci ak dospel k záveru, že žalovaná ako zamestnávateľ získala vedomosť (dozvedela sa), že žalobca
sa dopustil takého konania (rozkrádania), ktoré môže zakladať dôvod pre okamžité zrušenie pracovného
pomeru už dňom 03.09.2012, ktorý následne aj správne právne posúdil ak žalobe vyhovel. Ani počas
odvolacieho konania nedošlo k zmene skutkového ani právneho stavu, preto odvolací súd na skutkové
zistenia a právne normy, ktoré uviedol súd prvej inštancie poukazuje a v celom rozsahu sa s nimi
stotožňuje.

9. K odvolaniu žalovanej je potrebné uviesť, že toto nemožno považovať za dôvodné, ak vychádza z
názoru, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní neprihliadol pri hodnotení dôkazov na všetky skutočnosti,
ktoré boli preukázané a zistené skutočnosti nesprávne vyložil.

10. Podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer
výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.



11. Podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ môže podľa ods. 1 okamžite skončiť pracovný
pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel,
najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako
platia ust. § 63 os. 4 a 5 ZP.

12. Podľa § 141 a ods. 1 Zákonníka práce ak je zamestnanec dôvodne podozrivý zo závažného
porušenia pracovnej disciplíny a jeho ďalší výkon práce by ohrozoval dôležitý záujem zamestnávateľa,
môže zamestnávateľ po prerokovaní so zástupcami zamestnancov zamestnancovi dočasne, najdlhšie
na jeden mesiac, prerušiť jeho výkon práce.

13. Podľa § 141a ods. 2 Zákonníka práce ak zamestnancovi patrí po dobu dočasného prerušenia výkonu
práce náhrada mzdy jeho priemerného zárobku. Ak ide o dôvodné podozrenie zo závažného porušenia
pracovnej disciplíny, zamestnancovi patrí po dobu dočasného prerušenia výkonu práce náhrada mzdy
najmenej v sume 60 % jeho priemerného zárobku; ak sa závažné porušenie pracovnej disciplíny
nepreukázalo, zamestnancovi patrí doplatok vo výške jeho priemerného zárobku.

14. Z hľadiska skutkového stavu bolo v prejednávanej veci zistené, že žalobca sa mal dopustiť porušenia
pracovnej disciplíny tým, že v čase od 16.06.2012 do 27.08.2012 sa mal dopustiť krádeži a to tak, že
z objektu žalovanej vynášal a kolegom pomáhal vynášať rôzne materiáli. Žalobcovi bolo umožnené na
Útvare pre ochranu spoločnosti dňa 03.09.2012 vyjadriť sa k prípadnému porušeniu pracovnej disciplíny.
Po podaní vysvetlenia bola žalobcovi zablokovaná vstupná (identifikačná) karta a ako vyplynulo z
výsluchu svedka R.. R. Q., riaditeľa Oddelenia pre ochranu spoločnosti U.S. Steel, Košice s.r.o., o čom
informoval aj nadriadeného žalobcu generálneho manažéra K.. L. F. T.., ktorému mal oznámiť informáciu,
že žalobca je podozrivý z krádeže a vstupná karta mu bude zablokovaná do vyriešenia prípadu. Žalovaná
nasledujúceho dňa 04.09.2012 žalobcovi dočasne prerušila výkon práce podľa § 141a Zákonníka práce
a písomne mu oznámila, aby nenastúpil do práce z dôvodu prekážky v práci na strane zamestnávateľa.

15. Pre začiatok plynutia dvojmesačnej lehoty podľa ust. § 68 ods. 2 Zákonníka práce nie je rozhodujúce,
kedy zamestnávateľ zistil dôvod na okamžité zrušenie pracovného pomeru, ale postačuje iba - ako
vyplýva z tohto ustanovenia, aby zamestnávateľ získal vedomosť (dozvedel sa), že sa zamestnanec
dopustil takého konania, ktoré môže zakladať dôvod na okamžité zrušenie pracovného pomeru.

16. Ak po vypočutí žalobcu Útvarom ochrany spoločnosti dňa 03.09.2012 dospel žalovaný ako
zamestnávateľ žalobcu k záveru, že žalobca je dôvodne podozrivý zo závažného porušenia pracovnej
disciplíny (pre skutok, ktorého sa mal dopustiť v čase od 16.06.2012 do 27.08.2012 a pre ktorý s ním aj
ukončil okamžite pracovný pomer) a z tohto dôvodu mu aj dočasne prerušil výkon práce, treba mať za
to, že žalovaná ako zamestnávateľ sa o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru dozvedela
najneskôr dňa 03.09.2012, t.j. pred tým, ako mu dočasne prerušila výkon práce. Je tomu tak preto, že
zamestnávateľ môže dočasne prerušiť výkon práce zamestnancovi podľa § 141a Zákonníka práce iba
za predpokladu, že zamestnanec je dôvodne podozrivý zo závažného porušenia pracovnej disciplíny.

17. Je nesporné, že v prejednávanej veci žalovaná ako zamestnávateľ žalobcu mala vo vzťahu k
žalobcovi dôvodné podozrenie, že ten závažne porušil pracovnú disciplínu, čo sa prejavilo tým, že mu
dočasne prerušila výkon práce. Následne od tohto zistenia mala žalovaná v dvojmesačnej lehote podľa
ust. § 68 ods. 2 Zákonníka práce vykonať potrebné šetrenie, či žalobca skutočne porušil pracovnú
disciplínu a či išlo o porušenie pracovnej disciplíny závažným spôsobom. Z uvedeného dôvodu preto
nemožno súhlasiť s názorom žalovanej, že o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru sa
dozvedela až dňom 04.10.2012, kedy jej boli Útvarom ochrany spoločnosti U.S. Steel Košice s.r.o.
oznámené výsledky vyšetrovania.



18. Nemožno preto súhlasiť s názorom žalovanej v tom, že „pri podaní vysvetlenia žalobcom 03.09.2012
nebolo ešte ukončené vyšetrovanie a teda v tom čase nemali, nezískali ešte jeho vedúci (nadriadení)
vedomosť o skutočnostiach zistených šetrením, o ktorých sa dozvedeli až po predložení záverečnej
správy 04.10.2012“, nakoľko ako bolo uvedené, pre začiatok plynutia dvojmesačnej lehoty nie je
rozhodujúce kedy zamestnávateľ dôvod okamžitého zrušenia zistil, t.j. kedy Útvar ochrany spoločnosti
ukončil vyšetrovanie prípadnej trestnej činnosti zamestnancov, ale rozhodujúca bola okolnosť, kedy
žalovaná ako zamestnávateľ získala vedomosť (dozvedela sa), že žalobca sa dopustil takého konania,
ktoré môže zakladať dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru.

19. Je nesporné, že žalovaná získala vedomosť o tom, že žalobca sa dopustil konania, ktoré môže
zakladať dôvod na okamžité zrušenie pracovného pomeru, ak pre dôvodné podozrenie zo závažného
porušenia pracovného disciplíny mu prerušila výkon práce v zmysle cit. ust. § 141a Zákonníka práce. Z
uvedeného dôvodu sú preto bez významu aj úvahy žalovanej o tom, že zamestnanci Útvaru pre ochranu
spoločnosti U.S. Steel Košice nie sú v akomkoľvek pracovnom vzťahu s jej zamestnancami.

20. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že nie sú dané žalovanou uvádzané odvolacie dôvody
spočívajúce v nesprávnych skutkových zisteniach a v nesprávnom právnom posúdení veci, preto
odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

21. Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p., podľa
ktorých právo na náhradu trov odvolacieho konania má úspešný účastník, v danom prípade žalobca,
preto mu súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

22. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak



a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).