{"guid": "1d23516a-2eb0-42f2-b414-22c65aa5b6ea:3d9edc89-2fd4-4de4-8f33-d004257b2395", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2019:8416010291.2", "spisova_znacka": "5To/50/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 5To/50/2018 z 19. 3. 2019", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 19. marca 2019, sp. zn. 5To/50/2018, ECLI:SK:KSPO:2019:8416010291.2", "identifikacne_cislo": "8416010291", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Elena Ondrišová", "sudca_id": 202, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-elena-ondrisova-202", "datum_vydania": "2019-03-19", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Všeobecne nebezpečné a proti životnému prostrediu"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/300", "nazov": "TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-360.odsek-2", "nazov": "§ 360 ods. 2 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-360.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-360"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/300#paragraf-360"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3d9edc89-2fd4-4de4-8f33-d004257b2395", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2019:8416010291.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2019:8416010291.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2019:8416010291.2/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5To/50/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8416010291
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Rešatková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8416010291.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Evy Rešatkovej a sudcov JUDr. Evy
Pirkovskej a Mgr. Iva Maruščáka na verejnom zasadnutí konanom dňa 20.03.2019 v Prešove takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 2 Tr. poriadku na podklade odvolania okresného prokurátora   z r u š
u j e   v rozsudku Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 1T/64/2016 zo dňa 14.06.2018 výrok o treste.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku

obžalovanému R. W. - nar. XX.XX.XXXX v K., trvale bytom B.
M., č. XXX, okr. K., t. č. vo väzbe v inej
trestnej veci

u k l a d á

podľa § 360 ods. 2 Tr. zákona  s  použitím § 42 ods. 1, § 41 ods. 1, § 37 psím. h/, m/,  § 38 ods. 4 Tr.
zákona súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 30 (tridsať) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona pre výkon uloženého trestu odňatia slobody ho zaraďuje do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona   z r u š u j e   výrok o treste v rozsudku Okresného súdu Kežmarok sp.
zn. 7T 15/2018 zo dňa 29.03.2018, ktorým mu  bol za prečin podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zákona
uložená trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov so zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok
nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 319 Tr. poriadku   z a m i e t a  odvolanie obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok
sp. zn. 1T/64/2016 zo dňa 14.06.2018.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 1T/64/2016 zo dňa 14.06.2018 bol obžalovaný R. W.
uznaný vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b/, e/ Tr. zákona s
poukázaním na § 139 ods. 1 písm. e/ a § 122 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona na tom skutkovom základe, že



-dňa 28. 1. 2016 v čase medzi 12:30 hod. a 13:00 hod., počas verejného zasadnutia konaného na
Okresnom súde v Kežmarku, ul. Trhovište č. 16, pod sp. zn. 1Nt 1/2012, predmetom ktorého bol návrh na
obnovu konania vo veci odsúdenia obvineného R. W. pre zločin obmedzovania osobnej slobody podľa
§ 183 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Trestného zákona a zločin porušovania domovej slobody podľa § 194
ods. 1, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona, sa vyhrážal prítomnej svedkyni V. X.j, nar. XX.X.XXXX, že jej
ešte ukáže, keď sa vráti z výkonu trestu odňatia slobody, vulgárne jej nadával a svojmu bratovi B. W.
prítomnému na verejnom zasadnutí nahlas kričal, aby svedkyni V., nar. XX.X.XXXX dolámal nohy, keď
príde domov, pričom tohto konania sa dopustil za prítomnosti samosudcu a zapisovateľky Okresného
súdu v Kežmarku, prokurátora Okresnej prokuratúry v Kežmarku a obhajcu,

za čo mu bol podľa § 360 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 37 písm. h/, m/, § 38 ods. 2, 4, § 41 ods. 1 a §
42 ods. 1 Tr. zákona uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 20 mesiacov, pre výkon ktorého
bol podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona bol zároveň zrušený výrok o treste v rozsudku Okresného súdu Kežmarok
sp. zn. 7T/15/2018 zo dňa 29.03.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29.03.2018 a ktorým bol
obžalovanému uložený trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov nepodmienečne so zaradením do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, s tým, že ostatné výroky ostávajú
nedotknuté.

Proti tomuto rozsudku podali odvolanie ihneď po jeho vyhlásení obžalovaný proti výroku o vine a treste
a prokurátor proti výroku o treste.

Z dodatočne predložených dôvodov odvolania obžalovaným vyplýva, že nie je pravdou, aby sa mal
dopustiť trestného činu nebezpečného vyhrážania a ešte priamo na hlavnom pojednávaní. Vyslovil slová,
ale takto „veď počkajte, keď sa vrátim z basy, ja to tak nenechám a budem sa súdiť dovtedy, pokiaľ
neočistím svoje meno“ a nie tak, ako to uvádza súd, že chcel ublížiť fyzicky niekomu. Keby chcel ublížiť
poškodenej, tak by to urobil, keď sa vrátil z výkonu trestu  dňa 01.07.2017, alebo by to mohol urobiť jeho
brat. Ale ani jeden z nich na takúto vec nemyslel. Bol teda nevinne odsúdený za niečo, čo nespáchal.

Prokurátor v dodatočne predložených dôvodoch odvolania  po rekapitulácii výrokov o vine a treste
skonštatoval, že s rozhodnutím okresného súdu o uznaní viny pre prečin nebezpečného vyhrážania
podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b/, e/ Tr. zákona je možné súhlasiť vzhľadom na výsledky celého vykonaného
dokazovania, avšak nie je možné súhlasiť s uloženým trestom vzhľadom na osobu obžalovaného a jeho
predchádzajúcu trestnú minulosť.  Pri ukladaní trestu súd správne poukázal na to, že obžalovaný bol
doteraz 17-krát súdne trestaný, naposledy rozsudkom Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 7T/15/2018
zo dňa 29.03.2018, ktorým bol uznaný vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.
1, 2 písm. b/ Tr. zákona a iné a bol mu uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 18
mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia
za súčasného uloženia ochranného protialkoholického liečenia ústavnou formou. Podľa hodnotenia
ústavu  na výkon trestu bol obžalovaný hodnotený negatívne, opakovane sa dopúšťal disciplinárnych
previnení, za ktoré mu boli ukladané disciplinárne tresty, pričom sú uňho evidované aj viaceré negatívne
poznatky týkajúce sa jeho drzého a arogantného správania. Uloženie trestu odňatia slobody vo výmere
20 mesiacov nepovažuje za trest dostatočný na ochranu spoločnosti a na nápravu obžalovaného,
pretože obžalovanému boli opakovane ukladané nepodmienečné tresty odňatia slobody, ktoré ho žiadny
spôsobom neodradili od páchania ďalšej trestnej činnosti. Pre naplnenie účelu trestu, ktorý plní funkciu
ochrany spoločnosti jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa má prejaviť ako prvok
represie a prvok individuálnej prevencie, a jednak aj voči ďalším občanom, vo vzťahu ku ktorým sa
prejavuje prvok generálnej prevencie, uložený trest nie je postačujúci. Navrhol preto aby krajský súd
zrušil napadnutý rozsudok čo do výroku o treste a aby sám podľa § 322 ods. 3 Tr. poriadku rozhodol
o treste.

Na podklade takto riadne a včas podaných odvolaní obžalovaným a prokurátorom ako osobami na to
oprávnenými krajský súd, nezistiac dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku postupom podľa § 316
ods. 3 Tr. poriadku, v zmysle § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť  výrokov
napadnutého rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania,
ktoré im predchádzalo, prihliadajúc pritom i na chyby odvolaním nevytýkané, pokiaľ by odôvodňovali



podanie dovolania podľa § 371 ods. 1, a zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné a odvolanie
prokurátora je opodstatnené.

Odvolací súd svoj prieskum v prvom rade zameral na správnosť konania konajúceho súdu, v postupe
ktorého nezistil žiadne závažné pochybnosti, ktoré by zakladali nezákonnosť napadnutého rozsudku.
Z obsahu predloženého spisu plynie, že obžalovaný mal možnosť vyjadriť sa ku skutku kladeného mu
obžalobou za vinu, mal možnosť navrhovať vykonanie dôkazov, mal možnosť sa k vykonaným dôkazom
vyjadriť, ako aj predniesť argumentáciu o svojej nevine tak v záverečnej reči a poslednom slove, pričom
počas konania bol zastúpený obhajcom, ktorý realizoval právo na obhajobu. Z uvedeného odvolací súd
vyvodil, že nič nenasvedčuje tomu, aby právo na obhajobu bolo porušené. Ostatne, obžalovaný ani
nenamietal procesný postup konajúceho súdu.

Následne odvolací súd preskúmaval namietaný výrok o vine.

Konajúci súd vykonal dokazovanie v súlade s pravidlami stanovenými procesným predpisom a preto
o ich obsah mohol opierať svoje skutkové zistenia. Výsledky vykonaného dokazovania konajúci súd
aj v súlade so zásadou uvedenou v § 2 ods. 12 Tr. poriadku vyhodnotil a dospel tak ku skutkovým
záverom, ktoré majú oporu v skutočnostiach plynúcich zo zákonne zabezpečených  dôkazov a sú
logickým vyústením ich vyhodnotenia.

Ako to plynie z odôvodnenia napadnutého rozsudku, obžalovaného, ktorý poprel spáchanie skutku,
usvedčuje z jeho konania svedkyňa  K. V., ktorá bola účastná verejného zasadnutia, ako aj zápisnica
o verejnom zasadnutí, z ktorej obsahu plynú skutočnosti uvedené v skutkových zisteniach konajúceho
súdu. Výpoveď obžalovaného konajúci súd vyhodnotil ako snahu bagatelizovať jeho vyjadrenia, keďže
táto bola vyvrátená vyššie uvedenými dôkazmi.

So záverom konajúceho súdu, že skutok sa stal a spáchal ho obžalovaný, sa stotožnil aj odvolací súd. Aj
keď obžalovaný popiera jeho spáchanie a vysvetľuje svoje výroky ako snahu v budúcnosti očistiť sa spod
viny za konanie voči sestre poškodenej M. X., tomuto jeho vysvetleniu nemožno uveriť, najmä za situácie,
ak po agresívnom slovnom prednese  po výpovedi poškodenej v jeho neprospech kričal na svojho brata
B. prítomného v pojednávacej miestnosti, aby po príchode domov dolámal nohy poškodenej. Ak sa aj
poškodená vyjadrovala, že obžalovaný sa jej priamo nevyhrážal, toto jej tvrdenie je potrebné hodnotiť
ako obavu z prezentovania prežitého, pretože má z obžalovaného strach a obavu, že jej môže ublížiť,
keďže ju viní z uloženia trestu odňatia slobody vo výmere 7 rokov za trestnú činnosť spáchanú voči jej
sestre, a uloženie  trestu za správanie sa voči nej v teraz prerokúvanej veci môže byť podnetom na
ďalšie protiprávne konanie obžalovaného proti jej osobe.

Agresívny prejav obžalovaného s obsahom vyhrážok a vulgárnosti a s prednesom žiadosti k bratovi,
aby svedkyni X., keď príde domov, dolámal nohy, na čo mu brat povedal, aby už konečne prestal, je
zaznamenaný v zápisnici o verejnom zasadnutí zo dňa 28.01.2016 a niet žiadneho dôvodu pochybovať,
že k takémuto prednesu zo strany obžalovaného došlo. K zaznamenaniu prejavu obžalovaného došlo
sudcom aj za prítomnosti  obhajcu obžalovaného, či prokurátora, ktorá skutočnosť len umocňuje ustálenú
okolnosť, že obžalovaný sa poškodenej vyhrážal takým spôsobom, že to mohlo u nej vzbudiť dôvodnú
obavu z uskutočnenia prezentovaných vyhrážok. Ak by k takémuto prednesu zo strany obžalovaného
nedošlo, táto skutočnosť by určite nebola podchytená v zápisnici o verejnom zasadnutí.

Na základe uvedeného potom odvolacia námietka obžalovaného, že sa skutku nedopustil a ak by chcel
poškodenej ublížiť, mohol tak urobiť po návrate z výkonu trestu, nemá svoje opodstatnenie. Obžalovaný
skutok dokonal slovným prejavom v súdnej sieni a skutočnosť, že vyhrážku nenaplnil, nemá vplyv na
právne posúdenie skutku.

Právna kvalifikácia skutku zodpovedá zákonu. Tak ako na to správne poukázal aj konajúci súd,
obžalovaný svojím konaním keď sa svedkyni vyhrážal, že  jej ukáže po návrate z výkonu trestu a
svojmu bratovi krikom prikazoval, aby jej dolámal nohy, naplnil objektívnu  stránku skutkovej podstaty
prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zákona, pretože sa vyhrážal svedkyni ťažkou
ujmou na zdraví takým spôsobom, že to mohlo u nej vzbudiť  dôvodnú obavu a túto obavu u nej o svoj
život aj jeho správanie vyvolalo, čo vyplýva z jej výpovede zo dňa 25.05.2017 v konaní pred súdom.
Keďže sa obžalovaný popísaného konania dopustil voči osobe vyššieho veku a verejne v pojednávacej



miestnosti konajúceho súdu za prítomnosti ďalších osôb, naplnil aj znaky kvalifikačných momentov
uvedených v ods. 2 pod písm. b/ v spojení s ustan. § 139 ods. 1 písm. e/ Tr. zákona a pod písm. e/
v oboch prípadoch citovaného ustanovenia § 360 Tr. zákona. Podľa názoru odvolacieho súdu konanie
obžalovaného naplnilo aj ďalší kvalifikačný moment, ktorý je okolnosťou podmieňujúcou použitie vyššej
trestnej sadzby a tou je, že sa tohto konania dopustil z osobitného motívu podľa písm. c/ ustan. § 360
ods. 2 Tr. zákona, a to z pomsty v zmysle § 140 písm. b/ Tr. zákona, pretože k vyhrážaniu došlo po
výpovedi svedkyni v jeho neprospech. Aj napriek tomuto zisteniu odvolací súd konštatuje, že k zmene
právnej kvalifikácie v neprospech obžalovaného nemohlo dôjsť, pretože odvolanie proti výroku o vine
podal  iba  obžalovaný  vo  svoj  prospech a takémuto postupu teda bránila zásada uvedená v § 322
ods. 3 Tr. poriadku.

Konajúci súd ukladal obžalovanému trest za zistenia všetkých rozhodných okolností, ak mu priznal
dve priťažujúce okolnosti a to, že sa trest ukladal za viac trestných činov, čo zodpovedá § 37 písm.
h/ Tr. zákona, a obžalovaný už bol pred spáchaním prerokúvaného skutku odsúdený za iné trestné
činy, čo je v súlade s § 37 písm. m/ Tr. zákona. V dôsledku nezistenia poľahčujúcich okolností tak
prevažovali u obžalovaného priťažujúce okolnosti, čo zakladalo použitie sprísňovacieho ustanovenia pri
ukladaní trestu, a to § 38 ods. 4 Tr. zákona, čo znamená, že sa zvyšovala dolná hranica trestnej sadzby,
ktorá je za prerokúvaný prečin 6 mesiacov, o jednu tretinu z rozdielu hornej hranice, ktorá je 3 roky, a
dolnej hranice trestnej sadzby, čo znamená upravené rozpätie trestnej sadzby od 16 mesiacov do 36
mesiacov. Okrem toho správne zistil konajúci súd i ďalšiu okolnosť, ktorá má vplyv na ukladanie trestu
a to, že prerokúvaný skutok bol spáchaný skôr, ako bol obžalovanému uložený trest za taký istý prečin
nebezpečného vyhrážania v inom trestnom konaní. Ide o rozsudok Okresného súdu Kežmarok sp. zn.
7T/15/2018 zo dňa 29.03.2018, ktorým mu bol za skutok spáchaný v období od mesiaca august 2017
do 05.10.2017 posúdený ako prečin podľa § 360 os. 1, 2 písm. b/ Tr. zákona uložený nepodmienečný
trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia. Z uvedeného je teda zrejmé, že ukladanie súhrnného trestu odňatia slobody je v
danom prípade opodstatnené.

Pri ukladaní trestu konajúci súd tiež prihliadal na osobu obžalovaného, ktorý sa sústavne dopúšťa
trestnej činnosti či už menej alebo výrazne závažnej, čo vyplýva z odpisu registra trestov, v ktorom
má 17 záznamov. Aj keď sa na obžalovaného v prvom prípade z roku 1976 hľadí, ako keby nebol
odsúdený, ďalšie jeho odsúdenia nadväzovali v krátkej dobe za sebou, resp. v krátkej dobe po vykonaní
predchádzajúceho trestu za rôznu tresnú činnosť. Obžalovaný bol v piatich prípadoch odsúdený aj za
nebezpečné vyhrážanie, od roku 2005 v troch prípadoch, bol odsúdený i za trestné činy lúpeže, či
znásilnenie, čo poukazuje na to, že nerešpektuje spoločenské normy v širokom spektre a opakované
výkony trestu odňatia slobody nemali naňho žiadny prevýchovný účel. Je preto logické, že iný druh
trestu ako trestu odňatia slobody u obžalovaného už ani neprichádzal do úvahy. Recidíva páchania aj
tej istej trestnej činnosti obžalovaným poukazuje na to, že uloženie súhrnného trestu odňatia slobody
obžalovanému vo výmere 20 mesiacov, čo je pri dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby,
ktorou je 16 mesiacov, nie je trestom primeraným, ale trestom miernym, a preto sa odvolací súd stotožnil
so záverom okresného prokurátora, že obžalovanému je potrebné uložiť prísnejší trest z dôvodov, na
ktoré poukázal aj odvolateľ.

Za daného zistenia potom odvolací súd na podklade odvolania prokurátora podaného v neprospech
obžalovaného zrušil v rozsudku konajúceho súdu výrok o treste a na podklade dôkazov zabezpečených
v súdnom konaní, ktoré postačovali na rozhodnutie v odvolacom konaní, odvolací súd sám rozhodol
o uložení trestu obžalovaného tak, že ho sprísnil na výmeru 30 mesiacov, ktorý trest považoval za
primeraný k všetkým okolnostiam prípadu a k osobe obžalovaného. Pre účely takto uloženého trestu
odňatia slobody ho podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia, pretože pred spáchaním tohto úmyselného prečinu už bol obžalovaný vo výkone
trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin.

To boli podstatné dôvody, pre ktoré odvolací súd vyhovel odvolaniu prokurátora a odvolanie
obžalovaného zamietol ako nedôvodné podľa § 319 Tr. poriadku, keďže nezistil dôvody na zmenu
napadnutého rozsudku v jeho prospech.



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "1T/64/2016", "guid": "f9020742-324f-4913-b5ae-056785db8d0f:1fb660b6-9c4d-45a5-bbe4-628dc1c66a1c", "vztah": "zrusene"}, {"sz": "7T/15/2018", "guid": "83981e45-e6a8-4f71-a365-8aaa13771b6b:cf3a4709-f97a-486f-ab62-76c5818a3552", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ec8351eb-e0df-4d18-9d0a-e57128a81ac2:32476356-d24a-4b1c-a64a-78ce6af0fd94", "ecli": null, "spisova_znacka": "1Nt/1/2012", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Rožňava sp. zn. 1Nt/1/2012 z 12. 3. 2012", "sud": "Okresný súd Rožňava", "datum_vydania": "2012-03-12", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ec8351eb-e0df-4d18-9d0a-e57128a81ac2:32476356-d24a-4b1c-a64a-78ce6af0fd94"}], "citovane_v": [{"guid": "1d23516a-2eb0-42f2-b414-22c65aa5b6ea:a052ccc8-2148-4356-899b-daf44be754b4", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2019:8416010291.2", "spisova_znacka": "5To/50/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 5To/50/2018 z 19. 3. 2019", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2019-03-19", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2019:8416010291.2"}]}