Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 8CoE/80/2012 z 6. 8. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 6. augusta 2012, sp. zn. 8CoE/80/2012, ECLI:SK:KSTN:2012:3210200471.2 Krajský súd Trenčín | 8CoE/80/2012 | ECLI:SK:KSTN:2012:3210200471.2 | 2012-08-06 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 57 ods. 1 písm. g) EP, § 44 ods. 2 EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/4261516a-d338-4601-9ac8-a2c9917a79ed Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2012:3210200471.2 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8CoE/80/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3210200471
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 08. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Natália Čekanová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3210200471.2

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Údernícka
5, Bratislava, IČO 35 724 803, právne zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Údernícka 5,
Bratislava, IČO: 36 613 843, proti povinnému: L. Z., bytom M. XXX/XX, V. O. V., o vymoženie 191,53 eur
s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou
č.k. 3Er 59/2010-37 zo dňa 30. mája 2012 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v časti o vymoženie zmluvnej pokuty 19,15 eur a úroku
z omeškania 0,05 % denne zo sumy 191,53 eur od 25.09.2009 do zaplatenia podľa § 44 ods. 2 Ex.
por. V časti o vymoženie 191,53 eur exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju podľa § 57 ods.
1 písm. g/ Ex. por. Svoje rozhodnutie odôvodnil konštatovaním, že v danom prípade ide o vykonanie
rozhodcovského rozsudku Rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej hospodárskej komore, sp.
zn. EP 72350/09 zo dňa 11.11.2009, ktorým bol povinný zaviazaný na plnenie zo zmluvy o pôžičke
uzavretej dňa 07.12.2004 medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným (ďalej len „zmluva
o pôžičke“). Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli aj Všeobecné obchodné podmienky poskytnutia
pôžičky (ďalej len „VOP“). V čl. IX. VOP sa nachádza rozhodcovská doložka, podľa ktorej sa zmluvné
strany dohodli, že všetky spory, ktoré by v budúcnosti medzi nimi vznikli zo zmluvy, budú riešené
rozhodcovským súdom Slovenskej hospodárskej komory jediným rozhodcom, v súlade so Štatútom a
Rokovacím poriadkom tohto súdu. Súd konštatoval, že zmluva o pôžičke má povahu spotrebiteľskej
zmluvy s poukazom na znenie § 52 a nasl. Obč. zák.. Základnou črtou štandardných spotrebiteľských
zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu
zmluvy alebo jej zmeny pred ich uzavretím. Zmluva o pôžičke zo dňa 07.12.2004 túto charakteristiku
spĺňa. Jej súčasťou boli aj VOP, ktoré povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred
a pre veľký počet spotrebiteľov. V zmysle § 53 ods. 3 Obč.zák. účinného do 01.01.2008 mohol súd
označiť za neprijateľnú aj inú zmluvnú podmienku, ktorá by spôsobovala značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Takouto neprijateľnou podmienkou je
podľa názoru exekučného súdu aj ustanovenie spotrebiteľskej zmluvy, ktoré od spotrebiteľa vyžaduje,
aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Správnosť tohto právneho názoru
exekučného súdu potvrdzuje aj zákonodarca, keď v neskoršie účinnom znení § 53 Obč.zák. ( od
1.1.2008 ) medzi tzv. neprijateľné podmienky zaradil aj túto neprijateľnú podmienku. Rozhodcovská
doložka vo veci je neprijateľná, pretože núti spotrebiteľa, aby sa podrobil rozhodcovskému konaniu
a znemožňuje tak voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Neprijateľná
rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky preto
odporuje dobrým mravom. Rozhodcovská doložka v tomto prípade nebola individuálne dojednaná,
je súčasťou VOP tvoriacich súčasť spotrebiteľskej zmluvy, ktorá má tzv. formulárovú podobu. Súd
zastáva názor, že ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo



štandardnej zmluvy, a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obava, že slabšia strana si svoj osud
v závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležité naplánovať, je
oprávnená. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na
jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo
podrobiť sa všetkým VOP. Na základe uvedeného mal za to, že boli splnené podmienky na zastavenie
exekúcie podľa § 45 ods. 1 písm. c) ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, v
danom prípade na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na výkon exekúcie.
Ust. § 44 ods. 2 Ex.por. ukladá exekučným súdom pri rozhodovaní o udelení poverenia preskúmať súlad
exekučného titulu so zákonom. Súladom exekučného titulu so zákonom pritom treba rozumieť nielen
formálne náležitosti exekučného titulu, ale aj to, či je na jeho základe možné exekúciu vykonať, teda či
tu nie sú také zákonné ustanovenia, ktoré by bránili vykonaniu exekúcie na základe tohto exekučného
titulu. Takýmto ustanovením je aj ustanovenie § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní,
ktoré umožňuje exekučnému súdu skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku z hľadísk
uvedených v tomto ustanovení, a to sčasti aj bez návrhu. Z predmetného ustanovenia možno vyvodiť, že
na to, aby mohla byť vykonaná exekúcia na základe rozhodcovského rozsudku, musí byť rozhodcovský
rozsudok aj v súlade s týmto ustanovením, teda nesmie byť vydaný v rozhodcovskom konaní, ktoré
trpelo vadou uvedenou v § 40 písm. a) alebo b) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní,
a nesmie zaväzovať na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje
dobrým mravom. Keď rozhodcovský rozsudok odporuje týmto zákonným ustanoveniam, tieto jeho
nedostatky predstavujú hmotnoprávnu prekážku vykonania exekúcie na jeho základe. Existencia
ktoréhokoľvek z týchto dôvodov tak predstavuje prekážku vykonania exekúcie, nielen prekážku postupu
exekučného konania a exekučný súd je tak povinný od začiatku konania prihliadať na to, či tu sú dôvody
neprípustnosti exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku uvedené v § 45 zákona č. 244/2002 Z.
z. o rozhodcovskom konaní. Jediným obmedzením exekučného súdu v tejto fáze je, že vzhľadom na
neúčasť povinného v tejto fáze konania sa nemôže zaoberať tými dôvodmi neprípustnosti exekúcie, na
ktoré môže prihliadať len na návrh [§ 45 ods. 1 písm. a) v spojení s ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z.
o rozhodcovskom konaní]. Podľa čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách "Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v
zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho
práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre
strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok". V tejto súvislosti treba brať na zreteľ aj
povinnosť súdu vykladať vnútroštátne právo vo svetle znenia a účelu smernice (rozsudok Súdneho dvora
vo veci C-14/83 Sabine von Colson, Elisabeth Kamann v Land Nordrhein- Westfalen). K ustanoveniam
právneho poriadku upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv predstavuje takéto interpretačné pravidlo
smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
čo je podporené aj rozsudkom Súdneho dvora v spojených prípadoch C-240/98 - C-244/98 Océano
Grupo Editorial SA, Rocio Murciano Quintero (C-240/98) v Salvat Editores SA a José M. Sánchez
Alcón Prades (C-241/98), José Luis Copano Badillo (C-242/98), Mohammed Berroane (C-243/98),
Emilio Vinas Feliu (C-244/98). Ďalej poukázal na uznesenie ESD vo veci C-76/10 (bod 51), rozsudok
Súdneho dvora Freiburger Kommunalbauten C-237/02 a uzavrel, že podľa judikatúry súdneho dvora
sa čl. 6 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 má považovať za kogentné ustanovenie (napr.
bod 51 rozsudku Asturcom). Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských
zmluvách vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej
pozície v slabšom postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom
akceptovať so všetkými formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných
podmienok zo strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu. Aby sa
dosiahla faktická rovnosť, je to možné dosiahnuť len vonkajším zásahom (porov. rozsudky Mostaza
Claro C 168/05, Océano Grupo Editorial SA C 240/98-C 244/98). Súd ďalej uviedol, že priemerný
spotrebiteľ má problém porozumieť a v krátkom čase zvážiť dôsledky vyplývajúce z rokovacieho poriadku
rozhodcovského súdu. Súd má zároveň dôvodné obavy, že priemerný spotrebiteľ rozsiahle zmluvné
podmienky vrátane rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu nečíta, príp. sa k nemu vôbec pri
uzatváraní zmluvy nepracuje. Ak by za takéhoto stavu oprávnený poukazoval na nečinnosť spotrebiteľa,
súd je toho názoru, že je to o nepochopení judikatúry súdneho dvora, podľa ktorej nebezpečenstvo,
že priemerný spotrebiteľ nepoukáže na nekalosť zmluvnej podmienky, nie je zanedbateľné (Oceáno).
Súd žiadosť súdneho exekútora zamietol v časti o vymoženie zmluvnej pokuty vo výške 19,15 Eur a
úroku z omeškania vo výške 0,05% denne zo sumy 191,53 Eur od 25.09.2009 do zaplatenia, nakoľko vo
zvyšnej časti bolo v roku 2010 udelené súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. V tejto
zvyšnej časti exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju podľa § 57 ods. 1 písm. g) Ex.por. z totožných



dôvodov, s poukazom na predchádzajúci názor o neprijateľnosti zmluvnej podmienky - rozhodcovskej
doložky.

Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený, ktorý namietal nesprávne právne posúdenie
súdom prvého stupňa. Uviedol, že podľa jeho názoru exekučný súd prekročil rámec svojej
preskúmavacej právomoci, ktorú mu zveruje Exekučný poriadok. Účelom exekučného konania je nútený
výkon práva, ktoré bolo účastníkovi s konečnou platnosťou priznané v predchádzajúcom súdnom
alebo inom konaní, pričom exekučný súd nemôže konať ako súd vyššej inštancie a meritórne skúmať
súlad plnenia, priznaného rozhodcovským súdom, s hmotným právom. Exekučný súd nemá právomoc
rozhodnutie rozhodcovského súdu zrušiť, zmeniť a za týmto účelom vykonať dokazovanie. V opačnom
prípade by mohla vzniknúť situácia, kedy by oprávnený priznané právo nemohol vymôcť, čo by bolo v
rozpore s ustálenou judikatúrou ESD. Exekučný súd, aj pokiaľ ide o dôvody uvádzané v ust. § 45 ods.
1 písm. c/ zákona o rozhodcovskom konaní, môže preskúmať len vlastnosti uloženej povinnosti, nie
rozhodnutie samotné. Cieľom jeho prieskumu má byť zistenie, či povaha priznaného plnenia je v súlade
s právom, pričom dôvodom na zastavenie exekučného konania by bolo, ak by rozhodcovský rozsudok
ukladal účastníkovi niečo rozporné s právom (napr. spáchať trestný čin). Poukázal na rozsudok Súdneho
dvora zo dňa 6. októbra 2009 vo veci C-40/08, ktorý sa zaoberá právomocou vnútroštátneho súdu,
rozhodujúceho o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti
spotrebiteľa. Podľa súdneho dvora zásada procesnej autonómie nemôže vyžadovať, aby vnútroštátny
súd kompenzoval nielen opomenutie procesného charakteru spotrebiteľa, ktorý nepozná svoje práva, ale
tiež, aby exekučný súd úplne nahradil celkovú pasivitu spotrebiteľa v spore pred rozhodcami. Vzhľadom
na toto nemožno vyvodzovať z európskeho práva zo súčasného právneho stavu záver, podľa ktorého
by exekučný súd mal povinnosť preskúmavať exekučný titul a nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa, ktorý
síce vedel o svojich právach, no neuplatnil si ich. Rovnako z uvedeného vyplýva, že komunitárne
právo neukladá vnútroštátnemu exekučnému súdu žiadne iné priame povinnosti preskúmavať vecnú
správnosť rozhodcovského rozsudku okrem prípadu, že by bola narušená zásada rovnocennosti.
Postupom a rozhodovaním súdu takto dochádza k neoprávnenému zásahu do základného práva
oprávneného na súdnu ochranu. Zdôraznil, že v období do 31.12.2007 bola zmluva o úvere upravená len
v Obchodnom zákonníku a z.č. 258/2001 Z.z. a ustanovenia § 52 až 54 Obč.zák. sa na ňu nevzťahovali.
Dal do pozornosti dôvodovú správu k ust. § 53 ods. 4 písm. r/ Obč. zák. v zmysle ktorej dojednanie
takejto rozhodcovskej doložky nespôsobuje bez ďalšieho jej neplatnosť v celom rozsahu. Žiadal preto,
aby odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie a
rozhodnutie. Uplatnil si i trovy odvolacieho konania 21,11 eur.

Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2
O.s.p. a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne. Vec podrobne preskúmal
a v plnom rozsahu sa stotožňuje so závermi súdu prvého stupňa, osvojil si dôvody napadnutého
rozhodnutia a v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p.

Z obsahu spisu súd zistil, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 03.02.2010 domáha
vykonania exekúcie proti povinnému na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok
Rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o., sp. zn. EP 72350/09 zo
dňa 11.11.2009.

V časti o vymoženie zmluvnej pokuty vo výške 19,15 eur a úroku z omeškania vo výške 0,05% denne zo
sumy 191,53 eur od 25.09.2009 do zaplatenia bola žiadosť súdneho exekútora zamietnutá uznesením
Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č. k. 3Er/59/2010 - 16 zo dňa 30.06.2010. Na odvolanie
oprávneného Krajský súd v Trenčíne uznesením č. k. 8CoE/175/2010 - 31 zo dňa 28.10.2010 napadnuté
uznesenie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie prvostupňovému súdu.

V časti o vymoženie istiny vo výške 191,53 eur bolo dňa 30.06.2010 udelené súdnemu exekútorovi
poverenie č. 5301 010631.

Súd prvého stupňa preto správne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v časti o
vymoženie zmluvnej pokuty vo výške 19,15 eur a úroku z omeškania vo výške 0,05% denne zo sumy
191,53 eur od 25.09.2009 do zaplatenia posudzoval z hľadiska § 44 ods. 2 Ex. por. Taktiež správne
aplikoval § 57 ods. 1 písm. g/ Ex. por. na zastavenie exekúcie vo zvyšku, v časti, v ktorej bolo súdnemu



exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie vydané (o vymoženie istiny vo výške 191,53 eur a trov
exekúcie).

Súd prvého stupňa správne uviedol, že predmetnú zmluvu o pôžičke zo dňa 07.12.2004 je potrebné
posudzovať podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve. Spotrebiteľské právo patrí k najviac sa
rozvíjajúcim oblastiam práva, ktorého základnou funkciou je ochrana spotrebiteľa ako slabšej strany.
Pri právnej úprave spotrebiteľských zmlúv sa vychádza zo zásady ochrany spotrebiteľa ako tzv.
slabšej zmluvnej strany a neprípustnosti zneužívania monopolného postavenia dodávateľov ako tzv.
silnej zmluvnej strany. Postavenie slabšej zmluvnej strany vyplýva zo skutočnosti, že nemá možnosť
individuálne ovplyvniť obsah zmluvy vopred pripravenej dodávateľom. Nevyhnutné je preto aspoň
rámcovo vymedziť, ktoré podmienky v spotrebiteľských zmluvách sa považujú za neprijateľné, pričom
dôsledkom toho je, že sú neplatné.

V postupe prvostupňového súdu, ktorý bol v súlade s ustanoveniami Exekučného poriadku a zákona č.
244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní nezistil odvolací súd rozpor s pravidlami týkajúcimi sa ochrany
práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a ani neprípustné nahrádzanie
procesnej pasivity povinného. Preto dospel odvolací súd k záveru, že je potrebné rozhodnutie súdu
prvého stupňa potvrdiť podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správne.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere tri ku nule.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.