{"guid": "1d178964-c351-43de-9e96-d257979485bd:c544b7f5-cae7-4ceb-865b-a0a3325cb77d", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2017:2313208823.3", "spisova_znacka": "24Co/302/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 24Co/302/2016 z 24. 1. 2017", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trnava z 24. januára 2017, sp. zn. 24Co/302/2016, ECLI:SK:KSTT:2017:2313208823.3", "identifikacne_cislo": "2313208823", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Ľubica Břoušková", "sudca_id": 852, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lubica-brouskova-852", "datum_vydania": "2017-01-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-5", "nazov": "§ 53 ods. 5 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-53"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-53"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c544b7f5-cae7-4ceb-865b-a0a3325cb77d", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2017:2313208823.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2017:2313208823.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2017:2313208823.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/302/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2313208823
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2313208823.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a
sudkýň: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Ľuboslava Vanková v právnej veci žalobcu: CD Consulting,
s.r.o., IČO: 264 29 705, so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, Praha 1, Česká republika,
zastúpený splnomocnencom: Fridrich Paľko, s.r.o., IČO 36 864 421, so sídlom Grösslingova 4,
Bratislava, proti žalovanej: Q. W., narodená XX.X.XXXX, bytom H. XXX/XXX, B., o zaplatenie 662,54 eur
s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta, č. k. 10C/207/2013-105
zo dňa 11.7.2016, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. vo veci samej  potvrdzuje.

II. Odvolací súd  rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. o náhrade trov konania   mení tak, že
žalovaná má nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v plnom rozsahu.

III. Žalovaná má nárok na náhrada trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom označeným v záhlaví žalobu, ktorou sa žalobca tlačivom A (vzor
je prílohou Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.1.2007) domáhal
rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu 662,54 eur,
zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne zo sumy 662,54 eur od 22.4.2009 do zaplatenia, úrok z
omeškania vo výške 6 % ročne zo sumy 662,54 eur od 9.10.2009, zmenkovú odmenu vo výške 1/3 %
zmenkovej sumy a náhradu trov konania. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žalovanej náhradu
trov konania nepriznal.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky,
ktorú vystavila žalovaná dňa 23.12.2008 na zmenkovú sumu 662,54 eur, pričom sa zaviazala aj k
úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 22.4.2009. Indosovaná zmenka je vistazmenkou
opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Do textu zmenky bol
poňatý záväzok žalovanej zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú
sumu spolu s 0,25 % denným úrokom od 22.4.2009. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného
zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ zaplatil 0,00
eur na zmenkovú sumu a 0,00 eur na úroky. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu“,
indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou.

3. Uznesením č. k. 10C/207/2013-96 zo dňa 17.2.2016 súd prvej inštancie konanie v časti zaplatenia
zmenkového úroku v rozsahu 0,19 % denne zo sumy 662,54 eur od 22.4.2009 do zaplatenia podľa §



96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku zastavil, keďže žalobca vzal v uvedenej časti žalobu späť v
súlade s jeho dispozičným oprávnením a žiadal konanie v tejto časti zastaviť.

4. Súd prvej inštancie mal za to, že v danom prípade nie sú splnené podmienky pre aplikáciu Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje Európske
konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, keďže nariadenie žiadne pravidlá o prípustnosti dôkazov
neobsahuje a v súlade s ustanovením č. 19 uvedeného nariadenia je potrebné riadiť sa procesným
právom Slovenskej republiky. Oboznámil sa s obsahom spisu tamojšieho súdu sp. zn. 16Er/680/2010
(úverovou zmluvou, zmenkou, rozhodcovským rozsudkom, uznesením o zamietnutí žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie), ako aj s ďalším spisovým materiálom.

5. Rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 2 písm. b), § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 6
zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej
rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, § 52 ods. 1, 2, § 53
ods. 1, 2, 3, 4 písm. k), ods. 5, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 25 ods. 5 zákona č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

6. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že dňa 23.12.2008 bola uzatvorená úverová
zmluva č. 23040450, ktorou veriteľ - spoločnosť Pohotovosť, s.r.o. poskytol v prospech žalovanej ako
fyzickej osoby - spotrebiteľa spotrebiteľský úver v sume 398,32 eur, ktorý sa táto zaviazala splatiť v
celkovej výške 780,72 eur v 12 mesačných splátkach po 65,06 eur, poplatok za poskytnutie úveru bol
382,39 eur, t. j. takmer 96 % z požičanej sumy. V zmluve nie je uvedený úrok, iba výška poplatku
v príslušnej výške, bez jeho konkretizácie a uvedenia RPMN, ako aj priemernej hodnoty RPMN.
Spotrebiteľský úver prevzala žalovaná dňa 23.12.2008. Žalovaná dňa 23.12.2008 vystavila vlastnú
zmenku, obsahom ktorej je jej záväzok zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad spoločnosti
POHOTOVOSŤ, s.r.o. sumu 662,54 eur spolu so zmenkovým úrokom z dlžnej sumy. Dňa 4.10.2009
vyplnil pôvodný veriteľ spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o.  túto zmenku v zmysle dohody o vyplnení
zmenky na sumu 662,54 eur s dátumom úročenia 22.4.2009 a táto bola povinnej predložená na
zaplatenie 9.10.2009. Uvedená zmenka bola vystavená ako vistazmenka a bola opatrená doložkou
„bez protestu“ a „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“ a za miesto platenia bolo
určené sídlo pôvodného zmenkového veriteľa a to spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. Z rubovej strany
zmenky vyplýva, že uvedená spoločnosť túto zmenku indosovala na rad žalobcu, avšak nie je uvedený
dátum jej prevedenia rubopisom (uvedená skutočnosť je dôležitá z dôvodu, či mohol pôvodný veriteľ
previesť zmenku rubopisom na indosatára/žalobcu, nakoľko súd zistil, že právo zo zmenky už bolo
priznané Rozhodcovským rozsudkom v prospech indosanta /Pohotovosť, s.r.o./ dňa  1.12.2009 sp.
zn. SR 20751/09 vydaného Stálym rozhodcovským súdom, zriadeným Slovenskou rozhodcovskou,
a.s.). Z uvedenej listiny vyplýva, že ide o vzorové tlačivo, do ktorého boli rukou vpísané údaje: dátum
a miesto vystavenia, identifikačné údaje vystaviteľa, ako aj jeho podpis, pričom zmenková suma je
vyjadrená číslicami, ako aj slovami a dátum začiatku úročenia je v listine uvedená odlišným tlačeným
písmom ako zvyšok vzorového tlačiva. Článok 14 všeobecných podmienok poskytnutia úveru obsahuje
dohodu o vyplnení zmenky, v ktorej sa uvádza, že na zabezpečenie dlžníka ako vystaviteľa zmenky
vyplývajúceho z úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi, vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie
sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Ručiteľ je z takto vystavenej
zmenky zaviazaný ako zmenkový ručiteľ. Zmluvné strany a ručiteľ sa dohodli, že zmenkovú sumu
vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh
splatný okamžite, t. j. keď dlžník neuhradí včas 4 po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti
splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku, alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude
pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku
dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že
ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh. Keďže predmetom
konania je spor zo zmenky, súd prvej inštancie v prvom rade skúmal, či táto spĺňa všetky náležitosti
zmenkového a šekového zákona č. 191/1950 Zb. a to predovšetkým formálne náležitosti zmenky
uvedené v ustanovení § 75 citovaného zákona. Nakoľko označenie zmenka je pojaté do vlastného
textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná, nachádza sa v nej bezpodmienečný
sľub žalovanej zaplatiť určitú peňažnú sumu a je v nej uvedený údaj o zročnosti, ako aj údaj miesta,
kde sa má platiť, tiež meno na koho rad sa má platiť, vrátane dátumu, miesta vystavenia zmenky
a podpisu vystaviteľa, mal súd prvej inštancie za to, že predmetná zmenka spĺňa všetky formálne



náležitosti zmenky predpokladané ustanovením § 75 zmenkového a šekového zákona. Z rubovej strany
zmenky bolo nesporne preukázané, že žalobca túto nadobudol indosamentom od pôvodného veriteľa,
na rad ktorého bola zmenka vystavená. Na základe vyššie uvedených skutočností mal preto súd prvej
inštancie za preukázané, že zmenka slúži ako zabezpečovací právny prostriedok zo spotrebiteľského
vzťahu a preto napriek tomu, že v danom prípade ide o vzťah uplatnený na základe zmenky ako
abstraktného cenného papiera, je povinnosťou súdu skúmať postavenie žalovanej ako spotrebiteľa
(rozsudok Európskeho súdneho dvora pod sp. zn. C-419/2011 zo dňa 14.03.2013, Česká sporiteľňa, a.s.
proti Geraldovi Feichterovi). Bez ohľadu na skutočnosť, že predmetom konania sú nároky zo zmenky,
súd sa musí zaoberať kauzálnymi vzťahmi pôvodného zmenkového veriteľa a žalovanej (vzhľadom k
tomu súd nariadil pojednávanie). V súvislosti s poskytovaním úveru, od spotrebiteľa alebo inej osoby, sa
zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom, tak ako to vyplýva zo zákona č. 258/2001 Z.z. účinného ku
dňu uzatvorenia úverovej zmluvy, t. j. k 23.12.2008, podľa ktorého veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku
alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu
zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného
spotrebiteľského úveru a príslušenstva. Ak je v rozpore s uvedeným, zmenka aj tak prijatá či vyplnená
veriteľom, veriteľ ju nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Spotrebiteľovi
musí byť poskytnutá ochrana pred neprijateľnými podmienkami aj v prípade, ak sa uplatňuje právo zo
zmenky a je stále potrebné aplikovať článok 1 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS a chrániť spotrebiteľa
pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere totiž nemá
obligatórne náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 ZoSÚ, čo spôsobuje, že úver sa považuje za bezúročný a
bez poplatkov a teda  spotrebiteľ by mal vrátiť len sumu poskytnutého úveru. Zmenka túto skutočnosť
nezohľadňuje, dokonca umožňuje vymáhať zmenkový úrok vo výške 0,06 % denne zo sumy 662,54
eur (v danom prípade ku dňu rozhodnutia súdu je to suma cca. vo výške 1.048,66 eur). Dohoda o
vyplňovacom práve zmenky je uvedená vo všeobecných úverových podmienkach, teda vo formulári,
ktorý spracoval právny predchodca žalobcu a žalovaná ich obsah nemala možnosť akokoľvek ovplyvniť.
Táto podmienka teda nebola individuálne dojednaná a nepochybne spôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach účastníkov v neprospech spotrebiteľa, keďže nezohľadňuje práva spotrebiteľa
a umožňuje vymáhať i plnenia, ktoré sú uplatňované v rozpore so zákonom. Dohodu o vyplňovacom
práve zmenky súd prvej inštancie vyhodnotil za neprijateľnú zmluvnú podmienku majúc za to, že nešlo o
podmienku individuálne dojednanú, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach oboch
účastníkov spotrebiteľského vzťahu v neprospech spotrebiteľa. Ide o dojednanie neplatné v súlade s
ust. § 53 ods. 5 OZ. V prípade ak je neplatná dohoda o vyplňovacom práve zmenky, je neplatná aj
samotná zmenka, čo korešponduje aj s právnym názorom vysloveným Najvyšším súdom SR zo dňa
06.05.2008 pod sp. zn. 4 Obo 161/2007. Najvyšší súd v odôvodnení uviedol, že z neplatnej úverovej
zmluvy v dôsledku neprimerane vysokého poplatku za spracovanie a vedenie úveru, v dôsledku čoho
považoval zmluvu za priečiacu sa dobrým mravom a zásadám poctivého obchodného styku, nemohlo
navrhovateľovi vzniknúť právo na vyplnenie blankozmenky. Skutočnosť, že právny predchodca žalobcu
postupuje v rozpore so zásadami spotrebiteľského práva, preukazuje aj samotný list Európskej komisie
z 25.04.2013 pod č. 2012/4165 adresovaný Slovenskej republike s upozornením na nedodržiavanie
spotrebiteľského práva Európskej únie s uvedením praktik obchodnej spoločnosti Pohotovosť, s.r.o.,
ktorá vymáha nezákonné pohľadávky založené na nekalých podmienkach s konkrétnym uvedením
blankozmeniek, zameraných na vyhýbanie sa riadnej justičnej kontrole. Podľa záverov uvedeného
listu obchodníci vypĺňajú do blankozmeniek svoju nárokovanú sumu, hoci to právne predpisy o
spotrebiteľských úveroch nedovoľujú a napriek skutočnosti, že tieto pohľadávky nemajú oporu v
právnych predpisoch a sú založené na nekalých podmienkach, rozhodcovské súdy vynášajú rozsudky aj
na základe uvedených zmeniek. Vyššie vyslovenému právnemu názoru súdu prvej inštancie zodpovedá
aj zákonná úprava o spotrebiteľských úveroch, na základe ktorej bola predmetná zmenka vystavená,
konkrétne uvedené v ust. § 17 ods. 3 citovaného zákona (účinný však až od 1.1.2011), ktoré zakazuje
splnenie ale aj zabezpečenie úveru zmenkou. Teda aj z uvedenej právnej normy je možné vyvodiť
jednoznačný záver, že nie je možné odčleňovať zmenku od noriem spotrebiteľského práva, teda ak
je táto vydaná v rozpore so zákonom, v danom prípade so zákonom o spotrebiteľskom úvere, potom
je neplatná v zmysle ust. § 39 OZ, keďže aj na zmenku sa vzťahujú všeobecné ustanovenia OZ o
platnosti právnych úkonov. Keďže predmetná úverová zmluva a zmenka vznikli za účinnosti zákona č.
129/2010 Z.z., ktorý v súlade s ust. § 17 ods. 3 zakazuje splnenie dlhu a zabezpečenie jeho splnenia
zmenkou alebo šekom, teda k vystaveniu predmetnej zmenky došlo v rozpore s citovaným zákonným
ustanovením, je potrebné vyhodnotiť túto zmenku ako absolútne neplatnú pre rozpor s ustanovením
§ 39 OZ. Keďže predložená zmenka bola vystavená v rozpore s § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z.z.,
keďže presahuje najvyššiu prípustnú výšku, je absolútne neplatným právnym úkonom s poukazom na



§ 39 OZ. Na absolútnu neplatnosť súd musí prihliadať ex offo. Na podporu tohto názoru poukázal aj
na pripomienky Európskej komisie zo dňa 12.02.2014 vo veci C-558/2013, kedy v bode 17 uviedla,
že Smernica 87/102/EHS, ktorá sa uplatňuje v prejednávanej veci, nezakazuje používanie zmeniek v
spotrebiteľských  zmluvách, ale zo znenia jej článku 9 jednoznačne vyplýva, že členské štáty môžu
povoliť ich používanie iba vtedy, ak zároveň zabezpečia vhodnú ochranu spotrebiteľa, pod ktorou je
potrebné chápať celkový právny rámec ochrany spotrebiteľa zahŕňajúceho aj povinnosť vnútroštátnych
súdov, ex offo skúmať nekalosť zmluvných podmienok. Podľa bodu 19 spomínaných pripomienok,
rešpektovanie abstraktného charakteru zmenky by bolo podľa komisie neprijateľné vo svetle judikatúry
Súdneho dvora, ktorý vyslovil všeobecnú zásadu, v zmysle ktorej špecifiká súdneho konania, ktoré
prebieha v rámci vnútroštátneho práva medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, nemôžu
predstavovať skutočnosť spôsobilú ovplyvniť právnu ochranu, ktorá podľa ustanovení smernice 93/13/
EHS spotrebiteľovi musí byť poskytnutá. Zároveň navrhla aby na predloženú prejudiciálnu otázku
Súdny dvor poskytol odpoveď, že článok 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a článok 4, 9 a 14 Smernice Rady 87/102/EHS z 22.12.1986
o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú
spotrebiteľského úveru, sa majú vykladať v tom zmysle, že im odporuje právna úprava členského štátu
akou je právna úprava dotknutá vo veci samej, ktorá vnútroštátnemu súdu rozhodujúcemu o právach z
indosovanej zmenky neumožňuje v zásade v žiadnej fáze konania ex offo preskúmať zmluvu a kauzu
právneho vzťahu a prípadnú nekalú povahu zmluvnej podmienky a tiež prípadne porušenie zákona
upravujúceho dôsledky neuvedenia ročnej percentuálnej miery nákladov v zmluve o spotrebiteľskom
úvere, z ktorej zmenka vznikla. Prakticky žiaden nebankový úver nemôže byť zabezpečený zmenkou,
ak je druhou stranou spotrebiteľ. Ak jestvujú indície, že zmenka zabezpečovala úver/pôžičku pre
spotrebiteľa, je treba odmietnuť poskytnúť právnu ochranu lebo nový zmenečný veriteľ si mal preskúmať,
či zmenka zabezpečovala spotrebiteľský úver zvlášť za stavu, keď nadobudol desiatky či stovky takýchto
zmeniek, či ich nadobudol od subjektov, o ktorých je všeobecne známe, že sa ich predmetom činnosti
je poskytovanie úverov/pôžičiek (zneužitie práva § 17 zmenkového a šekového  zákona, neprípustný
výkon práva). Z týchto dôvodov súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

7. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie tak, že žalovanej náhradu trov konania nepriznal,
hoci bola plne úspešná, nakoľko si trovy konania neuplatnila.

8. Odvolanie voči rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca z dôvodu, že a) konanie má inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (ust. § 365 ods. 1 písm. d) Civilného
sporového poriadku); b) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 365 ods. 1 písm. b) Civilného sporového
poriadku - súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; c) rozhodnutie súdu
prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (ust. § 365 ods. 1 písm. h) Civilného
sporového poriadku). K odvolaniu pripojil rozsudok NS SR sp. zn. 5Obo 3/2008 zo dňa 22.10.2008,
uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 10Co/79/2013 zo dňa 5.9.2013, uznesenie Krajského
súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoZm/10/2013 zo dňa 21.11.2013. V odvolaní uviedol, že súd prvej
inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza, že vo veci vykonal dokazovanie i oboznámením
sa s úverovou zmluvou, exekučným spisom a ďalšími listinnými dôkazmi. Žalobca a podľa dostupných
informácií ani žalovaná však dokazovanie úverovou zmluvou, exekučným spisom či ďalšími listinnými
dôkazmi nenavrhli. Podľa ust. § 120 Občianskeho súdneho poriadku dokazovanie v sporovom konaní je
ovládané prejednacou zásadou, čo znamená, že súd vychádza len zo skutočností tvrdených účastníkmi
a vykonáva len tie dôkazy, ktoré účastníci navrhli. Žalobca predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch
platnú zmenku, ktorou, keďže táto spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladané
zákonom č. 191/1950 Sb. (Zákon zmenkový a šekový) dokázal jasne, úplne a zrozumiteľne svoje právo
na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Voči forme a obsahu zmenky zo strany žalovanej
žiadnych námietok nebolo a preto neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších
dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci. Potreba vykonať ďalšie dôkazy musí vyplynúť zo
samotného doterajšieho dokazovania (z doterajších prednesov účastníkov a vykonaných dôkazov).
V danej veci súd mohol a mal rozhodnúť o práve na náhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva
len z predloženej zmenky. Z uskutočnených prednesov sporových strán počas písomnej fázy konania
(koncentračná zásada v zmysle čl. 5 Nariadenia) a vykonaného dokazovania vedeného na základe
návrhov sporových strán, nevyplynula potreba vykonať ďalšie nenavrhnuté dôkazy. Predpokladom
vydania rozsudku v tomto konaní bolo výlučne predloženie originálu zmenky. Zmenka je listinný cenný
papier, ktorý inkorporuje v listine ako takej samo právo žalobcu.  Žalovaná mohla na základe čl. 5



ods. 3 a 6 Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke, ak tak však neurobila, musia byť akékoľvek iné
námietky odmietnuté, a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením. Súd
prvej inštancie z vlastnej iniciatívy, bez návrhu žalovanej a bez legitímneho podnetu na ťarchu žalobcu
vykonal dokazovanie, ktoré údajne preukázal charakter žalovanej ako spotrebiteľa. Žalovaná sa tejto
obrany žiadnym spôsobom nedovolávala. Súd prvej inštancie nevykonal žiadne dokazovanie nad rámec
navrhovaných dôkazov v prospech uplatnenej pohľadávky, teda neobjektívne podporil žalovanú v tomto
konaní. Navyše žalovaná o túto podporu nepreukázala žiadny záujem. Súd prvej inštancie teda túto
ochranu žalovanej prakticky nanútil, bez jej vôle. Uvedené správanie súdu prvej inštancie je neprijateľné
v právnom štáte, predstavuje výrazný zásah do práva na spravodlivý súdny proces, ktoré je garantované
čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj článkom 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Súd prvej inštancie navyše pri vydávaní rozhodnutia vychádzal z pohľadu neho nesporných skutočností.
Súd prvej inštancie za nesporné považoval to, že žalovaná so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
uzatvorila zmluvu o úvere, ďalej že zmenka, ktorá je predmetom tohto konania je zabezpečovacou
zmenkou, že žalovaná uzatvorila zmluvu o úvere ako spotrebiteľ. Uvedené údajne nesporné skutočnosti
však neboli tvrdením ani jedného z účastníkov konania. Súd prvej inštancie tieto údajne nesporné fakty
vyabstrahoval z dokazovania, ktoré si sám navrhol. Také skutočnosti jednoznačne nemožno považovať
za nesporné. Žalovaná a ani žalobca sa k týmto skutočnostiam nikdy nevyjadrili, preto neexistuje spôsob,
akým by súd mohol dospieť k nespornosti týchto skutočností. Súd prvej inštancie dospel k rozhodnutiu na
základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov, ako aj nesprávnej interpretácie príslušných právnych
predpisov a práva Európskej únie. Žalobca je majiteľom zmenky, na základe indosamentu a nie je
účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu. Zmenka je bez vád, ktoré by ju činili neplatnou,
teda ide o platnú zmenku. Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom, neakcesorickej povahy.
Nie je možné ju spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Súd prvej
inštancie sa aplikáciou príslušných ustanovení o zmenke upravených v zákone č. 191/1950 Sb. (ďalej
aj „ZŠZ“) vôbec nezaoberal a ignoroval predmet sporu. Predmetom konania je výlučne zmenka a nie
iný záväzkový právny vzťah. Žalobca v konaní uplatňuje bezpodmienečný záväzok žalovanej, že za
zmenku zaplatí. Súd prvej inštancie však vec posudzoval, akoby išlo o bežný zmluvným záväzok, čo
je neprípustné. V danom prípade následkom bolo nesprávne rozhodnutie vo veci - súd prvej inštancie
porušil poučovaciu povinnosť súdu prekročením ust. § 5 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, porušil
ustanovenia o vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov, prihliadol na skutočnosti a dôkazy, na
ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali byť v sporovom konaní vedenom podľa Nariadenia
vykonané bez návrhu. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že dohodnutý zmenkový úrok vo výške 0,25
% denne je v rozpore s dobrými mravmi. V tejto súvislosti je nevyhnutné uviesť, že zmenku vystavila
žalovaná, túto dobrovoľne podpísala, pričom išlo o prejav slobodnej vôle, sadzba zmenkového úroku
je napísaná na zmenke a bola jej známa v čase vystavenia zmenky, žalovaná mal teda vedomosť
o tom, že sadzba zmenkového úroku predstavuje  0,25 % denne a s takouto sadzbou zmenkového
úroku jednoznačne súhlasila. Poukazuje na rozsudok Nejvyššího soudu ČR zo dňa 22.8.2002 sp. zn. 25
Cdo 1839/2000 podľa ktorého: „Směnka je v právní teorii obvykle definovaná jako dlužnický dokonalý
cenný papír, jímž za předpokladu splnení přísnych formálních náležitosstí vzniká přímy, bezpodmínečný,
nesporný a abstraktní záväzek určité osoby zaplatiť majiteli směnky v určitém místě a čase stanovenou
peněžitou částku.“  Vzhľadom na úplnú samostatnosť, oddelenosť, nezávislosť zmenkového záväzku,
nie je možné hovoriť o tom, že zmenka je zmenkou podľa zákona o spotrebiteľských úveroch a že
tomuto zákon odporuje. Zmenka uplatnená v tomto konaní má všetky zákonom predpísané náležitosti,
a teda ide o platnú zmenku. Uplatnený nárok žalobcu je tak v celom rozsahu dôvodný. K samotnému
obsahu pripomienky európskej komisie k veci C-558/13 je potrebné uviesť, že ide len o jeden z názorov
jedného z účastníkov prejudiciálneho konania. Citovanie a aplikovanie samostatného názoru jedného z
účastníkov prejudiciálneho konania a nie rozhodnutia súdu v danej veci je neodôvodnené a neprípustné.
Taký postup predstavuje porušenie práva na spravodlivý súdny proces. Vo veci C-558/13 poskytli svoje
pripomienky aj ostatní účastníci konania, medzi nimi Nemecko a Slovenská republika, ktorých vyjadrenia
boli práve opačné ako pripomienka európskej komisie. V tejto súvislosti poukazuje na fakt, že súd
prvej inštancie si osvojil pripomienky európskej komisie vo veci C-558/13, avšak z neznámych príčin sa
vôbec nezaoberal inými vyjadreniami a pripomienkami iných účastníkov prejudiciálneho konania. Súd
prvej inštancie v odôvodnení rozsudku ďalej poukazuje na rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Obo 161/2007
zo dňa 6.5.2008, ktorý konštatoval absolútnu neplatnosť úverovej spotrebiteľskej zmluvy podľa § 39
Občianskeho zákonníka a § 265 Obchodného zákonníka. Zároveň konštatoval, že z absolútne neplatnej
úverovej zmluvy nemohlo vzniknúť právo na vyplnenie blankozmenky. Ohľadne uvádzaného rozhodnutia
žalobca uvádza, že v danom rozhodnutí išlo o konanie o vydanie zmenkového platobného rozkazu,
nešlo o prípad indosovanej zmenky. V odôvodnení súd prvej inštancie poukazuje aj na rozhodnutie vo



veci C-419/11 a odvodzuje z neho svoju povinnosť skúmať z úradnej moci postavenie odporcu ako
spotrebiteľa. Žalobca k tomuto uvádza, že v konaní vedenom pod sp. zn. C-419/11 je riešená celkom
odlišná prejudiciálna otázka, než by sa mohlo týkať prejednávanej veci. Rozsudok C-419/11 sa týka
odlišných právnych predpisov európskej únie - Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 - než konajúci súd
v tomto konaní aplikuje. Súdny dvor v bode 38 rozsudku C-419/11 uvádza, že v „každom prípade
na preukázanie na preukázanie postavenia spotrebiteľa v zmysle čl. 15 ods. 1 Nariadenia č. 44/2011
nepostačuje len okolnosť, že zmenkový ručiteľ je fyzickou osobou“. Potom odvolateľ poukázal na
uznesenie Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 10Co/79/2013 zo dňa 5.9.2013 a uznesenie Krajského
súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 43CoZm/10/2013 zo dňa 21.11.2013. Navrhol, aby odvolací súd zmenil
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a prizná žalobcovi
náhradu trov odvolacieho konania.

9. Žalovaná odvolanie nepodala, k doručenému odvolaniu žalobcu sa nevyjadrila.

10. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok, pričom podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom - stranou, v
ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu
prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku),
po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku)
a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), d), h) Civilného
sporového poriadku), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného
sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), s prihliadnutím
ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 Civilného
sporového poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby
zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario), keď miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho
súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku), a dospel k
záveru, že boli splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku I. vo veci
samej v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1  Civilného sporového poriadku a pre zmenu rozsudku súdu
prvej inštancie vo výroku II. o náhrade trov konania v zmysle ustanovenia § 388 Civilného sporového
poriadku.

12. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie žalobcom tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu
vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i
vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel
k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci,
keď vec i správne právne posúdil, s poukazom na ustanovenie 387 ods. 2 Civilného sporového
poriadku odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia
preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov
súdu prvej inštancie odchýliť, a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi.

13. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že pri vyhodnotení vykonaného
dokazovania každého z vykonaných dôkazov jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach bolo v konaní
dostatočným spôsobom preukázané, že žaloba žalobcu je v celom rozsahu nedôvodná.

14. Podľa čl. 3 ods. 1 a 2 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje
za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne
dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky,
najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty



podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie
tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide
o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že
štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.

15. Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách
uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva,
neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,
ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

16. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len \"neprijateľná podmienka\"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

17. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

18. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

19. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bezprávneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

20. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka  neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

21. Predmetom konania je spor zo zmenky, ktorá plní zabezpečovaciu funkciu vo vzťahu k peňažnému
záväzku žalovanej (vystaviteľa zmenky) vrátiť poskytnuté finančné prostriedky, vyplývajúcemu zo zmluvy
o úvere. Obsahom Všeobecných podmienok poskytnutia úveru bola i dohoda o vyplnení zmenky. K
žalobe bola doložená  zmenka, z ktorej zmenky si žalobca uplatňuje nárok v prejednávanej veci. Z
pripojenej zmenky bolo zistené, že žalovaná dňa 23.12.2008 vystavila vlastnú zmenku, obsahom ktorej
je jej záväzok zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. sumu
662,54 eur a zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne z tejto sumy od 22.4.2009. Uvedená zmenka
bola vystavená ako vistazmenka a bola opatrená doložkou „bez protestu“ a „na platenie predložiť v
lehote 4 rokov od vystavenia“ a za miesto platenia bolo určené sídlo pôvodného zmenkového veriteľa
a to spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o.. Z rubovej strany zmenky vyplýva, že uvedená spoločnosť túto
zmenku indosovala na rad žalobcu. Z uvedenej listiny vyplýva, že ide o vzorové tlačivo, do ktorého boli
rukou vpísané údaje: dátum a miesto vystavenia, identifikačné údaje vystaviteľa, ako aj jeho podpis,
pričom zmenková suma je vyjadrená číslicami, ako aj slovami a dátum začiatku úročenia je v listine
uvedená odlišným tlačeným písmom ako zvyšok vzorového tlačiva.

22. V odvolaní odvolateľ poukázal, že súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza,
že vo veci vykonal dokazovanie na nariadenom pojednávaní, oboznámením sa s úverovou zmluvou,
exekučným spisom a ďalšími listinnými dôkazmi. Žalobca a podľa dostupných informácií ani žalovaná
však dokazovanie úverovou zmluvou, exekučným spisom či ďalšími listinnými dôkazmi nenavrhli. Preto
aj poukazuje, že podľa § 120 Občianskeho súdneho poriadku dokazovanie v sporovom konaní je
ovládané prejednacou zásadou, čo znamená, že súd vychádza len zo skutočností tvrdených účastníkmi
a vykonáva len tie dôkazy, ktoré účastníci navrhli. A v tej súvislosti preto žalobca predložil súdu
ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, ktorou, keďže táto spĺňa všetky formálne a materiálne
náležitosti predpokladané zákonom č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový, dokázal jasne, úplne a
zrozumiteľne svoje právo na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Voči forme a obsahu zmenky
zo strany žalovanej žiadnych námietok nebolo a preto neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala
vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci.



23. Odvolací súd k tejto argumentácii udáva, že od 1.7.2016 účinný Civilný sporový poriadok v
spotrebiteľských sporoch umožňuje v zmysle ustanovenia § 295 súdu vykonať aj tie dôkazy, ktoré
spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci s tým, že súd aj bez návrhu obstará a
zabezpečí taký dôkaz. Toto ustanovenie dáva súdu možnosť vykonať aj iné dôkazy, ako tie, ktoré navrhli
strany za účelom zistenia skutkového stavu, zvlášť za situácie, aká nastala v danom spore, keď takýto
postup je odôvodnený zvýšenou mierou ingerencie súdu ako orgánu ochrany práva do spotrebiteľských
právnych vzťahov. Ide vlastne o prelomenie zásady formálnej pravdy v sporovom konaní, ktorej stranou
je spotrebiteľ. Tento postup je možné využiť vtedy, keď vykonanie nenavrhnutých dôkazov je nevyhnutné
pre rozhodnutie vo veci.

24. Súd prvej inštancie mal zo žalobcom predloženej zmenky preukázané, že pôvodným majiteľom
zmenky bola spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., na rad ktorej vystavila žalovaná zmenku, na líci
ktorej sa nachádza číslo úverovej zmluvy. Práve tieto skutočnosti boli podkladom pre postup súdu
prvej inštancie podľa ustanovenia § 295 Civilného sporového poriadku, pretože vznikli pochybnosti,
či zmenka vystavená žalovanou má alebo nemá zabezpečovací charakter, či zabezpečovala alebo
nezabezpečovala plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, príp. i zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

25. Súd prvej inštancie preto postupoval v súlade aj s právom Spoločenstva (komunitárne právo), ktoré
sa musí v členských štátoch EÚ uplatňovať jednotne. Rozsudok Európskeho súdneho dvora vo veci
Simmeathal II, z 29.3.1978, 106/77, pomenoval úlohu vnútroštátneho súdu: „Každý vnútroštátny súd je
v medziach svojej právomoci povinný v úplnosti používať komunitárne právo a chrániť práva, ktoré z
tohto právneho systému vznikajú jednotlivcom“. Podľa názoru Európskeho súdneho dvora by účinnosť
komunitárneho práva bola „oslabená\", keby vnútroštátnym súdom bolo bránené záväzne používať
komunitárne právo v súlade s rozhodnutím, či ustálenou judikatúrou Európskeho súdneho dvora. V tomto
kontexte je potom možné považovať vnútroštátny súd za „všeobecný komunitárny súd“, ktorý plní dvojitú
úlohu; úlohu súdu členského štátu a súdu Spoločenstva.

26. Súd prvej inštancie konal v súlade so Spoločným stanovisko občianskoprávneho kolégia NS SR
a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.10.2015, podľa ktorého v prípade, ak
z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou
či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v
intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ. Ak je vystaviteľom zmenky
spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu
platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená. Predovšetkým platí, že pokiaľ ide o zmluvu o
spotrebiteľskom úvere, nemožno posudzovať práva a povinnosti z tejto zmluvy oddelene od použitých
zabezpečovacích inštitútov (dohody o zrážkach zo mzdy, zmluvnej pokuty a vystavenie zmenky).
Aj zabezpečenie spotrebiteľskej zmluvy totiž podlieha režimu ochrany spotrebiteľa vo forme súdnej
kontroly, či zmluvné dojednania, vrátane akcesorických, neobsahujú nekalé podmienky v neprospech
spotrebiteľa. V zmysle čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách súd aj bez návrhu skúma nekalú povahu podmienky v spotrebiteľskej
zmluve, čím sa má zabrániť tomu, aby jednotlivý spotrebiteľ nebol viazaný nekalou podmienkou a
zároveň sa tým sleduje dosiahnutie cieľa v čl. 7 uvedenej smernice, pretože takéto skúmanie môže mať
odradzujúci účinok, smerujúci ku skončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so
spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov. Ak by vnútroštátne právo (prípadne jeho výklad
v súdnej praxi) umožňovalo veriteľovi obísť takéto preskúmanie prostredníctvom zmenky, išlo by o
pozbavenie Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách jej užitočného účinku (effet utilé). Z hľadiska práva EÚ platí pre členské štáty povinnosť prijať
všetky potrebné opatrenia všeobecnej alebo osobitnej povahy na dosiahnutie výsledku stanoveného
smernicou. Vnútroštátny súd je pri použití vnútroštátneho práva, najmä ustanovení právnej úpravy
osobitne prijatej za účelom splnenia požiadaviek smernice, povinný vykladať vnútroštátne právo v čo
najširšom možnom rozsahu v zmysle znenia a cieľa príslušnej Smernice, aby sa dosiahol výsledok
stanovený touto Smernicou a dosiahol tak súlad s článkom 249 tretím odsekom Zmluvy o založení
Európskeho spoločenstva. Ochrana spotrebiteľa ako povinnosť súdu vyplýva nielen z predpisov
hmotného práva, ale aj z práva Európskej únie.

27. Ak zmenka vznikla na zabezpečenie splnenia dlhu zo spotrebiteľskej zmluvy, ide o spotrebiteľskú
zmenku, v rámci ktorej existujú odlišnosti oproti zmenke z iného právneho vzťahu. Jednou z odlišností
spotrebiteľskej zmenky je zohľadnenie kauzy právneho vzťahu, z ktorého zmenka vznikla. Ďalšou



odlišnosťou spotrebiteľskej zmluvy je ex offo súdna kontrola neprijateľnosti podmienok zmluvy, z ktorej
zmenka vznikla a zmluvných podmienok jej vyplnenia. Európsky súdny dvor vo viacerých rozsudkoch
týkajúcich sa Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách (C-240-244/98 Oceano Grupo Editorial, C-243/08 Pannon GSM) vyslovil, že národný súd musí
mať možnosť skúmať neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách ex offo, neskôr (C-137/08 VB
Pénzűgyi Lízing) dokonca vyslovil, že ich musí skúmať ex offo (C-618/10 Banco Espanol de Crédito),
že odporuje európskemu právu, ak ich súd nemôže skúmať alimine (t. j. ak ich môže skúmať len ex
post). V takých prípadoch musí národný súd vykladať národné procesné i hmotné právo konformne s
právom Európskej únie.

28. Súdu prvej inštancie nič nebránilo, aby z úradnej povinnosti skúmal, či základom zmenky je
spotrebiteľská zmluva a či táto zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Oboznámením
mimo iného i s obsahom spisu tamojšieho súdu sp. zn. 16Er/680/2010 súd prvej inštancie neporušil
koncentračnú zásadu, ani rovnosť účastníkov (strán). Vychádzajúc pritom z judikatúry Európskeho
súdneho dvora, ktorý vo viacerých rozhodnutiach poukázal na to, že spotrebiteľ sa či už z dôvodu
nevýhodnej vyjednávacej pozície alebo z dôvodu neinformovanosti dostáva do nevýhodnejšieho
postavenia a túto nerovnováhu súd môže odstrániť ex offo zbavením účinku nečestných zmluvných
podmienok (porov. C-240 až C-244/98). Európsky súdny dvor zároveň judikoval, že existuje
nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ nedokáže poukázať na nekalú povahu
zmluvnej podmienky. Vyhodnotenie zmluvnej podmienky ako nečestnej nie je jednoduché. Smernica
Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách indikatívnym
spôsobom vypočítava, čo všetko sa má pritom zohľadniť (posúdenie zmyslu predmetnej klauzuly,
posúdenie ostatných zmluvných podmienok, ich porovnanie s ostatnými zmluvami, vyhodnotenie
všetkých okolností prípadu a pod.).

29. Z ustanovenia § 17 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový nevyplýva zákaz skúmania
kauzálnych námietok ex offo. Odvolací súd je toho názoru, že v danom prípade súdu prvej inštancie
nič nebránilo, aby z úradnej povinnosti skúmal, či základom zmenky je spotrebiteľská zmluva a či táto
zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Európsky súdny dvor stanovil jasnú požiadavku na
ochranu pred nečestnými klauzulami pri štandardných produktoch obdobne ako to vyžadujú vnútroštátne
pravidlá verejného poriadku, teda vždy za každých okolností (porov. C-76/10 POHOTOVOSŤ, s.r.o. c/
a Korčkovská, bod 50, 51).

30. Zmenka je náročná na formality a aj v zmenkových právnych veciach je dôležité zaoberať sa ex offo
neprijateľnosťou zmluvných podmienok zmluvy, ktorú zmenka zabezpečuje. Spotrebiteľ nebýva natoľko
právne zdatný, aby dokázal rozlišovať medzi nárokmi z uzavretej zmluvy a nárokmi zo zmenky samej.
Preto, bez ohľadu na jeho postoj v konaní, je potrebné aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú právne
vzťahy spotrebiteľského charakteru aj na úkony, ktoré nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu, teda napr. aj
na prípadné uznanie dlhu či vystavenie zmenky. Žalobca, ktorý sa stal majiteľom niekoľko tisíc zmeniek
indosamentom od spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. si musel byť vedomý, že v skutočnosti ide o
zmenkových dlžníkov ako spotrebiteľov, na ktorých dopadá osobitná ochrana (§ 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka) a ktorých postavenie nie je možné nijako zhoršovať oproti postaveniu, ktoré garantuje
Občiansky zákonník (§ 54 ods. 1). Zmenky indosované na žalobcu majú priamy odkaz na zmluvy o úvere.

31. Odvolací súd preto konštatuje, že súd prvej inštancie postupoval v súlade s hmotným právom,
keď riešil kauzu zmenky a zmluvu o úvere posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu obsahujúcu neprijateľné
zmluvné podmienky. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s vecne správnymi závermi súdu
prvej inštancie, ktorý ako základnú a významnú neprijateľnú zmluvnú podmienku posúdil dohodu o
vyplnení zmenky ako súčasť všeobecných podmienok poskytnutia úveru podľa § 53 ods. 4 písm.
k) Občianskeho zákonníka. Týka sa to tiež neprijateľnej sankcie 91,25 % ročne (0,25 % denne)
zmenkových úrokov, ktoré drasticky spôsobili zvýšenie zadlženia spotrebiteľov, neprimerane vysokej
zmluvnej pokuty za ,,porušenie zmluvných povinností“, netransparentného administratívneho poplatku
za úver, neprijateľnej rozhodcovskej doložky, neuvedenia RPMN v zmluvách o spotrebiteľskom úvere
a pod..

32. Spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. pôvodne uplatnila práva z úverovej zmluvy na rozhodcovskom
súde, ktorý jej návrhu v celom rozsahu vyhovel rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR
20751/09 zo dňa 1.12.2009, avšak všeobecný súd exekúciu vedenú na Okresnom súde Galanta pod



sp. zn. 16Er/680/2010 nepovolil, resp. zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, a to pre neprijateľné zmluvné podmienky. Po nepovolenej exekúcii spoločnosť
POHOTOVOSŤ, s.r.o. indosovala zmenku (podpísanú pri dojednávaní vyššie uvedeného úveru) na
žalobcu CD Consulting, s.r.o. Je evidentné, že pôvodný veriteľ uplatnil v minulosti na súde plnenia z
neprijateľných zmluvných podmienok a že po nepovolení exekúcie pre rozpor so zákonom sa tentokrát
uplatňujú v podstate obdobné plnenia, len ich uplatňuje žalobca ako indosatár zo zmenky. Správne
súd prvej inštancie považoval zmenku za absolútne neplatnú podľa § 39 Občianskeho zákonníka a
dohodu o vyplňovacom práve zmenky vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku majúc za to, že nešlo
o podmienku individuálne dojednanú a nepochybne spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach účastníkov (strán) v neprospech spotrebiteľa z dôvodu, že umožňuje vymáhať plnenia
uplatňované v rozpore so zákonom, bez zohľadnenia práv spotrebiteľa, ide o neplatné dojednanie (§
53 ods. 5 Občianskeho zákonníka). Ak je potom neplatná dohoda o vyplňovacom práve zmenky, je
neplatná aj samotná zmenka, čo korešponduje aj s právnym názorom vysloveným Najvyšším súdom
SR v rozsudku dňa 6.5.2008 pod sp. zn. 4Obo/161/2007.

33. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že súd prvej inštancie sa správne vysporiadal aj so
skutočnosťou, že zmluva o úvere je nielen zmluvou spotrebiteľskou, ale aj zmluvou o spotrebiteľskom
úvere podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov,
pričom na vystavenie a na prijatie zmenky je potrebné aplikovať § 4 ods. 6 citovaného zákona. Podľa
tohto ustanovenia mohol veriteľ zmenku vystavenú dlžníkom, ktorý mal v záväzkovom vzťahu postavenie
spotrebiteľa, prijať len ak išlo o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia bola
maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške
maximálne 30 % istiny poskytnutého úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s týmto
ustanovením, veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie
tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky (znenie od
1.1.2008 do 31.12.2010).

34. Súd prvej inštancie správne posúdil, že zmenka bola vyplnená podstatne vyššou zmenkovou sumou
než pripúšťa zákonné ustanovenie, pretože daný spotrebiteľský úver treba považovať pre absenciu
podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere za úver poskytnutý bez úrokov a poplatkov.
Takýto zmenkový úrok je v rozpore so zásadou dobrých mravov, čo spôsobuje jeho neplatnosť (§
39 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Z dôvodu, že bol
úrok vo výške 0,25 % denne na zmenke predformulovaný, nedošlo k jeho individuálnemu dojednaniu.
Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak
zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad (čl. 3
Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách).

35. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie je toho názoru, že pôvodnému majiteľovi zmenky,
remitentovi, nevzniklo právo zmenku prijať, ani zmenku vyplniť. Žalobcovi zo zmenky nevzniklo právo
na žiadne plnenie. Žalobca, ktorý nadobudol zmenku rubopisom na škodu dlžníka, sa nemôže úspešne
domáhať plnenia titulom zmenky prijatej a vyplnenej v rozpore s hmotným právom podľa § 3 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Dopadajú na neho dôsledky nečestného konania vrátane toho, že musí počítať
s odmietnutím súdnej ochrany. Súdna ochrana sa principiálne neposkytuje osobe konajúcej so zlým
úmyslom. Súd chráni vzťahy založené na dobromyseľnosti a čestnosti. Dobromyseľnosť je vylúčená pri
žalobách, v ktorých osoba musela pri elementárnej opatrnosti zistiť, že sú založené na nečestnosti.

36. Ďalšie odvolacie argumenty žalobcu odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za
nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí
dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi (stranami), ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak
nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka (strany), ktorý ju nastolil. Je
však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania(strán);
porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09
a podobne. Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu žalobcu zaoberajúcu sa ďalšími okolnosťami
prejednávanej veci, no už nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, odvolací súd nepovažoval za potrebné
reagovať špecifickou odpoveďou.



37. Vzhľadom na uvedenú argumentáciu, pokiaľ súd prvej inštancie žalobu zamietol, rozhodol vo výroku
vo veci samej vecne správne, a preto odvolací súd v súlade s ustanovením § 387 ods. 1 Civilného
sporového poriadku rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. vo veci samej potvrdil.

38. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. žalobu zamietol (v celom rozsahu) a
zásadne tak žalovanej vznikol nárok na tzv. plnú náhradu trov vzniknutých v tomto konaní pred súdom
prvej inštancie.

39. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

40. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

41. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

42. Odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. o náhrade trov konania tak, že
žalovaná, ktorá bola v konaní pred súdom prvej inštancie plne úspešnou stranou, má nárok na náhradu
trov konania pred súdom prvej inštancie v plnom rozsahu. Súd prvej inštancie rozhodnutie o náhrade trov
konania vecne zdôvodnil tak, že plne úspešnej žalovanej náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si trovy
konania neuplatnila. Úprava náhrady trov konania v Civilnom sporovom poriadku účinnom od 1.7.2016
upustila od doterajšej koncepcie v Občianskom súdnom poriadku účinnom do 30.6.2016 uplatňovania si
nároku na náhradu trov konania, pričom o nároku na náhradu trov konania rozhodne súd prvej inštancie
aj bez návrhu, a to sudca v rozhodnutí, ktorým sa končí konanie a o konkrétnej výške náhrady trov
konania rozhodne súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí.

43. Ustanovenie § 262 ods. 1, ods. 2 Civilného sporového poriadku sú kogentné a nepripúšťajú výnimky.
Súd prvej inštancie sa dôsledne týmto zákonným ustanovením pri rozhodovaní o náhrade trov konania
neriadil, keď žalovanej náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si ich neuplatnila. V prejednávanej veci
bolo potom nevyhnutné, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v závislom výroku o náhrade
trov konania (osobitne odvolaním nenapadnutý) v zmysle ustanovenia § 388 Civilného sporového
poriadku zmenil spôsobom uvedeným vo výroku II. tohto rozsudku.

44. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení § 255 ods.
1,  § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom v odvolacom
konaní úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnom skončení
veci.

45. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa  už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo



f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).



V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "10C/207/2013", "guid": "dacb05bf-bc4d-4c09-be55-98fe83b01806:838ec462-65ac-438c-8d58-dc635f8ef241", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:6ab0f494-bded-45ab-bec8-2fb63d54492d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 200/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 200/09 z 19. 5. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-05-19", "citacie_n": 5114, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ab0f494-bded-45ab-bec8-2fb63d54492d"}, {"guid": "ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/04 z 19. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-19", "citacie_n": 5412, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "8f41a847-66a3-4c1b-82a8-35a01f94392a:8666e572-d28b-4658-9cd0-5836d2690d47", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2013:5711212272.1", "spisova_znacka": "10Co/79/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 10Co/79/2013 z 30. 10. 2013", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2013-10-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2013:5711212272.1"}, {"guid": "2245dab3-35c2-460e-94db-b5b2d62b44bb:81f51ebe-ead3-4dc7-94b4-43d5f17004db", "ecli": null, "spisova_znacka": "16Er/680/2010", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Levice sp. zn. 16Er/680/2010 z 10. 1. 2012", "sud": "Okresný súd Levice", "datum_vydania": "2012-01-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/2245dab3-35c2-460e-94db-b5b2d62b44bb:81f51ebe-ead3-4dc7-94b4-43d5f17004db"}], "citovane_v": []}