Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 6To/37/2013 z 26. 3. 2014 Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 26. marca 2014, sp. zn. 6To/37/2013, ECLI:SK:KSPO:2014:8511010229.1 Krajský súd Prešov | 6To/37/2013 | ECLI:SK:KSPO:2014:8511010229.1 | 2014-03-26 | Uznesenie Oblasť práva: Trestné právo, Trestné právo – Život a zdravie, Iné práva a slobody Citované ustanovenia: TZ, § 156 ods. 1 TZ, § 156 ods. 3 písm. c) TZ, § 364 ods. 1 písm. a) TZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/2b1fd039-ab3f-492a-baa4-4d13451ab700 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2014:8511010229.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6To/37/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8511010229
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emil Dubňanský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8511010229.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila Dubňanského a sudcov JUDr.
Jaroslava Bugeľa a JUDr. Petra Farkaša na verejnom zasadnutí konanom dňa 27. marca 2014, v trestnej
veci obžalovaného mladistvého Y. P., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Tr.
zák. a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 7T/188/2011
zo dňa 7.6.2013 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného mladistvého Y. P..

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 7T/188/2011 zo dňa 7.6.2013 bol obžalovaný ml.
Y. P. uznaným vinným zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Tr.
zák. a prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že

- dňa 25.04.2011 okolo 04.00 hod. počas tanečnej zábavy na WC obecného úradu v obci P. I., Okres
U. O., po predchádzajúcom slovnom nedorozumení fyzicky napadol Y. P. tak, že ho päsťami udieral do
oblasti tváre, 3x ho kopol do oblasti pravého lýtka, 1x ho kopol do oblasti pravého kolena, čím mu spôsobil
pomliaždenie hlavy v spánkovej oblasti vpravo, pomliaždenie nosa, ohraničené odlomenie chrupavky
a kosti na zadnej strane vonkajšej hlavy píšťaly bez posunu úlomkov, neúplné roztrhnutie predného
skríženého väzu a poúrazovú stresovú poruchu - depresívny stav s adekvátnou dobou liečenia podľa
znaleckého posudku v trvaní 2 - 3 mesiace, s doposiaľ neukončenou práceneschopnosťou, z dôvodu
poúrazovej stresovej poruchy s depresívnym stavom.

Za to mu bol uložený podľa § 156 ods. 3 Tr. zákona, s použitím §§ 41 ods. 1, 117 ods. 1 Tr. zákona, pri
rovnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 20 mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona bol výkon trestu podmienečne odložený a podľa § 119 ods. 1 Tr.
zákona bola určená skúšobná doba na 2 a 1 roka.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. bola obžalovanému uložená povinnosť zaplatiť pošk. Y. P. škodu vo
výške 2.024,- Eur a pre Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a.s., Krajská pobočka Prešov škodu vo výške
1.070,91Eur.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný ml. Y. P., čo do výroku o vine
a treste, ktoré odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu. V dôvodoch svojho odvolania mimo iného
uvádza, že súd vykonané dôkazy nehodnotil v zmysle § 2 ods. 12 Tr. poriadku, pričom poukazuje
na účelovú výpoveď pošk. Y. P., svedkyne O. W. a výpovede jednotlivých znalcov, ktoré sú len
nepriamym dôkazom. Rozoberá predpoklady trestnej zodpovednosti a existenciu príčinnej súvislosti
medzi konaním a následkom. Odkazuje aj na rozhodovaciu prax súdov pri hodnotení vierohodnosti
výpovede svedka a na existenciu vlastného (často hmotného) záujmu svedka na výsledku trestného



konania. Preto nemožno výpovede poškodeného Y. P. a jeho rodinných príslušníkov automaticky
považovať za dôveryhodné a významnejšie ako ktorýkoľvek iný dôkaz. Nepriame dôkazy musia tvoriť
sústavu - harmonický celok a vo svojomj súhrne viesť k jedinému záveru a musia vylučovať iný záver.
Je neprípustné, aby rozhodnutie súdu bolo založené iba na domnienkach a subjektívnych pocitoch
osôb, ignorujúc tým jednu zo základných zásad trestného konania - in dubio pro reo. Súd musí svoje
rozhodnutie vždy oprieť o fakty, ktoré sú jednoznačné a nepochybné. Skutkový stav v predmetnej veci je
neustálený a bez jeho objasnenia nie je možné bez rozumných pochybností dospieť k jednoznačnému
záveru o jeho vine. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec postúpiť inému orgánu na priestupkové
konanie.

Splnomocnenec poškodeného vo svojom vyjadrení navrhol potvrdiť rozsudok I. stupňa ako zákonný
a správny, pretože bolo jednoznačne preukázané, že skutok ktorý je kladený obžalovanému za vinu,
spáchal, a preto súd správne rozhodol aj o povinnosti zaplatiť poškodenému škodu, ktorú náležite
zdokladoval a preukázal.

Na základe takto podaného odvolania krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým obžalovaný podal
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, prihliadajúc aj na chyby, ktoré
neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a dospel
k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

V tejto trestnej veci odvolací súd už raz konal a na podklade odvolania obžalovaného zrušil napadnutý
rozsudok okresného súdu a vec vrátil na ďalšie prejednanie a rozhodnutie a do z dôvodu nedodržania
zákonom stanoveného procesného postupu pri čítaní svedeckých výpovedí a znaleckých posudkov,
ako aj náležitého nepreskúmania uplatneného nároku na náhradu škody pošk. Y. P.. Po uskutočnení
dokazovania v intenciách určených odvolacím súdom preto možno konštatovať, že okresný súd vykonal
dôkazy v celom rozsahu potrebnom na zistenie a ustálenie skutkového stavu veci a to zákonným
spôsobom. Zabezpečené dôkazy boli prvostupňovým súdom vyhodnotené v súlade so zásadou
uvedenou v § 2 ods. 12 Tr. poriadku. Z takto procesne zabezpečených dôkazov následne súd I. stupňa
vyvodil skutkové okolnosti, tak ako je to uvedené vo výroku napadnutého rozsudku, pričom tieto majú
oporu vo výsledkoch dokazovania. Tieto skutkové okolnosti krajský súd považuje za správne, s nimi sa
stotožnil a keďže okresný súd v odôvodneniach svojich rozhodnutí rozviedol jednotlivé dôkazy, z ktorých
pri ustálení skutkového stavu vychádzal, odvolací súd na tieto rozhodnutia prvostupňového súdu v celom
rozsahu, z dôvodu neopakovania tých istých skutočností, odkazuje.

V postupe okresného súdu neboli zistené také chyby, ktoré by mohli spôsobiť nesprávnosť výroku
rozsudku o vine obžalovaného. Výsledky vykonaného dokazovania v danom prípade vyznievajú
jednoznačne a tvoria ucelenú reťaz tak priamych, ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých bez akýchkoľvek
pochybností možno vyvodiť bezpečný záver, že obžalovaný ml. Y. P. spáchal skutok, ktorý mu bol
obžalobou kladený za vinu. Úplnosť vykonaných dôkazných prostriedkov vytvorila vo veci nevyhnutný
základ na záverečnú myšlienkovú činnosť aj odvolacieho súdu, ktorá spočívala v zhodnotení dôkazov
v zmysle uvedených zásad vyplývajúcich z § 2 ods. 12 Trestného poriadku a na vytvorenie záverov o
tom, či, ako a k akému skutku došlo. Z obsahu odôvodnenia rozsudku vyplýva, že uvedené hodnotenie
dôkazov neodporuje základným princípom logického myslenia.

Aj podľa názoru krajského súdu výrok o vine obžalovaného je možné ustáliť predovšetkým na základe
usvedčujúcej výpovede pošk. Y. P., ktorý uvádzal okolnosti a skutočnosti, za akých došlo k predmetnému
incidentu. Popísal aj spôsob, ako došlo k vzniku jednotlivých zranení, pričom ním udávaný mechanizmus
ich vzniku nie je v rozpore s tým, ako to ustálil aj do konania pribratý znalec z odboru zdravotníctvo
a farmácia, odvetvie traumatológia. Poranenie neúplné roztrhnutie predného skríženého väzu je z
medicínskeho hľadiska poranenie ťažké s dobou liečenia a práceneschopnosťou v priemere dva - tri
mesiace. Taktiež svedkovia L. X. a T. I. potvrdili, že našli poškodeného skrvaveného na zemi, pričom
im uviedol, že ho zbil obžalovaný a pomohli mu dostať sa dole schodmi k sanitke. Vypočutí svedkovia,
príslušníci Policajného zboru, ktorí prišli na miesto incidentu, uviedli, že poškodený Y. P. im povedal,
že ho zbil obžalovaný a s pomocou kamarátov, lebo kričal, že ho bolí noha, nastúpil do sanitky. Taktiež
MUDr. Y. W., lekár rýchlej zdravotnej pomoci, potvrdil, že si všimol poranenia poškodeného v oblasti
nosa a jeho sťažnosti na bolesti hlavy a kolena. Strýko obžalovaného L. K. vypovedal, že videl ako
poškodený strčil vo vnútri sály do obžalovaného a ten po určitej chvíli mu povedal, že sa na WC pobil



s poškodeným a že mu dal pár faciek a nič viac. Svedkyňa H. W. potvrdila, že na mieste činu utierala
krv. Taktiež svedkyňa O. W. uviedla, že bola po poškodeného v nemocnici, kde sa jej sťažoval na
bolesti hlavy, tváre, kolena a uviedol jej, že ho napadol obž. Y. P.. Súhrn týchto priamych a nepriamych
dôkazov preukazuje vinu obžalovaného a tvorí nám logickú a ničím nenarušovanú sústavu navzájom
sa dopĺňajúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti zažalovaného
skutku a usvedčuje z jeho spáchania obžalovaného.

Správne a zákonu zodpovedajúce sú preto právne závery okresného súdu, pokiaľ ide o výrok o vine
napadnutého rozsudku, a rovnako tak aj pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu konania obžalovaného ml. Y.
P., keď takéto konanie obžalovaného posúdil ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3
písm. c/ Tr. zák. a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona,. Obžalovaný tým, že na
mieste verejnosti prístupnom napadol poškodeného a ublížil mu na zdraví, pričom mu spôsobil ťažkú
ujmu na zdraví, naplnil po objektívnej aj subjektívnej stránke obligatórne náležitosti uvedených prečinov.

Okresnému súdu je však potrebné vytknúť, že sa len v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zaoberal
poľahčujúcimi a priťažujúcimi okolnosťami, pričom vo výroku o treste konštatoval ich rovnosť, bez ich
bližšej právnej kvalifikácie. Možno ale súhlasiť zo závermi prvostupňového súdu, pokiaľ obžalovanému
priznal poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. j/ Tr. zákona, t.j. vedenie riadneho života pred
spáchaním trestného činu a priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h/ Tr. zákona, teda spáchanie viac
trestných činov.

Prvostupňový súd nepochybil ani pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu. Dokazovaním boli zistené
skutočnosti k osobe obžalovaného, ktorý podľa odpisu z registra trestov doposiaľ nebol súdne trestaný.
Z podanej charakteristiky obce P. I. vyplýva, že správanie obžalovaného nebolo prejednávané v
príslušných orgánoch obce, no menšie problémy mal so správaním už na základnej škole. Stredná
odborná škola technická v U. O. vo svojej správe uviedla, že obžalovaný parí ku konfliktným
typom žiakov. Prospechovo je slabším študentom a za opakované porušovanie školského poriadku a
neospravedlnené hodiny mu bolo udelené pokarhanie triednym učiteľom a riaditeľom školy. Taktiež mal
v prvom a druhom ročníku zníženú známku zo správania. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Stará
Ľubovňa vo svojom poslednom vyjadrení konštatuje výrazné zlepšenie v správaní sa obžalovaného od
posledného hodnotenia a absolvovanie konzultácií u klinického psychológa.

S poukazom na hore uvedené skutočnosti možno konštatovať, že okresný súd v rámci všeobecných
zásad platných pre ukladanie trestov dostatočne vyhodnotil všetky okolnosti, ako aj momenty, ktoré
ovplyvňujú požiadavku ochrany spoločnosti a občanov pred páchaním takejto trestnej činnosti, pričom
zvážil aj okolnosti na strane obžalovaného.

Krajský súd sa preto stotožnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa ohľadne výšky trestu a má za to, že
uložený podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 20 mesiacov, výkon ktorého bol podľa § 49 ods.
1 písm. a/ Tr. zákona podmienečne odložený a stanovenia skúšobnej doby na 2 a 1 roka, zodpovedá
zásadám pre ukladanie trestov, ako z pohľadu individuálnej, tak aj z pohľadu generálnej prevencie.
Obžalovaný v priebehu plynutia tejto skúšobnej doby spôsobom svojho života a svojím správaním
preukáže, či účel trestu sa dosiahne aj bez nariadenia výkonu trestu.

Okresný súd nepochybil ani vo výroku o náhrade škody, keď poškodenej Všeobecnej zdravotnej
poisťovni, a.s. priznal nárok podľa ust. § 287 ods. 1 Tr. por., ktorá si ho uplatnila riadne a včas a to z titulu
poskytnutej zdravotnej starostlivosti pošk. Y. P.. Taktiež priznanie náhrady škody tomuto poškodenému je
už vecne správne a v súlade so zákonom, keďže poškodený svoj uplatnený nárok písomným podaním,
v súlade so zrušujúcim uznesením krajského súdu, spresnil a to vo vzťahu k účelne vynaloženým
nákladom z titulu cestovného.

Pokiaľ ide o odvolacie námietky obžalovaného s týmito sa krajský súd nestotožnil. Ako je uvedené vyššie,
bol to práve obžalovaný, ktorý fyzicky napadol poškodeného Y. P., v dôsledku čoho došlo k spôsobeniu
zranení bližšie špecifikovaných v príslušnom znaleckom posudku. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že
žiadnym relevantným spôsobom neboli výpovede svedka - poškodeného, ako aj ďalších svedkov (L. X.,
T. I., zasahujúcich príslušníkov PZ, prvotného ošetrujúceho lekára - MUDr. Y. W. pod.) spochybnené,
prípadne zistená ich snaha s nimi poškodiť obžalovanému. Je teda možné konštatovať, že výrok o vine
obžalovaného nestojí len na usvedčujúcej výpovedi pošk. Y. P., ale nepriamo aj výpovediach ďalších



vyššie uvedených svedkov, ktoré vo vzájomnej zhode a súvislosti podporujú tvrdenia poškodeného o
priebehu incidentu a jeho následkoch, čím došlo aj k preukázaniu príčinnej súvislosti medzi fyzickým
napadnutím zo strany obžalovaného a vzniku zranení na strane poškodeného.

To boli podstatné dôvody, pre ktoré odvolací súd riadny opravný prostriedok obžalovaného vyhodnotil
ako nedôvodný a jeho odvolanie zamietol postupom podľa § 319 Tr. poriadku.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu ďalší riadny opravný prostriedok nie
je prípustný.