Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 24CoP/29/2015 z 2. 6. 2015 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 2. júna 2015, sp. zn. 24CoP/29/2015, ECLI:SK:KSTT:2015:2211215047.2 Krajský súd Trnava | 24CoP/29/2015 | ECLI:SK:KSTT:2015:2211215047.2 | 2015-06-02 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Starostlivosť o maloletých Citované ustanovenia: § 24 ods. 2 ZoR Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/69a28f40-a3af-4398-8649-eb6e29c7d757 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2015:2211215047.2 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24CoP/29/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2211215047
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Holič
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2211215047.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Martin Holič a členov senátu:
JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Andrea Dudášová, v právnej veci starostlivosti o maloletú N.
J., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí
a rodiny Dunajská Streda, dieťa rodičov - otec: G. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., B. č. X, zastúpený
spoločnosťou NIKU & partners, s.r.o., so sídlom Prokopa Veľkého 51, Bratislava, IČO: 36 866 008,
a matka: W. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. B., O. č. XXX, zastúpená JUDr. Máriou Lubuškiovou,
advokátkou, Komárno, Pohraničná č. 889/1, o návrhu otca na zmenu výchovného prostredia maloletého
dieťaťa, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 4P/89/2011-302 zo
dňa 30.01.2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa maloletú zveril do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch
rodičov. Otec maloletej bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa vždy v každý pracovný
deň v kalendárnom týždni v roku v čase od 08.00 hod. do 17.30 hod. a matka maloletej bude
zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa vždy v každý pracovný deň v kalendárnom týždni v
čase od 17.30 hod. do 08.00 hod. nasledujúceho kalendárneho dňa, obaja s výnimkou dní pracovného
pokoja a voľna a školských prázdnin, vyhlásených Ministerstvom školstva Slovenskej republiky pre
Bratislavský kraj. Počas pracovných dní v kalendárnom týždni matka maloletej odovzdá dieťa v škole,
ktorú maloletá navštevuje, a o 17.30 hod. si matka maloletej maloletú prevezme v mieste bydliska otca
maloletej s výnimkou, ak sa rodičia na mieste prevzatia dieťaťa matkou maloletej nedohodnú vopred
na konkrétny deň inak. Povinnosť prevzatia maloletej matkou maloletú o 17.30 hod. sa nevzťahuje
na piatok v párnom kalendárnom týždni, kedy otec maloletej je oprávnený zabezpečovať osobnú
starostlivosť o maloletú počas víkendu až do nasledujúceho pondelka do 08.00 hod.. Otec maloletej bude
zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú v párnom kalendárnom týždni v čase od piatku od 17.30
hod. do nasledujúceho pondelka do 08.00 hod., kedy otec maloletej maloletú odovzdá v škole, ktorú
maloletá navštevuje. Matka maloletej bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú v nepárnom
kalendárnom týždni v čase od piatku od 17.30 hod. do nasledujúceho pondelka do 08.00 hod., kedy
matka maloletej maloletú odovzdá v škole, ktorú maloletá navštevuje. Počas letných školských prázdnin
v každom kalendárnom roku bude otec maloletej zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa
vždy v mesiaci júl v čase od 01.07. od 08.00 hod. do dňa 15.07. do 20.00 hod. a v mesiaci august v
čase od 08.00 hod. dňa 01.08. do dňa 16.08. do 19.00 hod. Počas letných školských prázdnin v každom
kalendárnom roku bude matka maloletej zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa vždy v
mesiaci júl v čase od 15.07. od 20.00 hod. do dňa 01.08. do 08.00 hod. a v mesiaci august v čase od



16.08. od 19.00 hod. do prvého vyučovacieho dňa po ukončení letných školských prázdnin do 08.00
hod..

Počas Vianočných školských prázdnin vyhlásených MŠ SR bude matka maloletej zabezpečovať osobnú
starostlivosť o maloletú v nepárnom kalendárnom roku v čase od posledného dňa vyučovania pred
začiatkom prázdnin od 17.30 hod. do 24.12. do 16.00 hod. s tým, že matka maloletej maloletú v
dohodnutý čas odovzdá otcovi maloletej v mieste jeho bydliska. Počas Vianočných školských prázdnin
vyhlásených MŠ SR bude otec maloletej zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú v nepárnom
kalendárnom roku v čase od 24.12. od 16.00 hod. do 25.12. do 09.00 hod., kedy otec maloletej v
dohodnutú hodinu maloletú odovzdá matke maloletej v mieste jej bydliska. Počas Vianočných školských
prázdnin vyhlásených MŠ SR bude otec maloletej osobnú starostlivosť o maloletú zabezpečovať v
párnom kalendárnom roku v čase od posledného dňa vyučovania pred začiatkom prázdnin od 17.30
hod. do 24.12. do 16.00 hod. s tým, že otec maloletej maloletú v dohodnutý čas odovzdá matke maloletej
v mieste jej bydliska. Počas Vianočných školských prázdnin vyhlásených MŠ SR bude matka maloletej
osobnú starostlivosť o maloletú zabezpečovať v párnom kalendárnom roku v čase od 24.12. od 16.00
hod. do 25.12. do 09.00 hod., kedy matka maloletej v dohodnutú hodinu maloletú odovzdá otcovi
maloletej v mieste jeho bydliska. Matka maloletej bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú
v každom kalendárnom roku v čase od 25.12. od 09.00 hod. do 26.12. do 08.00 hod., kedy si otec
maloletej maloletú vyzdvihne v mieste bydliska matky maloletej a otec maloletej bude zabezpečovať
osobnú starostlivosť o maloletú v každom kalendárnom roku v čase od 26.12. od 08.00 do 27.12. do
09.00 hod., kedy otec maloletej maloletú odovzdá matke maloletej v mieste jej bydliska. Otec maloletej
bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú v nepárnom kalendárnom roku v čase od 27.12.
od 09.00 hod. do 02.01. nasledujúceho kalendárneho roka do 10.00 hod., kedy otec maloletej dieťa
odovzdá matke maloletej v mieste jej bydliska. Matka maloletej bude zabezpečovať osobnú starostlivosť
o maloletú v párnom kalendárnom roku v čase od 27.12. od 09.00 hod. do 02.01. nasledujúceho
kalendárneho roka do 10.00 hod., kedy matka maloletej odovzdá maloleté dieťa otcovi maloletej v
mieste jeho bydliska. Otec maloletej bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú v nepárnom
kalendárnom roku v čase od 02.01. od 10.00 hod. do prvého dňa vyučovania po školských prázdninách,
kedy maloletú odovzdá v škole, ktorú maloletá navštevuje. Matka maloletej bude zabezpečovať osobnú
starostlivosť o maloletú v párnom kalendárnom roku v čase od 02.01. od 10.00 hod. do prvého dňa
vyučovania po školských prázdninách, kedy maloletú odovzdá v škole, ktorú maloletá navštevuje.

Počas jarných školských prázdnin vyhlásených MŠ SR bude otec maloletej zabezpečovať osobnú
starostlivosť o maloletú v nepárnom kalendárnom roku v čase od pondelka od 08.00 hod. do piatku
do 17.30 hod. s tým, že otec maloletej si maloletú vyzdvihne od matky maloletej v mieste jej bydliska
a v piatok si matka maloletej prevezme maloletú o 17.30 hod. v mieste bydliska otca maloletej.
Počas jarných školských prázdnin vyhlásených MŠ SR bude matka maloletej zabezpečovať osobnú
starostlivosť o maloletú v párnom kalendárnom roku v čase od pondelka od 08.00 hod. do piatku do 17.30
hod. s tým, že matka maloletej si maloletú vyzdvihne od otca maloletej v mieste jeho bydliska a v piatok si
otec maloletej prevezme maloletú o 17.30 hod. v mieste bydliska matky maloletej. Počas Veľkonočných
prázdnin bude matka maloletej zabezpečovať starostlivosť o maloletú v nepárnom kalendárnom roku
od posledného dňa vyučovania pred začiatkom prázdnin od 17.30 hod. do Bielej soboty do 10.00 hod.,
kedy si otec maloletej maloletú vyzdvihne od matky maloletej v mieste jej bydliska, a otec maloletej bude
zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú v čase od Bielej soboty od 10.00 hod. do prvého dňa
vyučovania po Veľkonočných prázdninách do 08.00 hod., kedy maloletú odovzdá v škole, ktorú maloletá
navštevuje. Počas Veľkonočných prázdnin bude otec maloletej zabezpečovať osobnú starostlivosť o
maloletú v párnom kalendárnom roku od posledného dňa vyučovania pred začiatkom prázdnin od 17.30
hod. do Bielej soboty do 10.00 hod., kedy otec maloletej maloletú odovzdá matke maloletej v mieste jej
bydliska, a matka maloletej bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú v čase od Bielej soboty
od 10.00 hod. do prvého dňa vyučovania po Veľkonočných prázdninách do 08.00 hod., kedy maloletú
odovzdá v škole, ktorú maloletá navštevuje.

Osobnú starostlivosť počas polročných prázdnin vyhlásených Ministerstvom školstva Slovenskej
republiky v každom školskom roku bude zabezpečovať ten z rodičov, ktorý zabezpečuje osobnú
starostlivosť o maloletú počas víkendu, ktorý bezprostredne predchádza, alebo nasleduje polročným
prázdninám. Počas jesenných školských prázdnin bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú



v nepárnom kalendárnom roku matka maloletej vždy v čase od posledného dňa vyučovania pred
začiatkom prázdnin od 17.30 hod. do prvého vyučovacieho dňa po prázdninách do 08.00 hod., kedy
maloletú odovzdá v škole, ktorú maloletá navštevuje. Počas jesenných školských prázdnin bude
zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú v párnom kalendárnom roku otec maloletej vždy v čase
od posledného dňa vyučovania pred začiatkom prázdnin od 17.30 hod. do prvého vyučovacieho dňa
po prázdninách do 08.00 hod., kedy maloletú odovzdá v škole, ktorú maloletá navštevuje. Počas
štátnych sviatkov, ktoré pripadnú na dni v riadnom pracovnom týždni v roku a nespadajú do školských
prázdnin, bude osobnú starostlivosť o maloletú zabezpečovať v párnom kalendárnom roku vždy otec
maloletej v čase od 08.00 hod. rána do 08.00 hod. nasledujúceho pracovného dňa, kedy maloletú
odovzdá v škole, ktorú maloletá navštevuje. Počas štátnych sviatkov, ktoré pripadnú na dni v riadnom
pracovnom týždni v roku a nespadajú do školských prázdnin, bude osobnú starostlivosť o maloletú
zabezpečovať v nepárnom kalendárnom roku vždy matka maloletej v čase od 08.00 hod. rána do 08.00
hod. nasledujúceho pracovného dňa, kedy maloletú odovzdá v škole, ktorú maloletá navštevuje.

V prípade choroby dieťaťa, alebo ak nie je vyššie osobitne upravené inak, je miestom odovzdania
a prevzatia bydlisko odovzdávajúceho rodiča. Každý z rodičov je oprávnený maloletú zastupovať
a spravovať jej majetok. Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava IV. č.k.
16C/104/2009-40 zo dňa 06.10.2009 v časti zverenia, zastupovania a správy majetku maloletej N. a
rozsudok Okresného súdu Bratislava IV. č.k. 25P/72/2010-82 zo dňa 10.09.2010 v časti styku otca
maloletej s maloletou. O trovách konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu trov konania.

Rozhodnutie odôvodnil súd prvého stupňa použitím ustanovení § 24 ods. 1 a 2 Zákona o rodine a vecne
tým, že z vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že obaja rodičia maloletej N. majú v podstate
zabezpečené rovnaké podmienky pre výchovu maloletej N.. Po rozvode manželstva rodičov maloletej
matka maloletej N. so súčasným partnerom uzavrela manželstvo dňa 06.07.2013 a vzťah maloletej N.
k terajšiemu manželovi matky možno považovať a hodnotiť ako kladný. Od posledného rozhodnutia
súdu na strane otca maloletej došlo k zmene v tom smere, že v súčasnosti aj otec maloletej N. má
vážnejšiu známosť. Matka maloletej od posledného pojednávania a zrušenia rozsudku súdu prvého
stupňa zmenila svoje pracovisko, už nepracuje v banke a na terajšom pracovisku nie je až tak viazaná
na pracovný čas, to znamená, že má možnosť viac času sa venovať maloletému dieťaťu, ktoré každé
ráno vozí z terajšieho miesta bydliska do Z. do L. X., kde od septembra 2014 maloletá N. navštevuje
prvý ročník základnej školy. Maloletú zo školy vyzdvihne otec maloletej, ktorý poobedňajšie hodiny trávi
spolu s maloletou dcérou, učí sa s ňou, zabezpečuje jej krúžky, ktoré maloleté dieťa navštevuje a v
čase medzi 17.30 a 18.00 hod. podľa dohody s matkou maloleté dieťa odovzdá matke, ktorá berie
maloleté dieťa domov do jej obydlia a maloleté dieťa noc trávi spolu s matkou. Obaja rodičia majú
možnosti a schopnosti zabezpečiť rovnocennú starostlivosť o maloletú N., venujú sa jej, záleží im na
správnej výchove maloletého dieťaťa, považujú za dôležité, aby maloletá N. rovnako ako ďalšie deti
vyrastajúce z rozvedeného manželstva rodičov rozvod rodičov v čo najmenej prežívala ako určitú ujmu
a aby sa z maloletej N. vyrastal vzdelaný, všestranne zdatný a otvorený typ osoby. Podľa názoru súdu
za súčasného stavu bolo nepochybne preukázané, že podmienky na zverenie maloletého dieťaťa do
striedavej osobnej starostlivosti sú splnené aj v budúcnosti, keďže tento režim ako rodičia maloletej sa
starajú striedavo o maloleté dieťa fungovalo aj v čase, keď maloletá N. chodila do materskej školy a
rovnakým spôsobom funguje aj od septembra 2014, kedy maloletá začala chodiť do základnej školy do
Z.. Na základe záverov vykonaného dokazovania súd vyhovel návrhu otca maloletej a maloletú N. zveril
do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov s tým, že pri podrobnej realizácii súd v podstate
vychádzal z predloženého návrhu právneho zástupcu otca maloletej, ktorý návrh čo do fungovania
starostlivosti rodičov o maloleté dieťa zodpovedá v podstate skutočnosti a na základe podrobnej úpravy
realizácie striedavej starostlivosti o dieťa takýto rozsudok je aj v plnom rozsahu vykonateľný. Obaja
rodičia podľa úpravy súdom budú tráviť spolu s maloletým dieťaťom v podstate rovnaký čas aj počas
školy, aj počas voľných dní, vrátane víkendov, štátnych sviatkov, školských prázdnin ako aj letných
prázdnin. V živote maloletej N. zverením jej osoby do striedavej starostlivosti rodičov nedochádza v
podstate k žiadnym väčším zmenám, nakoľko tento styk alebo starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v
podstate rovnakým spôsobom fungoval aj doteraz a podstatné je to, že maloletá N. ako to uviedla aj pred
znalkyňou skutočne má rovnako rada obidvoch rodičov a tak k matke ako i k otcovi cíti silné citové puto.
Zverením maloletého dieťaťa do striedavej starostlivosti rodičov súd podľa § 24 odsek 1 Zákona o rodine
určil, že každý z rodičov je oprávnený maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Zároveň



konštatoval, že týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava IV. č.k. 16C/104/2009
zo dňa 06.10.2009 v časti zverenia, zastupovania a správy majetku maloletej N. a rozsudok Okresného
súdu Bratislava IV. č.k. 25P/72/2010 zo dňa 10.09.2010 v časti styku otca s maloletým dieťaťom. O
vyživovacej povinnosti rodičov súd v tomto rozsudku nerozhodol, nakoľko vyživovacia povinnosť zo
strany otca maloletej ostala nezmenená ako to bolo určené rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV.

Proti tomuto rozsudku podala prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie matka, ktorým
sa domáhala zrušenia napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa a vrátenie konania na súd prvého
stupňa, uplatniac odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. c), d) a f) O.s.p. Odvolateľka namietala,
že súd prvého stupňa nevykonal dostatočné dokazovanie, nevykonal navrhnuté dôkazy, a to napriek
pokynu odvolacieho súdu. Namietala tiež, že súd prvého stupňa vychádzal len zo znaleckého posudku
MUDr. Rosenbergerovej, ktorý je takmer 2 roky starý, bol vyhotovený bez vedomosti matky, ktorá
namieta jeho závery. Súd napriek návrhom kolízneho opatrovníka aj právneho zástupcu matky
nerealizoval ďalšie dokazovanie, vzhľadom na neaktuálnosť znaleckých posudkov malo byť nariadené
nové znalecké dokazovanie, zohľadniac aj to, že maloletá od septembra 2014 začala navštevovať
základnú školu. Súd prvého stupňa vôbec nezohľadnil zmeny, ktoré nastali od vydania prvého rozsudku
dňa 31.05.2014 (správne 31.05.2013), v ktorom nerozhodol o striedavej starostlivosti a aktuálnym
rozsudkom zo dňa 30.01.2015. Zo strany súdu nedošlo k dostatočnému, správnemu a relevantnému
odôvodneniu rozsudku, čím bolo účastníčke odopreté právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia v
zmysle § 157 ods. 2 O.s.p. Samotný výrok o striedavej osobnej starostlivosti je veľmi komplikovaný v
rozložení času, v nepárne roky je rozsah prázdnin určený v prospech otca, týka sa to aj víkendov, keď pri
nepárnom týždni matka prichádza o čas od ukončenia vyučovania do 17.30 hod. Výrok v časti štátnych
sviatkov považuje za nevykonateľný a protirečiaci si s určením víkendov, ak štátny sviatok pripadne na
piatok.

Otec a kolízny opatrovník odvolanie nepodali.

Otec sa k odvolaniu matky vyjadril písomným podaním, v ktorom navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. Otec nesúhlasil s výhradami matky, súd
prvého stupňa riadne a dostatočne doplnil dokazovanie, dôkazy správne vyhodnotil a vec správne
právne posúdil. Z výsluchov účastníkov vyplynulo, že starostlivosť o maloletú je zabezpečovaná v
rozsahu a spôsobom, ako je uvedené vo výroku napadnutého rozsudku. Odvolací súd v zrušujúcom
uznesení označil spôsob starostlivosti o maloletú za faktický výkon striedavej osobnej starostlivosti,
pričom od rozhodnutia odvolacieho súdu obaja rodičia zabezpečujú starostlivosť o maloletú v
nezmenenom režime, na ktorý je maloletá zvyknutá a vyhovuje jej, čo potvrdila aj matka, ktorá nemala
výhrady k takejto forme starostlivosti, no odmietla uzavrieť rodičovskú dohodu. Rozhodnutie súdu je
iba zosúladením stavu skutkového so stavom právnym. Otec nepovažuje za potrebné nariaďovať nové
znalecké dokazovanie, pomery na strane maloletej sa nezmenili, aj keď začala navštevovať základnú
školu, naviac by sa tým neúmerne predĺžilo konanie a psychicky by to zaťažilo maloletú. Otec sa
nestotožnil ani s námietkou matky o nerovnomernom rozdelení, režim prázdnin je striedavo vyvážený,
čo sa týka víkendov, matka má pracovnú dobu do 17.00 hod, dovtedy otec zabezpečuje mimoškolské
aktivity maloletej, v prípade, že si matka zariadi kratšiu pracovnú dobu, otec bude bez problémov súhlasiť
s tým, aby maloletú vyzdvihla po ukončení vyučovania. Čo sa týka námietky nevykonateľnosti v časti
štátnych sviatkov, otec je pripravený sa s matkou dohodnúť, že maloletá bude u nej už od piatku až do
nasledujúceho pondelka rána. Otec uprednostňuje dohodu a je pripravený vychádzať matke v ústrety,
aby boli čo najlepšie zabezpečené potreby maloletej.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky vyjadril, navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
zmeniť, dieťa ponechať v starostlivosti matky poukazujúc na znalecké dokazovanie a vyjadrenie
psychologičky, styk otca s dieťaťom upraviť v čo najširšom rozsahu.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bol podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody



(§ 205 ods. 2 O.s.p.), preskúmal rozhodnutie v celom jeho rozsahu bez ohľadu na rozsah a dôvody
odvolania (§ 212 ods. 2 písm. a) v spojení s § 81 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie matky maloletej nie je dôvodné, v
dôsledku čoho je potrebné rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.

Pretože odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvého stupňa dôsledne zistený skutkový
stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie podmienok na zmenu zverenia, a
pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právne závery vo veci, keď uplatnený nárok správne právne
posúdil, s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje na správne a presvedčivé písomné
vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvostupňového
súdu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Odvolateľ v odvolaní neuplatnil žiadne
podstatné nové skutočnosti, dôkazy a argumenty než tie, s ktorými sa vyčerpávajúcim spôsobom
vysporiadal už súd prvého stupňa, preto odvolaciemu súdu nezostáva nič iné, len na podporu správnosti
prvostupňového rozhodnutia uviesť nasledovné:

Odvolací súd opätovne pripomína základné východiská pre posúdenie dôvodnosti zverenia maloletého
dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti.

V zmysle § 24 ods. 2 Zákona o rodine ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o
osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.
Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať,
či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských
práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa,
najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia (ods. 3).

Vyššie citované zákonné ustanovenia v takomto znení zaviedla do slovenského rodinného práva
novela Zákona o rodine č. 217/2010 Z.z. s účinnosťou od 01.07.2010. Ide o nóvum v podobe tzv.
striedavej osobnej starostlivosti rodičov o maloleté dieťa. V zmysle dôvodovej správy k uvedenej
novele Zákona o rodine je cieľom novelizácie zaviesť do praxe slovenských súdov a porozvodovej
starostlivosti osvedčený systém striedavej starostlivosti o deti po rozvode rodičov. Striedavá starostlivosť
má zabezpečovať dieťaťu primeraný kontakt s obidvoma rodičmi, redukovať traumatizáciu detí po
rozchode rodičov, prispievať k citovej vyrovnanosti a zdravému psychickému vývoju detí. Záujmom
dieťaťa nepochybne je, aby bolo predovšetkým v starostlivosti obidvoch rodičov a ak to nie je možné,
potom toho z rodičov, ktorý má k tomu lepšie predpoklady.

Zákonné podmienky pre zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov
vyžadujú, aby boli rodičia spôsobilí dieťa vychovávať, aby mali o výchovu dieťaťa záujem, aby bolo
zverenia maloleté dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v jeho záujme a aby touto
úpravou boli lepšie zabezpečené potreby maloletého dieťaťa. Spôsobilosť rodičov riadne vychovávať
maloleté dieťa posudzuje súd v každom konkrétnom prípade samostatne a zákon súdu ukladá ex
offo prihliadať na schopnosti, možnosti pomery oboch rodičov a posúdiť záujem maloletého na takejto
starostlivosti. Súdu teda vyplýva povinnosť skúmania, či striedavou starostlivosťou by mohli byť
lepšie zaistené potreby dieťaťa, tzn. či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. V
prípade splnenia týchto podmienok by striedavá starostlivosť mala v praxi predstavovať po rozpade
partnerského vzťahu rodičov jednu z najpodstatnejších alternatív riešenia pre deti. Záujem dieťaťa treba
posudzovať z hľadísk objektívnych, nie teda z čisto subjektívneho hodnotenia výhodnosti či nevýhodnosti
pozície toho ktorého z oboch rodičov. Súd musí zohľadniť všetky zákonné kritériá, ale akú dôležitosť
jednotlivým kritériám nakoniec prizná, závisí na špecifikách daného prípadu. Len samotný formálny,
ničím nepodložený nesúhlas jedného z rodičov nemôže byť prekážkou zverenia maloletého dieťaťa do
striedavej starostlivosti rodičov. Naopak však takýto nesúhlas môže byť relevantný, ak je vybudovaný
na dôvodoch, ktoré sú spôsobilé intenzívnym spôsobom negatívne zasahovať do záujmov dieťaťa.

Súd prvého stupňa, po tom, ako bol jeho predchádzajúci rozsudok zrušený odvolacím súdom, vykonal vo
veci dostatočne doplnené dokazovanie, z ktorého zistil, že režim v starostlivosti o maloletú sa prakticky
nezmenil, matka vozí maloletú každé ráno z terajšieho miesta bydliska do Z. do L. X., kde od septembra



2014 maloletá N. navštevuje prvý ročník základnej školy, následne maloletú zo školy vyzdvihne otec
maloletej, ktorý poobedňajšie hodiny trávi spolu s maloletou dcérou, učí sa s ňou, zabezpečuje jej krúžky,
ktoré maloleté dieťa navštevuje a v čase medzi 17.30 a 18.00 hod. podľa dohody s matkou maloleté
dieťa odovzdá matke, ktorá berie maloleté dieťa domov do jej obydlia a maloleté dieťa noc trávi spolu
s matkou.

Z takto vykonaného dokazovania dospel súd prvého stupňa k správnemu záveru, ktorý v plnom rozsahu
zdieľa aj odvolací súd, že v danom prípade boli splnené zákonné podmienky pre zverenie maloletej
do striedavej osobnej starostlivosti, keď rovnako obaja rodičia majú možnosti a schopnosti zabezpečiť
rovnocennú starostlivosť o maloletú. Súd prvého stupňa správne poukázal na to, že obaja rodičia sa
jej venujú, záleží im na správnej výchove maloletého dieťaťa, považujú za dôležité, aby maloletá N.
rovnako ako ďalšie deti vyrastajúce z rozvedeného manželstva rodičov rozvod rodičov v čo najmenej
prežívala ako určitú ujmu a aby sa z maloletej N. vyrastal vzdelaný, všestranne zdatný a otvorený typ
osoby. Podmienky na zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti sú splnené aj do
budúcnosti, keďže tento režim ako rodičia maloletej sa starajú striedavo o maloleté dieťa, fungoval aj v
čase, keď maloletá N. chodila do materskej školy a rovnakým spôsobom funguje aj od septembra 2014,
kedy maloletá začala chodiť do základnej školy do Z..

Na základe záverov vykonaného dokazovania súd prvého stupňa preto dôvodne vyhovel návrhu otca
maloletej a maloletú N. zveril do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov s tým, že pri podrobnej
realizácii súd v podstate vychádzal z predloženého návrhu právneho zástupcu otca maloletej, ktorý návrh
čo do fungovania starostlivosti rodičov o maloleté dieťa zodpovedá v podstate skutočnosti a na základe
podrobnej úpravy realizácie striedavej starostlivosti o dieťa takýto rozsudok je aj v plnom rozsahu
vykonateľný. Obaja rodičia podľa úpravy súdom budú tráviť spolu s maloletým dieťaťom v podstate
rovnaký čas aj počas školy, aj počas voľných dní, vrátane víkendov, štátnych sviatkov, školských
prázdnin ako aj letných prázdnin. V živote maloletej N. zverením jej osoby do striedavej starostlivosti
rodičov nedochádza v podstate k žiadnym väčším zmenám, nakoľko tento styk alebo starostlivosť
rodičov o maloleté dieťa v podstate rovnakým spôsobom fungoval aj doteraz.

Čo sa týka námietky matky, že súd prvého stupňa nevykonal vo veci dostatočné dokazovanie, odvolací
súd sa s touto odvolacou námietkou nestotožňuje. Súd prvého stupňa v prvom rade opakovane vypočul
účastníkov konania, vyzval ich na predloženie návrhov na doplnenie dokazovania, pričom z vyjadrenia
kolízneho opatrovníka a právnej zástupkyne matky vyplynulo len to, že dávajú na zváženie nariadenie
znaleckého dokazovania. Súd prvého stupňa preto správne v rámci svojej úvahy dospel k záveru, že
znalecké dokazovanie nie je potrebné nariaďovať, riadiac sa pritom zásadou hospodárnosti konania. Z
výsluchu účastníkov totiž jednoznačne vyplynulo, že režim starostlivosti o maloletú zostal nezmenený,
starostlivosť o ňu zabezpečovali striedavo matka i otec, pričom tento režim sa nezmenil ani po prechode
maloletej z materskej na základnú školu. Pokiaľ aj matka poukazovala na to, že v komunikácii s otcom sú
určité problémy a nie vždy súhlasí s jeho spôsobom výchovy, nejedná sa o také zásadné problémy, ktoré
by odôvodňovali zverenie maloletej do výhradnej starostlivosti matky. Ustálený režim maloletej, ktorú
ráno do školy privezie matka, po skončení vyučovania ju vyzdvihne otec a zabezpečuje jej popoludňajšie
aktivity až do podvečera, kedy ju opäť vyzdvihne matka, je v súlade so záujmami maloletej a odvolací
súd nevidí žiaden rozumný dôvod takýto režim meniť. Matka neponúkla žiadnu inú alternatívu v spôsobe
starostlivosti o maloletú. Preto ani nevznikla potreba ďalšieho dokazovania.

V zmysle § 132 Občianskeho súdneho poriadku dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivosti prihliada na všetko, čo vyšlo
za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci.

Hodnotenie dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich
pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je právnymi
predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa
teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu pritom ale nie je svojvoľná, súd
musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnosti musí súd rešpektovať a musí



správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný žiadnym poradím významu a dôkaznej sily
jednotlivých dôkazov.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, v ktorých súd
skonštatoval, že Občiansky súdny poriadok ukladá účastníkom konania povinnosť označiť dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení. V zmysle § 120 ods. 1 O.s.p. však súd rozhodne o tom, ktoré z označených
dôkazov vykoná. To znamená, že súd nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a ani
nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Nevykonanie všetkých navrhnutých dôkazov preto
nie je vadou spôsobujúcou účastníkovi konania odňatie možnosti konať pred súdom a zakladajúcou
tým prípustnosť dovolania. (porovnaj aj rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejnené
v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 37/1993 a pod
R 125/1999). Odňatie možnosti konať pred súdom s následkom prípustnosti dovolania nezakladá bez
ďalšieho ani prípadná skutočnosť, že by bolo možné mať výhrady voči dôvodom, pre ktoré súd navrhnuté
dôkazy nevykonal (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18. apríla 2012, sp. zn. 6 Cdo 51/2012). Súd pri
vykonávaní dokazovania nie je viazaný návrhmi účastníkov a nemá povinnosť všetky navrhnuté dôkazy
vykonať. Nevykonanie všetkých navrhnutých dôkazov nie je vadou spôsobujúcou účastníkovi odňatie
možnosti konať pred súdom, pretože v zmysle ustanovenia § 120 ods. 1 veta druhá O.s.p. je vecou
súdu, aby rozhodol, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná. Toto oprávnenie súdu sa neviaže na návrhy
účastníka konania (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 14.09.2011, sp. zn. 6 Cdo 153/2011).

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky,
v ktorom súd skonštatoval, že dokazovanie v občianskom súdnom konaní prebieha vo viacerých
fázach; od navrhnutia dôkazu cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie. Kým
navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou účastníkov konania, len súd
rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej
právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania sledujúc tak
rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu
dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu
podstaty prejednávanej veci nie je relevantný. Skutočnosť, že okresný súd a ani následne krajský súd
neakceptovali návrhy na vykonanie dokazovania predložené sťažovateľom, nemôže sama osebe viesť
k záveru o porušení jeho práv. Zásah do základného práva na súdnu ochranu či práv na spravodlivé
súdne konanie by v tejto súvislosti podľa Ústavného súdu Slovenskej republiky bolo možné konštatovať
len vtedy, ak by záver všeobecného súdu o nevykonaní účastníkom navrhovaného dôkazu bol zjavne
neodôvodnený, chýbala by mu predchádzajúca racionálna úvaha konajúceho súdu vychádzajúca z
priebehu konania a stavu dokazovania v jeho rámci, či vtedy, ak by nevykonaním navrhnutého dôkazu
bol účastník postavený do podstatne nevýhodnejšej pozície ako druhá strana v konaní (nález Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 350/08 z 30. septembra 2010).

Rovnako neobstojí námietka odvolateľky, že súd prvého stupňa svoje rozhodnutie dostatočne
neodôvodnil.

V zmysle ust. § 157 ods. 2 O.s.p., v odôvodnení rozsudku, a v spojení s ust. § 167 ods. 2 O.s.p. i
uznesenia (použitých s odkazom na § 251 ods. 4 O.s.p.), súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca)
domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania,
stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých
dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Z ust. § 157 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že odôvodnenie rozhodnutia má obsahovať výklad opodstatnenosti,
pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti samotného výroku rozsudku. Súd sa v odôvodnení svojho
rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí
byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným
dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Účelom odôvodnenia rozhodnutia
predovšetkým je preukázať správnosť rozhodnutia a jeho odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom
kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia, t.j. musí byť preskúmateľné.



Spravodlivým prejednaním veci je súdne konanie, ktoré rešpektuje všetky procesné zásady a princípy,
ktoré tvoria súčasť štruktúry základných ľudských práv a slobôd. Podľa Nálezu Ústavného súdu SR
sp. zn. I. ÚS 26/94 obsah práva na súdnu ochranu uvedený v čl. 46 ods. 1 Ústavy nespočíva len v
tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva na súdnu ochranu alebo ich diskriminovať pri jeho
uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu,
ktoré je v rozpore so zákonom je potom porušením Ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu. Pod
odňatím možnosti konať pred súdom treba potom rozumieť závadný procesný postup súdu, ktorým sa
účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní
za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Obsahom základného práva na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je aj právo účastníka konania, ako aj iného zainteresovaného subjektu
na rozhodnutie, ktorého dôvody sú zjavné a zreteľné, pretože práve odôvodnenie rozhodnutia je zárukou
toho, že výkon spravodlivosti nebude arbitrárny (sp. zn. I. ÚS 117/07).

Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a čl. 36
ods. 1 Listiny je potom aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a
zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
súdnej ochrany. Vyjadruje to aj znenie vyššie citovaného ust. § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku.

Porovnajúc odôvodnenie preskúmavaného rozsudku prvostupňového súdu s vyššie citovaným
zákonným ustanovením a jeho uvedeným výkladom je zrejmé, že prvostupňový súd sa ním riadil
dostatočne. Z odôvodnenia rozsudku je možné zistiť všetky vyššie uvedené pre rozhodnutie súdu
relevantné skutočnosti, v dôsledku čoho je odôvodnenie rozsudku dostatočne úplné, zrozumiteľné a
presvedčivé. Súd prvého stupňa jasne uviedol, na základe čoho dospel k záveru o dôvodnosti vyhovenia
návrhu otca.

Pokiaľ matka namietala, že samotný výrok o striedavej osobnej starostlivosti je veľmi komplikovaný
v rozložení času, v nepárne roky je rozsah prázdnin určený v prospech otca, týka sa to aj víkendov,
keď pri nepárnom týždni matka prichádza o čas od ukončenia vyučovania do 17.30 hod., pričom výrok
v časti štátnych sviatkov považuje za nevykonateľný a protirečiaci si s určením víkendov, ak štátny
sviatok pripadne na piatok, ani tieto výhrady nepovažoval odvolací súd za dôvodné. Súd prvého stupňa
postupoval správne, keď vychádzal z návrhu otca, pričom matka k tomuto návrhu len všeobecne
uviedla nesúhlas bez toho, aby predložila konkrétne pripomienky alebo svoj vlastný protinávrh. Odvolací
súd považuje prvostupňovým súdom prevzatý režim striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov o
maloletú za vyvážený a vychádzajúci z doteraz fakticky realizovanej starostlivosti. Pokiaľ by aj nastala
konkrétna situácia, ktorá by neumožnila starostlivosť realizovať presne v stanovenom režime, malo by
byť v možnostiach a schopnostiach rodičov dospieť k rozumnej dohode, ktorá bude predovšetkým v
súlade so záujmami maloletej.

S poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne
správny, s použitím § 219 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 146 ods. 1 písm. a) v spojení s § 81 ods. 1 a
v odvolacom konaní s použitím ust. § 224 ods. 1 O.s.p.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.