{"guid": "1d0a5ce0-38d4-486f-bbde-4dd83f46d499:2b6b5a62-7917-4c21-9b04-c92f8bcb581b", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2019:5117201320.1", "spisova_znacka": "6Co/150/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 6Co/150/2019 z 24. 9. 2019", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Žilina z 24. septembra 2019, sp. zn. 6Co/150/2019, ECLI:SK:KSZA:2019:5117201320.1", "identifikacne_cislo": "5117201320", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Darina Kriváňová", "sudca_id": 332, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-darina-krivanova-332", "datum_vydania": "2019-09-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2b6b5a62-7917-4c21-9b04-c92f8bcb581b", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2019:5117201320.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2019:5117201320.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2019:5117201320.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/150/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117201320
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5117201320.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Yvetty Dzugasovej a
členov JUDr. Jany Urbanovej a Mgr. Anny Mihálikovej, v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so
sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom,
so sídlom L. XX, XXX XX Q., proti žalovanému: L. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXXX/X, XXX XX L.,
v konaní o zaplatenie 638,21 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Žilina č.k. 8Csp/11/2017-109 zo dňa 06. februára 2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 8Csp/11/2017-109 zo dňa 06. februára 2019 vo výroku II., ktorým
okresný súd vo zvyšnej časti žalobu zamietol a vo výroku III. o trovách konania   p o t v r d z u j e .

Žalovaný   n e m á   voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

V nenapadnutej časti (výrok I.) zostáva rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 8Csp/11/2017-109 zo dňa
06. februára 2019    n e d o t k n u t ý .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom konanie v časti o zaplatenie 51,76 Eur s príslušenstvom
postupom podľa § 144, § 145 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „CSP“)
zastavil (výrok I.). Vo zvyšnej časti súd žalobu s poukazom na § 101 a § 103 zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník zamietol (výrok II.). O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému nárok na ich
náhradu nepriznal (výrok III.)
2. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol, že pôvodný žalobca (spoločnosť Consumer Finance
holding, a.s.) sa žalobou doručenou súdu dňa 19.1.2017 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy
638,21 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne od 20.03.2014 do zaplatenia a náhrady
trov konania.
3. Uznesením č.k. 8Csp/11/2017-45 zo dňa 29.12.2017 súd pripustil zmenu subjektu tak, že že do
konania na miesto doterajšieho žalobcu vstúpil ako žalobca Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom
Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154. Z výpisu z Obchodného registra SR bolo zistené,
že u žalobcu došlo s účinnosťou od 17.02.2018 k zmene obchodného mena na Intrum Slovakia s.r.o.
4. Prvoinštančný súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že na základe Zmluvy o pôžičke
Quatro č. 20522888 zo dňa 02.10.2013, uzatvorenej medzi spoločnosťou Consumer Finance Holding,
a.s. ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom,  poskytol veriteľ (pôvodný žalobca) dlžníkovi (žalovanému)
pôžičku v sume 549,00 Eur na kúpu mobilného telefónu za kúpnu cenu 549,00 Eur, ktorú mal žalovaný
splatiť v 36 mesačných splátkach po 25,88 Eur. RPMN bola v zmluve určená v rozsahu 42,59 %,
priemerná hodnota RPMN v rozsahu 46,06 % a ročná úroková sadzba v rozsahu 42,59 %. Termín
konečnej splatnosti bol stanovený na  október 2016. Celkové náklady spotrebiteľa (dlžníka) predstavovali
sumu 356,40 Eur, pri celkovej čiastke úveru 905,40 Eur, s poistením 931,88 Eur. Súčasťou zmluvy



boli všeobecné obchodné podmienky. Pôvodný žalobca ako veriteľ pri uzatváraní predmetnej zmluvy
konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný Zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ,
keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho
podnikania, povolania alebo zamestnania. Súd preto pri posudzovaní veci vychádzal z príslušných
ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ako aj z ustanovení § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka. Predžalobnou upomienkou zo dňa 25.01.2014 vyzval právny predchodca
žalobcu žalovaného na úhradu nedoplatku na splátkach vo výške 82,82 Eur. Zároveň mu oznámil, že ak
do 06.03.2014 nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci november 2013, bude veriteľ oprávnený úver
zosplatniť. Zásielka doručovaná žalovanému sa žalobcovi vrátila dňa 04.02.2014 s označením „adresát
neznámy“. Žalovaný podľa platobnej histórie predloženej právnym predchodcom žalobcu uhradil celkovo
na úvere sumu 0,00 Eur.
5. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 04.02.2019 vzal žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 51,76
Eur s príslušenstvom, pričom späťvzatie odôvodnil tým, že žalobu berie späť v časti premlčaných splátok.
Na základe uvedeného dispozitívneho úkonu žalobcu súd konanie v časti o zaplatenie sumy 51,76 Eur
spolu s príslušenstvom zastavil.
6. Pri posudzovaní zostávajúcej časti žaloby o zaplatenie sumy 586,45 Eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5,25 % ročne z tejto sumy od 20.03.2014 do zaplatenia sa okresný súd zaoberal námietkou
premlčania žalobou uplatneného nároku vznesenou v konaní žalovaným. V prejednávanej veci právny
predchodca žalobcu vyhlásil predčasnú splatnosť úveru ku dňu 19.03.2014, pričom k tomuto dátumu sa
stal splatným celý dlh vyplývajúci z uzavretej Zmluvy o úvere. Okresný súd v tejto súvislosti poukázal
na § 103 druhá veta Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorej ak sa pre nesplnenie niektorej zo
splátok stane zročným celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
Je zrejmé, že predmetné ustanovenie zákona neviaže začiatok premlčacej doby na dátum vyhlásenia
predčasnej splatnosti celého dlhu, ani na prípadný neskorší dátum uvedený veriteľom v listine, ktorou dlh
predčasne zosplatnil (lehota na splnenie celého predčasne zosplatneného dlhu), ale na dátum zročnosti
tej nesplnenej splátky, pre ktorej nesplnenie sa stal zročným celý dlh. Aj keď v prípade spotrebiteľskej
zmluvy má dodávateľ podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka povinnosť čakať s využitím práva na
predčasné zosplatnenie (§ 565 Občianskeho zákonníka) ešte tri mesiace od omeškania so zaplatením
splátky, uvedená skutočnosť nič nemení na tom, že plynutie premlčacej doby aj v takomto prípade
začína odo dňa zročnosti tejto omeškanej splátky, v danom prípade splátky splatnej dňa 20.11.2013. Na
základe uvedeného, keď premlčacia doba začala plynúť odo 20.11.2013, potom táto lehota uplynula dňa
20.11.2016. Keďže pôvodný žalobca podal žalobu na súde až dňa 19.01.2017, t.j. po uplynutí premlčacej
doby, súd žalobu zamietol.
7. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 256
ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorému by patril nárok na náhradu trov prvoinštančného konania na
základe zavinenia žalobcu na zastavení konania a zároveň na základe neúspechu žalobcu vo zvyšnej
časti podanej žaloby, nárok na ich náhradu nepriznal z dôvodu, že žalovaný si trovy konania neuplatnil.

8. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal
jeho zmeny vo výroku, ktorým súd žalobu vo zvyšnej časti zamietol a vo výroku o trovách konania
tak, že súd uloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 586,45 Eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5,25 % p.a. zo sumy 586,45 Eur od 20.03.2014 do zaplatenia, všetko v lehote
do troch dní od právoplatnosti rozsudku a prizná žalobcovi náhradu trov konania a náhradu trov
právneho zastúpenia v plnej výške. Vychádzal z názoru, že ak by súd prvej inštancie správne právne
posúdil premlčanie pohľadávky, použil by ustanovenie § 103 prvá veta Občianskeho zákonníka na
posúdenie premlčania splátok splatných do zosplatnenia celého úveru, t.j. premlčaniu podľa uvedeného
ustanovenia by vzhľadom na začatie sporu dňa 19.01.2017 mohli podliehať splátky splatné od
20.11.2013 do 20.12.2013, v ktorej časti však žalobca zobral žalobu späť a premlčanie zosplatneného
celého úveru pozostávajúceho zo splátok splatných od 20.1.2017 mal súd správne posúdiť v zmysle
§ 103 druhá veta Občianskeho zákonníka. Listom právneho predchodcu žalobcu zo dňa 22.03.2014
adresovaným žalovanému bol zosplatnený celý úver ku dňu 19.03.2014 pre nezaplatenie splátky
splatnej dňa 20.02.2014, žaloba bola na súde podaná dňa 19.01.2017, a teda nezaplatená úverová
splátka splatná dňa 20.01.2014 a časť zosplatneného úveru pozostávajúceho zo splátok splatných od
20.02.2014 premlčaná nie je, keďže nárok bol na súde uplatnený v rámci plynutia trojročnej premlčacej
doby, ktorá pre predčasne zosplatnenú časť úveru začala v zmysle § 103 druhá veta Občianskeho
zákonníka plynúť od 21.02.2014. Ust. § 53 ods. 9 OZ neupravuje počiatok plynutia premlčacej doby.
Z ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, na ktoré  vo svojom rozhodnutí poukázal okresný
súd, vyplýva len obmedzenie veriteľa na uplatnenie práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka



žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre neplnenie splátok až po uplynutí troch mesiacov s omeškaním
zaplatenia splátky. Uvedené obmedzenie nemá žiaden vplyv na beh premlčacej doby. Ak by totiž mala
začať plynúť premlčacia doba celého dlhu od splatnosti prvej omeškanej splátky ako ustálil súd prvej
inštancie, došlo by v rozpore so zákonom k posunutiu začatia plynutia premlčacej doby pred okamih
splatnosti všetkých omeškaných splátok nasledujúcich po splatnosti prvej z nich. Na podporu svojich
tvrdení žalobca poukázal na uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 17Co/228/2016, uznesenie
Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 9Co/44/2018 zo dňa 30.04.2018 a rozhodnutia Najvyššieho súdu
Českej republiky sp. zn. 21 Cdo 456/2006 a sp. zn. 21Cdo/426/2005.

9. Žalovaný, ktorému bolo odvolanie žalobcu doručené dňa 29.04.2019, procesne nereagoval. Ďalšie
podania sporových strán v rámci odvolacieho konania súdu predložené neboli.

10. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods.
1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP  toto rozhodnutie vo výroku II., ktorým súd žalobu vo
zvyšnej časti zamietol a v závislom výroku III. o trovách konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správne potvrdil. V nenapadnutej časti (výrok I.) zostal rozsudok okresného súdu nedotknutý.

11. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v
plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v
dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol
a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia
okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených
dôvodov sa odvolací súd v odvolacom konaní primárne obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).

12. V rámci reakcie na odvolaciu argumentáciu žalobcu formulovanú v podanom opravnom prostriedku
sa odvolací súd v zmysle princípu neúplnej apelácie nezaoberal inými prípadnými pochybeniami
okresného súdu. Je potrebné poukázať na zodpovednosť žalobcu za obsahové vymedzenie svojho
odvolania, v spojitosti s nevyhnutnosťou odvolacieho súdu rešpektovať svoju viazanosť odvolacími
dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní zároveň nemá
odpovedať na každú námietku alebo argument vznesený v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré
majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie
dôvodov prvoinštančného rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V tejto súvislosti
odvolací súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvej a druhej
inštancie tvoria jednotu, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne
skutkové a právne závery súdu prvej inštancie.

13. Za správny považuje krajský súd záver súdu prvej inštancie, ktorý na základe žalovaným vznesenej
námietky premlčania považoval žalobou uplatnený nárok, s poukazom na § 101 a § 103 druhá veta
Občianskeho zákonníka, za premlčaný.

14. Z výsledkov vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie vyplýva, že medzi právnym
predchodcom žalobcu ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola uzatvorená Zmluva o pôžičke
Quatro č. 20522888 zo dňa 02.10.2013, na základe ktorej bola žalovanému poskytnutá pôžička vo
výške 549,00 Eur s ďalšími dohodnutými zmluvnými podmienkami. Právny predchodca žalobcu v súlade
s ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka vyhlásil okamžitú splatnosť úveru listom zo dňa
22.03.2014 a zosplatnil celý spotrebiteľský úver v dôsledku neuhradenia splátky splatnej dňa 20.11.2013,
keď predtým žalovaný bol upozornený na možnosť zosplatnenia poskytnutého úveru na základe listu
veriteľa zo dňa 25.01.2014, v ktorom žalovaného upozornil, že ak do 06.03.2014 neuhradí splátku
splatnú v mesiaci XI. 2013, bude veriteľ oprávnený úver zosplatniť. Žalobca uplatnil právo na zaplatenie
sumy 638,21 Eur s príslušenstvom na súde dňa 19.01.2017.

15. Pre prípady, kedy sa pre nesplnenie niektorej zo splátok strane zročným, splatným celý dlh,
stanovuje Občiansky zákonník v § 103, druhá veta, osobitné pravidlo pre začiatok plynutia premlčacej
doby zosplatneného dlhu. V zmysle § 103 veta druhá Občianskeho zákonníka, ak sa pre nesplnenie
niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti
nesplnenej splátky. Premlčacia doba práva na zaplatenie takéhoto zosplatneného dlhu sa teda začína



skôr, ako dôjde k zosplatneniu dlhu, začína plynúť odo dňa zročnosti nesplnenej splátky, pre ktorú bol
dlh zosplatnený.

16. V danom prípade zročnosť celého dlhu úveru nastala vyhlásením okamžitej splatnosti úveru (§ 565
v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka), v dôsledku nevykonania úhrady splátky splatnej dňa
20.11.2013, na čo bol žalovaný výslovne upozornený aj v listinnom podaní právneho predchodcu žalobcu
zo dňa 25.01.2014 označenom ako „Predžalobná upomienka“, v ktorom bol žalovaný vyzvaný na
úhradu dlžnej splátky v lehote do 06.03.2014. Keďže k úhrade uvedenej splátky (aj napriek upozorneniu
veriteľa) zo strany žalovaného nedošlo, vyhlásením okamžitej splatnosti nastala zročnosť celého dlhu
ku dňu 20.11.2013. V súlade s § 101 a § 103 veta druhá Občianskeho zákonníka od zročnosti splátky
20.11.2013 začala plynúť trojročná premlčacia doba na uplatnenie práva žalobcu na súde. Vzhľadom
k tomu, že žalobca uplatnil nárok na zaplatenie žalovanej sumy na súde až dňa 19.01.2017, t. j. po
uplynutí premlčacej doby, okresný súd správne prihliadol na žalovaným vznesenú námietku premlčania,
v dôsledku ktorej nebolo možné v zmysle § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka premlčané právo
žalobcovi priznať. Z uvedeného dôvodu okresný súd žalobu v časti, v  ktorej nebolo konanie z dôvodu
späťvzatia žaloby zastavené, správne zamietol.

17. Pokiaľ odvolateľ vo svojom opravnom prostriedku poukazoval na odlišné rozhodnutia všeobecných
súdov v obdobných veciach, k tomu odvolací súd dodáva, že z ustanovenia § 193 CSP vyplýva, ktorými
rozhodnutiami je súd pri rozhodovaní konkrétnej veci viazaný. Zároveň krajský súd poukazuje napr. na
rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7Co/108/2019 zo dňa 15.05.2019, tiež Krajského súdu v
Trenčíne sp.zn. 5Co/256/2018 zo dňa 20.02.2019, kde súdy zaujali k otázke začiatku plynutia premlčacej
doby totožné právne stanovisko.

18. Z obsahu podaného odvolania je zrejmé, že žalobca sa nestotožnil so skutkovými a právnymi závermi
okresného súdu tak, ako boli prezentované v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a súdu predkladal
svoje subjektívne právne závery, ku ktorým mal okresný súd v danom prípade dospieť. Odvolací súd
zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd
stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to,
aby bola strana pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I.
ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa článku 46 ods. 1 Ústavy a práva na spravodlivý proces
podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru nepatrí ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou
navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov
(II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania, rozhodnutie, ktoré z dôkazov
budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdov (§ 185 ods. 1 CSP), a nie strán sporu.

19. Na základe vyššie uvedených skutočností a dôvodov, nakoľko odvolanie žalobcu v danom prípade
nemalo opodstatnenie a neboli zistené ani nedostatky v postupe súdu prvej inštancie, na ktoré odvolací
súd prihliada z úradnej povinnosti, tento potvrdil napadnutý rozsudok vo výroku II. ako vecne správny
v zmysle § 387 ods. 1 CSP. Zároveň potvrdil aj výrok III. o trovách prvoinštančného konania, ktorý
plne zodpovedá zavineniu na zastavení konania ako aj úspechu sporovým strán v spore a zákonným
ustanoveniam v ňom uvedeným.

20. Vo zvyšnej časti nenapadnutej odvolaním (výrok I.) zostal rozsudok okresného súdu nedotknutý
týmto rozhodnutím odvolacieho súdu.

21. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
1 CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že žalovanému ako úspešnej procesnej strane (žalobca je neúspešnou
sporovou stranou tohto odvolacieho konania) nepriznal nárok na ich náhradu. Z obsahu spisového
materiálu totiž vyplýva, že žalovanému v aktuálnom odvolacom konaní preukázateľne žiadne trovy
(majúce sa nahradiť) nevznikli. Práve to bol dôvod, pre ktorý súd povolaný k vydaniu rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí (odvolací súd), mohol rozhodnúť nielen o nároku na náhradu, ale už aj o
nepriznaní náhrady (napriek tomu, že pri striktnom riadení sa textom rozhodnej právnej úpravy by sa
mohlo zdať, že tomu tak nie je). Dvojfázové rozhodovanie o trovách konania, predpokladajúce prvé
rozhodnutie súdu povolaného skončiť konanie vo veci len o nároku na náhradu a druhé až následné
rozhodnutie prvoinštančného súdu o výške náhrady (porovnaj § 262 ods. 1 a 2 CSP) má totiž zmysel
len pri pozitívnom vyriešení otázky nároku na náhradu, a naopak taký zmysel postráda, ak výsledkom
uvažovania o nároku na náhradu je záver o neexistencii takéhoto nároku u žiadnej zo strán sporu (prvej



preto, že ju na to neoprávňuje pre ňu nepriaznivý, či ňou zavinený výsledok konania a u druhej preto, že
tu buď niet trov majúcich sa nahradiť, alebo že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, odôvodňujúce
nepriznanie náhrady). Prezentovaný právny názor vyplýva i z uznesenia NS SR sp. zn. 6 Cdo 166/2016
zo dňa 26.10.2016.

22. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je



a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "8Csp/11/2017", "guid": "730ffcf5-66f1-4927-ba20-00530eb7e4b6:15c25fbf-abe6-4c10-bc22-fd880b5919cd", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/03 z 17. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-17", "citacie_n": 5563, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "da95de85-f75a-439f-a856-44b2dd9f9e55:cb5109af-8420-474d-962e-2978686f4c05", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2019:8419201820.1", "spisova_znacka": "7Co/108/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 7Co/108/2019 z 29. 9. 2019", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2019-09-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2019:8419201820.1"}, {"guid": "e76dfcf9-1799-4f58-b6a4-564f1e6adacb:25dfa0ae-9132-4a2d-be88-cd0015baecb7", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1414214416.1", "spisova_znacka": "5Co/256/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Co/256/2018 z 28. 1. 2019", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2019-01-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1414214416.1"}, {"guid": "f6ccd241-b711-48fd-a861-1b9242de96d3:b4208c7c-14be-4c9b-a1fe-d0c8f1d32c08", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2018:5615209106.1", "spisova_znacka": "9Co/44/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 9Co/44/2018 z 7. 3. 2018", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2018-03-07", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2018:5615209106.1"}, {"guid": "a653477e-cc25-4349-9f47-6857935dff5f:010e0935-9a57-4533-98ff-6df0ecb58352", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2017:6715209143.1", "spisova_znacka": "17Co/228/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/228/2016 z 30. 5. 2017", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2017-05-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6715209143.1"}, {"guid": "34d30e29-9568-4b88-a9e4-7778c0b041b2:567427be-a262-4479-b0f0-4de5353eed21", "ecli": null, "spisova_znacka": "8Csp/11/2017", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Prievidza sp. zn. 8Csp/11/2017 z 23. 3. 2018", "sud": "Okresný súd Prievidza", "datum_vydania": "2018-03-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/34d30e29-9568-4b88-a9e4-7778c0b041b2:567427be-a262-4479-b0f0-4de5353eed21"}], "citovane_v": [{"guid": "1d0a5ce0-38d4-486f-bbde-4dd83f46d499:828cbf3e-81af-4161-9748-d6620cf0d4bc", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2019:5117201320.1", "spisova_znacka": "6Co/150/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 6Co/150/2019 z 24. 9. 2019", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2019-09-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2019:5117201320.1"}]}