Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 14CoE/49/2019 z 25. 4. 2019 Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 25. apríla 2019, sp. zn. 14CoE/49/2019, ECLI:SK:KSKE:2019:7614215906.1 Krajský súd Košice | 14CoE/49/2019 | ECLI:SK:KSKE:2019:7614215906.1 | 2019-04-25 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 22 zákona č. 288/1995 Z. z., § 57 ods. 1 písm. b) EP, § 196 EP, § 14 zákona č. 288/1995 Z. z., § 58 ods. 1 EP, § 203 ods. 2 EP, § 358 CSP, § 386 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ece2a7c3-8bae-4a80-a2db-53113fccae9a Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2019:7614215906.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 14CoE/49/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614215906
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Hlaváčová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7614215906.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte predsedníčky senátu Mgr. Márie Hlaváčovej a sudcov JUDr. Zdenky
Kohútovej a JUDr. Igora Ragana v exekučnej veci oprávneného: Mesto Košice - Mestská polícia Košice,
Trieda SNP 48/A, 040 01 Košice, IČO 00 691 135 proti povinnému: L. G., O.. XX.X.XXXX, Ú. XXX/
XX, XXX XX L. o vymoženie 15 eur s prísl. vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jánom Ondášom,
Exekútorský úrad Košice, Mlynárska 16, Košice pod EX 2108/2014, o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves č. k. 9Er/813/2014-11 zo dňa 22.1.2019 takto

r o z h o d o l :

O d m i e t a odvolanie proti výroku o zastavení exekúcie.

Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením výrokom I. exekúciu zastavil a výrokom II. zaviazal
oprávneného zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jánovi Ondášovi trovy exekúcie vo výške 55,66
eura do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že súd prvej inštancie na návrh oprávneného a žiadosti súdneho
exekútora vydal dňa 19.9.2014 poverenie na výkon exekúcie pre súdneho exekútora pre vymoženie
istiny 15 eur. Súdny exekútor dňa 21.11.2018 predložil návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods.
1 písm. h/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
z dôvodu, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie. Súdny exekútor uviedol, že
povinný nevlastní majetok, z ktorého by bolo možné vykonať exekúciu. Zároveň súdny exekútor žiadal
priznať trovy exekúcie vo výške 55,66 eura.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 57 ods. 1 písm. h/, § 58 ods. 1, § 196, §
203 ods. 2 Exekučného poriadku a exekúciu zastavil, pretože vzhľadom na zistenia súdneho exekútora
ďalšie vymáhanie pohľadávky by sa do budúcna javilo ako neekonomické a neefektívne.
O trovách exekúcie rozhodol podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a na náhradu trov exekúcie
zaviazal oprávneného. Výšku trov exekúcie súd prvej inštancie určil podľa § 14 ods. 1, § 22 vyhlášky
MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a súdnemu exekútorovi priznal
trovy exekúcie vo výške 55,66 eura, ktoré pozostávajú z minimálnej odmeny v sume 33,19 eura, z
náhrady hotových výdavkov v sume 13,20 eura (poštovné) a 20 % DPH ( z odmeny) v sume 9,27 eura.

4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený proti výroku I. o zastavení
exekúcie. Navrhol, aby predmetná exekúcia bola zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného
poriadku a aby súd nepriznal trovy konania. Oprávnený namietal, že exekučný súd vec nesprávne



právne posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav veci. Nesúhlasil so zastavením exekúcie z dôvodu
uvedenom v § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu
nemožno vykonať a v tom prípade by trovy exekučného konania nemal platiť súdnemu exekútorovi
oprávnený. V predmetnej veci došlo k zastaveniu exekúcie bez zavinenia oprávneného, teda nie je daný
žiadny zákonný dôvod, aby trovy zastaveného exekučného konania znášal oprávnený. Poukázal na
ustanovenie § 196, § 197, § 200 ods. 1, § 203 ods. 1, ods. 2 Exekučného poriadku a na judikatúru súdov
SR, z ktorých vyplýva, že trovy exekúcie uhrádza zásadne povinný. Navrhol exekučné konanie zastaviť
s tým, že úhrada trov exekúcie nebude určená oprávnenému, ale tieto bude znášať súdny exekútor.

5. Súdny exekútor vo vyjadrení k odvolaniu oprávneného uviedol, že sa plne stotožňuje s rozhodnutím
súdu prvej inštancie. Citoval ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h/ a § 203 ods. 2 Exekučného poriadku
a uviedol, že súdny exekútor má nárok na náhradu trov voči oprávnenému.

6. Podľa § 470 ods. 1 C. s. p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákona aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku (účinného od 1.7.2016) ak to povaha veci nevylučuje, v
konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

8. Podľa § 243h ods. 1 vety prvej Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje
inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca
2017.

9. V prejednávanej veci sa exekučné konanie začalo dňa 9.9.2014, kedy bol súdnemu exekútorovi
doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Od 1.4.2017 je účinná novela Exekučného
poriadku, ktorá v prechodnom ustanovení § 243h ods. 1 vete prvej zakotvila, že ak tento zákon v §
243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa
predpisov účinných do 31. marca 2017. Keďže ustanovenia § 243i až 243k na toto konanie nedopadajú,
je potrebné na túto exekúciu aplikovať ustanovenia Exekučného poriadku účinné do 31.3.2017.

10. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie bolo vydané sudkyňou dňa 22.1.2019 a bolo
odvolaciemu súdu predložené dňa 29.3.2019.

11. Odvolací súd skôr, než vecne preskúmal napadnuté uznesenie, zaoberal sa prípustnosťou odvolania
proti I. výroku tohto uznesenia.

12. Oprávnený v podanom odvolaní nesúhlasil s dôvodom, pre ktorý súd prvej inštancie exekúciu
zastavil a žiadal, aby súd exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku,
pričom neuviedol ani dôvod, pre ktorý by mala byť exekúcia zastavená práve podľa tohto ustanovenia.
Oprávnený teda nespochybnil správnosť zastavenia exekúcie, jeho odvolanie smeruje len proti dôvodom
rozhodnutia súdu prvej inštancie, nie proti výroku o zastavení exekúcie.

13. Podľa § 358 C.s.p. odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

14. Vzhľadom na to, že oprávnený podal odvolanie len proti odôvodneniu uznesenia zo dňa 22.1.2019
a podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia odvolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je
prípustné, odvolací súd toto odvolanie podľa § 386 písm. c/ C. s. p. odmietol.



15. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255
ods. 1 C. s. p. a účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol v
odvolacom konaní úspešný a ostatným účastníkom preukázateľné trovy tohto konania nevznikli.

16. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta
C. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s.
p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Podľa § 424 C.s.p. dovolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).

V dovolaní sa podľa § 428 C. s. p. popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov uvedených v § 429
ods. 2 C. s. p.). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).