Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 20Sa/6/2018 z 29. 11. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 29. novembra 2018, sp. zn. 20Sa/6/2018, ECLI:SK:KSTT:2018:2018200072.1 Krajský súd Trnava | 20Sa/6/2018 | ECLI:SK:KSTT:2018:2018200072.1 | 2018-11-29 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 128 zákona č. 461/2003 Z. z., § 141 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., § 144 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., § 185 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/f32c3c8f-4c20-45e3-befa-3b235a8633cb Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2018:2018200072.1 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 20Sa/6/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2018200072
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2018200072.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave sudcom JUDr. Róbertom Foltánom v právnej veci žalobkyne MUDr. U. T., bytom
W. XXX/Xb, Y., zastúpenej spoločnosťou Advokátska kancelária ŠKODLER & PARTNERS, s.r.o.,
Dobšinského 12, Bratislava, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8 a 10,
Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 23935-3/2018-BA zo dňa 29.1.2018,
takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa v konaní domáhala preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia č. 23935-3/2018-
BA zo dňa 29.1.2018, ktorým žalovaný podľa § 147 ods.1 a § 218 ods.1 a 2 zák. č. 461/2003
Z.z. uznal žalobkyňou vznesenú námietku premlčania práva Sociálnej poisťovne predpísať poistné
na nemocenské, starobné a invalidné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity za obdobie
mesiacov november 2005 až máj 2007, zmenil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Galanta č.
700-0611349017-GC04/17 zo dňa 30.6.2017 tak, že žalobkyni predpísal poistné za obdobie mesiacov
jún 2007 až jún 2008 vo výške 1 357,49 eur, v tejto súvislosti upravil prílohu rozhodnutia pobočky zo
dňa 30.6.2017 a súčasne z výroku tohto rozhodnutia vypustil text : „§ 152a zákona v znení neskorších
predpisov...“

2. Uvádzala, že dôvodom predpísania poistného bola skutočnosť, že jej podľa názoru Sociálnej
poisťovne nezaniklo postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby zrušením povolenia na
prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia urologickej ambulancie ku dňu 31.10.2005, ale zaniklo dňa
30.6.2008, nakoľko žalobkyňa bola držiteľkou licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe na
výkon povolania lekár vydanej Slovenskou lekárskou komorou. Má za to, že rozhodnutie žalovaného
vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a súčasne došlo k podstatnému porušeniu
ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného
rozhodnutia. Podľa jej názoru jej k 31.10.2005 zrušením povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho
zariadenia zaniklo postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby, o čom svedčí aj skutočnosť, že
následne požiadala o zrušenie registrácie pre daň z príjmu a Štatistickému úradu SR oznámila
skutočnosti potrebné pre zrušenie identifikačného čísla organizácie. Nebola si vedomá toho, že by
licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár bola oprávnením zakladajúcim status
SZČO, túto licenciu nikdy nevyužívala a nemala na ňu žiaden príjem. Prevádzkovanie ambulancie
ako fyzická osoba ukončila z dôvodu, že od 1.11.2005 zdravotnícke zariadenie začala prevádzkovať
obchodná spoločnosť UROSANA, s.r.o., ktorej bola žalobkyňa zamestnankyňou. Výklad ustanovení
zákona č. 461/2003 Z.z. žalovaným považuje za formalistický a vo vzťahu k nej nespravodlivý, nakoľko



odvodové povinnosti si vždy riadne a včas plnila, a nepovažuje za dôvodné, aby jej nevedomosť mala
pre ňu extrémne negatívny dopad v podobe predpísania poistného a penále. Namietala súčasne, že o
začatí predmetného nedávkového konania nebola upovedomená a nebola jej tak poskytnutá možnosť
vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy.

3. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k veci navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

4. Uvádzal, že na účely sociálneho poistenia sa za samostatne zárobkovo činné osoby považujú fyzické
osoby vymedzené v § 5 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Skutočnosťou
rozhodujúcou na nadobudnutie právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby na účely
sociálneho poistenia s účinnosťou do 31.12.2010 je výkon určenej činnosti alebo udelenie oprávnenia
na výkon takejto určenej činnosti. Ak fyzická osoba spĺňa právnu kvalifikáciu samostatne zárobkovo
činnej osoby, t.j. ak napríklad má oprávnenie prevádzkovať živnosť, má oprávnenie na vykonávanie
činnosti podľa osobitného predpisu okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej
výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, vykonáva činnosť obchodného zástupcu,
nadobúda fyzická osoba v zmysle právnej úpravy účinnej do 31.12.2010, status samostatnej zárobkovo
činnej osoby. Podľa § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2010 sa
za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, ktoré zakladá fyzickej osobe
status samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia, považujú povolenie na
prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia alebo povolenie vydané podľa osobitného predpisu a licencia
na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (L1A) vydané podľa zákona č. 578/2004 Z.z. v znení
neskorších predpisov. V čase, kedy bolo žalobkyni dňom 30.9.2009 Trnavským samosprávnym
krajom zrušené povolenie prevádzkovať zdravotnícke zariadenie, bola aj držiteľkou licencie na výkon
samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár podľa § 10 zákona č. 578/2004 Z.z. v znení neskorších
predpisov, číslo: L1A/TT/0484/05, vydanej Slovenskou lekárskou komorou dňa 2.12.2005, na základe
žiadosti žalobkyne, doručenej Slovenskej lekárskej komore dňa 16.11.2005. Predmetná licencia bola
na žiadosť žalobkyne zrušená rozhodnutím zo dňa 14.11.2014 ku dňu 31.12.2014. Licencia na výkon
samostatnej zdravotníckej praxe /§ 68 ods. 1 písm. a)/ vykonávanej podľa § 10 zákona č. 578/2004 Z.z. v
znení neskorších predpisov, označovaná ako L1A, na základe ktorej môžu samostatnú zdravotnícku prax
vykonávať zdravotnícki pracovníci napr. v povolaní lekár, logopéd, psychológ, sa považuje za oprávnenie
na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu a zakladá držiteľovi tejto licencie status samostatne
zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia. Túto licenciu nie je povinná mať fyzická osoba v
pracovnom pomere. Ak samostatne zárobkovo činná osoba dosiahne v predchádzajúcom kalendárnom
roku príjem podľa § 6 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov alebo výnos súvisiaci
s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou vyšší ako ustanovuje zákon č. 461/2003 Z.z.
v znení neskorších predpisov, vzniká jej od 1. júla kalendárneho roka povinné nemocenské poistenie
a povinné dôchodkové poistenie, ktoré trvá až do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka, kedy
dochádza k opätovnému posudzovaniu príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti
alebo výnosov súvisiacich s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou. Zánik povinného
nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby je
podmienený nielen nedosiahnutím príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo
výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, ale aj stratou právneho
postavenia samostatnej zárobkovo činnej osoby.

5. Tvrdenie žalobkyne o tom, že si nebola vedomá toho, že licencia na výkon samostatnej zdravotníckej
praxe je oprávnením zakladajúcim status SZČO, je podľa žalovaného stotožnením sa s jeho právnym
názorom, pričom žalobkyňa nepredložila žiadne relevantné dôkazy preukazujúce, že došlo k naplneniu
podmienok zániku povinného sociálneho poistenia dňom 30.9.2009. Právne postavenie žalobkyne ako
samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia bolo pritom vecou samostatného
konania, výsledkom ktorého bolo rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava č.63969-28/2016TT
zo dňa 3.5.2016, ktorým prvostupňový orgán rozhodol, že žalobkyni povinné nemocenské a povinné
dôchodkové poistenie nezaniklo dňa 30.9.2009, ale zaniklo 31.12.2010. Toto rozhodnutie bolo v rámci
odvolacieho konania potvrdené rozhodnutím odvolacieho orgánu, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
3.10.2016, rozhodnutie je záväzné, nezmeniteľné a bol ním konečným spôsobom upravený status
žalobkyne na účely sociálneho poistenia. Sociálna poisťovňa bola povinná prihliadať na právoplatné
rozhodnutie vo veci zániku sociálneho poistenia, ktoré nebolo napadnuté žalobou.



6. V súvislosti s namietanými procesnými pochybeniami žalovaný poukazoval na rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp.zn. 7 Sžso/20/2010, v ktorom bol vyslovený právny názor, podľa ktorého
konanie, ktoré sa začína na podnet organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, je začaté odo dňa, keď
príslušná organizačná zložka urobila voči účastníkovi prvý úkon, za ktorý je možné považovať aj
doručenie rozhodnutia, pokiaľ Sociálna poisťovňa disponovala potrebnými a dostatočnými podkladmi
pre rozhodnutie. V súvislosti s možnosťou zaoberania sa otázkou zániku povinného poistenia, o
ktorom bolo rozhodnuté samostatným rozhodnutím správneho orgánu, poukazoval na právny názor
Najvyššieho súdu SR vyslovený v rozhodnutiach sp.zn. 9Sžso/1/2015 a 9Sžso/23/2013, ako aj na
rozhodnutia Krajského súdu v Nitre č.k. 23Sa/16/2017 a Krajského súdu v Prešove č.k. 2Sa/18/2017 a
rozhodnutia ďalších správnych súdov v obdobných veciach.

7. Súd za splnenia procesných podmienok prejednal vec v neprítomnosti účastníkov konania, oboznámil
sa s obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu, a
dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby.

8. Súd preskúmaval zákonnosť rozhodnutia zo dňa 29.1.2018, ktorým žalovaný čiastočne zmenil
rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Galanta zo dňa 30.6.2017 predpisujúce žalobkyni podľa § 144
ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení k úhrade poistné za obdobie mesiacov november
2005 až jún 2008 v celkovej výške 5 331,20 eur, zúžením rozsahu neuhradeného poistného na obdobie
mesiacov jún 2007 až jún 2008 a znížením predpísaného poistného na sumu 1 357,49 eur.

9. Skutkové okolnosti prípadu týkajúce sa najmä vydania povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho
zariadenia a jeho zrušenia, licencie žalobkyne na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (L1A) a
podanie odhlášky z poistenia ku dňu 31.10.2005 neboli v konaní medzi účastníkmi spornými, rovnako
ako skutočnosť, že žalobkyňa za mesiace jún 2007 až jún 2008 povinné poistné neodviedla (v tomto
smere žalobkyňa voči záverom žalovaného nenamietala).

10. Sporným medzi účastníkmi zostalo, či žalobkyňa v období mesiacov jún 2007 až jún 2010 bola alebo
nebola povinne nemocensky a dôchodkovo poistená a v tejto súvislosti povinná poistné odvádzať.

11. Podľa obsahu spisového materiálu, v súlade s tvrdením žalovaného, rozhodnutím Sociálnej
poisťovne, pobočka Galanta č. 700-0600000917-GC09/17 zo dňa 5.1.2017 bolo určené, že samostatne
zárobkovo činnej osobe MUDr. U. T. nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové
poistenie dňa 31.októbra 2005, a rozhodnutím č. 700-0600008717-GC09/17 zo dňa 16.6.2017, že
menovanej povinné nemocenské a dôchodkové poistenie zaniklo dňa 30.6.2008. Rozhodnutia nadobudli
právoplatnosť v dňoch 27.4.2017 a 20.7.2017.

12. Podľa § 128 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení,

(1) Poistené na nemocenské poistenie platí
a) zamestnanec,
b) zamestnávateľ,
c) povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba,
d) dobrovoľne nemocensky poistená osoba.

(2) Poistné na starobné poistenie platí
a) zamestnanec,
b) zamestnávateľ,
c) povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba,
d) dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba,
e) štát,
f) Sociálna poisťovňa.

(3) Poistné na invalidné poistenie platí, ak tento zákon neustanovuje inak,
a) zamestnanec,
b) zamestnávateľ,
c) povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba,
d) dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba,



e) štát.

(4) Poistné na invalidné poistenie neplatí poistenec, ktorý je dôchodkovo poistený po priznaní starobného
dôchodku alebo predčasného starobné dôchodku. Poistné na invalidné poistenie neplatí ani poistenec,
ktorý je dôchodkovo poistený, je poberateľom výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu a
dovŕšil dôchodkový vek. Poistné na invalidné poistenie neplatí zamestnávateľ za zamestnanca, ktorý je
poistenec podľa prvej a druhej vety.

(5) Štát platí poistné na starobné poistenie, invalidné poistenie a poistenie do rezervného fondu solidarity
za fyzické osoby uvedené v § 15 ods. 1 písm. c) až e), g) a h) a za fyzickú osobu uvedenú v § 15 ods.
1 písm. a) a b) v období, v ktorom sa jej poskytuje materské.

(6) Zúčtovanie poistného na starobné poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie,
poistného na invalidné poistenie a poistného do rezervného fondu solidarity platené štátom ustanoví
všeobecne záväzný predpis, ktorý vydá ministerstvo po dohode s ministerstvom financií.

(7) Sociálna poisťovňa platí poistné na starobné poistenie za poberateľov úrazovej renty priznanej
podľa § 88 do dovŕšenia dôchodkového veku alebo do priznania predčasného starobného dôchodku zo
základného fondu úrazového poistenia do základného fondu starobného poistenia.

(8) Poistné na úrazové poistenie platí zamestnávateľ.

(9) Poistné na garančné poistenie platí zamestnávateľ, ktorý je povinne garančne poistený.

(10) Poistné na poistenie v nezamestnanosti platí
a) zamestnanec, ak osobitný predpis neustanovuje inak,
b) zamestnávateľ, ak osobitný predpis neustanovuje inak,
c) dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti.

(11) Poistné do rezervného fondu solidarity platí
a) zamestnávateľ,
b) povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba,
c) dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba,
štát.

Podľa § 141 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú povinné
platiť poistné, sú povinné poistné odvádzať, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 144 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, Sociálna poisťovňa predpíše poistné fyzickej osobe
alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné, ak táto osoba neodviedla poistné vôbec alebo ak ho
odviedla v nesprávnej sume. Ak suma dlžného poistného v úhrne je nižšia ako 5 eur, Sociálna poisťovňa
dlžnú sumu nepredpíše.

Podľa § 172 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, na konanie vo veciach sociálneho poistenia
sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Všeobecný predpis o správnom konaní sa
nevzťahuje ani na konanie vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto
zákonom.

Podľa § 185 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, konanie, ktoré sa začína na podnet organizačnej zložky
Sociálnej poisťovne, je začaté odo dňa, keď príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne urobila
voči účastníkovi konania prvý úkon.

13. Rozhodovacia súdna prax vo vzťahu k otázke, či licencia L1A na výkon samostatnej zdravotníckej
praxe vydaná podľa § 68 ods. 1 písm. a) zák. č. 578/2004 Z.z. bez ďalšieho zakladá pre jej držiteľa
pre účely sociálneho poistenia postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby, riešenej v konaniach o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutí Sociálnej poisťovne o zániku sociálneho poistenia, nie je vzhľadom
na nejednoznačnosť súvisiacej právnej úpravy jednotná a ustálená. Práve uvádzaná spornosť zániku
sociálneho poistenia odôvodňuje postup Sociálnej poisťovne podľa § 178 ods. 1 písm. a) zákona o



sociálnom poistení - rozhodovanie o zániku poistenia, tak, ako bolo v prípade žalobkyne realizované
právoplatnými rozhodnutiami pobočky Galanta zo dňa 5.1.2017 a 16.6.2017 (v spojení s rozhodnutím
odvolacieho orgánu zo dňa 19.4.2017), ktorými bolo určené, že povinné poistenie žalobkyne nezaniklo
dňa 31.10.2005, ale dňa 30.6.2008. K tejto skutočnosti - vydaniu rozhodnutia vo veci určenia doby
zániku poistenia, žalobkyňa v konaní stanovisko nezaujala napriek tomu, že naň žalovaný poukazoval
vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe.

14. Rozhodnutie vo veci zániku povinného poistenia žalobkyne vydané kompetentným správnym
orgánom nie je predmetom tohto konania, súd naň v zmysle § 132 SSP (zák. č. 162/2015 Z.z.) prihliadal
a vychádzal z takto stanovenej doby povinného poistenia žalovanej v celom rozsahu odôvodňujúcej
záver o porušení odvodovej povinnosti a dôvodnosti predpísania poistného, samotná výška ktorého ( po
jej úprave preskúmavaným rozhodnutím žalovaného) žalobkyňou spochybnená nebola.

15. V súlade s právnou argumentáciou žalovaného správneho orgánu je súčasne potrebné konštatovať,
že zákon o sociálnom poistení v ustanovení § 172 ods. 1 vylučuje použitie všeobecného predpisu o
správnom konaní na konanie vo veciach sociálneho poistenia, pričom podľa jeho špeciálnej právnej
úpravy obsiahnutej v § 185 ods. 4 je konanie začínajúce na podnet organizačnej zložky poisťovne
začaté odo dňa vykonania prvého úkonu voči účastníkovi konania. Súdnou praxou i právnou teóriou bolo
ustálené, že za takýto prvý úkon je v prípade rozhodnutia o predpísaní poistného možné považovať
doručenie rozhodnutia, charakter ktorého neposkytuje ani žiadne logické dôvody pre zotrvanie na
požiadavke súčinnosti s účastníkmi konania pred vydaním rozhodnutia.

16. Súd preto ako nedôvodnú posudzoval námietku žalobkyne týkajúcu sa porušenia zásady
vyplývajúcej z ustanovenia § 3 ods. 2 správneho poriadku, pričom zjavne nedôvodnou bola jej námietka
nenaplnenia podmienok nariadenia obnovy konania nakoľko zo strany organizačných zložiek Sociálnej
poisťovne k nariadeniu obnovy vo veci predpísania poistného nedošlo a spochybneným podľa obsahu
spisového materiálu nemôže byť, že poistného za obdobie mesiacov november 2005 až jún 2008 sa
týka jediné rozhodnutie pobočky Galanta v spojení s preskúmavaným rozhodnutím žalovaného ako
odvolacieho orgánu.

17. Z vyššie uvádzaných dôvodov súd v napadnutom rozhodnutí žalovaného a v jeho vydaniu
predchádzajúcom postupe správnych orgánov vo veci nezistil žalobkyňou namietané pochybenia, ktoré
by zakladali niektorý z dôvodov zrušenia rozhodnutia upravených procesným predpisom, a preto žalobu
podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.

18. O trovách konania rozhodol súd s poukazom na skutočnosť, že v tomto konaní úspešnému
žalovanému správnemu orgánu žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v
Trnave, a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d);
je žalovaným Centrum právnej pomoci.