Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 15CoE/148/2015 z 1. 7. 2015 Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 1. júla 2015, sp. zn. 15CoE/148/2015, ECLI:SK:KSKE:2015:7814204460.1 Krajský súd Košice | 15CoE/148/2015 | ECLI:SK:KSKE:2015:7814204460.1 | 2015-07-01 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 52 OZ, § 53 OZ, § 54 OZ, § 44 ods. 2 EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/6cf2b868-5ff9-4f6c-a180-a85c40646ecb Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2015:7814204460.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 15CoE/148/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814204460
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Mihalčínová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7814204460.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova 25, Bratislava,
IČO: XX XXX XXX, zastúpený Advokátskou kanceláriou Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
Bratislava, IČO: XX XXX XXX, proti povinnému: R. U. Ö. N. J. P. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. T. XXX,
J. T., o vymoženie 971,01 Eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Ivana Nestora,
Exekútorsky úrad so sídlom v Bratislave, Haburská 49/A pod sp. zn. EX 6993/14, o o d v o l a n í
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava č. k. 4Er/423/2014-19 zo dňa 28. novembra
2014, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol.

V odôvodnení uviedol, že oprávnený návrhom zo dňa 18.02.2014 navrhol vykonať exekúciu voči
povinnému na podklade exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO:
XX XXX XXX, vydaný dňa 04.04.2012 rozhodcom JUDr. Miroslavom Rácom, sp. zn.: SR 11706/11
(ďalej len "rozhodcovský rozsudok"), ktorý zaväzoval povinného k zaplateniu sumy 1.971,01 Eur spolu
so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 971,01 Eur od 19. 06. 2011 do zaplatenia,
so zákonným úrokom z omeškania vo výške 6,00 % ročne zo sumy 971,01 Eur od 03.08.2011 do
zaplatenia a nahradeniu trov konania vo výške 270,15 Eur, to všetko v mesačných splátkach vo
výške 120,00 Eur splatných vždy k poslednému dňu v mesiaci na účet oprávneného (žalobcu). Dňa
07.05.2014 doručil súdny exekútor exekučnému súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, ktorú odôvodnil návrhom oprávneného na vykonanie exekúcie, pripojeným exekučným titulom
a na ich základe požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie za účelom vymoženia istiny
vo výške 971,01 Eur s príslušenstvom, ktoré v žiadosti bližšie nešpecifikoval. Súčasťou vyššie v texte
spomínanej žiadosti súdneho exekútora je aj jeho oznámenie o splnení povinnosti podľa ust. § 30
ods. 3 Exekučného poriadku. Vychádzajúc z oznámenia súdneho exekútora o skutočnostiach, ktoré by
mohli mať za následok jeho vylúčenie z predmetnej exekučnej veci súd prvého stupňa uznesením č.
k. 4Er/423/2014-11 zo dňa 13.05.2014 rozhodol, že súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý je vylúčený z
vykonávania tejto exekúcie. Dané rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 19.05.2014. Oprávnený
následne dňa 03.10.2014 v súlade s ust. § 30 ods. 11 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len "Exekučný poriadok") navrhol
súdu prvého stupňa vykonaním predmetnej exekúcie poveriť súdneho exekútora JUDr. Ivana Nestora.
Poukázal na ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a ustanovenie § 44 ods. 1 zákona č.
244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, pričom uviedol, že oprávnený a povinný uzavreli dňa 22. 01.



2010 Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver vo výške
400,00 Eur. Poskytnutý úver, zvýšený o príslušný poplatok (vo výške 392,00 Eur), sa povinný zaviazal
splatiť v 12 mesačných splátkach po 66,00 Eur, počnúc dňom 23.02.2010, ktorú súd prvého stupňa
posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu. Zmluva, ktorá bola podkladom pre vydanie exekučného titulu napĺňa
znaky spotrebiteľskej zmluvy predvídané v ustanoveniach § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Ide
o osobitný druh zmluvy, pri ktorej spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvňovať jej obsah bez ohľadu na to,
podľa akého právneho predpisu sa zmluva uzavrela. Pri posudzovaní veci sa veriteľ (oprávnený) úveru
nemôže zbaviť povinnosti učiniť zadosť aj ustanoveniam zákona o spotrebiteľskom úvere tým, že v
rámci poskytovania úveru je len poskytovateľom peňažných prostriedkov (a nie aj tovarov alebo služieb
majúcich sa takto obstarať) a ani tým, že v zmluve o úvere neuvedie účel, za ktorým sa úver poskytuje.
Aj za použitia všeobecného interpretačného ustanovenia § 54 Občianskeho zákonníka týkajúceho sa
spotrebiteľských zmlúv je totiž namieste, pri pochybnostiach o obsahu zmlúv, výklad priaznivejší pre
spotrebiteľa, čím treba podľa názoru súdu dospieť k záveru, že dôkazné bremeno na preukázanie
toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania úverového dlžníka
ťaží toho, kto tvrdí takúto výnimku (majúcu za následok potrebu kvalifikácie úveru za tzv. iný a teda
nespotrebiteľský úver majúci sa takto riadiť výlučne úpravou v zmluve a v Obchodnom zákonníku), čiže
veriteľa (oprávneného). Základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú
podmienku, t. j. ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Medzi
absolútne neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve zaraďuje Občiansky zákonník v ust. § 53
ods. 4 písm. r) aj ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa,
aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Praktickým dôsledkom ustanovenia o
rozhodcovskej doložke tak, ako je formulovaná v bode 15. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru
je, že spotrebiteľovi je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade,
ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd. Znenie rozhodcovskej doložky neodporuje síce
doslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby predmetné
ustanovenie dodržané nebolo, teda zákon obchádza (in fraudem legis). Uvedené potvrdzuje i množstvo
exekučných vecí s obdobným skutkovým základom vedených (nielen) na tunajšom súde, kde exekúcie
s totožným oprávneným sú vykonávané na základe exekučného titulu, ktorým sú takmer výlučne
rozhodcovské rozsudky. Súd prvého stupňa v danom prípade nemá pochybnosť o tom, že ustanovenie
bodu 15. uzatvorenej Zmluvy o úvere je v rozpore so znením § 53 ods. 4 písmeno r) Občianskeho
zákonníka, čo má za následok absolútnu neplatnosť predmetného zmluvného dojednania, na čo musí
súd prihliadať z úradnej povinnosti (ex offo). Keďže právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie
v predmetnej veci je založená na absolútne neplatnom právnom úkone, exekučný súd po preskúmaní
exekučného titulu dospel k názoru, že je vydaný v rozpore so zákonom, preto v zmysle ust. § 44 ods. 2
Exekučného poriadku návrh na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a navrhol, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, že rozhodnutie
súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O. s. p.) a
zároveň má konanie inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205 ods.
2 písm. c) O. s. p.) Vytýkal súdu prvého stupňa, že prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti podľa
Exekučného poriadku s poukazom na znenie jeho ustanovenia § 44 ods. 2 a ustanovenia § 45 ods. 1 a 2
zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Exekučný súd na základe exekučného titulu, žiadosti
o udelenie poverenia a návrhu na vykonanie exekúcie posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej
stránky. Formálne preskúmavanie exekučného titulu, v danom prípade rozhodcovského rozsudku sa
obmedzuje na dodržanie jeho formálnych náležitostí podľa ustanovenia § 34 ZRK. Preskúmavaním
materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu,
teda jeho dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi. Exekučný súd sa však musí obmedziť len
na skúmanie výroku exekučného titulu, pretože zákonné ustanovenie zaväzuje skúmať rozhodcovský
rozsudok, nie rozhodcovské konanie. Pritom podmienkou pre zastavenie konania je zjavný nedostatok
exekučného titulu, ktorý zaväzuje k niečomu objektívne nemožnému, právom nedovolenému alebo k
niečomu, čo je v rozpore s dobrými mravmi. S poukazom na Nález ÚS SR č. ÚS 5/2000 mal za to,
že exekučný súd nemôže svoje rozhodnutie založiť na odôvodnení právneho posúdenia veci. Zákon o
rozhodcovskom konaní umožňuje účastníkovi v prípade nesúladu takého rozsudku so zákonom podrobiť
ho na návrh preskúmaniu všeobecným súdom. Napadnutým rozhodnutím však súd prvého stupňa zrušil
rozhodnutie rozhodcovského súdu spôsobom, ktorý ho pozbavuje práva domáhať sa plnenia zo zmluvy.
Postupom podľa § 45 ZRK exekučný súd teda nahradil konanie o žalobách o zrušenie rozhodcovských



súdov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní a
navyše pozbavuje účastníka konania jeho základných práv, a to práva na prejednanie veci v civilnom
dvojinštančnom konaní. Inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, je
podľa oprávneného v konkrétnom prípade neúplné zistenie skutkového stavu veci súdom prvého stupňa,
ktorý uviedol, že zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva, rozhodcovská
doložka - článok 2. V rámci všeobecných obchodných podmienok je dohodnutá aj rozhodcovská doložka
a tieto (VOP) sú pre zmluvné strany záväzné. Poukázal na zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní a na ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/ zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. Konajúci
súd však tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval a tak zaťažil konanie vadou nedostatočne zisteného
skutkového stavu. V prejednávanej veci teda konajúci súd konal nad rámec zákonných ustanovení.

Súdny exekútor ani povinný sa k odvolaniu písomne nevyjadrili.

Napadnuté rozhodnutie vydala vyššia súdna úradníčka. O odvolaní oprávneného proti jej uzneseniu
zákonný sudca podľa ust. § 374 ods. 4 O. s. p. rozhodol tak, že mu nemieni vyhovieť, preto predložil
vec odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní oprávneného.

Krajský súd v Košiciach (ďalej len "odvolací súd") príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1
zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len "O. s. p."),
vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 "O. s. p."), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj
konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 212 O. s. p., bez nariadenia
pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Podľa § 219 ods. 2 O. s. p. odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, na
doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného odvolací súd uvádza nasledovné:

Podľa ustanovenia § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu
so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Citované ustanovenie Exekučného poriadku obsahuje úpravu, podstatou ktorej je preskúmanie, či
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul sú
v súlade so zákonom. Len súlad všetkých troch uvedených písomností so zákonom umožňuje poverenie
udeliť, naopak, nesúlad i len jednej z nich so zákonom udelenie poverenia vylučuje.

Základnou podmienkou na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie je platný exekučný titul, ktorý
nezaväzuje na plnenie objektívne nemožné, právom nedovolené a v rozpore s dobrými mravmi. V
prejednávanej veci exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, vydaný na základe rozhodcovskej
zmluvy, ktorú účastníci uzavreli spolu so zmluvou o úvere. Preto základnou podmienkou na posúdenie,
či plnenie, na ktoré rozhodcovský rozsudok zaväzuje, je plnenie právom dovolené je posúdenie, či
rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe platne dohodnutej rozhodcovskej zmluvy.

Súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z
dôvodu, že účastníci konania neuzavreli platnú rozhodcovskú zmluvu.

Pri skúmaní, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo
posúdiť aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský
rozsudok vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky. Súdna prax je jednotná v názore, že už v
štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie
exekúcie, ale aj v priebehu celej exekúcie, sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či rozhodnutie
(iný titul) uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie
a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisov ide o rozhodnutie (iný titul) vykonateľné
tak po stránke formálnej, ako aj materiálnej. Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí



za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť
otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy.

Oprávnený predložil aj Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť
Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX, ktorú účastníci konania uzavreli dňa 22.01.2010. Exekučný súd posúdil
rozhodcovskú doložku, ktorá sa nachádza v bode 15 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru ako
neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, pretože od spotrebiteľa vyžaduje, aby riešil spory
výlučne v rozhodcovskom konaní, a to aj napriek tomu, že ustanovuje možnosť voľby.

Z bodu 15 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktorý upravuje riešenie sporov - tzv.
rozhodcovskú doložku vyplýva, že:

"Všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy o úvere, ručiteľského vyhlásenia, vrátane sporu o ich platnosť,
výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej túto
úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo
zrušenie, budú riešené:

a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. so
sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: XX XXX XXX, zapísanou v Obchodnom registri
Okresného súdu Bratislava I, oddiel L., vložka č. XXXX/B (ďalej len "rozhodcovský súd"), ak žalujúca
zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa
vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných
predpisov rozhodcovského súdu,

b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa
príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).

Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie
akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie,
na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej
doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná
žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými
predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu."

Odvolací súd sa stotožňuje s posúdením uvedenej rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej
podmienky, ktorá od spotrebiteľa vyžaduje, aby riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní, a to
aj napriek tomu, že ustanovuje možnosť voľby, ktorá je však len iluzórna, a v konečnom dôsledku
núti spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. Obsah zmluvy bol dopredu daný a spotrebiteľ ju mohol len ako
celok odmietnuť alebo sa jej ako celku podrobiť. Povinný ako spotrebiteľ sa reálne vopred vzdal práva
na účinnú ochranu, a to či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy, čo je v
podmienkach právneho štátu neprijateľné a čo má podľa § 53 ods. 1, ods. 4 Občianskeho zákonníka za
následok, že táto podmienka je od počiatku neplatnou.

Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase vzniku zmluvy
na účely tohto zákona sa rozumie



a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,

b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods. 1 a 2 citovaného zákona veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje
spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského
úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Predmetná zmluva spĺňa všetky náležitosti spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 - § 54 Občianskeho
zákonníka, preto ju súd prvého stupňa správne posudzoval ako spotrebiteľskú zmluvu.

Dôvodom zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bolo vyslovenie neplatnosti
rozhodcovskej doložky, ktorá neoprávňovala rozhodcovský súd vo veci konať a vydať rozhodcovský
rozsudok. Uvedená skutočnosť predstavuje vadu exekučného titulu, ktorú nemožno odstrániť a pre
ktorú sa rozhodcovský rozsudok stáva nespôsobilým exekučným titulom. Takýto rozhodcovský rozsudok
nemôže byť podkladom na vykonanie exekúcie, preto súd prvého stupňa postupoval správne, keď
zamietol žiadosť súdneho exekútora na vykonanie exekúcie.

Odvolací súd preto podľa ustanovenia § 219 ods. 1 O. s .p. napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa
ako vecne správne potvrdil.

Pre rozhodnutie o odvolaní oprávneného bolo podstatné posúdenie rozhodcovskej zmluvy (resp.
rozhodcovskej doložky) a rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu, preto sa odvolací súd
ďalšími odvolacími dôvodmi oprávneného nezaoberal.

V odvolacom konaní bol oprávnený neúspešný a povinnému ani súdnemu exekútorovi trovy odvolacieho
konania nevznikli. Preto odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O. s. p. rozhodol tak, že
účastníkom nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

Predmetné uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach v pomere 3 : 0 (ustanovenie §
3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov v znení novely uskutočnenej
zákonom č. 33/2011 Z. z. účinnej od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustné odvolanie.