Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžak/4/2017 z 18. 4. 2017 Citácia: rozsudok Najvyššieho súdu SR z 18. apríla 2017, sp. zn. 10Sžak/4/2017, ECLI:SK:NSSR:2017:1016201587.1 Najvyšší súd | 10Sžak/4/2017 | ECLI:SK:NSSR:2017:1016201587.1 | 2017-04-18 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 11 ods. 1 písm. f) zákona č. 480/2002 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/92e29867-6d13-45cd-9a1c-b4e9c6f520c0 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1016201587.1 Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 10Sžak/4/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016201587
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Berthotyová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:1016201587.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Eleny Berthotyovej, PhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Jany Henčekovej, PhD.
v právnej veci sťažovateľa (pôv. žalobca): P. Y. X., nar. XX.XX.XXXX, štátny príslušník Konžskej
demokratickej republiky (ďalej len KDR), bez cestovného dokladu, toho času na dlhodobom pobyte mimo
pobytového tábora Rohovce na adrese Y., zastúpený Mgr. Tonim Khurim, advokátom so sídlom Dlhé
Diely II/13, 841 04 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný
úrad, so sídlom Pivonková 6, 812 72 Bratislava, o správnej žalobe proti rozhodnutiu žalovaného ČAS:
MU-PO-97-26/2016-Ž zo dňa 1. augusta 2016, o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti právoplatnému
rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 6SaZ/1/2016-18 zo dňa 25. novembra 2016, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v
Bratislave č. k. 6SaZ/1/2016-18 zo dňa 25. novembra 2016 z a m i e t a .

Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh a výsledky administratívneho konania

1. Rozhodnutím ČAS: MU-PO-97-26/2016-Ž zo dňa 1.8.2016 žalovaný podľa § 11 ods. 1 písm. f) zákona
č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 480/2002 Z.z.“)
zamietol žiadosť sťažovateľovi o udelenie azylu ako neprípustnú, pričom žiadosť o udelenie azylu bola
podaná výlučne s cieľom odvrátiť bezprostredne hroziaci výkon vyhostenia zo Slovenskej republiky.

2. Z administratívneho konania je zrejmé, že sťažovateľ požiadal už štvrtýkrát o azyl a dňa 19.05.2016
bol so sťažovateľom vykonaný vstupný pohovor, počas ktorého neuviedol žiadne také nové skutočnosti,
na základe ktorých by bolo potrebné sa domnievať, že sa skutkový stav v jeho prípade podstatne zmenil.
V plnej miere sa pridržal všetkých dôvodov, ktoré uviedol aj v predchádzajúcich konaniach o azyl, pričom
ich zopakoval. Zároveň sťažovateľ predložil 3 informácie o krajine jeho pôvodu vo francúzskom jazyku,
ktoré migračný úrad preložil.

3. Predložené informácie migračný úrad vyhodnotil a konštatoval, že žiadnym spôsobom nedokazujú
oprávnenosť žiadosti sťažovateľa v konkrétnej súvislosti s ním samotným. Predložené informácie
nijako nedokazujú oprávnenosť sťažovateľa na získanie medzinárodnej ochrany v súvislosti s jeho
individuálnymi dôvodmi jeho žiadosti. Ako opakovane sám sťažovateľ uviedol, krajinu pôvodu opustil
z dôvodu štúdia na Ukrajine. Sám v nej pred jej opustením nečelil žiadnym problémom z dôvodu



jeho údajného politického presvedčenia, resp. členstva v strane UDPS, ktoré bolo už v minulosti
spochybnené.

4. Opätovne bola vyhodnotená aj bezpečnostná situácia v KDR, resp. v meste Kinšasa, odkiaľ sťažovateľ
pochádza. Migračný úrad konštatoval, že v tejto oblasti nedošlo k podstatnej zmene situácie. Na základe
dostupných informácií je zrejmé, že vo väčšej časti KDR, ako ani v samotnom meste Kinšasa, kde
mal sťažovateľ trvalé bydlisko, v súčasnosti neprebieha žiaden ozbrojený konflikt, v ktorom by mohlo
dochádzať k ohrozeniam obyvateľov na základe neselektívneho násilia.

5. Čo sa týka slobody cestovania migračný úrad konštatoval, že zákony KDR zaručujú slobodu
vnútorného pohybu, cestovania do zahraničia, emigrácie a repatriácie, aj keď vláda tieto práva v
niektorých prípadoch obmedzovala. Vláda KDR spolupracuje s UNHCR a ďalšími humanitárnymi
organizáciami pri poskytovaní ochrany a pomoci vnútorne presídleným osobám, utečencom a
vracajúcim sa utečencom, žiadateľom o azyl a osobám bez štátnej príslušnosti. Aj z informácií získaných
z Európskej migračnej siete, resp. zo zdroja EUROSTAT vyplýva, že členské štáty EÚ bežne realizujú
tak dobrovoľné, ako aj nútené návraty neúspešných žiadateľov o medzinárodnú ochranu do KDR.
Neúspešní žiadatelia o udelenie medzinárodnej ochrany nie sú ako takí ohrození po návrate do KDR.
Neexistuje žiaden presvedčivý dôkaz o tom, že neúspešným žiadateľom o azyl by bolo po ich návrate
zle zaobchádzané, len z toho titulu.

6. Keďže v minulosti už bolo v prípade sťažovateľa právoplatne rozhodnuté o neudelení azylu a
neposkytnutí doplnkovej ochrany a sám sťažovateľ po podaní svojej opakovanej (štvrtej) žiadosti zo dňa
06.05.2016 neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by poukazoval na podstatnú zmenu skutkového
stavu, bolo potrebné v jeho prípade zamietnuť jeho žiadosť ako neprípustnú v zmysle § 11 ods. 1
písm. f) zákona č. 480/2002 Z.z. Keďže v predchádzajúcom konaní o azyle už bola žiadosť sťažovateľa
zamietnutá ako neprípustná podľa § 11 ods. 1 písm. f) zákona č. 480/2002 Z.z. nie je sťažovateľ v zmysle
§ 22 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z.z. už oprávnený zdržiavať sa na území SR. Jeho aktuálnu žiadosť
preto migračný úrad považuje za účelovú a jej jediným cieľom je snaha o vyhnutie sa administratívnemu
vyhosteniu z územia SR, keďže dňa 06.05.2016 Oddelenie azylu Policajného zboru Humenné vydalo
rozhodnutie č. p. PPZ-HCP-PO11-ZVCC-11-022/2016, ktorým sťažovateľa administratívne vyhosťuje na
územie KDR a uložil mu zákaz vstupu na územie SR na dobu 2 roky, pričom mu bola určená lehota na
vycestovanie z územia SR na 30 dní od vykonateľnosti predmetného rozhodnutia.

II.
Konanie na krajskom súde

7. Krajský súd napadnutým rozsudkom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok
(ďalej len „S.s.p.“) zamietol žalobu, ktorou sa sťažovateľ domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného
ČAS: MU-PO-97-26/2016-Ž zo dňa 01.08.2016, ktorým žalovaný v zmysle § 11 ods. 1 písm. f) zákona č.
480/2002 Z. z. zamietol žiadosť o udelenie azylu ako neprípustnú, pričom žiadosť o udelenie azylu bola
podaná výlučne s cieľom odvrátiť bezprostredne hroziaci výkon vyhostenia zo Slovenskej republiky.

8. Krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku v rozsahu podanej žaloby uviedol.

9. K žalobnému bodu, že žalovaný nedostatočne zistil stav veci uviedol, že táto námietka nebola dôvodná
žalovaný vyhľadal a do spisu založil relevantné informácie z rôznych zdrojov, obsahovo sa viažuce na
dôvody žiadosti o azyl, na ktoré žalobca poukazoval. Z ich obsahu získal dostatok informácií, potrebných
ku kvalifikovanému posúdeniu sťažovateľovej žiadosti o azyl. Taktiež je nesporné, že žalovaný sa
podrobne zaoberal aj tromi správami, ktoré boli sťažovateľom doložené, pričom z týchto správ nevyplýva
priame ohrozenie žalobcu pri prípadnom návrate do krajiny pôvodu. Pokiaľ ide o informácie týkajúce
sa bezpečnostnej situácie KDR jednoznačne z ich obsahu vyplýva, že situácia v domovskej krajine
sťažovateľa je bezpečná a neprebieha v nej žiaden konflikt. Krajský súd zároveň konštatoval, že pri
rozhodovaní o zamietnutí žiadosti o azyl ako neprípustnej sa jedná o rozhodovanie vo svojej podstate
procesného charakteru a neposudzuje sa žiadosť o azyl v jeho merite, teda sa ani neskúma čí sú splnené
predpoklady na udelenie azylu, resp. poskytnutia doplnkovej ochrany a konštatuje sa iba splnenie
jedného z predpokladov v § 11 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z.z. Z ustanovenia § 11 ods. 1 písm. f)
zákona č. 480/2002 Z.z. vyplýva, že žiadosť o udelenie azylu sa zamietne ako neprípustná v prípade,
že sa jedná o opakovanú o udelenie azylu, v minulosti sa v konaní o azyle už právoplatne rozhodlo o



tom, že sa žiadosť zamieta ako zjavne neopodstatnená, neudeľuje sa azyl, odníma sa azyl, nepredlžuje
sa doplnková ochrana alebo sa zrušuje doplnková ochrana a od právoplatnosti rozhodnutia nedošlo k
podstatnej zmene skutkového stavu. V novom konaní o opakovanej žiadosti o azyl je teda podstatná tá
skutočnosť, či už v minulosti bolo o žiadosti o azyl právoplatne rozhodnuté a či od tohto právoplatného
rozhodnutia došlo k podstatnej zmene pomerov, ktorá môže byť jednak v uvádzaných dôvodoch o
azyl resp. sa môže jednať o závažnú zmenu pomerov v krajine pôvodu žiadateľa. Z pripojených
administratívnych spisov žalovaného vyplýva, že o predchádzajúcich žalobcových žiadostiach o azyl
bolo právoplatne rozhodnuté rozhodnutím žalovaného ČAS: MU-81-18/PO-Ž-2014 zo dňa 16.06.2014,
ktorým žalobcovi nebol udelený azyl a nebola mu poskytnutá doplnková ochrana a rozhodnutím ČAS:
MU-PO-102-18/2015-Ž zo dňa 06.08.2015, ktorým žalovaný podľa § 11 ods. 1 písm. f) zákona č.
480/2002 Z.z. žiadosť žalobcu o udelenie azylu zamietol ako neprípustnú. Žalobca svoju v poradí
už štvrtú žiadosť o azyl zdôvodnil rovnakými dôvodmi ako predchádzajúce žiadosti a od vydania
predchádzajúcich rozhodnutí nedošlo k podstatnej zmene pomerov v krajine pôvodu žalobcu.

10. Pretože krajský súd nevyhodnotil vznesenú námietku ako dôvodnú, podanú žalobu zamietol.

11. O trovách rozhodol krajský súd za použitia ust. § 167 ods. 1 S.s.p. tak, že sťažovateľovi právo na
náhradu trov konania nepriznal.

III.
Konanie na kasačnom súde
A)
12. Proti rozsudku krajského súdu sťažovateľ v zákonnej lehote podal kasačnú sťažnosť.

13. Sťažovateľ v súlade s § 445 ods. 1 písm. c) S.s.p. uviedol, že dôvody, ktoré žalovaný uplatnil vo
svojom rozhodnutí a s ktorými sa stotožnil krajský súd, že predložené správy o situácii v KDR sa netýkajú
osoby sťažovateľa a sú len všeobecnými správami neobstoja. Obavy, ktoré mal sťažovateľ sa naplnili.
Jeho krajan a bývalý žiadateľ o azyl P. H. L. bol uväznený bez riadneho a spravodlivého súdneho
procesu, a to len preto, že zastával iné politické názory.

14. Sťažovateľ trvá na tom, že to čo bolo uvedené v predložených správach, a to čo sa stalo jeho
krajanovi po vyhostení vyvoláva u sťažovateľa obavy z návratu do KDR.

15. Z uvedených dôvodov navrhol kasačnému súdu, aby rozsudok krajského súdu zmenil tak, že zruší
napadnuté rozhodnutie žalovaného.

B)
16. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že žalobca v priebehu azylového konania a ani
v kasačnej sťažnosti neuviedol a nepreukázal také skutočnosti, ktoré by žalovaného oprávňovali vydať
rozhodnutie o udelení azylu, resp. poskytnutie doplnkovej ochrany, a preto navrhol kasačnému súdu,
aby kasačnú sťažnosť zamietol.

IV.
Právny názor Najvyššieho súdu

17. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S. s. p.)
postupom podľa § 492 ods. 1 S.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním,
ktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k
záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. Rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia
§ 455 S.s.p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej
stránke Najvyššieho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 19.04.2017 (§ 137 ods. 2 S.s.p.).

18. V predmetnej veci bolo potrebné predostrieť, že predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok
krajského súdu, ktorým zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal ochrany svojich práv proti
rozhodnutiu žalovaného o zamietnutí žiadosti o udelenie azylu ako neprípustnej podľa § 11 ods. 1 písm.
f) zákona č. 480/2002 Z.z., a preto primárne v medziach kasačnej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej
republiky ako kasačný súd preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo,



pričom v rámci kasačného konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, najmä z toho pohľadu,
či kasačné námietky sťažovateľa sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku
krajského súdu.

Podľa § 11 ods. 1 písm. f) zákona č. 480/2002 Z.z. ministerstvo zamietne žiadosť o udelenie azylu ako
neprípustnú, ak ide o opakovanú žiadosť o udelenie azylu, v minulosti sa v konaní o azyle už právoplatne
rozhodlo o tom, že sa žiadosť zamieta ako zjavne neopodstatnená, neudeľuje sa azyl, odníma sa azyl,
nepredlžuje sa doplnková ochrana alebo sa zrušuje doplnková ochrana a od právoplatnosti rozhodnutia
nedošlo k podstatnej zmene skutkového stavu; ministerstvo môže rozhodnúť, či žiadosť o udelenie azylu
bola podaná výlučne s cieľom odvrátiť bezprostredne hroziaci výkon vyhostenia zo Slovenskej republiky.

19. Konanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v zákone o azyle. Udelenie
azylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok taxatívne uvedených v
ustanovení § 8 zákona o azyle, t. j. v prípade žiadateľa o azyl musia byť preukázané opodstatnené
obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov
zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, prenasledovania
za uplatňovanie politických práv a slobôd a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť
do tohto štátu.

20. V citovanom ustanovení ide o zákonné vyjadrenie ústavnej garancie poskytovania azylu cudzincom
prenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd (čl. 53 prvá veta Ústavy Slovenskej
republiky).

21. Z administratívneho spisu je zrejmé, že sťažovateľ požiadal o azyl po prvýkrát vyhlásením zo
dňa 13.02.2012 pre obavu o svoj život z dôvodu nepriaznivej politickej situácie. Rozhodnutím ČAS:
MU-76-56/PO-Ž-2012 zo dňa 07.11.2013 bolo konanie o jeho žiadosti právoplatne zastavené podľa § 19
ods. 1 písm. f) zákona č. 480/2002 Z.z. z dôvodu, že sťažovateľ bez priepustky opustil Pobytový tábor
Rohovce a viac ako 7 dní sa zdržiaval mimo azylového zariadenia.

22. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že druhú žiadosť o azyl sťažovateľ podal dňa 18.03.2014 z dôvodu
obavy o svoj život. Dôvodil tým, že on aj jeho rodina boli na území KDR perzekvovaní a že do krajiny
pôvodu sa nemôže vrátiť kvôli tomu, že mu ako členovi politickej strany UDPS môže hroziť smrť za
politické presvedčenie. O tejto žiadosti rozhodol žalovaný rozhodnutím ČAS: MU-81-18/PO-Ž-2014 zo
dňa 16.06.2014 tak, že sťažovateľovi azyl neudelil, a nebola mu poskytnutá ani doplnková ochrana. Toto
rozhodnutie bolo následne, z dôvodu podania opravného prostriedku, potvrdené krajským súdom, a na
odvolanie sťažovateľa aj Najvyšším súdom Slovenskej republiky (sp. zn. 1Sža/4/2015). Rozhodnutie
žalovaného nadobudlo právoplatnosť dňa 04.05.2015.

23. Zo spisu žalovaného kasačný súd zistil, že tretia žiadosť o azyl bola sťažovateľom podaná dňa
03.06.2015. Ide o žiadosť podanú z rovnakých dôvodov ako v roku 2014 - obava o život z dôvodu
nepriaznivej politickej situácie na území KDR. Iné dôvody neuviedol. Túto žiadosť žalovaný rozhodnutím
ČAS: MU-PO-102-18/2015-Ž zo dňa 06.08.2015 podľa § 11 ods. 1 písm. f) zákona č. 480/2002 Z.z.
zamietol ako neprípustnú. Toto rozhodnutie bolo následne, z dôvodu podania opravného prostriedku,
potvrdené krajským súdom, a na odvolanie sťažovateľa aj Najvyšším súdom Slovenskej republiky (sp.
zn. 10Sža/6/2016). Rozhodnutie žalovaného nadobudlo právoplatnosť dňa 27.04.2016.

24. Z aktuálneho administratívneho spisu žalovaného č. ČAS: MU-PO-97/2016-Ž kasačný súd zistil,
že štvrtá žiadosť o azyl bola sťažovateľom podaná dňa 06.05.2016. V plnej miere sa pridržal všetkých
dôvodov, ktoré uviedol v predchádzajúcich žiadostiach o azyl, pričom ich iba zopakoval. Iné dôvody
neuviedol.

25. Sťažovateľ v podanej kasačnej sťažnosti namietal, že krajský súd nesprávne vyhodnotil
sťažovateľom predložené správy a je názoru, že obavy žalobcu sa naplnili. Najvyšší súd Slovenskej
republiky k uplatnenej námietke sťažovateľa považuje za dôležité zdôrazniť, že je nedôvodná a
nebola spôsobilá spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia krajského súdu, ani zákonnosť
napadnutého rozhodnutia žalovaného.



26. K námietke sťažovateľa kasačný súd uvádza, že žalovaný vyhľadal a do spisu založil relevantné
informácie týkajúce sa dôvodov žiadosti sťažovateľa o azyl. Sťažovateľom predložené správy dal
žalovaný preložiť do slovenského jazyka a následne ich vyhodnotil, pričom konštatoval, že predložené
správy žiadnym spôsobom nedokazujú oprávnenosť žiadosti sťažovateľa v konkrétnej súvislosti s ním
samotným, resp. z týchto správ nevyplýva priame ohrozenie sťažovateľa v prípade jeho návratu do
krajiny pôvodu. S týmto záverom sa kasačný súd stotožnil. Z predloženého oznámenia o pátraní po
jeho krajanovi P. H. L., nevyplýva, že by bol uväznený bez riadneho a spravodlivého súdneho procesu
z dôvodu zastávania iných politických názorov, a preto aj tejto námietke sťažovateľa kasačný súd
nevyhovel.

27. Z administratívneho spisu je zrejmé, že žalovaný vyhľadal a do spisu založil komplexné správy
vypracované odborom dokumentaristiky a zahraničnej spolupráce č. p. MU-ODZS-2016/000184-005
zo dňa 22.06.2016 mapujúcich situáciu v KDR s dôrazom na mesto Kinšasa, z ktorého sťažovateľ
pochádza. Zo správ vyplýva, že v tejto oblasti nedošlo k podstatnej zmene situácie. Je zrejmé, že vo
väčšej časti KDR, ako ani v samotnom meste Kinšasa, kde mal sťažovateľ trvalé bydlisko, v súčasnosti
neprebieha žiaden ozbrojený konflikt, v ktorom by mohlo dochádzať k ohrozeniam obyvateľov na základe
neselektívneho násilia. Problémové oblasti s výskytom násilností a vojenských operácií sú na východe
KDR, vzdialené od mesta Kinšasa. Problémom v meste Kinšasa sú pouličné gangy Kuluna, ktoré
napádajú, okrádajú ľudí a páchajú násilnosti. Proti týmto gangom bola v minulosti spustená operácia
„Likofi“, ktorej obnovenie obyvatelia Kinšasy opätovne požadujú. Okrem toho dochádza k násilnostiam
a stretom aj počas rôznych politických demonštrácií. Uvedenú situáciu v meste Kinšasa však nie je
možné ani podľa názoru kasačného súdu vyhodnotiť ako situáciu ozbrojeného konfliktu, pri ktorom by
dochádzalo k vážnemu bezpráviu na základe neselektívneho násilia.

28. Kasačný súd na tomto mieste považuje za dôležité uviesť, že žiadosť o azyl bola žalovaným
zamietnutá podľa § 11 ods. 1 písm. f) zákona č. 480/2002 Z.z. Z obsahu tohto zákonného ustanovenia
vyplýva, že žiadosť o udelenie azylu sa zamietne ako neprípustná, ak ide o opakovanú žiadosť o
udelenie azylu, v konaní o azyle sa už právoplatne rozhodlo o tom, že sa žiadosť zamieta ako zjavne
neopodstatnená, neudeľuje sa azyl, odníma sa azyl, nepredlžuje sa doplnková ochrana alebo sa zrušuje
doplnková ochrana a skutkový stav sa podstatne nezmenil.

29. Zo zákonného znenia § 11 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z.z. je zrejmé, že žalovaný mal povinnosť
v prípade zistenia, že sú splnené podmienky pre zamietnutie takúto žiadosť zamietnuť. Z pripojených
administratívnych spisov žalovaného vyplýva, že o predchádzajúcich žiadostiach sťažovateľa o azyl
bolo právoplatné rozhodnuté rozhodnutím ČAS: MU-81-18/PO-Ž-2014 zo dňa 16.06.2014, ktorým
sťažovateľovi nebol udelený azyl a nebola mu poskytnutá doplnková ochrana a rozhodnutím ČAS:
MU-PO-102-18/2015-Ž zo dňa 06.08.2015, ktorým žalovaný zamietol žiadosť o udelenie azylu ako
neprípustnú podľa § 11 ods. 1 písm. f) zákona č. 480/2002 Z.z.

30. V tomto prípade teda nebolo potrebné posudzovať, či žiadateľ spĺňa podmienky na udelenie
azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany, ale bolo potrebné posúdiť to, či ide o opakovanú žiadosť
o udelenie azylu, podanú z rovnakých dôvodov akými sťažovateľ dôvodil aj svoje predchádzajúce
žiadosti, a či sa od právoplatného rozhodnutia o predošlej žiadosti skutkový stav podstatne nezmenil.
Kasačný súd má za to, že krajský súd správne vyhodnotil, že aktuálna žiadosť sťažovateľa je totožná s
predchádzajúcimi žiadosťami z rokov 2014 a 2015, nakoľko sa aj sám sťažovateľ odvolával na obsah
svojich predchádzajúcich žiadostí, resp. výpovedí.

31. V súvislosti s podstatnou zmenou skutkových okolností je potrebné uviesť, že nie každá
zmena skutkového stavu spôsobuje, že vec treba posudzovať opätovne, musí ísť o podstatnú
zmenu skutkových okolností. Podstatná zmena skutkového stavu je taká, ktorá môže mať vplyv na
zákonnosť alebo správnosť predchádzajúceho rozhodnutia a samotného azylového konania. Najvyšší
súd Slovenskej republiky po preskúmaní administratívneho spisu žalovaného, ako aj spisu krajského
súdu zistil, že žalovaný pri zisťovaní skutkového stavu veci postupoval dôsledne a starostlivo, opätovne
obstaral dostatok informácií o krajine pôvodu sťažovateľa, tvrdenia sťažovateľa s týmito informáciami
porovnal a mohol tak vo veci učiniť autoritatívny záver.

32. V spise žalovaného sa taktiež nachádzajú aktuálne informácie o krajine pôvodu sťažovateľa
pochádzajúce z rôznych zdrojov zamerané najmä na bezpečnostnú situáciu v krajine, ako aj v regióne



pôvodu sťažovateľa, existenciu ozbrojeného konfliktu, ako aj na riziká v prípade návratu sťažovateľa späť
do krajiny pôvodu. Kasačný súd sa stotožňuje s názorom krajského súdu, že žalovaný riadne vykonal
dokazovanie aj pri posudzovaní predchádzajúcich žiadostí sťažovateľa o azyl. Správny je aj záver o
tom, že k žiadnej zmene skutkových okolností v krajine pôvodu od právoplatnosti predchádzajúceho
rozhodnutia o sťažovateľovej žiadosti nedošlo.

33. Kasačný súd poukazuje na rozhodnutie Úradu hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstva hraničnej
a cudzineckej polície Prešov, oddelenie azylu PZ Humenné č. p. PPZ-HCP-PO11-ZVC-11-022/2016 zo
dňa 06.05.2016, ktorým sťažovateľa administratívne vyhostil na územie KDR a uložil mu zákaz vstupu
na územie SR na dobu 2 roky, pričom bola sťažovateľovi určená lehota na vycestovanie z územia SR na
30 dní od vykonateľnosti predmetného rozhodnutia. Na základe uvedeného rozhodnutia a na základe
rovnakých dôvodov sťažovateľa v žiadosti o udelenie azylu dospel kasačný súd k záveru, že považuje
aktuálnu žiadosť sťažovateľa za účelovú v snahe vyhnúť sa administratívnemu vyhosteniu z územia
Slovenskej republiky.

34. Po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti kasačný súd konštatuje, že s právnymi námietkami
sťažovateľa sa krajský súd v rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku,
riešenie ktorej by zostalo na kasačnom súde, a preto námietky uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil
najvyšší súd ako bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia. Z
uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 S. s. p. ako nedôvodnú zamietol.

35. O náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že sťažovateľovi,
ktorý v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 S. s. p. a analogicky podľa §
167 ods. 1 S. s. p.) a žalovanému ich nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods.
1 S. s. p. a analogicky podľa § 168 S. s. p.).

36. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 S.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.