Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 24Co/279/2012 z 29. 4. 2013
Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 29. apríla 2013, sp. zn. 24Co/279/2012, ECLI:SK:KSTT:2013:1011200468.1
Krajský súd Trnava | 24Co/279/2012 | ECLI:SK:KSTT:2013:1011200468.1 | 2013-04-29 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné
Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0/#paragraf-14.odsek-1.pismeno-a
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/883183e2-a2f5-4ea1-a51d-850f03521838
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2013:1011200468.1

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/279/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011200468
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2013:1011200468.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Iveta Jankovičová a členiek
senátu JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Magdaléna Krajčovičová v právnej veci navrhovateľa: JUDr. Dušan
Pohovej, správca konkurznej podstaty TAZ, a.s., v likvidácii, IČO: 36 227 803, so sídlom Coburgova
84, Trnava, zastúpeného JUDr. Soňou Pohovejovou, advokátkou, Záhradnícka 37, Bratislava, proti
odporcovi: A. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., I. XX, za účasti vedľajšieho účastníka: Mgr. Ing. Pavol
Korytár, správca úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze, IČO: 00 009 199,
Trnava, zastúpený právnym zástupcom Mgr. Mgr. Pavlom Sojkom, advokátom so sídlom Dubnica nad
Váhom, Nám. Matice slovenskej 1713/8, adresa na doručovanie: Trnava, Sladovnícka 13, o zaplatenie
190,86 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu v Trnave č.k.
16C/56/2011-146 zo dňa 3. mája 2012, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa sa  p o t v r d z u j e.

Odporcovi sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške
31,07 eur do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal zaplatenia odporcu sumy 190,86
eur s príslušenstvom ako nedoplatok za nájomné k bytu č. XXX  nachádzajúceho sa v J. na ulici I.. XX
na X. podlaží bytového domu, č. súp. XXXX  na základe Zmluvy o nájme. Tento nedoplatok vznikol k
25.05.2009 a uplatňoval si aj poplatok z omeškania v zmysle ust. § 4 Nariadenia vlády SR č. 87/1995.
Po aplikácii ust. § 123 O.z., § 14 ods. 1 písm. a) Zákona o konkurze a vyrovnaní, § 120 ods. 1 a §
153 ods. 1 O.s.p. prvostupňový súd zdôvodnil skutkovo svoje rozhodnutie, že navrhovateľ nepreukázal
svoju aktívnu vecnú legitimáciu na vymáhanie žalovanej sumy. Táto suma je nájomným a platbami za
poskytnuté služby za užívanie bytu za obdobie november 2008 až august 2009, keď predmetný byt užíval
odporca. Navrhovateľ nepreukázal, že v predmetnom období bol vlastníkom bytu, resp. oprávnenou
osobou, ktorá mala oprávnenie disponovať, nakladať a vykonávať práva k bytu vrátane práva na
nájomné. Z činnosti súdu je známe, že medzi navrhovateľom ako správcom konkurznej podstaty úpadcu
TAZ a.s. a vedľajším účastníkom ako správcom konkurznej podstaty úpadcu TAZ š. p. prebiehalo viacero
súdnych sporov ohľadne vlastníckych práv, vecí patriacich do podstaty toho-ktorého správcu a ich
vzájomných vzťahov. Obaja však zapísali po vyhlásení konkurzov na spoločnosti, ktorých sú správcami,
pri súpise majetku patriaceho do konkurznej podstaty aj predmetný byt. V konaní vedenom na tunajšom
súde sa domáhal vylúčenia veci  vrátane predmetného bytu z konkurznej podstaty úpadcu TAZ š.
p. správca konkurznej podstaty úpadcu TAZ a.s., teda navrhovateľ, keď v konaní 44Cbi 6/2007 bolo



právoplatne rozhodnuté, návrh správcu konkurznej podstaty úpadcu TAZ a.s. - navrhovateľa, o vylúčenie
vecí z konkurznej podstaty úpadcu TAZ š. p. bol zamietnutý, nakoľko navrhovateľ neuniesol dôkazné
bremeno, nepreukázal právo, ktoré zapísanie majetku do súpisu vylučuje, nepreukázal existenciu
platného právneho úkonu, ktorým došlo k nadobudnutiu vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam
na FNM a následne na navrhovateľa. S poukazom na právoplatné rozhodnutie súdu ak bola teda
zamietnutá žaloba na vylúčenie vecí vrátane sporného bytu z konkurznej podstaty úpadcu TAZ š.p.,
nemôže byť v budúcnosti ohľadom v podstate rovnakej otázky rozhodnuté zásadne odlišne. Vlastníctvo
k predmetnému bytu svedčí Mgr. Ing. Pavlovi Korytárovi ako správcovi konkurznej podstaty úpadcu TAZ
š. p. a nie navrhovateľovi. Navrhovateľ v konaní nepredložil a ani nenavrhol vykonať ďalšie dôkazy, ktoré
by bezpečne preukázali, že bol vlastníkom predmetného bytu v žalovanom období, a teda neuniesol
dôkazné bremeno na preukázanie svojej aktívnej vecnej legitimácie v tom smere, že je nositeľom práva,
ktorého sa v konaní domáha. Z uvedených dôvodov súd ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol.
Podľa § 142 ods. 1 O. s. p. úspešnému odporcovi priznal súd náhradu trov konania za súdny poplatok
za odpor a vedľajšiemu účastníkovi priznal súd náhradu trov konania titulom právneho zastúpenia za
prevzatie a prípravu zastúpenia, vyjadrenie k žalobe á 18,26 eur,  pojednávanie 25. 10. 2011 - 4,56 eur,
vyjadrenie k podaniu, pojednávanie 3: 5. 2012 á 18,26 eur, paušál 4x7,41 eur, 1x7,63 eur, cestovné
Dubnica nad Váhom - Trnava a späť 25. 10. 2011 PHM 55,98 eur, 3. 5. 2012 57,88 eur, strata času 25.
10. 2011 - 49,40 eur, 3. 5. 2012 - 50,84 eur, DPH,  v zmysle § 14 ods. 1 písm. a-c/, § 15 písm. a, § 16
ods. 3, § 17 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Zb.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote navrhovateľ odvolanie, v ktorom navrhol
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
Uviedol, že súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam, a taktiež napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci, a teda sú tu dané odvolacie dôvody v zmysle ustanovenia § 205 ods. 2 písm. d/,
písm. f/ O.s.p.. Navrhovateľ sa návrhom domáhal zaplatenia pohľadávky 190,86 eur s príslušenstvom
proti odporcovi z titulu nedoplatku na nájomnom za užívanie bytu. Navrhovateľ je správcom konkurznej
podstaty úpadcu TAZ, a.s., v likvidácii, IČO: 36 227 803, keď do súpisu majetku, patriaceho do
podstaty, bol zaradený aj byt v užívaní odporcu. Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého
rozsudku spochybnil aktívnu legitimáciu navrhovateľa, keď sa podľa súdu nepodarilo navrhovateľovi
preukázať, že v predmetnom období bol vlastníkom predmetného bytu, resp. oprávnenou osobou,
ktorá môže vykonávať vlastnícke práva k bytu. S uvedeným právnym názorom nesúhlasí a považuje
ho za nesprávny. Odvolateľ mal za to, že sa súd prvého stupňa nevysporiadal s otázkou aktívnej
vecnej legitimácie v období špecifikovanom v návrhu, resp. sa nezaoberal dôkazmi, ktoré preukazujú
aktívnu vecnú legitimáciu navrhovateľa, predloženými navrhovateľom v návrhu a zdôvodnenie svojho
rozhodnutia obmedzil na tvrdenie, že odporca ako nájomca predmetného bytu uhradil nájomné v plnej
výške legitímnemu vlastníkovi predmetného bytu, resp. že odporca ako nájomca bytu v bytovom dome
na ulici M. XX  riadne a včas toto nájomné uhrádzal vrátane služieb spojených s užívaním predmetného
bytu. Tieto platby poukazoval prenajímateľovi TAZ, š. p. v konkurze a k rukám správcu Mgr. Ing. Pavol
Korytár, pričom neuviedol, na základe akých skutočností má toto za preukázané. Z uvedeného považuje
odvolateľ rozhodnutie za nedostatočné, čo má za následok, že je nepreskúmateľné a v rozpore s
čl. 46 ods. 1 Ústavy SR č. 460/92 Zb. v znení neskorších predpisov. Taktiež odvolateľ nesúhlasil s
odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa, spočívajúceho v tvrdení, že navrhovateľovi
sa nepodarilo preukázať, že v predmetnom období bol vlastníkom predmetného bytu, resp. oprávnenou
osobou, ktorá môže vykonávať vlastnícke práva k bytu, a to s poukazom na ustanovenie § 14 písm. a/
v spojení s ustanovením § 19 zákona č. 328/1991 Zb., keď uviedol, že podstatou oprávnenia v zmysle
citovaných ustanovení je oprávnenie správcu vec držať, užívať a požívať jej plody a úžitky, a to bez
ohľadu na to, či je úpadca vlastníkom predmetnej veci, a to až do doby, pokiaľ nebude právoplatne
rozhodnuté o vylúčení predmetnej veci z konkurznej podstaty úpadcu. V prípade súpisu majetku podstaty
úpadcu TAZ, a.s. v likvidácii, nebolo ešte rozhodnuté o vylúčenie veci zo súpisu podstaty, a teda v
zmysle ustanovenia § 14 písm. a/ oprávnenie nakladať s majetkom podstaty, t. j. aj s predmetným
bytom svedčí navrhovateľovi ako správcovi konkurznej podstaty úpadcu TAZ, a.s. v likvidácii, IČO: 36
227 803. Navrhovateľ ďalej vo svojom odvolaní poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave
sp.zn. 1CoKr/17/2009 zo dňa 29.01.2009, v ktorom bolo uvedené, že práva a povinnosti, spojené so
súpisom majetku do konkurznej podstaty svedčia tomu správcovi konkurznej podstaty, ktorý majetok
spísal ako prvý. Týmto oprávneným správcom konkurznej podstaty je JUDr. Dušan Pohovej ako správca
konkurznej podstaty úpadcu TAZ, a.s. v likvidácii Odvolateľ taktiež uviedol, že do marca 2009 bol vedený



ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností, ako to aj vyplýva z oznámenia Správy
katastra Trnava zo dňa 06.07.2009. Na základe uvedeného je odvolateľ toho názoru, že odporca si
nesplnil svoju povinnosť, ktorá mu vyplýva z nájomnej zmluvy a ustanovenia § 685 ods. 1 Občianskeho
zákonníka a neuhradil navrhovateľovi nájomné za predmetné obdobie. Podľa záznamov Katastrálneho
úradu v Trnave je evidentné, že vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam v čase do 29.03.2009 bolo
na navrhovateľa a potom prešlo bez právneho titulu, ktorý by bol spôsobilý podľa právneho poriadku
Slovenskej republiky k zmene vlastníka na neznámu spoločnosť IUS EST ARS BONI ET AEQUI, s.r.o.
Navrhovateľ odporcovi dodal prostredníctvom tretích osôb (dodávateľom energií) za predmetné obdobie
vyúčtované služby spojené s užívaním bytu a tieto aj tretím osobám (dodávateľom energií) uhradil. V
rozhodnom období bol navrhovateľ v zmluvnom vzťahu zo všetkými dodávateľmi energií a nie Mgr.
Ing. Pavol Korytár, a preto názor súdu prvého stupňa, podľa ktorého keďže odporca tieto odplaty za
služby uhradil Mgr. Ing. Pavlovi Korytárovi neznamená, že odporca sa bezdôvodne neobohatil voči
navrhovateľovi.

K odvolaniu sa odporca písomne vyjadril tak, že poukázal na správnosť napadnutého rozhodnutia,
z ktorého jasne vyplýva, že žalobca nie je a nikdy nebol oprávnený disponovať s uvedenými
nehnuteľnosťami, nie je a nikdy nebol vlastníkom bytov.

K odvolaniu sa písomne vyjadril vedľajší účastník Mgr Ing. Pavol Korytár, správca úpadcu Trnavské
automobilové závody, štátny podnik v konkurze, IČO: 00 009 199, ktorý poukázal na právny názor,
podľa ktorého nie je možné vylúčiť vec zo súpisu z dôvodu, že tento je zapísaný v súpisoch podstát
viacerých úpadcov, čo nemá žiadnu oporu v platných právnych predpisoch. V roku 2008 správca
posúdil, že majetok patrí úpadcovi len na základe zápisov o vlastníctve práva úpadcu na príslušných
listoch vlastníctva bez ďalšieho posúdenia listín, na základe ktorých došlo k prevodu dotknutého
majetku. Správca argumentuje zápismi na LV, pričom tieto zakladajú len vyvrátiteľnú domnienku
vlastníckeho práva. V súčasnosti dotknuté nehnuteľnosti nie sú zapísané ako vlastníctvo úpadcu na
príslušných listoch vlastníctva a taktiež bolo právoplatne rozhodnuté, že správca nemá právo požadovať
vylúčenie dotknutého majetku zo súpisu všeobecnej podstaty Trnavské automobilové závody, štátny
podnik v konkurze, pretože úpadca nebol nikdy vlastníkom dotknutých nehnuteľností. Z uvedeného
vyplýva, že správca v rozpore so zákonnou zásadou vynakladania odbornej starostlivosti vykonal
nesprávne posúdenie k rozsahom majetku, podliehajúceho konkurzu, vyhláseného na majetok úpadcu
a tohto posúdenia sa nesprávne pridržiava do súčasnosti. Správca rovnako odmieta akceptovať
závery právoplatných rozhodnutí príslušných súdov, ako aj príslušnej prokuratúry, z obsahu ktorých
jednoznačne vyplýva záver, že vlastníkom dotknutých nehnuteľností nebol a nie je úpadca, pretože
dotknuté nehnuteľnosti neboli predmetom privatizácie, a teda majetok patrí Trnavským automobilovým
závodom, štátny podnik. Právny názor o aplikovaní zásady priority v prípade kolízie zápisov identického
majetku do viacerých konkurzných podstát vychádza z rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky,
sp.zn. 29Cdo/249/2008. Uvedený právny názor nemá však žiadnu oporu v platných právnych predpisoch
Slovenskej republiky a správca, uvedený právny názor nesprávne aplikuje, pretože v súčasnosti už
bolo právoplatne rozhodnuté o nedostatku vlastníckeho práva úpadcu k dotknutému majetku. Inštitút
vylučovacej žaloby je svojou podstatou vlastníckou žalobou a žalobou určovacou a jej cieľom je chrániť
vlastnícke právo. Je vlastníckou žalobou procesného charakteru, pretože nedodržanie podmienok, za
ktorých sa uplatňuje, má za následok, že sa má za to, že vec bola do súpisu zaradená oprávnene
a tretia osoba sa už nemôže dovolávať, alebo domáhať svojho práva k nej. Z uvedeného vyplýva,
že tvrdenie správcu o tom, že o otázke vlastníckeho práva nebolo dosiaľ právoplatne rozhodnuté,
nemá oporu v Právnom poriadku SR. Rozsudok najvyššieho súdu ČR sa vysporiadava iba s kolíznou
situáciou medzi správcami, kedy absentuje súdne rozhodnutie, na základe ktorého by bolo možné
ustáliť otázku vlastníckeho práva k spornému majetku. Je zrejmé, že rozsudkom Najvyšší súd ČR
sa nepriznáva právo nakladať s majetkom správcovi, ktorý nebol úspešný v preukázaní vlastníckeho
práva k majetku. V závere svojho odvolania uviedol, že nesúhlasí s tvrdením správcu, že súd dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vec, a teda nie sú tu
dané odvolacie dôvody v zmysle § 205 ods. 2 písm. d/, f/ O.s.p.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas
oprávnená osoba - účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.) postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v



medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie
navrhovateľa nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.

Predmetom konania bolo zaplatenie pohľadávky v sume 190,86 eur s príslušenstvom ako dlžné nájomné
za užívanie bytu č. XXX  nachádzajúceho sa v J. na ulici I.. XX  na X. Podlaží bytového domu, č.
súp. XXXX  na základe Zmluvy o nájme, ktorý byt bol zahrnutý do súpisu majetku úpadcu TAZ, a.s.
v likvidácii, a týmto úkonom prešlo na navrhovateľa oprávnenie nakladať s majetkom, zapísaným do
podstaty. Rozsudkom napadnutým odvolaním navrhovateľa súd prvého stupňa jeho návrh zamietol.
Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti rozsudku súdu prvého stupňa.

Odvolateľ odvolanie odôvodnil v podstate tým, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.) a napadnutý rozsudok
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). Odvolací dôvod v
zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. je daný, ak výsledok hodnotenia dôkazov súdom prvého stupňa
nezodpovedá postupu, vyplývajúcemu z ust. § 132 O.s.p., pretože súd zobral do úvahy skutočnosti,
ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania
najavo, alebo súd nezohľadnil rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a
vyšli počas konania najavo, alebo v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov
účastníkov alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti a vierohodnosti
je logicky rozpor, alebo ktoré odporujú ust. § 122 - 135 O.s.p. Odvolací dôvod v zmysle ust. § 205
ods. 2 písm. f/ O.s.p. je daný, ak súd prvého stupňa posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený
skutkový stav nedopadá alebo právnu normu, síce správne určenú nesprávne vyložil, prípadne ju na
daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel
k záveru, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na
základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvého
stupňa, obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku a v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 219
ods. 2 O.s.p.).

Podľa §  120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Účastníci konania majú procesnú dôkaznú povinnosť, t.j. povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie
tvrdených skutočností. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je
ich vykonanie nevyhnuté pre rozhodnutie vo veci (§ 120 ods. 1 O.s.p.). Každého z účastníkov
teda zaťažuje dôkazné bremeno preukázania svojich tvrdení pod následkom neunesenia dôkazného
bremena. Navrhovanie dôkazov má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§ 79 ods. 1 a § 101
ods. 1). Dôkaznú povinnosť môže účastník plniť od začiatku konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej,
mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť
označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v návrhu a vo vyjadrení odporcu.
Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno
spočíva na účastníkovi konania, bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej
povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z
dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo
nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky
unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom (v spojitosti s dôkaznou povinnosťou) rozumieme
zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných
dôkazov. V sporovom konaní platí dispozičná a prejednacia zásada. Účastníci (na oboch procesných
stranách) sú v ňom povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne
opíšu všetky potrebné skutočnosti a označia dôkazné prostriedky (viď § 101 ods. 1 O. s. p.). Súd ale nie



je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nemusí vykonať všetky navrhované dôkazy.
Posúdenie návrhov na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania
vykonané, je vždy vecou súdu (viď § 120 ods. 1 O. s. p.) a nie účastníkov konania.

V zmysle zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní (v súčasnosti zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze
a reštrukturalizácii) základným podkladom pre speňaženie podstaty je súpis konkurznej podstaty, ktorý
vykonáva správca konkurznej podstaty. Predmetom konkurzu sú veci, byty a nebytové priestory, práva
a iné majetkové hodnoty, ktoré patrili dlžníkovi v deň vyhlásenia konkurzu, a majetok, ktorý dlžník
nadobudol počas konkurzu, ako aj majetok, ktorým dlžník zabezpečil svoj záväzok. V súpise musí byť
zachytený celý rozsah konkurznej podstaty a správca do súpisu podstaty zahrnie aj všetky pochybné
prípady spolu s poznámkou o dôvodoch pochybnosti. Správca do súpisu v zásade zahrnie každú vec
a právo, o ktorých je presvedčený, že do podstaty patria. Správca konkurznej podstaty úpadcu zaradí
do súpisu každú vec, o ktorej je presvedčený, že patrí alebo môže patriť do podstaty. Nemá pritom
povinnosť skúmať existenciu vlastníckeho práva úpadcu k zapisovaným veciam a vec do súpisu zaradí
aj v prípade, ak má pochybnosti, či skutočne do podstaty patrí. Vtedy ju ale zapíše do podstaty s
poznámkou o nárokoch uplatnených inými osobami alebo o iných dôvodoch, ktoré jej zaradenie do
súpisu spochybňujú. Konkurzný súd posúdi dôvody spochybňujúce zaradenie veci do podstaty a buď vec
z podstaty vyradí, alebo osobe, ktorá spochybňuje zaradenie veci do podstaty, uloží lehotu na podanie
vylučovacej žaloby. Táto žaloba má procesnú povahu a nedodržanie stanovenej lehoty má za následok
to, že vec sa považuje ako do súpisu oprávnene zahrnutá a dotknutá osoba sa už nemôže domáhať
svojho práva k nej. Rovnaký záver je potrebné urobiť aj v prípade, ak osoba, ktorá sa cíti byť vlastníkom
určitej veci, nenamieta jej zapísanie do konkurznej podstaty, nedovoláva sa teda svojho vlastníckeho
práva k nej a nežiada ju ani vylúčiť z podstaty, alebo svoje námietky voči zaradeniu veci do podstaty
vezme späť. Potom totiž platí, že do podstaty patria veci, ktoré patrili dlžníkovi v deň vyhlásenia konkurzu.
Súpis podstaty tvorí právny podklad pre speňaženie majetku patriaceho do podstaty, lebo speňažený
môže len ten majetok, ktorý bol spísaný, pričom správca je oprávnený takto spísaný majetok speňažiť
okrem prípadu, ak bol zo súpisu zákonným spôsobom vylúčený.

Keďže sa odvolací súd stotožnil nielen s výrokom, ale aj s odôvodnením napadnutého rozsudku, na
zdôraznenie jeho správnosti v súlade s ust. § 219 ods. 2 O. s. p. dopĺňa  nasledovné.

Ustanovenie § 78 zák.č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii výslovne ustanovuje, že súd uloží
tomu, kto uplatňuje, že sa vec nemala do súpisu zaradiť, aby v lehote určenej súdom podal žalobu
proti správcovi na súde, ktorý vyhlásil konkurz. V prípade, že žaloba nie je podaná včas, predpokladá
sa, že vec je do súpisu zahrnutá oprávnene. V prípade určovacej žaloby podľa § 78 zák.č. 7/2005
Z.z.,  ide teda v rámci žalôb podľa § 80 písm. c/ O. s. p. o určovaciu žalobcu sui generis, kde
naliehavý právny záujem je daný existujúcim konkurzným konaním a z neho vyplývajúcou požiadavkou
rýchlosti a hospodárnosti konania v zmysle § 6 O. s. p., ktorej realizácia je zabezpečená tým, že sa
v ňom rieši otázka vlastníctva (ÚS SR 202/2011). Správne súd prvého stupňa riešil ako predbežnú
otázku konania, kto bol prenajímateľom resp. osobou oprávnenou disponovať s predmetným bytom
v rozhodnom období. Navrhovateľ síce predložil list vlastníctva, v ktorom je zapísaný úpadca ako
vlastník predmetného bytu, avšak dňa 26.3.2008 Okresný súd Trnava rozsudkom č.k. 44Cbi/6/2007-653
zamietol žalobu navrhovateľa o vylúčenie nehnuteľností (vrátane predmetného bytu) zo súpisu
všeobecnej podstaty úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze, Trnava, IČO
00 009 199 a dňa 23.9.2008 Krajský súd v Trnave rozsudkom č.k. 21CoKr/4/2008-767 potvrdil
uvedený rozsudok Okresného súdu Trnava, ktorý rozsudok nadobudol právoplatnosť 20.11.2008. Z
odôvodnenie rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 44 Cbi 6/2007-653 zo dňa 26.3.2008 vyplýva,
že navrhovateľ neuniesol dôkazne bremeno, nepreukázal právo, ktoré zapísanie majetku do súpisu
vylučuje. Navrhovateľ nepreukázal existenciu platného právneho úkonu, ktorým došlo k nadobudnutiu
vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam na FNM a následne na navrhovateľa a preto súd návrh ako
nedôvodný zamietol. V odôvodnení rozhodnutia Krajského súdu v Trnave č.k. 21 CoKR 4/2007 - 767 zo
dňa 23.9.2008 sa okrem iného uvádza, že navrhovateľ na svoje tvrdenia nepredložil súdu a ani nenavrhol
vykonať žiadne relevantné dôkazy a preto súd prvého stupňa správne konštatoval, že navrhovateľ
neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal právo vylučujúce zapísanie majetku do súpisu. V danom
prípade navrhovateľ jeho vlastnícke právo postupom podľa § 78 zákona o konkurze a reštrukturalizácii
nevyvrátil a preto tu platí zákonná domnienka (aj keď nie je výslovne uvedená v ust. § 67 zák. č. 7/2005



Z.z.. účinného v čase vyhlásenia konkurzu ), že sporné nehnuteľnosti boli do súpisu zapísané oprávnene,
a teda ich vlastníkom bol úpadca, aj keby v konečnom dôsledku nebolo išlo o jeho majetok. V súvislosti s
vyššie uvedeným, odvolací súd uvádza, že súhlasí s právnym názorom odvolateľa ohľadne aplikovania
zásady priority v prípade kolízie zápisov identického majetku do viacerých konkurzných podstát tak,
ako to uvádza aj rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky, sp.zn. 29Cdo/249/2008, nakoľko v čase
zapísania majetku do súpisu oboch konkurzných podstát zákon č. 328/1991 Zb. resp. zák. č. 7/2005
Z.z. tento duplicitný zápis nezakazoval tak, ako je to upravené v súčasnosti v zmysle ust. § 78 ods.9
zák.č. 7/2005 Z.z., avšak odvolateľ uvedený právny názor nesprávne aplikuje, pretože v súčasnosti
už bolo rozsudkom Okresného súdu Trnava, č.k. 44Cbi/6/2007-653 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Trnave ako odvolacieho súdu, č.k. 21CoKr/4/2008-767 právoplatne rozhodnuté o nedostatku
vlastníckeho práva úpadcu k dotknutému majetku, čím zásada priority stratila opodstatnenie. Pokiaľ
v rámci speňažovania podstaty správca takúto vec predá, nemôže sa tretia osoba úspešne domáhať
určenia vlastníckeho práva, prípadne vydania veci, lebo  v zmysle § 132 Občianskeho zákonníka,
takéto nadobudnutie má právne účinky prevodu vlastníctva aj proti pôvodnému vlastníkovi (ÚS SR
263/2009). Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že byty, vrátane predmetného bytu, sú predmetom
konkurzného konania, vyhláseného na majetok úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik
v konkurze, Trnava, IČO: 00 009 199 a iba správca uvedeného úpadcu, a teda nie navrhovateľ je
oprávnený disponovať s uvedenými nehnuteľnosťami. Na základe uvedeného sa tak domnienka o
vlastníctve, svedčiaca o osobe zapísanej na liste vlastníctva v rozhodnom čase považuje správne v
zmysle ust. § 70 a nasl. zákona č. 162/1995 Z. z. za vyvrátenú citovanými právoplatnými rozsudkami
o zamietnutí vylúčenia nehnuteľnosti zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu. Keďže navrhovateľ nebol
a ani nie je vlastníkom bytov, nemohol nájomcom týchto bytov voči navrhovateľovi vzniknúť nedoplatok
na nájomnom. Z tohto dôvodu nemôže byť navrhovateľ ani aktívne vecne legitimovaný v tomto konaní
a správne preto konštatoval súd prvého stupňa, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno svojich
tvrdení o aktívnej vecnej legitimácii v tomto konaní.

Vzhľadom na uvedené pokiaľ súd prvého stupňa návrh navrhovateľa zamietol, rozhodol vecne správne,
a preto odvolací súd v súlade s ustanovením § 219 ods. 1 O.s.p. napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa potvrdil, keď tento správne rozhodol i o náhrade trov konania.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods.1 O.s.p. v spojení s
ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. a v odvolacom konaní plne procesne úspešnému odporcovi a
vedľajšiemu účastníkovi patrí náhrada trov odvolacieho konania.

Odporcovi túto náhradu trov nepriznal, pretože si ju neuplatnil a žiadna mu nevznikla.

Vedľajšiemu účastníkovi bola náhrada trov odvolacieho konania priznaná podľa toho, ako si právny
zástupca vedľajšieho účastníka trovy uplatnil za jeden úkon právnej služby (spísanie vyjadrenia k
odvolaniu) jeden úkon á 18,26 eur + 1 x 7,63 eur paušál hotových výdavkov + 20 % DPH, spolu 31,07 eur.

Uvedené rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.