{"guid": "1ce9ed87-5666-4578-aaa5-2cd9d39e57bc:b10f2869-2662-4739-acb4-490e56075205", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2018:4312218326.5", "spisova_znacka": "9Co/200/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 9Co/200/2017 z 9. 5. 2018", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Nitra z 9. mája 2018, sp. zn. 9Co/200/2017, ECLI:SK:KSNR:2018:4312218326.5", "identifikacne_cislo": "4312218326", "sud": {"guid": "sud_123", "nazov": "Krajský súd Nitra", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-nitra"}, "sudca": "JUDr. Darina Kuchtová", "sudca_id": 272, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-darina-kuchtova-272", "datum_vydania": "2018-05-09", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmenené", "Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "nazov": "§ 388 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-388"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-388", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b10f2869-2662-4739-acb4-490e56075205", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2018:4312218326.5", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2018:4312218326.5", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2018:4312218326.5/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/200/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4312218326
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4312218326.5

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členiek
senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej v právnej veci žalobcov: T a
M trans spedition, s. r. o. so sídlom Šarovce 545, zast. Advokátskou kanceláriou Kašuba spol. s r. o., so
sídlom Banská Bystrica, Horná 41, IČO: 34 140 425, proti žalovanej: V. V. nar. XX. XX. XXXX, bytom A.-
A., B. XXXX/X, o určenie neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti a iné, o odvolaní
žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 25. januára 2017 č. k. 9C/472/2012-389 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým určil, že zmluva o zriadení
záložného práva uzavretá dňa 16. 06. 2005 medzi ČS Šahy, s. r. o. so sídlom Brezno, SNP 49 ako
záložcom a žalovanou ako záložným veriteľom je neplatná             m e n í   tak, že žalobu zamieta.

Vo výroku, ktorým súd určil, že záložné právo zriadené zmluvou o zriadení záložného práva k
nehnuteľnosti uzavretej dňa 16. 06. 2005, vklad povolený Správou katastra Levice 17. 06. 2005 pod
č. V 2427/2005 na nehnuteľnostiach vedených na Okresnom úrade, Katastrálny odbor Levice na LV č.
XXXX, kat. úz. M., obec M., neviazne,   p o t v r d z u j e .

Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že Zmluva o zriadení záložného práva k
nehnuteľnostiam, uzavretá 16. 06. 2005 medzi ČS Šahy s. r. o., so sídlom SNP 49 Brezno IČO: 35 808
373 ako záložcom a žalovanou V. V., rod. M., nar. XX. XX. XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX ako záložným
veriteľom, ktorou bolo zriadené záložné právo na nehnuteľnostiach zapísaných na Okresnom úrade,
katastrálny odbor Levice na LV XXXX k. ú. M., obec M. parcely registra „C“ ako parc. č. 3796/4 - trvalé
trávnaté porasty o výmere 3763 m2, parc. č. 3796/5 - trvalé trávnaté  porasty  o výmere 3987 m2, parc. č.
3796/6 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 3369 m2, parc. č. 3796/7 - zastavané plochy a nádvoria
o výmere 124 m2, parc. č. 3796/8 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 342 m2, parc. č. 3796/9 -
zastavané plochy a nádvoria o výmere 7 m2, parc. č. 3796/10 - zastavané plochy a nádvoria o výmere
39 m2, parc. č. 3796/11 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 38 m2, parc. č. 3796/12 - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 109 m2 a parc. č. 3796/13 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 14
m2, stavba súpisné číslo 1377 na parc. č. 3796/7 - čerpacia stanica pohonných hmôt druh stavby 20,
ktorej vklad do katastra bol povolený Správou katastra Levice dňa 17. 06. 2005 pod číslom V-2427/2005,
je neplatná. Ďalším výrokom určil, že záložné právo zriadené zmluvou o zriadení záložného práva k
nehnuteľnosti uzavretej dňa 16. 06. 2005 vklad povolený Správou katastra Levice 17. 06. 2005 pod
číslom V - 2427/2005 na nehnuteľnostiach vedených na Okresnom úrade, katastrálny odbor Levice na
LV XXXX k. ú. M., obec M. parcely registra „C“ ako parc. č. 3796/4 - trvalé trávnaté porasty o výmere
3763 m2, parc. č. 3796/5 - trvalé trávnaté  porasty o výmere 3987 m2, parc. č. 3796/6 - zastavané plochy



a nádvoria o výmere 3369 m2, parc. č. 3796/7 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 124 m2, parc. č.
3796/8 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 342 m2, parc. č. 3796/9 - zastavané plochy a nádvoria
o výmere 7 m2, parc. č. 3796/10 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 39 m2, parc. č. 3796/11 -
zastavané plochy a nádvoria o výmere 38 m2, parc. č. 3796/12 - zastavané plochy a nádvoria o výmere
109 m2 a parc. č. 3796/13 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 14 m2, stavba súpisné číslo 1377 na
parc. č. 3796/7 - čerpacia stanica pohonných hmôt druh stavby 20 neviazne. Tretím výrokom rozhodol
tak, že žalobcovi  priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.
Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 137 písm. c/ CSP, ust. § 151a, § 39 a § 37 ods.
1 OZ, ako aj vykonaným dokazovaním. Uviedol, že žalovaná bola v období od 13. 02. 2014 jednou
zo spoločníkov a v období od 13. 02. 2004 do 27. 07. 2006 jednou z konateľov právneho predchodcu
žalobcu spoločnosti ČS Šahy, s. r. o. Dňa 16. 06. 2005 uzavrela spoločnosť ČS Šahy, s. r. o. ako záložca
so žalovanou ako záložnou veriteľkou Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zapísaných
v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX, obec M., kat. úz. M., parcely registra „C“ ako parc. č. 3796/4 -
trvalé trávnaté porasty o výmere 3763 m2, parc. č. 3796/5 - trvalé trávnaté porasty o výmere 3987 m2,
parc. č. 3796/6 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 3369 m2, parc. č. 3796/7 - zastavané plochy
a nádvoria o výmere 124 m2, parc. č. 3796/8 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 342 m2, parc. č.
3796/9 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 7 m2, parc. č. 3796/10 - zastavané plochy a nádvoria
o výmere 39 m2, parc. č. 3796/11 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 38 m2, parc. č. 3796/12
- zastavané plochy a nádvoria o výmere 109 m2, parc. č. 3796/13 - zastavané plochy a nádvoria o
výmere 14 m2, súp. č. XXXX na parc. č. 3796/7 druh stavby: čerpacia stanica pohonných hmôt, na
zabezpečenie pohľadávky žalovanej vo výške 10.000 Sk. Záložnú zmluvu podpísala žalovaná aj ako
záložná veriteľka, aj ako záložca. Podľa čl. 1 ods. 1 zmluvy záložca svojim podpisom prehlásil, že má
voči záložnému veriteľovi záväzok, ktorého výška je k 31. 12. 2004 stanovená nad 10.000.000 Sk. Podľa
tohto článku uvedený záväzok záložcu vznikol na základe zmlúv o pôžičkách, ktoré pôžičky poskytoval
záložný veriteľ od 10. 11. 2002 do 31. 12. 2004 za účelom financovania obchodných aktivít záložcu.
Ďalej je v článku uvedené, že záložca a záložný veriteľ sa dohodli na jednotlivom obsahu zmlúv o
pôžičkách, ktoré tvoria zabezpečovanú pohľadávku a to tak, že splatnosť jednotlivých pôžičiek je viazaná
na požiadanie veriteľa. Na liste vlastníctva je záložné právo (vklad povolený pod V-2427/2005), zapísaný
v časti C: ťarchy pod V - 2427/2005 a v časti poznámka - začatie výkonu záložného práva veriteľa,
ktorý sa realizuje formou dobrovoľnej dražby. V súvahe k 31. 12. 2004 (č. l. 34) spracovanej pre Daňový
úrad Brezno v označení „Strana pasív“ sa nenachádzajú údaje o tom, že  by existovali tak dlhodobé,
ani krátkodobé záväzky vo výške 10 miliónov Sk za bežné zúčtovacie obdobie, ani bezprostredne
predchádzajúce zúčtovacie obdobie. Rovnako v kolónke BIII bod 1 pod bodom 5 sa neevidujú žiadne
záväzky voči spoločníkom a združeniu. V období rokov 2002 a 2004 sa v súvahách nachádzajú v časti
Záväzky voči spoločníkom a združeniu vyčíslené celkom zanedbateľné sumy. Súd skúmal, či je daný
naliehavý právny záujem žalobcu na určení neplatnosti záložnej zmluvy a určení, že záložné právo na
nehnuteľnosti neviazne. Dospel k záveru, že je daný naliehavý právny záujem na tomto určení, pretože
len takýmto určením sa dosiahne výmaz zápisu záložného práva v katastri nehnuteľností. Okolnosť, že
v čase prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na žalobcu kúpou už táto ťarcha na nehnuteľnosti
viazla, nemá žiaden právny význam pri posudzovaní existencie naliehavého právneho záujmu žalobcu
na tomto určení, keď kúpou nehnuteľnosti prešla aj ťarcha na žalobcu a zaťažuje ho. Na žalobcu prešlo
vlastnícke právo k nehnuteľnosti v priebehu konania. Vecnú legitimáciu v konaní o určenie, či tu právo
je alebo nie je, má ten, kto je účastníkom právneho vzťahu alebo práva, o ktorý v konaní ide. Bez tohto
určenia by právo žalobcu bolo ohrozené a jeho právne postavenie neisté.

2.  Vzhľadom na povahu záložného práva ako akcesorického, súd prvej inštancie uviedol, že je
predovšetkým nutné, aby existoval hlavný záväzkovo-právny vzťah, v danom prípade zo zmlúv o
pôžičke v celkovej výške 331.939,18 eura (10 miliónov SK), ktoré mala žalovaná požičať právnemu
predchodcovi žalobcu v období od 10. 11. 2002 do 31. 12. 2004. Žalobca tvrdil, že žalovaná nikdy
neposkytla jeho právnemu predchodcovi pôžičky, a teda ani  neexistujú, pričom toto tvrdenie nebolo
ničím vyvrátené, opak nebol preukázaný. Žalovaná nepredložila žiadne také listiny, ani iné dôkazy, ktoré
by preukázali, že skutočne v uvedenom období poskytla žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi
finančné prostriedky vo výške 331.939,18 eura. Existenciu zmlúv o pôžičkách spochybňuje aj formulácia
zmluvy o zriadení záložného práva v čl. I, kde sa uvádza, že záložca vyhlasuje, že má voči záložnému
veriteľovi záväzok vo výške 10 miliónov Sk, ktorý vznikol na základe zmlúv o pôžičkách, ktoré poskytol
záložný veriteľ od 10. 01. 2002 do 31. 12. 2004 za účelom financovania jeho obchodných aktivít a
že splatnosť jednotlivých pôžičiek tvoriacich pohľadávku záložného veriteľa je viazaná na požiadanie
veriteľa. Takto formulovaná existencia pôžičky je jedinou zmienkou o tom, že v určitom období mali byť



poskytnuté pôžičky. Napriek tvrdeniu žalovanej na pojednávaní dňa 16. 05. 2014, že navrhne dôkazy
na preukázanie existencie pohľadávky, žiadne dôkazy nepredložila. Pokiaľ navrhovala vypočuť svedka
JUDr. P., súd tento dôkaz nevykonal, pretože žalovaná neozrejmila, na aké skutočnosti má byť tento
svedok vypočutý.

3.  Naopak, z celého vykonaného dokazovania sa vôbec nepreukázalo, že by skutočne žalovaná pôžičky
poskytla. V listinných dôkazoch sa nenachádzajú záznamy o zaevidovaní finančných prostriedkov
v prospech spoločnosti a ani z predložených účtovných dokladov a súvah nikde nie sú evidované
záväzky spoločnosti voči tretím osobám v uvedenej sume. Nakoľko ničím nebolo preukázané, že existuje
záväzkovo-právny vzťah, teda, že existuje pohľadávka, ktorá bola zabezpečená záložnou zmluvou, súd
dospel k záveru, že zmluva o zriadení záložného práva je neplatná, nakoľko je v rozpore so zákonom.
Okrem toho, zmluva o zriadení záložného práva je v rozpore aj s ust. § 22 ods. 2 OZ, nakoľko zmluvu za
záložcu podpísala žalovaná z pozície zástupcu spoločnosti ako jej konateľka, aj ako záložná veriteľka,
keď predsa záujmy spoločnosti sú nesporne v rozpore so záujmom žalovanej. Takýto právny úkon sa
prieči dobrým mravom, a preto je neplatný. Nakoľko je zmluva o záložnom práve neplatná, súd určil, že
na nehnuteľnostiach záložné právo neviazne. S poukazom na uvedené žalobu zamietol.

4. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal v konaní plný
úspech, priznal náhradu trov konania voči neúspešnej žalovanej vo výške 100%. O výške náhrady trov
rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku podľa § 262 ods. 2 CSP.

5. Rozsudok súdu prvej inštancie napadla v zákonnej lehote odvolaním žalovaná, ktorá sa domáhala
jeho zrušenia v celom rozsahu (a zrejme zamietnutia žaloby, príp. vrátenia veci súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie). Namietala, že postupom súdu prvej inštancie jej bola odňatá možnosť konať pred súdom
a rovnako postupom súdu jej bol znemožnený prístup k súdu. Dôvodila, že na posledné pojednávanie
konané dňa 25. 01. 2017 sa nedostavila, avšak nie bez dôvodu. Snažila sa spor vyriešiť mimosúdne,
pretože s týmto sporom súvisia ďalšie spory a s právnym zástupcom žalobcu bolo dohodnuté, že sa
nebude v žiadnom z prebiehajúcich sporov pojednávať, aby tým nevznikali ďalšie trovy v konaniach
a počká sa na generálne usporiadanie cca 20 sporov. Na základe takejto dohody od 09/2016 sa v
konaniach nepojednáva, a keď je vytýčený termín pojednávania, požiada sa o odročenie pojednávania.
Na základe toho sa spoľahla na právneho zástupcu žalobcu, že požiada o odročenie pojednávania,
tak ako to robili v iných konaniach. Je toho názoru, že súd nemal rozhodnúť v jej neprítomnosti a to
aj z dôvodu, že jej advokát požiadal o jej osobné vypočutie. Nevedela, že nemusí byť vypočutá a je
možné rozhodnúť aj bez jej prítomnosti. Rovnako nevedela, že súd nevypočuje ňou navrhovaného
svedka JUDr. Q. P.. Napadnuté rozhodnutie považuje za predčasné, pretože súd nevykonal pre
zistenie objektívneho stavu všetko potrebné. Predovšetkým neboli vykonané všetky potrebné dôkazy
(jej výsluch, výsluch navrhovaného svedka), nebola poučená o tom, že musí označiť všetky dôkazy
pred skončením dokazovania, lebo potom sa na ne nebude prihliadať. Ďalej poukázala na to, že súd
nesprávne právne posúdil celú vec, keď uviedol, že sa jedná o občiansko-právny vzťah. Podľa jej
názoru, vzťah konateľa a spoločníka spoločnosti voči spoločnosti sa riadi ustanovením § 261 ods. 6
písm. a/ Obchodného zákonníka. Namietala, že v konaní u žalobcu nebol preukázaný naliehavý právny
záujem na určení neplatnosti záložnej zmluvy a na neexistencii záložného práva. Žalobca vstupoval do
právneho postavenia predchádzajúceho žalobcu spoločnosti ČS Šahy, s. r. o. a nehnuteľnosť kupoval s
touto ťarchou, keď vstupoval do práv a povinností pôvodného žalobcu. Novému žalobcovi tak nemôže
vzniknúť viac práv, ako jeho právnemu predchodcovi. Nepovažovala za preukázané neposkytnutie
pôžičky tým, že to nebolo vedené v účtovníctve spoločnosti, ako tvrdí súd. Vo všetkých spriaznených
firmách, v ktorých bol Q. K. a jeho rodina a ona a jej rodina sa účtovníctvo neviedlo riadne, čo sa
dozvedela z iných súdnych konaní. Namietala premlčanie tohto nároku, keď má za to, že predchádzajúci
žalobca sa mohol domáhať určenia neexistencie záložného práva v 3-ročnej lehote, čo neurobil.

6. Žalobca mohol mať prípadný naliehavý právny záujem na určení neexistencii záložného práva, ale
nie na neplatnosti záložnej zmluvy. Neplatnosť záložnej zmluvy nemôže privodiť požadovaný následok -
výmaz záložného práva z katastra nehnuteľností, preto je v tejto časti výrok nesprávny a súd mal žalobu
v tejto časti zamietnuť. Prípadná neexistencia pohľadávky, resp. jej nepreukázanie nie je dôvodom na
určení neplatnosti záložnej zmluvy. Nie je preto zrejmé, v čom videl súd porušenie ust. § 37 ods. 1 a §
39 OZ. Rovnako nie je jasné, prečo je uzavretie záložnej zmluvy v rozpore s § 22 ods. 2 OZ.



7. K podanému odvolaniu žalovanej sa písomne vyjadril žalobca, ktorý navrhol rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdiť. Podané odvolanie a námietky žalovanej, namietajúcej to, že jej
bola odňatá možnosť konať pred súdom a že ju súd nepoučil a pojednával v jej neprítomnosti, považuje
za neopodstatnené a jej skutkové tvrdenia za nepravdivé. Spoločnosť T a M trans spedition, s. r. o.
nevedie a nikdy neviedla mimosúdne rokovania so žalovanou, tieto viedla so žalovanou len spoločnosť
ČS Šahy, s. r. o. ako predchádzajúci žalobca a jedna z viacerých spoločných spoločností rodiny K. a M.,
do ktorej patrí aj žalovaná. Spoločnosť T a M trans spedition, s. r. o. nie je nijako s týmito spoločnosťami
prepojená a má záujem na čo najskoršom rozhodnutí tejto právnej veci. Napriek tomu dal terajší žalobca
žalovanej možnosť zabezpečiť výmaz záložného práva z katastra nehnuteľností aj bez rozhodnutia
súdu, a preto požiadal o odročenie pojednávania nariadeného na deň 16. 11. 2016 o jeden až dva
mesiace, počas ktorých však k mimosúdnemu ukončeniu sporu nedošlo, resp. k výmazu záložného
práva nedošlo, čoho si bola žalovaná vedomá. Predvolanie na pojednávanie nariadené na deň 25. 01.
2017 riadne prevzala a súdom prvej inštancie bola aj riadne poučená o jej procesných právach. Žalovaná
sa vyhýbala účasti na pojednávaniach a minimálne 3x bolo pojednávanie odročené z dôvodu jej žiadosti
a neprítomnosti. Na poslednom pojednávaní sa nezúčastnila zrejme z dôvodu uvedomenia si skutkovej,
dôkaznej a právnej situácie v tomto spore a v snahe nezvyšovať trovy konania.

8. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (podľa § 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou,
v neprospech ktorej bolo rozhodnuté v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP a
§ 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania a
odvolacími dôvodmi (§ 379 a § 380 CSP), ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie
(§ 383 CSP) prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), pretože
nepovažoval za potrebné zopakovať, ani doplniť dokazovanie a nevyžadoval si to ani verejný záujem a
dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je čiastočne dôvodné, a preto rozsudok súdu prvej inštancie v
prvom napadnutom výroku, ktorým súd určil, že zmluva o zriadení záložného práva je neplatná, podľa §
388 CSP, keďže neboli splnené podmienky ani na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie, zmenil  a žalobu
zamietol a v druhom vyhovujúcom výroku rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387
ods. 1 CSP potvrdil.

9. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

10. S účinnosťou od 01. 07. 2016 prijatím zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok došlo v
súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Nová právna úprava
dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesno-právnych noriem, ktorý znamená, že
nová procesná úprava sa použije na všetky konania a to aj na konania začaté predo dňom účinnosti CSP.
Zároveň však uvedený právny predpis v ust. § 470 ods. 2 stanovuje výnimky z tohto základného pravidla.
Podľa tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

11.  Predmetom žaloby uplatnenej na súde prvej inštancie ešte dňa 03. 10. 2012 (za účinnosti
Občianskeho súdneho poriadku) sa pôvodný žalobca ČS Šahy, s. r. o. so sídlom Brezno, SNP 49
domáhal určenia, že Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam uzavretá 16. 06. 2005 medzi
ČS Šahy s. r. o., so sídlom SNP 49, Brezno, IČO: 35 808 373 ako záložcom a žalovanou V. V., rod. M.
nar. XX. XX. XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX ako záložným veriteľom, ktorou bolo zriadené záložné právo na
nehnuteľnostiach zapísaných na Okresnom úrade, katastrálny odbor Levice na LV XXXX k. ú. M., obec
M. parcely registra „C“ ako parc. č. 3796/4 - trvalé trávnaté porasty o výmere 3763 m2, parc. č. 3796/5
- trvalé trávnaté  porasty  o výmere 3987 m2, parc. č. 3796/6 - zastavané plochy a nádvoria o výmere
3369 m2, parc. č. 3796/7 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 124 m2, parc. č. 3796/8 - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 342 m2, parc. č. 3796/9 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 7 m2,
parc. č. 3796/10 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 39 m2, parc. č. 3796/11 - zastavané plochy a
nádvoria o výmere 38 m2, parc. č. 3796/12 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 109 m2 a parc. č.
3796/13 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 14 m2, stavba súpisné číslo XXXX na parc. č. 3796/7 -
čerpacia stanica pohonných hmôt druh stavby 20, ktorej vklad do katastra bol povolený Správou katastra
Levice dňa 17. 06. 2005 pod číslom V-2427/2005, je neplatná. Ďalším výrokom sa domáhal určenia, že
záložné právo zriadené Zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti uzavretej dňa 16. 06. 2005



vklad povolený Správou katastra Levice 17. 06. 2005 pod číslom V - 2427/2005 na nehnuteľnostiach
vedených na Okresnom úrade, katastrálny odbor Levice na LV XXXX k. ú. M., obec M. parcely registra
„C“ ako parc. č. 3796/4 - trvalé trávnaté porasty o výmere 3763 m2, parc. č. 3796/5 - trvalé trávnaté
porasty o výmere 3987 m2, parc. č. 3796/6 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 3369 m2, parc. č.
3796/7 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 124 m2, parc. č. 3796/8 - zastavané plochy a nádvoria
o výmere 342 m2, parc. č. 3796/9 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 7 m2, parc. č. 3796/10 -
zastavané plochy a nádvoria o výmere 39 m2, parc. č. 3796/11 - zastavané plochy a nádvoria o výmere
38 m2, parc. č. 3796/12 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 109 m2 a parc. č. 3796/13 - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 14 m2, stavba súpisné číslo 1377 na parc. č. 3796/7 - čerpacia stanica
pohonných hmôt druh stavby 20 neviazne. Pôvodný žalobca bol spoločnosťou s ručením obmedzeným,
v ktorom žalovaná vykonávala funkciu konateľky spoločnosti ČS Šahy, s. r. o. v čase od 30. 12. 2002
do 20. 07. 2006. Žalobca bol vlastníkom nehnuteľností zapísaných v katastri nehnuteľností vedených
Správou katastra Levice na LV č. XXXX pre kat. úz. M. ako parcela registra „C“, tak ako sú opísané
v žalobnom návrhu spolu so stavbou pod súpisným číslom 1377 čerpacia stanica pohonných hmôt
postavená na parc. č. 3796/7. Pôvodný žalobca (ČS Šahy, s. r. o.) ako záložca na jednej strane a
žalovaná ako záložná veriteľka na strane druhej uzavreli dňa 16. 06. 2005 Zmluvu o zriadení záložného
práva k nehnuteľnostiam, ktorou bolo zriadené záložné právo na žalovaných nehnuteľnostiach a to v
prospech žalovanej za účelom zabezpečenia jej pohľadávky voči žalobcovi vo výške 10 miliónov Sk,
ktorú podľa predmetnej zmluvy mala žalovaná poskytnúť právnemu predchodcovi terajšieho žalobcu ako
bližšie nešpecifikovanej pôžičky od 10. 11. 2002 do 31. 12. 2004 za účelom financovania jej obchodných
aktivít. Vklad predmetnej zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 16. 06. 2005 bol
do katastra nehnuteľností povolený Správou katastra Levice dňa 17. 06. 2005 pod č. V - 2427/2005.
Predmetnú zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 16. 06. 2005 podpísala za
pôvodného žalobcu - záložcu (ČS Šahy, s. r. o.) žalovaná ako konateľka spoločnosti a zároveň tak
podpísala zmluvu aj za záložnú veriteľku (ako fyzickú osobu). Pôvodný žalobca v žalobe tvrdil, že zmluva
o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 16. 06. 2005 bola uzatvorená bez súhlasu, a
dokonca aj bez vedomia Q. K., vtedajšieho viac ako 50%-ného spoločníka žalobcu a jedného z dvoch
konateľov žalobcu, ktorý bol v čase od 15. 06. 2004 do 10. 06. 2005 vo väzbe, čo považoval za konanie
v rozpore so zákonom, ako aj dobrými mravmi. Poprel, že pôžičky zabezpečené záložným právom na
nehnuteľnostiach v prospech žalovanej pod č. V - 2427/2005 neboli v skutočnosti žalovanou žalobcovi
poskytnuté, a teda neexistujú. Považuje predmetnú zmluvu o zriadení záložného práva zo dňa 16. 06.
2005 pre svoju neurčitosť a rozpor so zákonom za absolútne neplatnú podľa § 39 OZ. Keďže záložné
právo na základe uvedenej zmluvy bolo vložené do Katastra nehnuteľností dňa 17. 06. 2005 pod č. V
- 2427/2005, domáhal sa aj zároveň určenia, že záložné právo zriadené záložnou zmluvou o zriadení
záložného práva k nehnuteľnostiam, uzavreté dňa 16. 06. 2005, na nehnuteľnostiach neviazne.

12. Podľa § 137 písm. c/ a d/ CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

13.  V zmysle ust. § 80 písm. c/ OSP platného v čase začatia sporu bolo možné uplatniť žalobou
požiadavku na rozhodnutie súdu o určení, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, ak je na tom
naliehavý právny záujem. Podľa platnej úpravy CSP je úprava obsiahnutá v § 137 písm. c/, keď pri
určovacej žalobe znie žalobný návrh na určenie, či tu právo je alebo nie je. Právny záujem žalobcov na
podanej žalobe musí byť kvalifikovaný - naliehavý; musí mať dostatočnú intenzitu, pričom tento nie je
daný, ak sa petit žaloby, jej skutkové tvrdenia a právne hodnotenie neviažu na odstránenie konkrétnej
spornosti žalobcom uplatneného práva (rozsudok NS SR z 28. 09. 2016 sp. zn. 5Cdo/548/2015
publikovaný v Zbierke rozhodnutí pod R 22/2017).

14. Vznik záložného práva predpokladá existenciu zabezpečenej pohľadávky, spôsobilého predmetu
záložného práva (záloh) a existenciu právnej skutočnosti, na základe ktorej záložné právo vznikne.
Zákon v tejto súvislosti rozlišuje medzi zriadením a vznikom záložného práva. V ust. § 151b OZ sú
uvedené jednotlivé právne skutočnosti vedúce k zriadeniu záložného práva. Na platný vznik záložného
práva sa spravidla vyžaduje ešte registrácia záložného práva v príslušnom registri.
- Na záložnú zmluvu (§ 552 OZ) sa vzťahujú všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka o právnych
úkonoch (§ 34 a nasl.). Ak záložná zmluva je v rozpore so zákonom alebo s dobrými mravmi, je neplatná
podľa § 39 OZ.



- Písomnú formu záložnej zmluvy vyžaduje zákon bezpodmienečne, ak je predmetom zálohu
nehnuteľnosť, byt a nebytový priestor sa okrem formy právneho úkonu vyžaduje aj zápis do katastra
nehnuteľností (§ 151e ods. 2 OZ).
- Záloh (predmet záložnej zmluvy) je vymedzený v ust. § 151d OZ a musí byť v zmluve o zriadení
záložného práva označený spôsobom, aby bolo zrejmé, že práve daná vec, právo alebo iná majetková
hodnota predstavuje predmet zálohu. Záložná zmluva musí obligatórne obsahovať určenie pohľadávky,
ktorá má byť zabezpečená záložným právom. V zmluve je potrebné uviesť deň a právny dôvod vzniku
pohľadávky a jej predmet. V prípade peňažnej pohľadávky je potrebné vyjadriť aj výšku istiny, splatnosť,
výšku úrokov a výšku úrokov z omeškania.

15. V súvislosti s prvým žalobným petitom, v zmysle ktorého sa žalobca domáhal určenia, že zmluva
o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 16. 06. 2005, uzavretá medzi pôvodným
žalobcom ako záložcom na jednej strane a žalovanou ako záložnou veriteľkou, ktoré bolo zriadené na
nehnuteľnosti a zapísané v katastri nehnuteľností vedenom Správou katastra Levice na LV č. XXXX kat.
úz. M. ako bližšie uvedené parcely registra „C“ spolu s čerpacou stanicou pohonných hmôt, je neplatná,
je potrebné poukázať na prioritné kritérium určovacích žalôb a to danosti naliehavého právneho záujmu
na žalovanom určení. V zmysle § 137 písm. c/ CSP (predtým § 80 písm. c/ OSP) spravidla naliehavý
právny záujem nie je opodstatnený vtedy, ak má požadované určenie len povahu predbežnej otázky vo
vzťahu k posúdeniu, či tu je alebo nie je právny vzťah alebo právo a to najmä vtedy, ak táto predbežná
otázka nerieši alebo nemôže celkom riešiť celý obsah alebo dosah sporného právneho vzťahu alebo
práva. Stav ohrozenia práva žalobcu alebo neistota v jeho právnom postavení sa totiž v takomto prípade
neodstráni iba tým, že bude vyriešená predbežná otázka, v ktorej bez ďalšieho vzťahu (právo) významný
pre právny pomer strán ešte nevyplýva, ale až určením, či tu právny vzťah alebo je, alebo nie je. Pokiaľ
na základe záložnej zmluvy bolo založené právo vložené do katastra nehnuteľností, právna otázka, či
záložná zmluva je alebo nie je platným právnym úkonom za tejto situácie predstavuje iba vyriešenie
predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či na nehnuteľnostiach žalobcu (ako záložcu) viazne v
prospech záložného veriteľa záložné právo. Aj keby bola záložná zmluva neplatným právnym úkonom,
nemôže prípadné určenie jej neplatnosti viesť k odstráneniu právnej neistoty žalobcu alebo zamedzeniu
ohrozenia jeho práva. Určením neplatnosti záložnej zmluvy nemusí byť bez ďalšieho postavené naisto,
že vôbec nevzniklo záložné právo a na druhej strane, na základe platnej záložnej zmluvy nemusí vždy
vzniknúť záložné právo k nehnuteľnostiam, aj keď bolo vložené do katastra nehnuteľností. Záložná
zmluva nie je neplatná len preto, že nevznikla pohľadávka, ktorú má zabezpečovať záložné právo
založené na tejto zmluve (napr. preto, že nedošlo k uzavretiu zmluvy, podľa ktorej by mala pohľadávka
vzniknúť alebo preto, že táto zmluva je neplatná a pod.). A aj keď je záložná zmluva platným právnym
úkonom, záložné právo nevznikne, ak nevznikne pohľadávka, ktorú má záložné právo zabezpečovať.
Vzhľadom na to, že určením platnosti alebo neplatnosti záložnej zmluvy sa nemôže vyriešiť celý obsah
a dosah sporného právneho vzťahu medzi účastníkmi, nemôže byť na takomto určení naliehavý právny
záujem v zmysle § 137 písm. c/ CSP. Stav ohrozenia práva žalobcu alebo neistotu v jeho právnom
postavení možno preto odstrániť len určením, či tu je alebo nie je záložné právo, príp. ak už došlo k
realizácii záložného práva určením, či tu je alebo nie je iné právo (napr. vlastnícke). V tomto smere
odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 25. 02. 2009 sp. zn. 4Cdo/89/2007.
Rovnaký názor na danosť naliehavého právneho záujmu týkajúceho sa určenia, že zmluva o zriadení
záložného práva je neplatná, vyplýva i z rozhodnutia NS SR zo dňa 03. 04. 2002 sp. zn. 21Cdo/679/2001,
ako aj z rozhodnutia 1Obdo/102/2005 zo dňa 31. 03. 2008 (Rc 2/2004).

16. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, je potrebné konštatovať, že súd prvej inštancie síce správne
posudzoval naliehavý právny záujem v zmysle § 137 písm. c/ CSP na určení neplatnosti záložnej zmluvy,
avšak dospel k nesprávnemu právnemu záveru, že žalobca má naliehavý právny záujem aj na určení
neplatnosti záložnej zmluvy. Vychádzajúc z vyššie uvedenej rozhodovacej činnosti súdov vyššieho
stupňa, je potrebné dospieť k opačnému záveru, keď určenie platnosti alebo neplatnosti záložnej zmluvy
má len povahu predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je alebo nie je právny vzťah. Stav právnej
neistoty žalobcu sa vyrieši práve tým, že sa rozhodne o druhom výroku, ktorým sa domáha určenia,
či tu právo je alebo nie je, teda konkrétne, či záložné právo zriadené záložnou zmluvou o zriadení
záložného práva k nehnuteľnostiam dňa 16. 06. 2005 na predmetných nehnuteľnostiach viazne alebo
nie. Keďže v danom prípade bolo záložné právo na základe zmluvy o zriadení záložného práva vložené
do katastra nehnuteľností, ktorý vklad bol povolený Správou katastra Levice dňa 17. 06. 2005 pod č. V
- 2427/2005, je potom právna otázka, či záložná zmluva je alebo nie je platným právnym úkonom iba
predbežnou otázkou k posúdeniu, či na nehnuteľnostiach žalobcu viazne v prospech žalovanej záložné



právo alebo nie. Z uvedených dôvodov odvolací súd, na rozdiel od súdu prvej inštancie, považoval
odvolanie žalovanej v prvom výroku za dôvodné a dospel k záveru, že žalobca nemá naliehavý právny
záujem v zmysle § 137 písm. c/ CSP na prvom určujúcom výroku, ktorým sa domáhal určenia, že zmluva
o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam je neplatná, a preto v súlade s § 388 CSP rozsudok
súdu prvej inštancie v uvedenom výroku zmenil a žalobu zamietol, keď žalobca na takomto určení nemá
naliehavý právny záujem.

17. Druhým žalobným výrokom sa žalobca domáhal určenia, že záložné právo zriadené záložnou
zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam uzavretou dňa 16. 06. 2005, vklad ktorý bol
povolený Správou katastra Levice dňa 17. 06. 2005 pod č. V - 2427/2005 na nehnuteľnostiach neviazne.
V tejto časti odvolací súd, zhodne ako súd prvej inštancie, dospel k záveru, že na takomto určení má
žalobca naliehavý právny záujem v zmysle § 137 písm. c/ CSP. Práve takáto žaloba slúži potrebám
praktického života a vedie k odstráneniu stavu právnej neistoty vlastníka veci. Iná žaloba, ktorá by
viedla k výmazu záložného práva z príslušného registra preto neprichádza do úvahy. Súd prvej inštancie
správne uviedol, že vzhľadom na povahu záložného práva ako práva akcesorického je predovšetkým
nutné, aby existoval hlavný záväzkovo-právny vzťah. Pre vznik a trvanie záložného práva je preto
nevyhnutné, aby tu existovala pohľadávka.

Neexistencia pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená záložným právom nie je dôvodom neplatnosti
uzavretej záložnej zmluvy, ale má za následok, že záložné právo nevznikne (rozsudok NS ČR zo 04.
04. 2002 sp. zn. 21Cdo/957/2000).

Ak neexistuje pohľadávka, ktorá má byť zabezpečená záložným právom, nie je to dôvod neplatnosti
záložnej zmluvy; táto okolnosť má za následok, že podľa záložnej zmluvy - hoci ide o platný právny úkon,
aj keď ide o nehnuteľnosť a na základe neho bolo vložené záložné právo do katastra nehnuteľností -
záložné právo nevznikne (rozsudok NS ČR z 23. 03. 2006 sp. zn. 21Cdo/1366/2005).

18. V posudzovanej veci zo Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa   16. 06. 2005,
ktorú za záložcu (ČS Šahy, s. r. o.) podpísala žalovaná ako konateľka spoločnosti a samotnou žalovanou
ako záložným veriteľom z článku 1 vyplýva, že záložca prehlasuje, že má voči žalovanému veriteľovi
záväzok vo výške 10 miliónov Sk k 31. 12. 2004. Uvedený záväzok mal vzniknúť na základe zmlúv o
pôžičkách, ktoré poskytol záložný veriteľ (žalovaná) od 10. 11. 2002 do 31. 12. 2004 záložcovi za účelom
financovania jeho obchodných aktivít, s tým, že splatnosť jednotlivých pôžičiek tvoriacich pohľadávku
záložného veriteľa je viazaná na požiadanie veriteľa. Pôvodný žalobca (ČS Šahy, s. r. o.) v podanej
žalobe tvrdil, že pôžičky, ktoré mali byť zabezpečené záložným právom, neboli pôvodnému žalobcovi
nikdy poskytnuté, čo vyplýva aj z jeho účtovníctva a súvah za roky 2002, 2003 a 2004. O uvedenom
tvrdení svedčí zápisnica o trestnom oznámení, ktorú učinil bývalý spoločník pôvodného žalobcu Q. K.
dňa 03. 04. 2006 (č. l. 21 spisu), z ktorej vyplýva, že o tom, že nehnuteľnosti sú zaťažené záložným
právom sa dozvedel až po jeho návrate z vyšetrovacej väzby (10. 06. 2005), kedy z internetovej stránky
www.katasterportal.sk zistil, že bola podpísaná zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam
zo dňa 16. 06. 2005, pričom za spoločnosť konala ako štatutárny orgán žalovaná, pričom prehlásil, že
nemal žiadne informácie o tom, že by žalovaná ako fyzická osoba požičiavala spoločnosti ČS Šahy, s.
r. o. nejaké peniaze a takéto údaje neboli zaznamenané ani v účtovníctve spoločnosti za roky 2002 -
2005. Tvrdil, že majetkom spoločnosti ČS Šahy, s. r. o. bola čerpacia stanica s technológiami, vrátane
pozemkov. Iný majetok spoločnosť nevlastnila a jedinou činnosťou spoločnosti bol prenájom uvedenej
čerpacej stanice a jej priľahlých pozemkov spoločnosti ŠAJGALOIL, a. s., ktorá túto čerpaciu stanicu
prevádzkovala. Žalovaná v konaní, napriek výzve súdu, nepreukázala, že spoločnosti ČS Šahy, s. r.
o. poskytla sumu v tom čase 10 miliónov Sk tak, ako je to uvedené v zmluve o zriadení záložného
práva za účelom financovania obchodných aktivít tejto spoločnosti. Keďže žalovaná nepreukázala platne
uzatvorenú zmluvu o pôžičke, a teda nepreukázala právny titul, že pohľadávka z titulu zmluvy o pôžičke
vznikla, ide o absolútne neplatný právny úkon v zmysle § 37 a § 39 OZ, čo má za následok, že
záložné právo, napriek tomu, že bolo vložené do katastra nehnuteľností, nevzniklo. Súd prvej inštancie v
súvislosti s unesením, resp. neunesením dôkazného bremena ohľadne existencie pohľadávky žalovanej
správne prihliadol na všetky listinné dôkazy, ako aj ďalšie dôkazy vykonané pred súdom prvej inštancie
a tieto správne vyhodnotil v zmysle § 191 ods. 1, 2 CSP a dospel k správnemu právnemu názoru,
že záložné právo na sporných nehnuteľnostiach nevzniklo z dôvodu neexistencie (nepreukázania
pohľadávky, ktorá mala byť zabezpečená záložným právom).



19. K dôvodom uvádzaným v odvolaní žalovaná spochybňovala správnosť postupu súdu prvej inštancie,
ako aj jeho rozhodnutia v druhom výroku, pokiaľ namietala, že jej bola odňatá možnosť konať pred
súdom, ako aj skutočnosť, že jej súd znemožnil prístup k súdu, pričom  táto jej námietka je absolútne
nedôvodná. Pokiaľ poukazovala na mimosúdne rokovania, ktoré mal viesť právny zástupca žalobcu a
z ktorého dôvodu mali žiadať o odročenie pojednávania, z obsahu spisu je zrejmé, že pojednávanie
vytýčené na deň 16. 11. 2016 bolo odročené z dôvodu návrhu právneho zástupcu žalobcu na odročenie
pojednávania (č. l. 364). Z uvedeného pojednávania nariadeného na deň 16. 11. 2016 sa ospravedlnila
(č. l. 368) aj žalovaná, ktorá požiadala o odročenie pojednávania na 1 až 2 mesiace z dôvodu, že
v tejto lehote by mohlo dôjsť k dohode medzi stranami sporu a žiadala ospravedlniť svoju neúčasť,
pričom žiadala o odročenie pojednávania. Súd prvej inštancie po uplynutí dvoch mesiacov stanovil ďalší
termín pojednávania na deň 25. 01. 2017. Žalovanej bol termín pojednávania doručený do vlastných
rúk dňa 22. 11. 2016, pričom svoju neúčasť na tomto pojednávaní neospravedlnila, ani nežiadala
o odročenie pojednávania. Za takejto situácie súd prvej inštancie pojednával, vykonal dokazovanie,
toto zároveň vyhlásil za ukončené a vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom. Z uvedeného dôvodu
námietka žalovanej, že súd nemal konať v jej neprítomnosti a vo veci rozhodnúť, nie je dôvodná.

20. Rovnako nie je dôvodná ďalšia námietka žalovanej v podanom odvolaní, že súd si nesplnil voči
nej poučovaciu povinnosť, keďže už nebola zastúpená advokátom a nevykonal dôkazy navrhované jej
predchádzajúcim právnym zástupcom, a to jej osobný výsluch, ako aj výsluch svedka JUDr. Q. P.. Z
obsahu spisu vyplýva, že žalovaná na všetkých predvolaniach bola vyzývaná na predloženie listinných
dôkazov, na ktoré sa odvoláva a na označenie dôkazov na preukázanie svojich tvrdení, uznesenie v
zmysle § 167 ods. 2 CSP (č. l. 352) jej bolo doručené do vlastných rúk dňa 12. 09. 2016 a zároveň
jej bolo doručené i poučenie o jej procesných právach a povinnostiach (z č. l. 354). Pokiaľ namietala
nevykonanie jej výsluchu a výsluchu navrhovaného svedka, je potrebné uviesť, že v súlade s ust. §
133 a § 185 CSP je vecou súdu, ktoré dôkazy vykoná a ktoré nie. Nevykonanie dôkazu nie je odňatím
možnosti konať pred súdom (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 26. 03. 1992 sp. zn. 4Cdo/6/92).

21. Žalovaná namietala aj nesprávne právne posúdenie veci, keď mala za to, že v danom prípade išlo
o vzťah konateľa a spoločníka spoločnosti a vec bolo potrebné posúdiť podľa ust. § 261 ods. 6 písm.
a/ Obchodného zákonníka, a nie v zmysle Občianskeho zákonníka. Ani táto námietka žalovanej nie je
dôvodná, keď predmetom konania bolo určenie neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva a určenia,
že záložné právo na sporných nehnuteľnostiach neviazne. Ustanovenia § 151a a nasl. Občianskeho
zákonníka o záložnom práve sa vzťahujú na celú oblasť súkromného práva, t. j. aj na obchodné
záväzkové vzťahy (keď pôvodná úprava záložného práva v ust. § 297 - § 299 Obchodného zákonníka
bola zrušená). Obchodný zákonník osobitne upravuje len záložné právo na obchodný podiel a možnosť
zriadenia záložného práva k akciám na meno, ktorých prevoditeľnosť je obmedzená. Avšak aj na tieto
vzťahy sa subsidiárne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka o záložnom práve. Vychádzajúc z
uvedeného, ako aj vzhľadom na skutočnosť, že k uzatvoreniu zmluvy o zriadení záložného práva došlo
medzi obchodnou spoločnosťou a fyzickou osobou, je jednoznačne na mieste posúdenie danej veci v
zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.

22. Napokon, žalovaná namietala aj tú skutočnosť, že nový žalobca kupoval nehnuteľnosť s touto
ťarchou a vstupoval do práv a povinností pôvodného žalobcu. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje
na rozhodnutie NS ČR z 03. 04. 2002 sp. zn. 21Cdo/679/2001, v zmysle ktorého konanie o určenie, či tu
záložné právo je alebo nie je, sú: vecne legitimovaný záložný veriteľ, ktorý má pohľadávku zabezpečenú
sporným záložným právom, a záložný dlžník, ktorý je vlastníkom zálohu. Keďže vlastníkom predmetných
nehnuteľností je žalobca T a M trans spedition, s. r. o. so sídlom Šárovce 545, IČO: 34 140 425, ktorý v
priebehu konania vstúpil do práv a povinností pôvodného žalobcu, je aktívne legitimovaným účastníkom
konania, a preto ani táto námietka žalovanej nebola dôvodná. Keďže existencia pohľadávky nebola
preukázaná, a teda išlo o absolútne neplatný právny úkon, ktorý mal byť zabezpečený záložným právom,
nebolo možné prihliadnuť na námietku premlčania zo strany žalovanej, keď táto bola neopodstatnená.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým súd určil, že zmluva o zriadení záložného
práva je neplatná v zmysle § 388 CSP zmenil a žalobu zamietol a v druhom výroku, ktorým súd určil,
že záložné právo zriadené záložnou zmluvou na nehnuteľnostiach neviazne, ako vecne správny podľa
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil.



23. O trovách celého konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 a 2 CSP v spojení s § 255
ods. 2 CSP tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Odvolací súd rozhodol o
trovách celého konania z dôvodu, že zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v jeho prvom výroku a za
takejto situácie je potrebné konštatovať čiastočný úspech žalobcu a žalovanej. Z tohto dôvodu odvolací
súd pri rozhodovaní o náhrade trov celého konania vychádzal z ust. § 255 ods. 2 CSP, keď mal za to,
že strany mali vo veci len čiastočný úspech, a preto vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon  pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia  odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "9C/472/2012", "guid": "29746af2-8d7e-4be9-8657-83524a9157a7:4eb59a24-e1ee-409e-aedc-a1a357f8eb2f", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "c4b88c14-080f-468f-acd9-9307e369f755:478a0f23-8004-4624-8c85-4d0c3a87b2f0", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:5713204743.1", "spisova_znacka": "5Cdo/548/2015", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/548/2015 z 27. 9. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-09-27", "citacie_n": 91, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:5713204743.1"}], "citovane_v": []}