Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 3Cob/117/2016 z 28. 9. 2017
Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 28. septembra 2017, sp. zn. 3Cob/117/2016, ECLI:SK:KSKE:2017:7114211229.3
Krajský súd Košice | 3Cob/117/2016 | ECLI:SK:KSKE:2017:7114211229.3 | 2017-09-28 | Uznesenie
Oblasť práva: Obchodné právo – Obchodné spoločnosti
Citované ustanovenia: § 161 CSP, § 159 CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/2345ae6e-65fb-41f2-bd80-c01902cda35d
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2017:7114211229.3

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/117/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114211229
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Vanca
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7114211229.3

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Vancu a členov senátu
JUDr. Drahomíry Brixiovej a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v spore žalobkyne: O. Y., nar. XX.XX.XXXX,
bytom H. 52, G., zastúpenej JUDr. Ing. Monikou Rehákovou, advokátkou, Mickiewiczova 9, Bratislava
proti žalovanému: AUTO - IMPEX KOŠICE spol. s r.o., so sídlom Červený rak 3073/9, Košice-Juh,
IČO: 47 028 866, zastúpenému spoločnosťou Advokátska kancelária ECKER - KÁN & PARTNERS,
s.r.o., so sídlom Námestie Martina Benku 9, Bratislava, IČO: 35 886 625, o určenie neplatnosti uznesení
mimoriadneho valného zhromaždenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo
dňa 10.5.2016 č.k. 33Cb/46/2014-338 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e       uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení konania a     z r u š u j e     vo
výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec    v r a c i a    súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

II. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením konanie zastavil a uložil žalobcovi povinnosť nahradiť
žalovanému trovy konania vo výške 323,03 eur na účet právneho zástupcu žalovaného, a to do troch
dní od právoplatnosti uznesenia.

2. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že právny predchodca žalobkyne
SIMIS s.r.o., so sídlom Mlynská 11, Košice 040 01, IČO: 44 570 791 sa žalobou, doručenou súdu
dňa 06.05.2014, domáhal, aby súd určil, že uznesenie č. 2 mimoriadneho valného zhromaždenia
žalovaného, ktorým odvolalo konateľku spoločnosti Mgr. Bc. L. Y., narodenú XX.XX.XXXX, bytom H.
XX, XXX XX G. je neplatné a uznesenie č. 5 mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného, ktoré
schválilo zmenu spôsobu konania za spoločnosť z „konatelia konajú a podpisujú v mene spoločnosti
spoločne“ na „konateľ koná a podpisuje v mene spoločnosti samostatne“, je neplatné. Žalobu odôvodnil
právny predchodca žalobkyne tým, že žalovaný bol zapísaný do obchodného registra dňa 09.04.2013,
pričom jeho spoločníkmi sú M. C. a právny predchodca žalobkyne  (predtým CAIS REAL s.r.o. Košice).
Konateľmi odporcu boli M. C. a žalobkyňa. Dňa 12.12.2013 sa konalo mimoriadne valné zhromaždenie
žalovaného, programom ktorého bolo aj doplnenie a zmena stanov spoločnosti. Právny predchodca
žalobkyne ani jeho štatutárny orgán nebol s termínom valného zhromaždenia oboznámený, mimoriadne
valné zhromaždenie bolo zvolané v rozpore so zákonom, boli na ňom prijaté rozhodnutia, ktoré sú v
rozpore so spoločenskou zmluvou a zákonom. Žalovaný sa usiloval na Okresnom súde Košice I na
obchodnom registri vykonať zápis zmien spoločnosti, a to výmaz konateľa O.. Bc. L. Y., narodenej
XX.XX.XXXX, bytom H. XX, XXX XX G., zmenu spôsobu konania štatutárneho orgánu, zápis spoločníka
SIMIS s.r.o. a výmaz spoločníka CAIS REAL s.r.o., v dôsledku čoho Okresný súd Košice I dňa
25.03.2014 pod sp.zn. 4Nre/47/2014 vykonal zápis údajov, ktoré navrhoval žalovaný.



3. Konštatoval súd prvej inštancie, že právny predchodca žalobkyne sa tiež domáhal, aby súd
vydal predbežné opatrenie, ktorým by žalovanému zakázal akýmkoľvek spôsobom nakladať s
nehnuteľnosťami Správy katastra G. na listoch vlastníctva č. XXXXX a XXXXX, najmä zakázal uvedené
nehnuteľnosti previesť na tretiu osobu, zaťažiť záložným právom alebo zabezpečovacím prevodom
práva, a to až do právoplatného skončenia sporu vo veci samej. V nadväznosti na vyššie uvedené
poukázal súd prvej inštancie na uznesenie Krajského súd v Košiciach zo dňa 31.06.2014, č.k.
3Cob/142/2014-209, ktorým rozhodnutie súdu prvého stupňa zo dňa 11.06.2014, č.k. 33Cb/49/2014-179
o zamietnutí návrhu na vydanie predbežného opatrenia zmenil a nariadil predbežné opatrenie, ktorým
žalovanému zakázal    akýmkoľvek spôsobom nakladať s nehnuteľnosťami na listoch vlastníctva č.
XXXXX, Správy katastra G., katastrálneho územia M. O., parcely parcelného čísla XXX/XXX, druh
pozemku: Zastavané plochy a nádvoria o výmere 1284 m2, parcelného čísla XXX/XXX, o výmere
4061 m2, Zastavané plochy a nádvoria (pôvodne Záložná zmluva 1) a č. XXXXX, Správy katastra G.
katastrálneho územia M. O., parcely parcelného čísla XXX/XXX, rozostavaná stavba (pôvodne Záložná
zmluva 2), ktoré nadobudol do vlastníctva príklepom licitátora na dražbe dňa 29.4.2013 a najmä  zakázal
uvedené nehnuteľnosti previesť na tretiu osobu, zaťažiť záložným právom alebo zabezpečovacím
prevodom práva, a to až do právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom súdu Košice I vo veci
samej.

4. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že uznesením zo dňa 23.03.2016, č.k. 33Cb/46/2014-284 pripustil
zmenu na strane žalobcu a to tak, že SIMIS s.r.o., so sídlom Mlynská 11, Košice 040 01, IČO: 44 570 791,
z konania vystúpil a na jeho miesto vstúpila O.. Bc. L. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX,  XXX XX G..

5. Zo spisu 33Cb/151/2014 súd zistil, že na Okresnom súde Košice II  prebieha od 25.04.2014 konanie,
(a teda skôr než konanie na Okresnom súde Košice I. pod sp. zn. 33Cb/46/2014, ktoré začalo dňa
06.05.2014), v ktorom sa žalobkyňa domáha, aby súd určil, že uznesenie č. 2 mimoriadneho valného
zhromaždenia žalovaného, ktorým odvolalo konateľku spoločnosti O.. Bc. L. Y., narodenú XX.XX.XXXX,
bytom H. XX, XXX XX G. je neplatné a uznesenie č. 5 mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného,
ktoré schválilo zmenu spôsobu konania za spoločnosť z „konatelia konajú a podpisujú v mene
spoločnosti spoločne“ na „konateľ koná a podpisuje v mene spoločnosti samostatne“ je neplatné. Žalobu
odôvodnila žalobkyňa  tým, že žalovaný bol zapísaný do obchodného registra dňa 09.04.2013, pričom
jeho spoločníkmi sú M. C. a SIMIS s.r.o. (predtým CAIS REAL s.r.o. Košice). Konateľmi odporcu boli M.
C. a žalobkyňa. Dňa 12.12.2013 sa konalo mimoriadne valné zhromaždenie žalovaného, programom
ktorého bolo aj doplnenie a zmena stanov spoločnosti. SIMIS s.r.o. ani jeho štatutárny orgán nebol s
termínom valného zhromaždenia oboznámený, mimoriadne valné zhromaždenie bolo zvolané v rozpore
so zákonom a na ňom boli prijaté rozhodnutia, ktoré sú v rozpore so spoločenskou zmluvou a zákonom.

6. Súd prvej inštancie citujúc ust. §  83 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len
„O.s.p.“) uviedol, že prekážka začatého konania je daná, ak je začaté konanie, ktoré má rovnakých
účastníkov, rovnaký predmet konania a rovnaké skutkové okolnosti, od ktorých sa odvodzuje právo.

7. Konštatoval súd prvej inštancie, a to s poukazom na zistené skutočnosti, že v obidvoch konaniach ide
o rovnakých účastníkov konania a je daná aj totožnosť predmetu konania, ako aj totožnosť skutkových
okolností, od ktorých sa odvodzuje právo. Vzhľadom na uvedené uzavrel, že v tomto prípade sú splnené
všetky podmienky, ktoré zákon ustanovuje pri prekážke začatej veci, a teda prekážka začatého konania
je daná, a preto v súlade s citovaným zákonným ustanovením konanie zastavil.

8. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p, v zmysle
ktorého ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy.

9. Keďže z procesného hľadiska platí, že zastavenie konania zavinil žalobca tým, že  konanie muselo byť
zastavené z dôvodu litispendencie, pretože sú tu dva návrhy na začatie konania v totožných veciach, súd
priznal žalovanému náhradu trov konania vo výške 323,03 eur. Trovy konania súd priznal žalovanému
titulom jeho právneho zastúpenia podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb, za dva úkony právnej služby, a to 1. prevzatie a príprava
zastúpenia dňa 12.06.2014 (§ 13a ods. 1 písm. a) cit. vyhl. ) - 2 x 61,85 eur ( § 11 ods. 1 písm. a) cit.
vyhl. cit. vyhl.) + režijný paušál 1 x 8,04 eur (§ 16 ods. 3 cit. vyhl.),  2. písomné podanie na súd vo veci
samej - žaloba zo dňa  13.10.2015 (§ 13a ods. 1 písm. c) cit. vyhl.) - 2 x 64,53 eur  + režijný paušál
1 x 8,39 eur. Odmena a paušálne náhrady vo výške 269,19 eur sa podľa ust. § 18 ods. 3 citovanej



vyhlášky zvyšujú o daň z pridanej hodnoty vo výške 20 % - v tomto prípade 53,84 eur, keďže právny
zástupca žalobcu je jej platiteľom. Hodnotu úkonu určil súd podľa s ust. § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky č.
655/2004 Z.z. a vychádzal pritom z toho, že predmetom žaloby sú dva nároky, a to 1. určenie neplatnosti
uznesenia valného zhromaždenia č. 2 a 2. určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia č.
5, pričom hodnotu veci nie je možné určiť v peniazoch, t.j. základná sadzba tarifnej odmeny je 1/13
výpočtového základu, ktorá bola v roku 2014 vo výške 61,85 eur a v roku 2015 vo výške 64,53 eur.
Zároveň  súd uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť náhradu trov podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p. na účet
právneho zástupcu žalovaného.

10. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol napadnuté uznesenie
zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolací dôvod zakladal na ust. § 205
ods. 2 písm.d/ a f/ O.s.p., keď zastával názor, že súd dospel na základe  vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Poukazujúc na odôvodnenie napadnutého uznesenia, vrátane jeho citácie, na ustanovenia § 83
Občianskeho súdneho poriadku a ust. § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka, vrátane ich citácie, ako aj na
uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 1.3.2010 sp.zn. I. ÚS 320/2009 (zrejme uznesenie Ústavného
súdu SR - poznámka odvolacieho súdu) okrem iného uviedol, že pôvodný žalobca spoločnosť SIMIS
s.r.o. so sídlom Mlynská 11, 040 01 Košice, IČO: 44 570 791 podával žalobu na vyslovenie neplatnosti
uznesení mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného ako spoločník žalovaného. V dôsledku
prevodu obchodného podielu zo spoločnosti SIMIS s.r.o. ako pôvodného žalobcu na Mgr. Bc. L.  Y. došlo
k prevodu práv, o ktorých sa koná v tomto konaní, a teda Mgr. Bc. L. Y. vstúpila na miesto žalobcu
v postavení spoločníka spoločnosti žalovaného.  Pokiaľ sa týka konania vedeného pred Okresným
súdom Košice II pod sp.zn. 33Cb/151/2014, toto konanie bolo začaté na základe žaloby podanej
protiprávne odvolanou konateľkou spoločnosti žalovaného. Z uvedeného vyvodil, že v predmetnom
konaní sa určenia neplatnosti uznesení mimoriadneho valného zhromaždenia domáha oprávnená
osoba v zmysle ust. § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka, a to spoločník žalovaného a v konaní pod
sp.zn. 33Cb/151/2014 sa určenia neplatnosti uznesení mimoriadneho valného zhromaždenia domáha
oprávnená osoba v zmysle ust. § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka, a to údajný bývalý konateľ
žalovaného. Žalobca v podanom odvolaní namieta aj rozhodnutie súdu vo výroku o trovách konania.
Citujúc ust. § 146 ods. 1, 2 O.s.p. uviedol, že žalobca žiadnym spôsobom nezavinil, že súd prvého
stupňa vo veci samej nerozhodol za 22 mesiacov a nemožno mu dávať za vinu skutočnosť, že došlo
k zastaveniu konania v dôsledku hmotnoprávnej skutočnosti - prevodu obchodného podielu na osobu
totožnú s osobou bývalej konateľky žalovaného, ktorá sa ako osoba oprávnená, domáhala svojich
práv žalobou podanou o pár dní skôr ako pôvodný žalobca v tomto konaní. Uviedol, že zavinenie na
strane žalobcu existuje napr. vtedy, ak podal žalobu, hoci existovala prekážka litispendencie. V čase
podania žaloby však podľa názoru žalobcu prekážka litispendencie neexistovala. V danom prípade je
zrejmé, že v čase podania žaloby vystupoval na strane žalobcu vtedajší spoločník žalovaného. Následný
prevod obchodného podielu na osobu totožnú s osobou neoprávnene odvolanej konateľky nemožno
posudzovať ako zavinenie žalobcu, a preto nie je dôvod na priznanie náhrady trov konania podľa
ust.§ 146 ods. 2 prvá veta O.s.p., ale súd mal rozhodnúť o trovách konania podľa ust. § 146 ods. 1
písm.c/ O.s.p., tzn. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak bolo konanie
zastavené. Ďalej uviedol, že súd prvého stupňa priznal žalovanému nárok na náhradu trov právneho
zastúpenia za obidve napadnuté uznesenia, avšak toho istého mimoriadneho valného zhromaždenia
žalovaného. Podľa názoru žalobcu súd nepostupoval správne, keď jednotlivé právne úkony umožnil
priznať ku každému jednotlivému uzneseniu toho istého mimoriadneho valného zhromaždenia. Je
celkom nedôvodné priznať nárok na náhradu trov právneho zastúpenia za úkony vo veci týkajúcej
sa toho istého valného zhromaždenia. Citujúc ust. § 9 ods. 1, § 11 ods. 1 písm.a/ a § 13 ods. 3
a ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb uviedol, že žaloba o určenie neplatnosti valného zhromaždenia je v podstate osobitným
druhom určovacej žaloby podľa § 80 písm.c/ O.s.p. Ustanovenie § 131 Obchodného zákonníka preto
treba chápať ako osobitnú úpravu určovacej žaloby, ktorá sa uplatní vždy, ak predmetom určovacej
žaloby bude určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia. Zdôraznil, že žalobca napadol
zvolanie, konanie ako aj uznesenia mimoriadneho valného zhromaždenia na ňom prijaté. Žiaden právny
predpis neumožňuje súdu priznať nárok na náhradu trov právneho zastúpenia za jednotlivé napadnuté
uznesenia. Logickým výkladom rovnako možno dôjsť k záveru, že pokiaľ bolo valné zhromaždenie
spoločnosti zvolané neplatne, dôsledkom uvedeného je skutočnosť, že aj samotné jeho konanie je
protiprávne  a všetky uznesenia na ňom prijaté sú neplatné. V prípade, ak by na takomto protiprávne
konanom valnom zhromaždení bolo prijatých napr. 100 uznesení (a žalobca by všetky napadol), v



žiadnom prípade nemožno usudzovať, že niektorému z účastníkov konania by mal vzniknúť nárok na
náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 100x počet právnych úkonov. Žalobca zastával názor, že v
uvedenej veci ide pre potreby základnej sadzby tarifnej odmeny o jednu vec.

11. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

12. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zák.č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový  poriadok (ďalej len
„CSP“). Tento zákon platí aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (§ 470 ods. 1
CSP). Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti  tohto zákona
zostávajú zachované (§ 470 ods. 2 prvá veta CSP).

13. V prejednávanej veci bolo napadnuté rozhodnutie vydané za účinnosti Občianskeho súdneho
poriadku (O.s.p.), včasnosť odvolania, jeho  účinky ako aj prípustnosť posudzoval odvolací súd rovnako
podľa ustanovení O.s.p. O samotnom odvolaní však odvolací súd rozhodol podľa ustanovení CSP.

14. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej
lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť
odvolacie pojednávanie podľa §  385 ods. 1 CSP, preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

15. Súd prvej inštancie rozhodol správne, pokiaľ konanie zastavil, keďže k tomu boli splnené zákonné
podmienky a keď konštatoval, že dôvodom jeho zastavenia je neodstrániteľná prekážka už skôr
začatého konania v inej veci totožných účastníkov a totožného predmetu konania.

16. Podľa § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých
môže konať vo veci (podmienky konania).

17. Podľa § 161 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to,
či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

18. Citované zákonné ustanovenie má povahu generálneho procesného ustanovenia týkajúceho sa
skúmania podmienok konania. V zásade platí, že súd existenciu procesných podmienok skúma ex offo,
a to v ktoromkoľvek štádiu konania. Procesná teória i súdna prax bez zvyšku akceptujú ako osobitný druh
procesných podmienok tzv. negatívne procesné podmienky, ktorých osobitosť spočíva v tom,  že  nesmú
byť dané, aby súd mohol o veci konať a vec prejednať a rozhodnúť. K takýmto procesným podmienkam
sa zaraďuje prekážka litispendencie t.j. prekážka už začatého konania podľa § 83 O.s.p. (obdobne §
161 CSP) a prekážka právoplatne rozhodnutej veci podľa § 159 ods. 3 O.s.p. (obdobne § 230 CSP).

19. Podľa § 83 O.s.p., začatie konania bráni tomu, aby o tej istej veci prebiehalo na súde iné konanie.

20. Podľa § 159 CSP, začatie konania bráni tomu, aby o tom istom spore prebiehalo na súde iné konanie.
Ak na súde prebieha o tom istom spore iné konanie, súd zastaví konanie, ktoré sa začalo neskôr.

21. V citovanom zákonnom ustanovení je vyjadrená prekážka veci začatej (litispendencia), ktorá patrí
k podmienkam konania a ktorý  nedostatok súdu znemožňuje rozhodnúť vo veci samej. Prekážka
veci začatej bráni tomu, aby bola prejednaná a rozhodnutá vec, o ktorej už bolo skôr začaté konanie.
Takýto nedostatok podmienky konania nemožno odstrániť, a preto súd po jeho zistení musí konanie v
ktoromkoľvek štádiu bez ďalšieho zastaviť podľa § 104 ods. 1 O.s.p. (obdobne § 161 CSP). O prekážku
veci začatej v zmysle uvedeného ustanovenia ide vtedy, keď v neskoršom konaní ide o ten istý nárok, o
ktorom bolo skôr začaté iné konanie, ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Konanie
sa týka tých istých osôb aj vtedy, keď majú rovnaké osoby v rôznych súdnych konaniach rozdielne
procesné postavenie. Konanie sa týka tých istých osôb aj vtedy, keď v neskôr začatom konaní vystupujú
právni nástupcovia osôb, ktoré sú alebo boli účastníkmi skôr začatého konania. Ten istý predmet konania
je daný vtedy, ak v konaní ide o rovnaký nárok, ktorý je vyvodzovaný z rovnakých skutkových okolností,
resp. stav vymedzený  žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, na základe ktorých bol
uplatnený nárok. Je tiež potrebné zdôrazniť, že súd o prekážke litispendencie rozhoduje  podľa stavu,
aký tu je v čase vyhlásenia (vydania) rozhodnutia.



22. Z obsahu spisu vyplýva, a strany sporu to nerozporovali, že dňa 12.12.2013 sa konalo mimoriadne
valné zhromaždenie spoločnosti Auto - Impex Košice spol. s.r.o. a žalobkyňa sa v oboch konaniach
vo veci samej domáha vyslovenia neplatnosti uznesení (uznesenia č. 2 a č. 5 mimoriadneho valného
zhromaždenia), ktorými bola konateľka O.. Bc.  L. Y. odvolaná z funkcie konateľky spoločnosti
žalovaného a zároveň bol zmenený spôsob konania konateľov napriek tomu, že  mimoriadne valné
zhromaždenie bolo zvolané v rozpore so zákonom a na ňom boli prijaté rozhodnutia, ktoré sú v rozpore
so spoločenskou zmluvou a zákonom, tak ako na to správne poukázal aj súd prvej inštancie.

23. Odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie správne uzavrel, že konanie sa týka tých istých
osôb, keďže žalobkyňa aj v neskôr začatom konaní (v predmetnom konaní) po vstupe do tohto konania
na miesto pôvodného žalobcu vystupuje ako žalobkyňa - fyzická osoba napriek tomu, že už v skôr
začatom konaní (sp.zn. 33Cb/151/2014) je rovnako účastníčkou konania (žalobkyňou) ako fyzická osoba
a rovnako medzi účastníkmi konania v oboch konaniach ide o totožný predmet konania, a to vyslovenie
neplatnosti uznesení mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti žalovaného, ktorými bola Mgr.
Bc. L. Y. odvolaná z funkcie konateľky spoločnosti žalovaného a zároveň bol zmenený spôsob konania
konateľov. V konaní teda ide o ten istý predmet konania, ktorý je vyvodzovaný z rovnakých skutkových
okolností a to, že mimoriadne valné zhromaždenie bolo zvolané v rozpore so zákonom a boli na ňom
prijaté rozhodnutia, ktoré sú v rozpore so spoločenskou zmluvou a zákonom.

24. Postup súdu prvej inštancie, ktorý  konanie v neskôr začatej veci zastavil, je potrebné považovať
za procesne správny, pretože konaniu v tejto veci bráni prekážka už začatého konania vo veci vedenej
pod sp.zn. 33Cb/151/2014.

25. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o
zastavení konania.

26. Pokiaľ žalobca v podanom odvolaní namietal, že nebol dôvod na priznanie náhrady trov konania
podľa ust. § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. a tvrdí, že zavinenie na strane žalobcu existuje napr. vtedy,
ak podal žalobu hoci existovala prekážka litispendencie, pričom v čase podania žaloby však podľa
názoru žalobcu prekážka litispendencie neexistovala a následne prevod obchodného podielu na osobu
totožnú s osobou neoprávnene odvolanej konateľky nemožno posudzovať ako zavinenie žalobcu, a
preto bolo potrebné aplikovať ustanovenie § 146 ods. 1 písm.c/ O.s.p. tak, že  žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania, ak bolo konanie zastavené, odvolací súd len dodáva tak, ako to už aj
vyššie uviedol, že súd o prekážke litispendencie rozhoduje podľa stavu, aký tu je v čase vyhlásenia
(vydania rozhodnutia), a preto tvrdenie odvolateľa, že v čase podania žaloby prekážka litispendencie
neexistovala, je bez právneho významu.

27. Pri posudzovaní náhrady trov konania v spojení s ust. § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. (obdobne §
256 ods. 1 CSP) je všeobecný súd povinný skúmať, či niektorý z účastníkov konania zavinil, že konanie
sa muselo zastaviť.

28. V zmysle vyššie uvedeného zákonného ustanovenia, v prípade, že konanie bolo zastavené, náhrada
trov konania zaťažuje tú stranu  sporu, ktorá  procesne zavinila zastavenie konania. Zavinenie konania
je tu teda potrebné posudzovať z procesného hľadiska, nakoľko zásada  zodpovednosti za zavinenie je
v tomto prípade procesno-právnym inštitútom. Pojem „zavinenie“ nemožno vykladať v jeho doslovnom
jazykovom význame ale vo vzťahu k príčinnej súvislosti medzi príčinou, ktorou treba rozumieť  určitý
úkon strany sporu ( v tomto prípade vyslovený súhlas žalobkyne so vstupom do konania o žalobe, o
ktorej sa v danom čase už viedlo konanie na súde, keďže žalobkyňa už v skôr začatom konaní uplatňuje
rovnaký nárok, ktorý vyvodzuje z rovnakých skutkových okolností) a dôsledkom takéhoto správania sa
strany sporu (žalobkyne), ktorým  je v tomto prípade zastavenie neskôr začatého konania pre prekážku
už skôr začatej veci, a to z úradnej povinnosti. Pokiaľ teda žalobkyňa vyslovila súhlas so vstupom do
prebiehajúceho predmetného konania o žalobe o určenie neplatnosti uznesení mimoriadneho valného
zhromaždenia žalovaného napriek tomu, že už v skôr začatom konaní sama uplatňuje žalobou rovnaký
nárok, tak potom možno vyvodiť záver, že žalobkyňa procesne zavinila zastavenie neskôr začatého
konania. Udelenie súhlasu so vstupom do tohto konania bolo len na žalobkyni (nebola to jej povinnosť).
V prípade, že by  neudelila súhlas so vstupom do konania (čo bolo jej právom), keďže rovnaký nárok
uplatnila  už skôr podanou žalobou,  bolo by len na žalobcovi (pôvodnom), ako „naloží“ s predmetnou



žalobou. K tvrdeniu žalobkyne v podanom odvolaní, že prevod obchodného podielu na osobu totožnú s
osobou neoprávnene odvolanej konateľky nemožno posudzovať ako zavinenie žalobkyne, odvolací súd
len dodáva, že takéto závery  z odôvodnenia súdu prvej inštancie nevyplývajú.

29. Vzhľadom na to, že predmetné konanie ( z dôvodu neodstrániteľnej prekážky už skôr začatého
konania v inej veci totožných strán sporu a totožného predmetu konania) sa muselo zastaviť pre
procesný postup žalobkyne, má žalovaný právo na náhradu trov konania, a preto  sú odvolacie námietky
žalobcu pre priznanie nároku na náhradu trov konania žalovanému nedôvodné. Za dôvodné však
považuje odvolací súd námietky žalobcu  týkajúce sa  výšky priznaných trov konania. Je totiž potrebné
prisvedčiť žalobcovi, že v uvedenej veci ide pre potreby základnej sadzby tarifnej odmeny o jednu vec,
a pokiaľ súd priznal žalovanému nárok na náhradu trov právneho zastúpenia za tzv. obidve napadnuté
uznesenia toho istého mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného, nerozhodol správne.

30. Vzhľadom k tomu, že v zmysle novej procesnej právnej úpravy odvolací súd rozhoduje len o nároku
na náhradu trov konania (nie o výške), a teda nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie ohľadne
výšky priznanej  náhrady trov konania nemá možnosť napraviť, neostávalo odvolaciemu súdu iné, len
uznesenie v napadnutom výroku o trovách konania medzi účastníkmi konania podľa § 389 ods. 1 písm.
b/ CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (§ 391 CSP). Povinnosťou súdu prvej
inštancie bude po vrátení veci opätovne v súlade s platnou právnou úpravou rozhodnúť o  nároku
žalovaného na náhradu trov konania a následne v zmysle záverov odvolacieho súdu rozhodne aj o
výške  trov konania.

31. O trovách  odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255
ods. 2 CSP tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo, pričom pri tomto
rozhodnutí prihliadol odvolací súd predovšetkým na tú skutočnosť, že žalovanému ako úspešnej strane
sporu v odvolacom konaní žiadne preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli a žalobca bol len
čiastočne úspešný (len pokiaľ ide o výšku priznaných trov konania, nie pokiaľ ide o nárok na priznanie
náhrady trov konania žalovanému) a rovnako bol neúspešný aj v ostatnej  časti napadnutého uznesenia
t.j. vo výroku, ktorým súd konanie zastavil.

32. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu  Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).