Rozhodnutie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/603/2014 z 28. 1. 2015 Citácia: rozhodnutie Krajského súdu Bratislava z 28. januára 2015, sp. zn. 9Co/603/2014, ECLI:SK:KSBA:2015:1313214210.1 Krajský súd Bratislava | 9Co/603/2014 | ECLI:SK:KSBA:2015:1313214210.1 | 2015-01-28 | Rozhodnutie Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/f8ee1c5b-dfc9-4d6c-b43b-cec5bcaeb22f Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1313214210.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/603/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313214210
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1313214210.1

Rozhodnutie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu
JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci navrhovateľa: Dopravný podnik
Bratislava, a.s., so sídlom Olejkárska 1, Bratislava, IČO: 00 492 736, zastúpený JUDr. Vladimírom
Kánom, advokátom, Advokátska kancelária ECKER - KÁN & partners, Nám. M. Benku 9-C1, Bratislava,
proti odporcovi: W. P. E., K.. XX.XX.XXXX, K. O. P. XX, O., t. č. na neznámom mieste, zastúpený
opatrovníčkou X. Č.A., V. Okresného W. O. H., o zaplatenie 50,70 € s príslušenstvom, na odvolanie
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č. k. 14C/179/2014-31 zo dňa 26. augusta
2014, v pomere hlasov 3 : 0, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa voči odporcovi
domáhal, aby ho súd zaviazal na zaplatenie 50,70 € z dôvodu, že odporca pri kontrole cestovných lístkov
dňa 21.12.2012 na linke MHD č. 65 sa na výzvu kontrolného orgánu nepreukázal platným cestovným
lístkom alebo iným platným cestovným dokladom, pričom bol následne bezvýsledne vyzvaný k úhrade
upomienkou „Pokusom o zmier“ zo dňa 23.01.2012. Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zároveň
rozhodol, že odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že odporca dňa 21.12.2012 v čase o
17.19 hod. na linke č. 65 číslo voza 2112/1 v Bratislave cestoval bez cestovného lístka. Odporcovi bol
vyrubený postih 50 € a povinnosť zaplatiť cestovné 0,70 €.

Po právnej stránke súd prvého stupňa posúdil vec predovšetkým v zmysle ust. § 100 ods. 1, § 101, §
108, 760 Obč. zák, § 14 ods. 1 písm. d/, ods. 2, § 16 ods. 1, 4, 5 zákona č. 56/2012 Z. z. o cestnej
doprave, a prihliadajúc na premlčanie uplatneného nároku, dospel k záveru, že v prejednávanej veci
začala jednoročná premlčacia doba plynúť dňa 22.12.2011 (deň po tom, ako revízor cestujúceho vyzval
na zaplatenie) a uplynula dňa 22.12.2012, pričom návrh vo veci samej bol na súd podaný až dňa
06.08.2013. O trovách konania rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. a vzhľadom k tomu, že v konaní
úspešný odporca si náhradu trov konania neuplatnil, súd prvého stupňa mu ich nepriznal.

Uvedený rozsudok napadol v zákonom stanovenej lehote odvolaním navrhovateľ. Súdu prvého stupňa
vytkol, že vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a
nedostatočne zistil skutkový stav veci. Navrhovateľ v dôvodoch odvolania poukazoval predovšetkým
na ust. § 760, § 100 ods. 1 a § 101 Obč. zák. Argumentoval tým, že nakoľko sa odporca na výzvu
revízora dňa 21.12.2011 na linke MHD č. 65 nepreukázal platným cestovným lístkom alebo iným



platným cestovným dokladom, je povinný navrhovateľovi v zmysle čl. 6 Prepravného poriadku mestskej
hromadnej dopravy v Bratislave a čl. 5 Tarify mestskej hromadnej dopravy v Bratislave zaplatiť cestovné
0,70 € a úhradu 50,00 €, pričom túto skutočnosť preukazuje hlásenie o porušení tarifných a prepravných
podmienok zo dňa 21.12.2011. Podľa navrhovateľa úhrada za nepreukázanie sa cestovným lístkom
nepatrí medzi práva z prepravy v zmysle § 760 Občianskeho zákonníka. Zdôrazňoval, že na premlčanie
súd prihliadne len na námietku dlžníka, pričom v súdenej veci dlžník námietku premlčania nevzniesol
a premlčania sa nedovolal. Súd prvého stupňa tak nesprávne právne posúdil predmetnú vec, keď
návrh navrhovateľa z dôvodu premlčania nároku navrhovateľa zamietol. S ohľadom na vyššie uvedené
navrhovateľ žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že odporcovi
uloží povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu 50,70 €, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku, s
tým, že odporca je súčasne povinný zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 121,15 € k rukám
právneho zástupcu, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Alternatívne žiadal, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie.

K odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadrila opatrovníčka odporcu, a to tak, že podľa § 100 ods. 1 a
§ 108 OZ ako ustanovená opatrovníčka odporcu vzniesla námietku premlčania (č. l. 39 spisu).

Odvolací súd preskúmal vec v napadnutom ( t.j. v celom ) rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.). Vo veci verejne vyhlásil rozsudok podľa §
156 ods. 3 v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p., keď zistil, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Primárne považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že právo uplatniť námietku premlčania patrí
dlžníkovi (v danom prípade odporcovi resp. opatrovníčke odporcu ako súdom ustanovenej zástupkyne
odporcu) v ktoromkoľvek štádiu konania. Z obsahu spisu je zrejmé, že opatrovníčka odporcu vzniesla
námietku premlčania práva vo vyjadrení k odvolaniu t.j. v odvolacom konaní. Námietka premlčania práva
je námietkou právnou a neuplatňuje sa ňou taká skutočnosť, ktorú je účastník povinný tvrdiť v zmysle §
101 ods. 1 O.s.p. najneskôr do vyhlásenia uznesenia súdu prvého stupňa, ktorým sa končí dokazovanie
a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie, najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej.
Zo žiadneho ustanovenia práva hmotného alebo procesného nevyplýva, že by odporca musel uplatniť
námietku premlčania v určitom štádiu konania (tzn. neexistuje zákonná povinnosť pre dlžníka uplatniť
ju v základnom konaní). Z povahy námietky premlčania vymedzenej hmotným právom (§ 100 ods. 1
Občianskeho zákonníka) vyplýva, že ju môže povinný subjekt uplatniť v ktoromkoľvek štádiu konania
až do právoplatného skončenia veci (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5
Cdo 120/2009 zo dňa 13.10.2009).

Občiansky zákonník upravuje prepravné zmluvy (zmluvy o preprave osôb a zmluvy o preprave nákladu)
v § 760 až § 773. Úprava prepravných zmlúv v Občianskom zákonníku je veľmi stručná a obsahuje iba
základné pravidlá, ktoré platia pri prepravných zmluvách. Vzhľadom na väčšie množstvo rôznorodých
spôsobov dopravy (železničná, cestná, vodná, mestská atď.), ktoré si vyžadujú svoje špecifické
úpravy, nebolo ani možné všetky otázky týkajúce sa právnej úpravy upraviť v Občianskom zákonníku
podrobnejšie. Preto § 772 Obč. zák. ustanovuje, že podrobnejšiu úpravu osobnej a nákladnej prepravy
ustanovujú osobitné predpisy, najmä prepravné poriadky a tarify (Komentár k Občianskemu zákonníku).

Podľa § 760 Obč. zák. zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené cestovné použije
dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a včas.

Citované ustanovenie nepriamo vymedzuje pojem zmluva o preprave osôb tým, že ustanovuje základné
práva a povinnosti účastníkov tejto zmluvy. Podľa tohto ustanovenia zmluvou o preprave osôb vzniká
cestujúcemu, ktorý za určené cestovné použije dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil
na miesto určenia riadne a včas. Z tohto ustanovenia vyplývajú aj pojmové znaky zmluvy o preprave
osôb. Ide o zmluvu uzavretú



medzi dvoma účastníkmi, t.j. medzi cestujúcim, ktorého treba dopraviť na miesto určenia a dopravcom,
ktorý má povinnosť cestujúceho dopraviť na miesto určenia včas a riadne. Doprava osoby na miesto
určenia sa uskutočňuje určeným dopravným prostriedkom, ktorý si cestujúci zvolil, za odplatu (cestovné).
Formu a spôsob uzavretia zmluvy o preprave osoby zákon žiadnym spôsobom nevymedzuje. Ide teda
o zmluvu neformálnu, ktorá sa môže uzavrieť rôznym spôsobom určeným v prepravných poriadkoch
podľa druhu a spôsobu dopravy (napr. zakúpením cestovného lístka, letenky, vstupom do dopravného
prostriedku, znehodnotením cestovného lístka pri vstupe do dopravného prostriedku, dohodou o určení
miesta určenia dopravy a pod.) s tým, že podrobnosti o právach a povinnostiach účastníkov zmluvy
o preprave sú upravené v prepravných poriadkoch, ktoré si vypracúvajú dopravcovia na základe
všeobecne záväzných predpisov.

Právne vzťahy účastníkov konania sa riadia ustanovením § 760 Obč. zák. Zmluva o preprave v mestskej
hromadnej doprave bola uzavretá konkludentným konaním spočívajúcim na strane cestujúceho v
nástupe do dopravného prostriedku. Zvláštnosť tejto zmluvy ako zmluvy neformálnej spočíva v tom,
že tým, že cestujúci nastúpi do dopravného prostriedku konkludentne pristupuje na celý rozsah
poskytovanej služby, mlčky pristupuje aj na ďalšie všeobecne známe vedľajšie dojednania zmluvy
upravené v zákone o cestnej doprave a v Prepravnom poriadku a Tarify mestskej hromadnej dopravy v
Bratislave, t.j. mať u seba platný cestovný lístok a na vyzvanie ho predložiť ku kontrole. Takýmto je aj
dojednanie, že pokiaľ cestujúci nezaplatí riadne a včas cestovné, ktoré je cenou poskytovanej služby,
súhlasí s tým, že mu bude účtovaná pokuta. Použitie prostriedku mestskej hromadnej dopravy je v plnej
dispozícii občana ako cestujúceho a je na jeho úvahe, či za takto stanovených podmienok do dopravného
prostriedku nastúpi a zmluvu o preprave uzavrie. Vo svojej podstate tieto predstavujú obsah zmluvy
o preprave osôb, pretože vyjadrujú vzájomné práva a im zodpovedajúce povinnosti oboch zmluvných
strán, ktoré nie je možné z uvedeného dôvodu oddeliť.

Podľa § 108 Obč. zák. práva z prepravy sa premlčujú za jeden rok s výnimkou práv na náhradu škody
pri preprave osôb.

V danom prípade právne závery súdu prvého stupňa zodpovedajú hypotéze použitého právneho
predpisu - správny je záver súdu prvého stupňa o premlčaní. Navrhovateľ totiž predmetným návrhom
uplatňoval cestovné a nezaplatenú úhradu (prirážku) podľa Prepravného poriadku a Tarify mestskej
hromadnej dopravy v Bratislave, splatnú dňom porušenia povinnosti odporcu mať zakúpený lístok,
t.j. dňom 21.12.2011. Pre práva z prepravy platí premlčacia doba podľa § 108 Obč. zák., podľa
ktorého ustanovenia jej dĺžka je jeden rok. Nakoľko návrh na začatie konania bol doručený súdu podľa
prezenčnej pečiatky až dňa 06.08.2013, bol nepochybne podaný po uplynutí zákonnej ročnej premlčacej
doby.

Námietka navrhovateľa v odvolaní ohľadom premlčania, keď mal za to, že je namieste použiť § 101
Obč. zák. a to znamená, že pohľadávka vo výške 50,00 € nebola v čase podania návrhu na vydanie
platobného rozkazu premlčaná, nie je podľa odvolacieho súdu dôvodná. Ako už bolo spomenuté vyššie,
účtovanú pokutu nie je možné posudzovať samostatne. Nárok na zaplatenie úhrady nemôže vzniknúť
samostatne a oddelene (aj keď môže byť samostatne a oddelene uplatnený na súde), ale len spolu s
nárokom na zaplatenie cestovného a oba nároky tak vznikajú len a výlučne zo zmluvy o preprave osôb
v MHD, resp. z jej porušenia, a to súčasne; u oboch nárokov preto začína rovnako plynúť aj premlčacia
doba ustanovená v § 108 Obč. zák. (Oba nároky majú rovnaký právny základ - porušenie podmienok
zmluvy o preprave.) Niet preto dôvodu nepovažovať aj nárok na zaplatenie úhrady (pokuty) za právo z
prepravy, a nie je teda ani dôvod posudzovať podmienky premlčania aj tohto nároku inak, než v zmysle
ust. § 108 Obč. zák.

Vo výroku o trovách konania pochybenie nebolo zistené.

Záverom odvolací súd poznamenáva, že zo strany prvostupňového súdu došlo k nesprávnemu určeniu
dňa, ktorým uplynula jednoročná premlčacia doba z nasledovných dôvodov (toto pochybenie súdu
prvého stupňa však nemá vplyv na vecnú správnosť prvostupňového rozhodnutia). V zmysle ust. § 122



ods. 1 veta prvá Obč. zák. lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá
je rozhodujúca pre jej začiatok. Koniec lehoty pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním (pri týždňoch)
alebo číslom (pri mesiacoch a rokoch) zhoduje s dňom, na ktorý pripadá skutočnosť, od ktorej lehota
začína plynúť (§ 122 ods. 2 Obč. zák.). Jednoročná premlčacia doba na uplatnenie nároku navrhovateľa
na súde začala plynúť dňa 22.12.2011 a v súlade s ust. § 122 ods. 2 prvá veta Obč. zák. uplynula
dňa 21.12.2012 (piatok). Deň 21.12.2012 bol posledným dňom na uplatnenie nároku navrhovateľa na
súde, tzn. 06.08.2013 (deň podania návrhu na súd) bol nárok navrhovateľa už premlčaný. Podľa §
122 ods. 3 Obč. zák. ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným
dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. Okrajom odvolací súd poznamenáva, že pri lehotách
určených podľa rokov (daný prípad, jednoročná lehota) totiž platí, že začiatok lehoty je určený tak ako
pri počítaní podľa dní tzn., že začiatok lehoty je určený začiatkom dňa, ktorý nasleduje po dni, v ktorom
nastala skutočnosť rozhodná pre jej počítanie. Deň, v priebehu ktorého nastala rozhodná skutočnosť
sa do lehoty nezapočítava, aj keby k tejto skutočnosti došlo začiatkom tohto dňa. Pre začiatok plynutia
tejto lehoty je dôležitý až deň nasledujúci po rozhodnej skutočnosti, a to i vtedy, ak by týmto dňom bola
sobota, nedeľa alebo sviatok. Takto určený začiatok plynutia lehoty vychádza zo starej zásady rímskeho
práva, že do začiatku lehoty sa nezapočítava deň, v ktorom táto udalosť nastala.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil (§ 219
ods. 1 O.s.p.).

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142
ods. 1 O.s.p. a odporcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal, nakoľko absentoval návrh na ich priznanie (§ 151 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.