{"guid": "1ce1790e-e827-4fb2-8ff0-00232cf1e497:79dbbbfe-5229-4a3a-a241-0cae0f644ce1", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2013:7113204778.1", "spisova_znacka": "4Cob/100/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 4Cob/100/2013 z 27. 8. 2013", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Košice z 27. augusta 2013, sp. zn. 4Cob/100/2013, ECLI:SK:KSKE:2013:7113204778.1", "identifikacne_cislo": "7113204778", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "Mgr. Ing. Judita Gabonaiová Hrenčuková", "sudca_id": 658, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-ing-judita-gabonaiova-hrencukova-658", "datum_vydania": "2013-08-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Obchodné záväzkové vzťahy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/79dbbbfe-5229-4a3a-a241-0cae0f644ce1", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2013:7113204778.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2013:7113204778.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2013:7113204778.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Cob/100/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113204778
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Kohútová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7113204778.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: Z. EM, s.r.o., Y. XX/XX, Y., V.: XX XXX XXX zastúpeného
advokátom N.. B. K., F. 6, Y. proti žalovanej: J. G., nar. X.X.XXXX, Y. 43/XX, Y. v konaní o zaplatenie
XX.XXX,XX eura s prísl., o odvolaní žalobcu proti uzneseniu B. súdu Y. I zo dňa XX.X.XXXX č. k. XXCb/
XX/XXXX-XX, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje uznesenie a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením  nepriznal Bc. I. Q. oslobodenie od súdnych poplatkov.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že predmetom konania je nárok žalobcu proti žalovanej
na zaplatenie náhrady škody XX.XXX,XX eura s prísl. Spoločníčka žalobcu Bc. I. Q. požiadala o
oslobodenie od súdnych poplatkov, lebo podľa § 122 ods. 4 Obchodného zákonníka je povinná znášať
trovy konania súvisiace s podaním žaloby a predložila tlačivo pre dokladovanie pomerov účastníka
konania ako fyzickej osoby.

Výzvou zo dňa XX.X.XXXX súd prvého stupňa vyzval žalobcu, aby oznámil, či trvá na žiadosti Bc. I.
Q. o oslobodenie od súdnych poplatkov, príp. či žiada o oslobodenie od súdnych poplatkov obchodná
spoločnosť, v takom prípade je potrebné predložiť doklady preukazujúce majetkové pomery spoločnosti.

Žalobca konajúci prostredníctvom Bc. I. Q. podaním zo dňa XX.X.XXXX s poukazom na ustanovenie
§ 138 ods. 1 O. s. p. tvrdil, že súd pri posudzovaní žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov
má prihliadať na všetky pomery žalobcu a tiež na to, že podľa § 122 ods. 4 Obchodného zákonníka
znáša trovy konania vrátane súdneho poplatku spoločníčka žalobcu, a nie žalobca. Z tohto dôvodu sú
majetkové pomery žalobcu bez významu a poukázal na nepriaznivé majetkové pomery Bc. I. Q., ktoré
jej neumožňujú zaplatiť súdny poplatok. Žalobca žiadal, aby súd vykladal ustanovenie § 138 O. s. p. v
spojení s § 122 ods. 4 Obchodného zákonníka a článkom 46 Ústavy Slovenskej republiky. Zdôraznil,
že ak súd nevyhovie žiadosti žalobcu o oslobodenie Bc. I. Q. od platenia súdnych poplatkov, konateľka
J. G., ktorá má jediná prístup k účtu spoločnosti, nemá záujem na vedení tohto konania, v ktorom je
žalovaná, nezaplatenie súdneho poplatku bude mať za následok zastavenie konania, dôsledkom čoho
bude odňatie možnosti žalobcovi prostredníctvom Bc. Q., konať pred súdom.

Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa § 2 ods. 1 písm. a/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov a § 138 ods. 1 vety prvej Občianskeho súdneho poriadku
a Bc. I. Q. nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov. Uviedol, že žalobca nepožiadal o oslobodenie
od súdnych poplatkov a spoločníčka Bc. I. Q., ktorá žiadala oslobodiť od platenia súdnych poplatkov,
nie je poplatníkom poplatkového úkonu. Zdôraznil, že Bc. I. Q. by ani nevyzýval na zaplatenie súdneho
poplatku za návrh, ale vyzval by spoločnosť Z. EM, s.r.o. ako žalobcu.



Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca konajúci prostredníctvom Bc. I. Q..
Navrhol, aby odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa a žalobcovi priznal oslobodenie od
súdnych poplatkov. Odvolanie odôvodnil nesprávnym právnym posúdením veci súdom prvého stupňa
(§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.), v dôsledku čoho mu bola odňatá možnosť konať pred súdom (§ 205 ods.
2 písm. a/ v spojení s ustanovením § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p.). Vytýkal súdu prvého stupňa, že sa
nezaoberal jeho podaním zo dňa XX.X.XXXX, v ktorom žiadal, aby žiadosť o oslobodenie od súdnych
poplatkov považoval za žiadosť podanú žalobcom, preto z odôvodnenia napadnutého uznesenia
nedokáže ustáliť, prečo súd prvého stupňa jeho žiadosť o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov
považoval za nedostatočnú, resp. nedôvodnú. Zotrval na svojom tvrdení, že právna úprava umožňuje
oslobodiť od platenia súdnych poplatkov z dôvodu nepriaznivých majetkových pomerov spoločníka
žalobcu, ktorý ho v konaní zastupuje a zo zákona znáša trovy konania. Zdôraznil, že ustanovenie § 138
ods. 1 O. s. p. nepodmieňuje oslobodenie od platenia súdnych poplatkov iba nepriaznivými majetkovými
pomermi na strane účastníka, ktorý o oslobodenie žiada, ale za podmienku pre oslobodenie označuje
akékoľvek pomery odôvodňujúce oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Takýmito osobitnými
pomermi  podľa názoru žalobcu je na jeho strane zastúpenie spoločníčkou Bc. I. Q., ktorá podľa § 122
ods. 4 Obchodného zákonníka znáša trovy tohto konania. Žalobca uviedol, že postupom súdu prvého
stupňa mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, pretože žiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov
neposudzoval ako žiadosť podanú žalobcom a nevyporiadal sa s tvrdenými a preukázanými pomermi
žalobcu odôvodňujúcimi priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov.

Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1  a 3
Občianskeho súdneho poriadku bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p., pretože nejde
o také odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej podľa § 214 ods. 1 O. s. p., na prejednanie ktorého
je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie (odvolanie smeruje proti uzneseniu) a dospel k záveru, že
odvolanie  je dôvodné.

V posudzovanej veci pre rozhodnutie o odvolaní je podstatné vyriešiť otázku, kto je poplatníkom súdneho
poplatku za návrh na začatie konania a kto môže v tomto konaní požiadať o oslobodenie od súdnych
poplatkov.

Konanie sa podľa § 79 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku začína na návrh. Návrh má okrem
všeobecných náležitostí (§ 42 ods. 3) obsahovať meno, priezvisko, prípadne aj dátum narodenia a
telefonický kontakt, bydlisko účastníkov, prípadne ich zástupcov, údaj o štátnom občianstve, pravdivé
opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva, a musí byť z
neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha. Ak je účastníkom právnická osoba, návrh musí obsahovať
názov alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené.

Účastníkmi konania sú navrhovateľ (žalobca) a odporca (žalovaný) alebo tí, ktorých zákon za účastníkov
označuje (§ 90 O. s. p.).

V danej veci je nepochybné, že účastníkom konania na strane žalobcu je obchodná spoločnosť Z.  EM,
s.r.o., Y.  a na strane žalovaného fyzická osoba - konateľka tejto spoločnosti pani J. G..

Podľa § 21 ods. 1 O. s. p. za právnickú osobu koná
a) štatutárny orgán; ak štatutárny orgán tvorí viacero fyzických osôb, koná za právnickú osobu jeho
predseda, prípadne jeho člen, ktorý tým bol poverený,
b) zamestnanec, ktorý tým bol poverený štatutárnym orgánom,
c) vedúci odštepného závodu alebo vedúci organizačnej zložky, o ktorých zákon ustanovuje, že sa
zapisujú do obchodného registra, ak ide o veci týkajúce sa tohto závodu alebo zložky, alebo
d) prokurista, ak podľa udelenej prokúry môže samostatne konať.

Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak tento zákon alebo osobitný zákon ustanovuje, že za právnickú
osobu konajú iné osoby (§ 21 ods. 2 O. s. p.).

Žalobca je spoločnosťou s ručením obmedzeným. Základné imanie spoločnosti s ručením obmedzeným
tvoria vopred určené vklady spoločníkov. D. orgánom spoločnosti s ručením obmedzeným je jeden alebo
viac konateľov, ktorých vymenúva valné zhromaždenie z radov spoločníkov alebo iných fyzických osôb.
Konateľom spoločnosti môže byť len fyzická osoba (§ 133 Obchodného zákonníka).



Spoločníci nie sú štatutárnym orgánom spoločnosti, svoje práva týkajúce sa riadenia spoločnosti
a kontroly jej činnosti vykonávajú na valnom zhromaždení v rozsahu a spôsobom uvedeným v
spoločenskej zmluve, prípadne v stanovách. Majú najmä právo požadovať od konateľov informácie
o záležitostiach spoločnosti a nahliadať do dokladov spoločnosti (§ 122 ods. 1 a 2 Obchodného
zákonníka). Z uvedeného vyplýva, že spoločníci nemajú právo zastupovať spoločnosť navonok a konať
v jej mene. Toto právo prináleží len štatutárnemu orgánu - konateľovi, resp. konateľom spoločnosti s
ručením obmedzeným.

Ustanovenie § 122 ods. 3 Obchodného zákonníka je výnimkou zo zásady, že za spoločnosť s ručením
obmedzeným môže konať len ustanovený konateľ.

Každý spoločník je oprávnený v mene spoločnosti uplatniť nároky na náhradu škody alebo iné nároky,
ktoré má spoločnosť voči konateľovi, alebo uplatniť nároky na splatenie vkladu proti spoločníkovi, ktorý
je v omeškaní so splatením vkladu, prípadne nároky na vrátenie plnenia vyplateného spoločníkovi v
rozpore so zákonom. To neplatí, ak spoločnosť už tieto nároky uplatňuje. Iná osoba ako spoločník, ktorý
žalobu podal, alebo ním splnomocnená osoba nemôže v súdnom konaní robiť úkony v mene spoločnosti
(§ 122 ods. 3 Obchodného zákonníka).

Citované ustanovenie umožňuje spoločníkovi spoločnosti s ručením obmedzeným, aby v mene
spoločnosti uplatnil voči konateľovi alebo druhému, resp. ostatným spoločníkom na súde nároky
uvedené v tomto ustanovení a takýmto spôsobom účinne ochraňoval práva a záujmy spoločnosti v
prípade, ak štatutárny orgán je nečinný. Iba spoločník, ktorý podal žalobu v mene spoločnosti, alebo
ním splnomocnená osoba je oprávnená v tomto súdnom konaní robiť úkony za spoločnosť, to znamená,
že ani konateľ spoločnosti nemôže v takom prípade disponovať s návrhom, podávať za spoločnosť
vyjadrenia, prípadne opravné prostriedky. Jediným oprávneným subjektom, ktorý je v konkrétnej veci
oprávnený za spoločnosť v súdnom konaní konať, je spoločník, ktorý podal žalobu, prípadne ním
splnomocnená osoba. Právo spoločníka podať žalobu je vylúčené, ak tieto nároky už uplatňuje samotná
spoločnosť.

V danej veci Bc. I. Q.  využila oprávnenie, ktoré jej poskytuje ustanovenie § 122 ods. 3  Obchodného
zákonníka a ako spoločníčka spoločnosti s ručením obmedzeným Z. EM podala v mene tejto spoločnosti
žalobu o náhradu škody proti konateľke spoločnosti pani J. G..

Aby nedochádzalo k zneužívaniu práva spoločníkov vyplývajúceho im z ustanovenia § 122 ods. 3
Obchodného zákonníka, v odseku 4 tohto ustanovenia je zakotvená povinnosť spoločníka, ktorý uplatní v
mene spoločnosti nároky podľa odseku 3, znášať trovy súdneho konania. V prípade, že bola spoločnosť
v konaní úspešná a bola jej priznaná náhrada trov konania, ten, ktorému bola uložená náhrada týchto
trov, je povinný uhradiť ju spoločníkovi, ktorý uplatňoval nároky za spoločnosť.

Z uvedeného vyplýva, že účastníkom súdneho konania je vždy obchodná spoločnosť, za ktorú koná
spoločník, ktorý podal žalobu a v prípade úspechu je priznaná náhrada trov konania obchodnej
spoločnosti, s tým, že neúspešný účastník je povinný tieto trovy zaplatiť spoločníkovi, ktorý podal žalobu.

Podľa § 5 ods. 1 písm. c/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie
poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ.

Poplatníkom je podľa § 2 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je
podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu.

Citované ustanovenie určuje, kto je poplatníkom, teda kto je povinný zaplatiť súdny poplatok za návrh na
začatie konania - v danom prípade je to subjekt, ktorý podal žalobu. Žalobu podala obchodná spoločnosť
(bez ohľadu na to, že za ňu    nekonal konateľ, ale spoločník), poplatníkom by teda mala byť obchodná
spoločnosť.

Ustanovenie § 122 ods. 4 Obchodného zákonníka tým, že umožňuje spoločníkovi spoločnosti s ručením
obmedzeným podať žalobu v mene spoločnosti a ukladá mu povinnosť znášať trovy tohto konania,



súčasne priznáva tomuto  spoločníkovi v súdnom konaní postavenie  účastníka konania pre určitý úsek
vo vzťahu k trovám tohto konania. V takom prípade spoločník spoločnosti s ručením obmedzeným má
rovnaké procesné práva ako účastník konania, to znamená, že je nielen povinný zaplatiť súdny poplatok
za návrh na začatie konania, ale ako účastník konania môže podľa § 138 ods. 1 O. s. p. požiadať o
oslobodenie od súdnych poplatkov, pričom preukazuje svoje majetkové a iné pomery a súd rozhoduje
o oslobodení od súdnych poplatkov tohto spoločníka. Obdobné postavenie účastníka pre určitý úsek
konania má napríklad súdny exekútor, ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, prípadne aj iné subjekty,
ktorým postavenie účastníka pre určitý úsek konania výslovne priznáva Exekučný poriadok.

Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky zaručuje, že každý
sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a
v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Z ustanovenia čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že každý má právo, aby sa jeho vec
verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom.

Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na to, aby jeho
záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti
akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu
povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba (právnická alebo fyzická) splní predpoklady ustanovené
zákonom, súd jej musí umožniť stať sa účastníkom konania so všetkými procesnými oprávneniami, ale
aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia vyplývajú.

V danej veci súd prvého stupňa vychádzal z prísne formálneho výkladu Občianskeho súdneho poriadku
a zákona o súdnych poplatkoch pri posudzovaní, kto je účastníkom konania, kto môže požiadať o
oslobodenie od súdnych poplatkov a kto je poplatníkom súdneho poplatku za návrh na začatie konania.
Opomenul však skutočnosť, že obchodná spoločnosť zrejme nemá záujem na tomto spore, a preto
možno dôvodne predpokladať, že nezaplatí súdny poplatok za návrh na začatie konania, ani nepožiada
o oslobodenie od súdnych poplatkov, prípadne nepredloží doklady preukazujúce jej majetkové pomery,
ktoré by odôvodňovali oslobodenie od súdnych poplatkov. Uvedené situácie by viedli k jedinému záveru
- súd prvého stupňa by konanie vo veci zastavil.

Súd prvého stupňa nevzal do úvahy osobitnú právnu úpravu konania za spoločnosť s ručením
obmedzeným spoločníkom, ani povinnosť spoločníka znášať trovy súdneho konania uvedenú v
ustanovení § 122 ods. 3 a 4 Obchodného zákonníka, odňal tak spoločníčke obchodnej spoločnosti
možnosť konať pred súdom a uplatňovať práva spoločnosti s ručením obmedzeným proti jej konateľovi,
keď tak neurobila sama spoločnosť.

Odvolací súd preto  napadnuté uznesenie podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. zrušil a vec vracia súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.

Úlohou súdu prvého stupňa bude posúdiť majetkové a iné pomery spoločníčky žalobcu Bc. I. Q. na
základe predloženej žiadosti, prípadne aj ďalších dokladov, ak by ich doloženie považoval za potrebné
pre rozhodnutie a po ich vyhodnotení rozhodne o žiadosti Bc. I. Q. o oslobodenie od súdnych poplatkov.

Právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v tomto zrušujúcom rozhodnutí je súd prvého stupňa
viazaný (§ 226 O. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "1ce1790e-e827-4fb2-8ff0-00232cf1e497:d50c9344-5b41-4c1a-97f6-0dbc0d7ec578", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2013:7113204778.1", "spisova_znacka": "4Cob/100/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 4Cob/100/2013 z 27. 8. 2013", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2013-08-27", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2013:7113204778.1"}], "citovane_v": []}