Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 41CoE/305/2015 z 27. 10. 2015 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 27. októbra 2015, sp. zn. 41CoE/305/2015, ECLI:SK:KSBB:2015:6414206186.1 Krajský súd Banská Bystrica | 41CoE/305/2015 | ECLI:SK:KSBB:2015:6414206186.1 | 2015-10-27 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: EP, § 44 ods. 2 EP, OZ, § 52 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/2885cdb9-f34b-46ec-9b0b-a033e8741647 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2015:6414206186.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoE/305/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414206186
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Križanová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6414206186.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. spoločnosťou Advocate, s.r.o., so
sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému E. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom
U. XXX/XX, XXX XX W. F. U., štátny občan SR, zast. spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Peter
Rybár, s.r.o., Kuzmányho 29, 040 01 Košice, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 759,16
Eur s príslušenstvom, vedeného súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad
so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod sp. zn. EX 17262/14, o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 10Er/352/2014-32 zo dňa 25. februára 2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 10Er/352/2014-32 zo dňa 25. februára 2015 z r u
š u j e a vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Žiar nad Hronom uznesením č. k. 10Er/352/2014-32 zo dňa 25. februára
2015 vyhlásil exekúciu vedenú pod sp. zn. EX 17262/14 za neprípustnú a zastavil ju. Oprávnenému
uložil povinnosť nahradiť povinnému trovy konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia vo výške
89,25 Eur.

Na odôvodnenie uviedol, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04
Bratislava sp. zn. SR 05084/12 zo dňa 02.07.2013 (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“).

Zmluvu o úvere uzavretú medzi oprávneným a povinným okresný súd vyhodnotil ako spotrebiteľskú
zmluvu podľa ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka pretože mal za preukázané, že ide
o spotrebiteľskú zmluvu a na právny vzťah medzi účastníkmi je nutné okrem VPPÚ, na ktoré
sa odôvodnenie rozsudku odvoláva, aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o
spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzku bez ohľadu na
dohodu strán a rovnako mal okresný súd z okolností uzatvárania zmluvy a najmä s ohľadom na povahu
strán zmluvy za zrejmé, že oprávnený pri uzatváraní zmluvy konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti
a zmluvu uzatvoril s povinným ako fyzickou osobou nepodnikateľom.

V posudzovanej veci okresný súd konštatoval, že rozhodcovská doložka je súčasťou obsahu
formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch
uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Podľa názoru okresného súdu je však
dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle
ust. 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Svoj názor okresný súd opiera o to, že spotrebiteľ
sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu,
ale aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené
dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Okresný súd ďalej



poukázal na skutočnosť, že aj v predmetnom prípade povinný nemal možnosť podstatným spôsobom
obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť, nakoľko jej súčasťou sú aj VPPÚ. Povaha zmluvy je adhézna,
teda spotrebiteľ ju mohol prijať buď ako celok, resp. odmietnuť. Obsah rozhodcovskej doložky bol
dodávateľom vopred pripravený. Okresný súd zároveň uviedol, že len veľmi ťažko možno predpokladať,
že si spotrebiteľ bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky
nesie.

Okresný súd ďalej uviedol, že svoj názor o neprimeranej povahe predmetnej rozhodcovskej doložky
opiera aj o stanovisko Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009 Pannon GSM Zrt. proti
Erzsébet Sustikné Győrfi, bod 40.
Okresný súd dospel k záveru, že rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom
osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému
konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z
takejto doložky odporuje dobrým mravom. Preto boli splnené podmienky na zastavenie exekúcie podľa
ust. § 45 ods. 1 písm. c) a ods. 2 ZoRK.

Rozhodnutie o trovách konania okresný súd odôvodnil tým, že v zmysle ust. § 142 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku povinnému, ktorý mal vo veci plný úspech, keď jeho návrhu na zastavenie exekúcie
vyhovel, priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia
spolu vo výške 89,25 Eur.

Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. K posúdeniu
predmetnej zmluvy o úvere ako spotrebiteľskej zmluvy uviedol, že na základe zmluvy o úvere uzavretej
medzi oprávneným a povinným bol povinnému poskytnutý úver na výkon zamestnania. Povinný v
zmluve o úvere uviedol a aj osobitne podpísal, že poskytované peňažné prostriedky sú na tento účel
a povinný podpisom zmluvy potvrdil, že informácie, ktoré poskytol sú pravdivé. Oprávnený poukázal aj
na skutočnosť, že zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a ani zákon č. 129/2010 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch neustanovuje, že žiadateľ o úver v čase poskytnutia úveru na podnikanie,
zamestnanie alebo povolanie, musí byť podnikateľom alebo zamestnaný. Preto pre právnu kvalifikáciu
povahy poskytnutého úveru je úplne postačujúci prejav vôle uvedený v zmluve. Zákonodarca v zákone
o spotrebiteľských úveroch upravil špeciálne prípady, keď záujemca o úver ešte nie je podnikateľom,
ani zamestnaný, avšak má záujem využiť úver na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Za
týmto účelom oprávnený poukázal na uznesenie Okresného súdu Trebišov sp. zn. 6Er/699/2009/113
zo dňa 25.11.2010.

Oprávnený k posúdeniu rozhodcovskej doložky okresným súdom uviedol, že oprávnený s povinným
dohodol nevýhradnú rozhodcovskú zmluvu, na základe ktorej mal povinný možnosť riešiť spor buď
pred stálym rozhodcovským súdom, alebo pred príslušným súdom Slovenskej republiky. Povinný
sa teda uzatvorením tejto rozhodcovskej doložky nevzdal práva na súdnu ochranu poskytnutú
všeobecnými súdmi SR a rozhodcovská doložka v sebe obsahuje alternatívu. Podľa názoru
oprávneného rozhodcovská zmluva má všetky náležitosti vyžadované zákonom a preto vyslovil názor,
že rozhodcovská zmluva, resp. rozhodcovská doložka je platná a nie je v rozpore s ust. § 53 ods. 4
písm. r) Občianskeho zákonníka a ani v rozpore so smernicou Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993.

Oprávnený ďalej poukázal aj na skutočnosť, že podľa slovenského práva, prejednanie spotrebiteľských
sporov v rozhodcovskom konaní v zásade nie je zakázané. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok
Vrchného súdu v Olomouci zo dňa 2. marca 2011, sp. zn. 12 Cmo 13/2010; rozsudok Najvyššieho súdu
Českej republiky zo dňa 30. októbra 2009, sp. zn. 33 Cdo 2675/2007; rozsudok Krajského súdu v Hradci
Králové zo dňa 1. marca 2011, sp. zn. 19Co 481/2010; rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo
dňa 29. júna 2010, sp. zn. 23 Cdo 1201/2009; uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa
28. apríla 2010, sp. zn. 23 Cdo 4895/2010 a uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 30.
marca 2009, sp. zn. 32 Cdo 1590/2008. Oprávnený ďalej uviedol, že použitie rozhodcovských doložiek
v spotrebiteľských zmluvách nie je zakázané ani z pohľadu komunitárneho práva. Konštatoval, že v
danom prípade má rozhodcovské konanie plne oporu v zákone č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní (ďalej len „ZoRK“), ktorý arbitralitu spotrebiteľských sporov nevylučuje a ani nezakazuje.

Oprávnený ďalej uviedol, že uzavretie zmluvy o úvere v predmetnom prípade nebolo podmienené
uzavretím rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská zmluva ako dokument na samostatnom liste papiera



môže, ale rovnako nemusí byť uzavretá spolu so zmluvou o úvere. Rovnako poukázal na skutočnosť,
že v prípade, že žiadateľ o úver uzavrie rozhodcovskú zmluvu, pri vzniku sporu zo zmluvy o úvere
má každá strana možnosť voľby medzi rozhodcovským a súdnym konaním nakoľko sa jedná o tzv.
nevýhradnú rozhodcovskú doložku. Oprávnený zároveň uviedol, že v prípade, že rozhodcovskú zmluvu
žiadateľ neuzavrie, eventuálny spor zo zmluvy o úvere sa bude riešiť súdnou cestou. Na záver oprávnený
poukázal na skutočnosť, že v prípade predmetnej rozhodcovskej zmluvy sa teda jedná o individuálne
dojednanú zmluvnú podmienku. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie
okresného súdu zrušil.

K odvolaniu oprávneného sa vyjadril povinný. Vo vyjadrení vyjadril svoj súhlas s rozhodnutím súdu
prvého stupňa ako aj s jeho odôvodnením. Povinný vo vyjadrení poukázal na rozhodnutia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky (R 66/2013; R 68/2013; R 46/2012). Rovnako povinný poukázal aj na
skutočnosť, že predmetnú zmluvu o úvere nie je možné považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere
podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch kvôli tomu, že žalobca pri uzatváraní
predmetnej zmluvy vyhlásil, že poskytnuté peňažné prostriedky si berie na výkon zamestnania. Povinný
ďalej uviedol, že takmer každý odsek predmetnej zmluvy je nápadne, až krajne nevyvážený, postavený
v neprospech navrhovateľa ako spotrebiteľa. Úverovú zmluvu nemohol navrhovateľ (povinný) ovplyvniť,
nijako zmeniť ani upraviť nakoľko bola vopred predformulovaná a v takomto znení bez možnosti
pripomienkovania predložená na podpis spotrebiteľovi. Povinný ďalej uviedol, že vzhľadom na znenie
zmluvy o úvere, znenie VPPÚ a z dôvodu neprehľadnosti a nedodržania zákonom stanovených
náležitostí zmluvy o úvere, navrhovateľ (povinný) ustanoveniam zmluvy o úvere, bez príslušného
vzdelania, poprípade skúseností nemohol rozumieť a vyčítať z nej všetky pre neho plynúce následky.
Vychádzajúc z podmienok uzavretia úverovej zmluvy je však, aj napriek účelovým tvrdeniam žalovaného
(oprávneného) o tom, že predmetná zmluva nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere kvôli absencii
niektorých náležitostí, preukázateľné, že predmetná zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou, a teda
má sa riadiť ustanoveniami Občianskeho zákonníka a zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch. Rovnako povinný uviedol, že pokiaľ ide o osobitný podpis navrhovateľa, ktorý má vyjadriť
jeho súhlas s odporcom uvedeným účelom použitia finančných prostriedkov, je potrebné povedať, že
spotrebiteľ absolútne nemá a ani nemôže mať vedomosť o tom, čo absencia niektorých náležitostí
spôsobuje (resp. má spôsobiť). Teda nemôže ani predpokladať ako si svoje postavenie môže zhoršiť, a
preto je nevyhnutné účel použitia poskytnutých finančných prostriedkov skúmať z objektívneho hľadiska.
Zároveň povinný príkladmo uviedol aj vybrané rozhodnutia súdov Slovenskej republiky, Európskeho
súdneho dvora a súdov Českej republiky.

K tvrdeniu oprávneného o rozhodcovskej doložke povinný uviedol, že vychádzajúc z predmetnej
rozhodcovskej zmluvy je zjavné, že v prípade iniciovania sporu zo strany oprávneného bude súdom
príslušným na rozhodovanie vždy rozhodcovský súd, ktorý si už vo formulácii zmluvného ustanovenia
oprávnený sám vybral už pri vzniku zmluvného vzťahu. To jednoznačne spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a tvorí neprijateľnú zmluvnú
podmienku, ktorá spôsobuje absolútnu neplatnosť tohto dojednania a tak má za následok, že exekučný
titul bol vydaný orgánom bez právomoci tak urobiť a rozhodnutie rozhodcovského súdu je neplatné.
Povinný trval na tom, že rozhodcovskú zmluvu si spotrebiteľ osobitne nevyjednal, nemohol ovplyvniť jej
obsah a nemal na výber, vzhľadom na to, že bola žalovaným predložená bez osobitného upozornenia
spolu s ďalšími dokumentmi, a teda bez vedomosti žalobcu o jej následkoch. Spôsob, akým bola zmluva
spotrebiteľovi - žalobcovi predložená, nie je o individuálne vyjednanom rozhodcovskom konaní, ale o
nevhodnom predkladaní zmlúv na podpis spotrebiteľom. Rovnako povinný poukázal aj na ust. čl. 3 ods.
2 smernice Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993. Z uvedených dôvodov povinný navrhol, aby odvolací
súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo
výške 59,84 Eur.

Uznesenie okresného súdu bolo vydané vyššou súdnou úradníčkou. Zákonná sudkyňa odvolaniu
nemienila vyhovieť a vec podľa ust. § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“)
predložila na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, prejednal vec podľa ust. § 212 ods. 1 O. s. p. bez
nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O. s. p. a napadnuté uznesenie okresného súdu podľa
ust. § 221 ods. 1 písm. f) a h) O. s. p. zrušil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vec vrátil okresnému
súdu na ďalšie konanie.



Odvolací súd zo spisu zistil, že dňa 25.03.2014 bol u súdneho exekútora vo forme zápisnice spísaný
návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému. Následne súdny exekútor požiadal okresný súd o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Exekučným titulom v predmetnej veci je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO:
35 922 761 sp. zn. SR 05084/12 zo dňa 02.07.2013. Z exekučného titulu vyplýva, že rozhodcovským
rozsudkom bola žalovanému (povinnému) uložená povinnosť, aby žalobcovi (oprávnenému) zaplatil
sumu 759,16 Eur s príslušenstvom. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe blankozmenky
vystavenej dňa 15.10.2010, ktorou žalobca (oprávnený) a žalovaný (povinný) zabezpečili svoj záväzkový
vzťah vyplývajúci zo zmluvy o úvere. Rozhodcovský súd si právomoc spor rozhodnúť odvodil od
rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania. Napadnutým uznesením okresný súd
vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju.
Podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa ust. § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo
návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Z vyššie citovaného ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku je zrejmé, že súd, v súvislosti s rozhodovaním
o vydaní poverenia skúma najmä, či návrh na vykonanie exekúcie má všetky náležitosti, či je k návrhu
pripojený exekučný titul opatrený potvrdením (doložkou) o vykonateľnosti, či exekučný titul bol vydaný
orgánom s právomocou na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne vykonateľný, či sú oprávnený a
povinný osobami uvedenými v exekučnom titule, a či sú splnené všeobecné podmienky konania podľa
ust. § 103 O. s. p. V štádiu, pri ktorom súd skúma, či žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie alebo návrh na vykonanie exekúcie alebo exekučný titul, nie sú v rozpore so zákonom
vychádza z tvrdení oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu. V tomto štádiu
súd nevykonáva dokazovanie, postačujúce je, ak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené
okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu, vrátane do neho založených listín a príloh.

Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že oprávnený a povinný uzatvorili Zmluvu o úvere č.
XXXXXXXXX dňa 15.10.2010, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému finančné prostriedky.
K zmluve o úvere oprávnený priložil aj VPPÚ, v ktorých podľa bodu 14 sa zmluvné strany dohodli,
že pred rozhodnutím sporu v konaní pred rozhodcovským súdom môže ktorákoľvek zmluvná strana
využiť mediáciu, pri ktorej zmluvné strany pomocou mediátora riešia spor, ktorý vznikol z tejto zmluvy
o úvere, ručiteľského vyhlásenia, dohody o vyplnení zmeniek a zmenky vrátane sporu o ich platnosť,
výklad alebo zrušenie. Za týmto účelom zmluvné strany uzavreli mediačnú doložku v tom znení,
že všetky spory, ktoré vzniknú z predmetnej zmluvy o úvere, ručiteľského vyhlásenia, dohody o
vyplnení zmeniek a zmenky, vrátane sporu o ich platnosť, výklad alebo zrušenie môžu byť riešené
Mediačným centrom, registrovanom na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky, zriadenom
a vedenom spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., Bratislava podľa vnútorných predpisov
Mediačného centra. Súčasne v ten istý deň, t.j. 15.10.2010, zmluvné strany uzavreli aj rozhodcovskú
zmluvu, podľa ktorej rozhodcovským konaním sa na účely tejto zmluvy rozumie konanie pred Stálym
rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské
rameno 8, 841 04 Bratislava podľa procesných ustanovení Rokovacieho poriadku, Štatútu a ostatných
predpisov rozhodcovského súdu, platných a účinných v čase začatia rozhodcovského konania. (čl. I.
Rozhodcovskej zmluvy). V čl. II. je upravený predmet Rozhodcovskej zmluvy tak, že všetky spory,
ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory,
ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia
práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené
pred rozhodcovským súdom podľa jeho vnútorných predpisov jedným rozhodcom ustanoveným podľa
vnútorných predpisov alebo pred všeobecným súdom, podľa toho, kde podá žalujúca strana žalobu. V
bode 2 toho istého článku je upravená rozväzovacia podmienky rozhodcovskej zmluvy, ktorá je viazaná
na podanie žaloby na všeobecnom súde vynímajúc konanie vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou



zmluvou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského
súdu. Od tejto rozhodcovskej zmluvy odvodil svoju právomoc rozhodcovský súd.

Odvolací súd zároveň z predloženého spisu zistil, že oprávnený a povinná zabezpečili svoj iný záväzkový
vzťah (zmluvu o úvere) neúplnou zmenkou (blankozmenkou), ktorá bola vystavená v ten istý deň, ako
bola medzi oprávneným a povinným uzavretá zmluva o úvere a rozhodcovská zmluva, t.j. 15.10.2010.

Odvolací súd sa primárne zaoberal otázkou, či zmluva o úvere, ktorá založila záväzkový vzťah medzi
oprávneným a povinnou je spotrebiteľskou zmluvou a či rozhodcovská zmluva, na základe ktorej
bola založená právomoc rozhodcovského súdu, bola platne dojednaná. Záver okresného súdu o
spotrebiteľskej povahe zmluvného vzťahu medzi oprávneným a povinnou považuje odvolací súd za
správny. Pre úplnosť argumentácie o správnosti tohto záveru odvolací súd ďalej uvádza nasledovné.
V právnom poriadku Slovenskej republiky je úverová zmluva upravená v Obchodnom zákonníku,
ktorý možno aplikovať bez ohľadu na to, či je úver poskytovaný spotrebiteľovi alebo podnikateľskému
subjektu. Zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch upravuje úverovú zmluvu v prípade, keď
je úver poskytovaný spotrebiteľovi mimo jeho podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania
a vo vzťahu k Obchodnému zákonníku má účinky normy lex specialis. Popri tejto špeciálnej norme
výraznú ochranu pre spotrebiteľa poskytuje inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej
zmluve, vrátane služieb na finančnom trhu, upravený v ust. § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka (v
spojení s ust. § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa). Je tak zjavné, že aj na
právny vzťah založený medzi oprávneným a povinným zmluvou o úvere, od ktorej sa uplatnený nárok
oprávneného v danej exekučnej veci odvíja, je nutné aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho
zákonníka zaoberajúce sa problematikou spotrebiteľských vzťahov a ochrany práv spotrebiteľa - a to
aj napriek tomu, že zmluva o úvere bola uzavretá podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Klauzula
o aplikácii Obchodného zákonníka nie je žiadnou prekážkou na aplikáciu všeobecných ustanovení
Občianskeho zákonníka, medzi ktoré patria aj ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka týkajúce sa
ochrany spotrebiteľa, na ktoré odkazuje aj odvolací súd. Odvolací súd tiež poukazuje na ustanovenie
ust. § 2 písm. a) a b) zákona o ochrane spotrebiteľa, ktoré definuje zmluvné strany. Podľa ust. §
4 ods. 8 zákona o ochrane spotrebiteľa je zakázané konanie v rozpore s dobrými mravmi, pričom
konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely vyššie uvedených zákonov rozumie konanie, ktoré
je v rozpore so vžitými tradíciami, a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie, alebo vybočenia z
pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, prípadne ktoré môže privodiť ujmu
účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe a pri ktorom
sa využíva najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej
slobody. Zmluva o úvere dojednaná medzi oprávneným a povinným obsahuje ustanovenia (dojednania),
ktoré sú v rozpore s deklarovanými zásadami, preto, ako je už vyššie uvedené, túto zmluvu možno
nesporne považovať za typovú zmluvu podľa ust. § 3 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa v znení
účinnom ku dňu uzavretia zmluvy. Vychádzajúc z tohto ustanovenia, je možné za spotrebiteľské zmluvy
v širšom ponímaní považovať zmluvy uzavreté podľa Občianskeho i podľa Obchodného zákonníka, ako
aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a
je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Význam spotrebiteľských
zmlúv možno vidieť v rovine zvýšenej ochrany slabšieho prvku záväzkového vzťahu - spotrebiteľa
z jeho práv. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo
fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých
dochádza ku kontaktu, s ohľadom na vyššiu profesionálnu skúsenosť dodávateľa, lepšiu znalosť práva
a jednoduchšiu dostupnosť právnych služieb a zo zreteľom na možnosť určiť zmluvné podmienky
jednostranne prostredníctvom formulárových zmlúv. Ochrane spotrebiteľa venuje mimoriadnu pozornosť
aj Európska únia, a preto aj odvolací súd poukazuje na Smernicu, ktorá je základným právnym aktom
ochrany spotrebiteľa. Táto bola do slovenského právneho poriadku prebratá zákonom č. 150/2004 Z.
z. (účinným od 1. apríla 2004, okrem ust. § 60, ktorý nadobudol účinnosť dňom nadobudnutia platnosti
zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii). Okrem toho, že tento zákon novelizoval
Občiansky zákonník, Smernica má aj tzv. nepriame účinky, takže je záväzná pre Slovenskú republiku a
slúži ako interpretačné pravidlo pre výklad spotrebiteľských právnych vzťahov, čo však neznamená, že
nemožno na ňu odkazovať pri výklade vnútroštátneho práva.

Odvolací súd sa ďalej zaoberal preskúmaním rozhodcovskej zmluvy v súlade s kritériami, na ktorých
je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky. Zistil, že dňa 15.10.2010 oprávnený a povinný
uzavreli rozhodcovskú zmluvu, ktorá tvorí samostatnú časť, t.j. samostatnú listinu a ktorú povinný



podpísal. Rozhodcovská zmluva tiež obsahuje vyhlásenie dlžníka - povinného, že súhlasí s uzatvorením
tejto zmluvy a vyhlásenie o tom, že bol pred uzavretím tejto zmluvy osobitne poučený o dôsledkoch
uzavretia tejto rozhodcovskej zmluvy. To, že boli zmluvné podmienky vopred pripravené oprávneným
na túto skutočnosť nemajú vplyv. Tým, že zmluvné strany výslovne prejavili vôľu uzavrieť rozhodcovskú
zmluvu v zmysle ust. § 3 a § 4 ZoRK tak, že podpísali rozhodcovskú zmluvu, ktorá tvorí samostatnú
listinu, došlo k individuálnemu dojednaniu tejto zmluvnej podmienky, preto nemôže byť považovaná
za neprijateľnú podmienku v zmysle ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a teda neplatnú podľa
ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. S ohľadom na formu, obsah, ako aj znenie rozhodcovskej
zmluvy, odvolací súd dospel k záveru, že povinný ako spotrebiteľ kvalifikovaným spôsobom prejavil
vôľu podrobiť sa rozhodcovskému konaniu a uzavretie rozhodcovskej zmluvy samo o sebe nespôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ako to
označil okresný súd.

S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu podľa ust.
§ 221 ods.1 písm. f) a h) O. s. p. zrušil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vec vrátil okresnému
súdu na ďalšie konanie.
V ďalšom konaní musí okresný súd opätovne posúdiť žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenie
na vykonanie exekúcie a v prípade, že nezistí žiadne iné dôvody na postup podľa ust. § 44 ods. 2
Exekučného poriadku, vyhovie žiadosti súdneho exekútora.

Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.