Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 24Co/203/2012 z 29. 4. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 29. apríla 2013, sp. zn. 24Co/203/2012, ECLI:SK:KSTT:2013:2711206573.1 Krajský súd Trnava | 24Co/203/2012 | ECLI:SK:KSTT:2013:2711206573.1 | 2013-04-29 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0/#paragraf-710.odsek-2, /SK/ZZ/0/0/#paragraf-712.odsek-9, /SK/ZZ/0/0/#paragraf-126 Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/6d3592f3-e71b-4f6e-96a1-078c1d20aee9 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2013:2711206573.1 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/203/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2711206573
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2013:2711206573.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a členov
senátu: JUDr. Ľubica Spálová a Mgr. Fedor Benka, v právnej veci navrhovateľa: Obec Brodské, Školská
1030/2, Brodské, IČO: 309 451 proti odporkyni: O. Q., rod. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX, W.,
o vypratanie bytu, na odvolanie odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Skalica zo dňa 14. marca
2012 č.k. 3C/120/2011-48, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd uložil odporkyni povinnosť vypratať byt č. X nachádzajúci
sa v polyfunkčnom dome súpisné číslo XXX, na parcele č. 4253/3 v katastrálnom území W., zapísaný
na liste vlastníctva č. XXXX, na druhom poschodí o výmere 39,07 m2 do 30 dní od právoplatnosti
rozsudku. O trovách konania rozhodol, že odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov
konania 99,50 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil s
použitím § 710 ods. 2, § 712a ods. 9 Občianskeho zákonníka, § 4 zákona č. 189/1992 Z.z. a § 126
ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, vecne tým, že návrh bol podaný dôvodne a preto mu súd v plnom
rozsahu vyhovel. V konaní bolo na základe vykonaného dokazovania jednoznačne preukázané, že
odporkyňa býva v predmetnom byte, ktorého výlučným vlastníkom je navrhovateľ neoprávnene, bez
akéhokoľvek právneho dôvodu. Nájomná zmluva, na základe ktorej odporkyňa byt užívala bola uzavretá
na dobu určitú, pričom bolo dodatkom zo dňa 20.09.2008 preukázané, že účastníci sa dohodli, že nájom
predmetného bytu končí 20. septembra 2011. Odporkyňa sa dobrovoľne odmieta z bytu vysťahovať
a tak svojim konaním neoprávnene zasahuje do vlastníckeho práva navrhovateľa. Vlastnícke právo
navrhovateľa je v zmysle § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka ohrozené neoprávneným zásahom
odporkyne, ktorá sa ani po výzve navrhovateľa z bytu neodsťahovala. Súd preto návrhu vyhovel
a uložil odporkyni povinnosť byt vypratať bez nároku na bytovú náhradu, nakoľko nájomná zmluva
bola dohodnutá na dobru určitú a nie sú splnené podmienky, podľa § 4 zákona č. 180/1992 Z.z. na
bytovú náhradu. Rozhodnutie v časti o trovách konania odôvodnil s použitím § 142 ods. 1 O.s.p. a
navrhovateľovi, ktorý bol v konaní úspešný priznal náhradu trov konania 99,50 Eur za zaplatený súdny
poplatok.

Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podala odvolanie odporkyňa, ktorá s poukazom na § 3
ods. 1 Občianskeho zákonníka namietala, že navrhovateľ jej ako prenajímateľ neumožňuje bývať
v spornom byte ešte jeden rok hoci so svojim terajším manželom stavajú rodinný dom, ktorý bude
obývateľný najskôr v lete roku 2012, okrem toho je tehotná a nemá so synom z prvého manželstva



žiadne náhradné bývanie. Pol roka pred uplynutím nájmu navrhovateľa žiadala o predĺženie nájmu o
jeden rok z uvedených dôvodov, ale bezúspešne. Poukázala na to, že v predmetnom byte bývala 9
rokov, vždy si plnila svoje povinnosti nájomcu riadne a včas a mala za to, že jej žiadosti mohlo byť
navrhovateľom, ako prenajímateľom vyhovené. Navrhla preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh zamietne a navrhovateľovi uloží povinnosť odporkyni zaplatiť
náhradu trov konania.

Navrhovateľ odvolanie nepodal, k doručenému odvolaniu odporkyne podal písomné vyjadrenie, v ktorom
navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, ako vecne správny potvrdiť.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má základné
zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľka použila zákonom prípustné
odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom odvolania, ako i
dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214
ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu odporkyne nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa je v celom rozsahu vecne správny.

Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvého stupňa zistený skutkový stav, ktorý
vykonal dokazovanie v podrobnom rozsahu na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne
vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom. Pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre
posúdenie navrhovateľom uplatneného nároku a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i
právne závery prvostupňového súdu vo veci, s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p., odkazuje
na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza
dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvostupňového súdu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu
odvolateľke. Keďže prvostupňový súd napadnutý rozsudok vo všetkých jeho častiach riadne odôvodnil,
pričom s týmto odôvodnením sa odvolací súd plne stotožňuje a zároveň sa vysporiadal so všetkými
rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie odvolací súd a k veci považuje za
potrebné dodať iba nasledovné:

Odporkyňa v odvolaní nenamieta v podstate žiadnu nesprávnosť napadnutého rozsudku, poukazuje
len na dobré mravy, v zmysle ktorých mal navrhovateľ vyhovieť jej žiadosti o predlženie doby nájmu,
vzhľadom na jej súčasnú osobnú a rodinnú situáciu a zohľadniť, že počas 9 rokov si povinnosti z
nájomného vzťahu plnila riadne a včas.

V zmysle § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práva oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

Vyššie citované ustanovenie zakotvuje významné interpretačné pravidlo. Pojem dobré mravy Občiansky
zákonník ani iná norma Slovenskej republiky nedefinuje, vo všeobecnosti možno hovoriť o takých
pravidlách morálneho charakteru, ktoré sú všeobecne platné v demokratickej spoločnosti, v ktorej sa
uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Je to v podstate
súhrn určitých etických a kultúrnych pravidiel v spoločnosti všeobecne uznávaných. Činnosť namierenú
proti uvedeným pravidlám potom možno označiť za činnosť proti dobrým mravom.

Ani odvolací súd v predmetnom uplatňovaní si zákonom podloženého nároku navrhovateľa na
vypratanie predmetného bytu, nevidel žiaden rozpor s dobrými mravmi a to ani s prihliadnutím
na skutočnosť, že odporkyňa v čase prejednania veci bola tehotná a predpoklad dokončenia jej
rodinného domu, tak aby bol obývateľný je až o pol roka, pričom odporkyňa má v starostlivosti dieťa z
predchádzajúceho manželstva.



Žalobou uplatnený nárok navrhovateľa na vypratanie predmetného bytu odporkyňou, je legitímnym
nárokom, ktorý vznikol po splnení všetkých zákonom stanovených podmienok Navrhovateľ v konaní
preukázal, že je vlastníkom bytu a aj to, že odporkyňa byt užíva neoprávnene - bez právneho titulu. S
odporkyňou navrhovateľ uzavrel zmluvu o nájme na dobu určitú t.j. do 20.9.2011 a termín ukončenia
nájmu dávno uplynul, pričom k predĺženiu nájmu nedošlo a odporkyňa predmetný byt neuvoľnila ani
napriek výzve navrhovateľa.

S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd potom vecne správny rozsudok súdu prvého stupňa v
celom rozsahu v zmysle § 219 ods. ,2 O.s.p. potvrdil.

I v odvolacom konaní plne úspešnému navrhovateľovi vzniklo podľa § 142 ods. 1 v spojení s ustanovením
§ 224 ods. 1 O.s.p., navrhovateľ si náhradu trov konania neuplatnil, zrejme preto, že mu žiadne nevznikli
súd mu náhradu trov konania nepriznal.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.