{"guid": "1ccd4e76-2229-4377-aec2-4cdf73ae6364:532622ff-4ac8-4654-b45c-f0c44bf15f00", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2019:3018200273.3", "spisova_znacka": "11S/87/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 11S/87/2018 z 22. 7. 2019", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trenčín z 22. júla 2019, sp. zn. 11S/87/2018, ECLI:SK:KSTN:2019:3018200273.3", "identifikacne_cislo": "3018200273", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Peter Philadelphy", "sudca_id": 367, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-peter-philadelphy-367", "datum_vydania": "2019-07-22", "forma": "Rozsudok", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/532622ff-4ac8-4654-b45c-f0c44bf15f00", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2019:3018200273.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2019:3018200273.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2019:3018200273.3/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 11S/87/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3018200273
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Radičová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3018200273.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Radičovej a sudcov JUDr.
Milana Straku a JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. v právnej veci žalobcu: B. I., bytom D. R., E. XXXX/
XX-X, právne zastúpeného JUDr. Eugenom Kostovčíkom, advokátom, so sídlom Košice, Gelnická 33
proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 63, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Daňového úradu Trenčín č. 184388/2015 zo dňa 1. apríla 2015 a
žalovaného č. 101245582/2018 zo dňa 28. júna 2018 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd  z r u š u j e  rozhodnutie žalovaného č. 101245582/2018 zo dňa 28.06.2018  a rozhodnutie
Daňového úradu Trenčín č. 184388/2015  zo dňa 01.04.2015  a  vec  v r a c i a  Daňovému úradu
Trenčín na ďalšie konanie.

Žalovaný   j e    p o v i n n ý    zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutí žalovaného
Finančného riaditeľstva SR č. 101245582/2018 zo dňa 28.6.2018 a Daňového úradu Trenčín č.
184388/2015 zo dňa 1.4.2015. Žalovaný druhostupňovým rozhodnutím zo dňa 28.6.2018 potvrdil
rozhodnutie Daňového úradu Trenčín zo dňa 1.4.2015, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel
dane z príjmov fyzickej osobe za zdaňovacie obdobie roka 2007 v sume 19.082,08  € pre neuznanie
výdavkov vo výške 2.930.000 Sk (dvoch čiastkových platieb) na úhradu faktúry č. 0700052 zo dňa
28.6.2007 od spoločnosti ENERGETIKA PARTIZÁNSKE, s.r.o. znejúcej na sumu 5.145.500 Sk s DPH
za nákup elektrozariadenia ENERGOBLOK EB 200 pozostávajúceho z kusov WoodGasgenerátorov
za daňové výdavky pre nepreukázateľnosť ich použitia na daňové účely. Žalovaný dospel k záveru, že
nedošlo v skutočnosti k deklarovanej úhrade za dodanie zdaniteľného plnenia.

2. V správnej žalobe žalobca namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného pre jeho
nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, nedostatočné zistenie skutkového stavu, resp. jeho ustálenie v
rozpore s administratívnym spisom a závažné porušenie procesných ustanovení, čo malo za následkom
vydanie nezákonného rozhodnutia. Poukázal na rozpor v tvrdeniach správnych orgánov. Tie na jednej
strane poukazovali, že nebolo preukázané dodanie tovaru fakturovaným dodávateľom ako aj to, že
výdavok vznikol. Na druhej strane vyzdvihujú význam úhrady v porovnaní s tvrdením E. C., že tovar
dodal. Ak správca dane popiera fakturovaného dodávateľa, spochybňuje reálnu existenciu tovaru v tomto
obchodnom vzťahu, potom záver o rozhodujúcom význame skutočnej úhrady popiera pravidlá formálnej
a právnej logiky. Správca dane zodpovedá za úplnosť dokazovania a túto povinnosť nemôže prenášať
na žalobcu. Žalobcovi tiež nemôže byť na umu, ak pri výsluchu svedka nevyužil svoje oprávnenie mu
klásť otázky. Pri výsluchu zo dňa 10.9.2008 na otázku správcu dane ako bola uhradená faktúra svedok
Y. C. odpovedal, že nebola uhradená - nespomínam si. Správca dane s uvedenou nejasnou odpoveďou



uspokojil bez toho, aby žiadal bližšie vysvetlenie. Rovnako k odpovedi, že prijatú platbu uviedol v
daňovom priznaní, hoci spoločnosť Energetika Partizánske, s.r.o., hoci spoločnosť daňové priznania
nepodávala od 1.7.20107, nezaujal správca dane žiadne stanovisko. K poukazovaným rozdielnym
podpisom svedka E. C. žalobca namietal, že ich pravosť mal správca dane preveriť prizvaným znalcom,
ak chcel prijať záver, že svedok doklady nepodpísal. Správca dane sa tak v otázke prijatia úhrady
nepokúsil o odstránenie nejasností a neurčité skutkové zistenia použil na prijate záveru, že úhrada
nebola poskytnutá. Nepredloženie ďalších dôkazov správca dane vyhodnotil ako nesplnenie si dôkaznej
povinnosti žalobcom. Prepravu tovaru vykonaná A. A. považoval vykonanými dôkazmi za preukázanú.
Aj keď výdavkový doklad nebol predložený, nejedná sa o jediný dôkaz, ktorým sa preukazujú výdavky
pri vedení jednoduchého účtovníctva. Žalobca ďalej namietal procesné pochybenie, keď sa žalovaný
riadne nevysporiadal s jeho odvolacou námietkou v tom smere, že riadne neposúdil hodnovernosť
výpovede svedka E. C.. Poukázal na to, že účelom správy daní nie je kompenzovať nevymožiteľnú daň
od spoločnosti Energetika Partizánske, s.r.o. nepriznaním daňových výdavkov u žalobcu. Takýto postup
je v rozpore s § 2 písm. a) a §3 ods. 1 daňového poriadku a predstavuje marenie účelu správy daní.  Na
záver žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutia nepredstavujú vykonanie rozsudku NS SR sp. zn.
8Sžf 29/2013 zo dňa 22.5.2014, od ktorého vydania nedošlo zmene skutkového a právneho stavu.

3. Žalovaný vo svojom stanovisku k podanej žalobe žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
Trval na tom, že nedošlo k porušeniu práv žalobcu. Žalobca musí preukázať podmienku vecnosti,
preukázateľnosti a zaúčtovania výdavkov. Na uznanie daňového výdavku musí byť preukázané,
že výdavok skutočne vznikol, tovar bol skutočne dodaný fakturovaným dodávateľom v prípade
jednoduchého účtovníctva aj zaplatenie výdavku, nakoľko výdavok sa zahrnie do základu až po jeho
skutočnom zaplatení. Pričom podľa § 3 ods. 2 zákona o účtovníctve sa výdavky a príjmy účtujú v tom
účtovnom období, v ktorom dôjde k ich úhrade alebo k inkasu. Zdôraznil, že spochybnenie dodávateľa
neznamená spochybnenie existencie tovaru. V danom prípade bol spochybnený len fakturovaný
dodávateľ. Žalobca však výdavok ani nepreukázal. Predložil len príjmové doklady, ktorých vierohodnosť
bola spochybnená, čím sa dôkazná povinnosť preniesla na žalobcu. Žalobca bol povinný preukázané
pochybnosti odstrániť. Správca dane preveroval skutočnosti vypovedané svedkom E. C.. Jeho výpovede
sa zúčastnil aj samotný žalobca, ktorému bola daná možnosť klásť otázky. S hodnotením výpovede
svedka E. C. sa vysporiadal v bode 17 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, kde reagoval na zásadné
a relevantné námietky.

4. Vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného žalobca uviedol, že tvrdenie žalovaného o spochybnení dodania
tovaru a jeho úhrade je v rozpore s obsahom spisu. Pochybnosti o dodaní tovaru fakturovaným
dodávateľom sú v rozpore s logikou veci a sú založené len na nepodložených dohadoch. Správca dane
si nesplnil svoju primárnu dôkaznú povinnosť, v dôsledku čoho nemožno žalobcovi vyčítať neunesenie
dôkazného bremena. Správcovi dane nebránilo nič prizvať do konania znalca na preskúmanie pravosti
podpisov svedka E. C.. Tiež vytýkal, že správca dane opomenul úvahy, na základe ktorých by hodnotil
hodnovernosť výpovede svedka E. C.. Poukázal na stanovisko Najvyššieho súdu SR, ktorý prijal záver
o preukázaní dodania tovaru a zaplatení zaň.

5. Krajský súd v Trenčíne (ďalej len správny súd)  preskúmal napadnuté rozhodnutia a postup správnych
orgánov podľa § 177 ods. 1 SSP v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 ods. 1 písm. e)
SSP), ktorými je súd v prejednávanom prípade viazaný (§ 134 ods. 1 SSP), vrátane dôvodov podľa §
134 ods. 2 SSP, a ustálil, že žaloba je dôvodná.

6. Z oboznámených súdnych a administratívnych spisov správny súd zistil tieto skutočnosti:

7. Správca dane začal 17.8.2009 u žalobcu kontrolu dane z príjmu právnickej osoby za rok 2007. Lehota
na jej vykonanie bola žalovaným predlžená do 17.8.2010.

8. Za predmetné zdaňovacie obdobie žalobca uviedol v daňovom priznaní k dani z príjmov fyzickej
osoby príjmy zo živnosti 3.139.008 Sk a výdavky 3.036.195 Sk. Z daňového základu 102.813 Sk po
znížení o nezdaniteľnú sumu priznal daň 1.367 Sk. Žalobca, ktorý viedol jednoduché účtovníctvo, ukončil
podnikanie k 23.5.2013.

9. Predmetom záujmu správcu dane bola faktúra  č. 0700052 zo dňa 28.6.2007 od spoločnosti
ENERGETIKA PARTIZÁNSKE, s.r.o. vystavená na základe Kúpnej zmluvy etapa I. ENERGOBLOK.



Faktúra znela na sumu 5.145.500 Sk s DPH a bola vystavená za predaj elektrozariadenia
ENERGOBLOK EB 200 pozostávajúceho z kusov WoodGasgenerátorov. Podľa príjmových
pokladničných dokladov bez uvedeného číselného označenia žalobca faktúru uhradil na dvakrát, dňa
28.6.2007 zaplatil sumu 1.030.000 Sk a dňa 29.6.2007 sumu 1.900.000 Sk. Dodávateľská spoločnosť
od 21.8.2007 zmenila obchodný názov na BIRSPOL, s.r.o.  a k 1.1.2016 bola vymazaná z obchodného
registra bez likvidácie. Posledný konateľ fakturovaného dodávateľa, p. Q. R. so správcom dane
nekomunikoval.

10. Správca dane využil poznatky z daňovej kontroly na DPH za mesiac august 2007 u žalobcu,
ktorý si uplatnil odpočet DPH zo spornej faktúry. Počas uvedenej daňovej kontroly bol fakturovaný
dodávateľ nekontaktný. Žalobca potvrdil dodanie zdaniteľného plnenia spoločnosťou ENERGETIKA
PARTIZÁNSKE, s.r.o. Bývalý konateľ dodávateľa, svedok Y. C. potvrdil vystavenie preverovanej faktúry,
ako aj odovzdávajúceho a preberacieho protokolu. Dva kusy WoodGasGenerátorov, kotol na biomasu,
bolo vyrobených v ich firme. Dopravu si zabezpečil odberateľ sám a montáž vykonali zamestnanci
dodávateľa. Na úhradu faktúry si nespomína. Výsluchu svedka sa zúčastnil aj žalobca, ktorý nemal k
výsluchu žiadne pripomienky ani otázky na svedka.

11. Na pojednávaní dňa 25.9.2009 žalobca vypovedal, že v prejednávanej veci kúpna zmluva nebola
uzavretá. On zabezpečil len nákladku tovaru. Prepravu tovaru si zabezpečil odberateľ, spoločnosť
EXICA, s.r.o.  so sídlom v Partizánskom.

12. Počas výsluchu dožiadaným správcom dane dňa 23.11.2009 svedok Q. R. uviedol, že Y. C. nepozná
a nie je konateľom žiadnej spoločnosti. Žiadna účtovná dokumentácia mu nebola odovzdaná.

13. Na výzvu správcu dane Y. C. písomne potvrdil obchodný vzťah so žalobcom z roku 2007 a vystavenie
spornej faktúry. Predmet plnenia bol kúpený v ČR, avšak WoodGasGenerátor bol skompletizovaný
a vyrobený jeho firmou. Dopravu zabezpečil odberateľ a montáž zariadenia vykonali jeho vtedajší
zamestnanci. Nevedel sa vyjadriť k vystaveniu dvoch príjmových pokladničných dokladov. Nepreberal,
resp. si nepamätal prevzatie hotovosti 2.930.000 Sk. S konateľom pánom Q. R. sa stretol len raz pri
preberaní písomnej agendy a účtovnej dokumentácie.

14. Na pojednávaní dňa 21.1.2010 bol žalobca oboznámený s priebehom daňovej kontroly. Uviedol,
že hotovostnú úhradu spornej faktúry odovzdal Y. C., ktorý jej vystavil a podpísal príjmové pokladničné
doklady.

15.  Kontrolné zistenia boli premietnuté do Protokolu z daňovej kontroly č. 670/320/8978/2010/Sam zo
dňa 3.3.2010 v znení dodatku zo dňa 9.4.2010. Protokol bol prerokovaný dňa 12.4.2010, W. bola daňová
kontrola ukončená.

16. Správca dane vydal 14.4.2010 dodatočný platobný výmer č. 670/230/15587/10/Zed o vyrubení
rozdielu dane z príjmu FO za rok 2007 v sume 18.762,86 €.  Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím
č. I/226/11839-88067/2010/990526-r zo dňa 9.8.2010 zmenil prvostupňové rozhodnutie tak, že zvýšil
rozdiel dane na 19.082,08 €. Vo vzťahu k spornej faktúre neuznal náklady na kúpu vo výške 2.930.000
Sk, nakoľko žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal, že zaplatil za tovar dodávateľa a
nepreukázal ich naloženie na daňové účely, čím došlo k porušeniu § 2 písm. i) v spojení § 21 ods. 1
zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov.

17. Žalobu proti rozhodnutiu druhého stupňa zo dňa 9.8.2010 tunajší krajský súd rozsudkom sp. zn.
11S 97/2010 zo dňa 12.1.2011 zamietol. Na odvolanie žalobcu NS SR rozsudok prvého stupňa zrušil
a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. KS Tn novým rozsudkom sp. zn. 11S 97/2010 zo dňa
21.11.2011 žalobu zamietol a na odvolanie žalobcu NS SR aj druhý rozsudok tunajšieho súdu zrušil a
vec vrátil na ďalšie prejednanie. L. opätovne rozsudkom sp. zn. 11S 97/2010 zo dňa 29.1.2013 žalobu
zamietol. O odvolaní žalobcu rozhodol NS SR rozsudkom sp. zn. 8Sžf 29/2013 zo dňa 22.5.2014 tak, že
zmenil napadnutý rozsudok  a rozhodnutie žalovaného zo dňa 9.8.2010 zrušil a vrátil mu vec na ďalšie
konanie s pokynom na náležité zdôvodnenie rozhodnutia. Následne žalovaný vydal nové rozhodnutie č.
1100306/362614/2014/5041 zo dňa 11.7.2014, ktorým dodatočný platobný výmer č. 670/230/15587/10/
Zed zo dňa 14.4.2010 zrušil a vec vrátil správcovi dane na nové konanie.



18. Najvyšší súd SR vo svojom ostatnom rozsudku zo dňa 22.05.2014 konštatoval, že nepredloženie
dôkazov nezbavuje správcu dane povinnosti zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie
daňovej povinnosti čo najúplnejšie. Samotná neexistencia účtovného dokladu, prípadne nedostatok
jeho náležitostí, ešte nevylučuje možnosť preukázať výdavok aj inak. Zo spisu vyplýva, že
žalobkyňa preukázala daňové výdavky faktúrami, odovzdávacími a preberacími protokolmi, príjmovými
pokladničnými dokladmi, svedeckou výpoveďou E. Juríka, ktorý potvrdil dodávku tovaru spoločnosťou
ENERGETIKA PARTIZÁNSKE, s.r.o.  Uvedený svedok dodávku konkretizoval, potvrdil vystavenie
faktúr, podpísanie odovzdávacích a preberacích protokolov, montáž zariadení a konkretizoval aj spôsob
dopravy.

19. Správca dane doručil žalobcovi oznámenie o výsledkoch vyrubovacieho konania zo dňa 2.2.2015,
podľa ktorého nepovažuje dodanie zariadenia za preukázané. Prízvukoval význam skutočného
zaplatenia výdavku, nakoľko len v tomto prípade je možné uplatniť výdavok ako daňový.  Mal za to, že
žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal dodanie časti zariadenia fakturovaným dodávateľom
a skutočné zaplatenie tovaru.

20.  Z vyššie uvedených dôvodov správca dane preskúmavaným prvostupňovým rozhodnutím zo dňa
1.4.2015 zvýšil žalobcovi daňový základ o 2.930.000 Sk a vyrubil mu rozdiel dane 19.082,08 €.

21. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím zo dňa 28.6.2018, ktorým potvrdil
prvostupňové rozhodnutie správcu dane. Žalovaný sa pritom stotožnil so skutkovým a právnym
zdôvodnením rozhodnutia správcu dane. Rozhodnutie o odvolaní bolo doručené žalobcovi 20.7.2018.

22. Podľa § 1 ods. 1 písm. a/ z. č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov / zákon o dani z príjmov/ tento zákon
upravuje daň z príjmov fyzickej osoby alebo právnickej osoby.

23. Podľa § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov na účely tohto zákona sa rozumie daňovým
výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený
daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve 1) daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa §
6 ods. 11, pričom pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich
výdavkov (nákladov), je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa § 19 ods. 2 písm. t), v akej
sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, ak tento zákon neustanovuje
inak,

24. Podľa § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady),
ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, výdavky
(náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané, a ďalej ostatne taxatívne
vymenované výdavky.

25. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní /daňový poriadok/ daňový subjekt
preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný
uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných
predpisov, 2), skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej
kontroly alebo daňového konania a vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je
povinný viesť.

26. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

27. V prejednávanom prípade vzhľadom na obsah žalobných dôvodov medzi účastníkmi konania zostalo
sporným právne posúdenie vyššie uvedených výdavkov na úhradu faktúry č. 0700052 zo dňa 28.6.2007
od spoločnosti ENERGETIKA PARTIZÁNSKE, s.r.o. ako daňových výdavkov.

28. V napadnutých rozhodnutiach správne orgány poukazovali na viaceré sporné momenty, ktoré
vyplynuli z dokazovania, a ktoré boli náležité vyhodnotené zo strany správcu dane. Čiže dôkazné



prostriedky predložené žalobcom správne orgány v rámci svojej dôkaznej povinnosti preverovali aj
formou vykonávania ďalšieho dokazovania za účelom posúdenia dôvodnosti vynaložených výdavkov
a zaujali rozhodné stanoviská k tvrdeniach žalobcu, ktoré posúdili ako pochybné. Vychádzali pritom
zo základných predpokladov uznania fakturovaných výdavkov ako daňových výdavkov, a to že
výdavky v skutočnosti vznikli, tovar bol skutočne dodaný fakturovaným dodávateľom a v prípade
vedenia jednoduchého účtovníctva aj skutočné zaplatenie výdavkov. V tomto ohľade správne orgány
konštatovali, že žalobca preukazoval opodstatnenosť uplatnených výdavkov faktúrou, ktorá sa odvoláva
na kúpnu zmluvu, ku ktorej uviedla, že v skutočnosti uzavretá nebola, ďalej odovzdávacím a preberacím
protokolom bez dátumu a príjmovými pokladničnými dokladmi bez čísla vystavenými spoločnosťou
ENERGETIKA PARTIZÁNSKE, s.r.o. zo dňa 28.06.2007 a zo dňa 29.06.2007. Výdavkové pokladničné
doklady daňového subjektu, na základe ktorých si mal v prípade vedenia jednoduchého účtovníctva
uplatniť svoje daňové výdavky, správcovi dane predložené neboli. Tak, ako uviedol aj správca dane, je
možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie bez ohľadu na to, či toto plnenie v skutočnosti
poskytnuté bolo. Splnenie formálnej stránky na uplatnenie daňového výdavku vyjadrené predloženými
dokladmi je síce jednou z podmienok, aby boli na základe týchto dokladov uznané daňové výdavky,
tieto doklady však musia byť odrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade vzniku pochybností preukazuje
daňový subjekt. V prípade, že sa mu nepodarí pochybnosti správcu dane o tom, či došlo k dodaniu
tovaru a k jeho úhrade odstrániť, má to pre neho negatívny dôsledok v podobe neuznania uplatneného
daňového výdavku.

29. Ďalšie podstatné skutočnosti vyplynuli z výpovede svedka Y. C.. Ten síce potvrdil dodanie tovaru,
vystavenie faktúr, podpísanie odovzdávacieho a preberacieho protokolu, potvrdil montáž zariadení,
nevedel však uviesť mená zamestnancov vlastnej spoločnosti, ktorí mali zabezpečiť montáž zariadenia.
Z uvedeného dôvodu nebolo možné vypočuť zamestnancov. Tým, že nebolo predložené hlásenie
o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti za rok 2007 spoločnosti BIRSPOL, s.r.o.,
existencia zamestnancov nebola preukázaná. Faktúra sa odvoláva na kúpnu zmluvu, ktorá predložená
nebola s odôvodnením, že nikdy vyhotovená nebola, na faktúre bola uvedená omylom. Daňovým
subjektom neboli predložené žiadne doklady o preprave napriek tomu, že dodávateľ tvrdil, že prepravu
si zabezpečoval odberateľ. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že daňový subjekt vedel o absencii
dokladov a bol vyzývaný aby ich predložil. Daňový subjekt nepredložil správcovi dane všetky doklady,
ktorými mal disponovať (napr. výdavkový pokladničný doklad, doklady o preprave). Tvrdenie Y. C., že
preverovaná faktúra je súčasťou účtovnej evidencie spoločnosti za rok 2007 taktiež nebolo preukázané,
pretože účtovná evidencia spoločnosti dodávateľa nebola predložená a daňové priznanie k dani z
príjmov právnických osôb tejto spoločnosti za rok 2007 nebolo podané. Od 01.07.2007 spoločnosť
BIRSPOL, s.r.o. (predtým ENERGETIKA PARTIZÁNSKE, s.r.o.) nepodávala ani daňové priznania na
DPH, daň z faktúry do štátneho rozpočtu odvedená nebola. Preukázaná nebola ani čiastočná úhrada
faktúry č. 0700052 spolu v sume 2 930 000,- Sk. Pri kontrole DPH daňový subjekt nepredložil žiadne
doklady o úhrade, až ku kontrole dane z príjmov boli predložené dva príjmové pokladničné doklady
bez čísla, kde je podpis príjemcu, nie je na nich uvedené, kto ich za spoločnosť ENERGETIKA
PARTIZÁNSKE, s.r.o. vyhotovil a schválil.

30.  S poukazom na zabezpečené dôkazy možno aj podľa správneho súdu ustáliť, že boli zistené
také skutočnosti, ktoré nasvedčujú podvodnému, resp. zneužívajúcemu konaniu, ktorého cieľom
bolo dosiahnutie daňovej výhody v podobe zníženia daňového základu a nižšej daňovej povinnosti.
Na vyvodenie zodpovednosti voči žalobcovi je však potrebné, aby sa správne orgány zamerali na
vedomostnú stránku veci a preukázali vedomosť žalobcu, že vzhľadom na okolnosti prípadu vedel, resp.
mohol vedieť, že sa prijatím zdaniteľného plnenia podieľa na neoprávnenom daňovom úniku.

31.  Skutkové závery, o ktoré správne orgány opreli preskúmavané rozhodnutia, boli známe už v čase
pred vydaním rozhodnutia NS SR sp. zn.  8Sžf 29/2013 zo dňa 22.5.2014. Aj napriek ich existencii
NS SR mal za to, že zo spisu vyplynulo, že žalobkyňa preukázala daňové výdavky a dodávku tovaru
fakturovaným dodávateľom. Aby sa správne orgány mohli odchýliť od uvedeného právneho názoru NS
SR, bolo potrebné, aby zabezpečili nové skutočnosti, ktoré by dokazovali opak toho, čo tvrdí žalobca.
Ten na preukázanie oprávnenosti uplatňovania fakturovaných výdavkov na daňové účely predložil jediný
dôkaz o ich zaplatení, a to príjmové pokladničné doklady. Správne orgány však poukazovali nielen na
formálne nedostatky týchto dokladov, ale tiež spochybnili pravosť podpisov prijímateľa hotovosti na nich.
V tomto smere sa odvolávali na rozdielnosť podpisov svedka Y. C. na iných dokladoch, ktoré mal správca
dane k dispozícii. Podľa názoru správneho súdu sú však takého ich tvrdenia nedostatočné, predčasné



a nepodložené. Uvedenú otázku môže zodpovedne a nestranne zodpovedať jedine súdny znalec pre
oblasť písmoznalectva. Preto ak správne orgány spochybňujú skutočné zaplatenie kúpnej ceny, resp. jej
prijatie bývalým konateľom fakturovanej dodávateľskej spoločnosti, mali doplniť dokazovanie o znalecké
skúmanie podpisov na príjmových dokladoch ako hlavných dôkazných prostriedkov svedčiacich o
vynaložení uplatnených výdavkov žalobcom. Závery znaleckého skúmania následne správne orgány
môžu použiť ako nové skutočnosti pri posudzovaní prejednávaného prípadu, ktoré ich budú oprávňovať
odchýliť sa od právneho názoru vysloveného NS SR v rozsudku sp. zn. 8Sžf 29/2013 zo dňa 22.5.2014.

32. Nakoľko správny súd pri prieskume zákonnosti napadnutých rozhodnutí dospel k záveru, že
administratívne orgány zistili skutkový stav v rozsahu nedostačujúcom na riadne posúdenie veci (§ 191
ods. 1 písm. e/ SSP), z ktorého dôvodu obe administratívne rozhodnutia trpia vadou nezákonnosti,
správny súd preskúmavané rozhodnutia zrušil a vrátil vec správcovi dane na ďalšie konanie (§ 191
ods. 3 písm. a/ v spojení s ods. 4 SSP) bez toho, aby musel podrobnejšie skúmal ostatné námietky
žalobcu, majúc za to, že preukázané pochybenie je dostatočný zákonný dôvodov na takýto postup.
V ďalšom konaní budú správne orgány viazané právnym názorom správneho súdu vysloveným v
tomto rozsudku. Správny súd tiež dáva správcovi dane do pozornosti, aby preskúmal zhodu predmetu
fakturácie s predmetom preberacieho protokolu, ktoré im boli predložené žalobcom, resp. aby predmet
zdaniteľného plnenia preverovaný v tomto daňovom konaní konfrontovali s predmetom zdaniteľného
plnenia preverovaného v predchádzajúcich daňových kontrolách na DPH.

33. Aj napriek uvedenému správny súd sa pokúsi len stručne vyjadriť aj k ostatným žalobným dôvodom.

34. Pokiaľ ide o pochybnosti správnych orgánov o dodaní tovaru fakturovaným dodávateľom, je
potrebné si uvedomiť, že správca dane spochybňoval len skutočnosti deklarované na spornej faktúre
a nie skutočnú existenciu tovaru. Vykonaným dokazovaním mal správca dane za to, že plnenie
uvedené na faktúre nedodal dodávateľ na nej uvedený a preto peňažná hotovosť nemohla byť vydaná
deklarovanému dodávateľovi. Podľa názoru správcu dane  tu absentuje vecný súvis medzi dodávkou
tovaru a odovzdanou platbou, pričom nepreukázanie skutočného dodávateľa nemá nič spoločné so
skutočnou existenciou zdaniteľného plnenia, ktoré nebolo sporné.

35.  K dôkaznej povinnosti správcu dane správny súd poznamenáva, že táto je prioritne zameraná už
len na preverenie tvrdení a dôkazov predložených daňovým subjektov, ktorý si uplatňuje vynaložené
výdavky ako daňové výdavky na účely zníženia daňového základu, a ktorý preto znáša hlavnú ťarchu
dôkazného bremena, resp. dôkaznej povinnosti.

36. Nie je pravdou tvrdenie žalobcu, že by sa správne orgány nevysporiadali s výpoveďou svedka Y. C..
S poukazom na konkrétne ním vypovedané skutočnosti hodnotili jeho výpoveď vo vzťahu k ostatným
zisteným skutočnostiam a je zrejmé, že ju posúdili ako nehodnovernú.

37. Otázku prepravy správne orgány podľa správneho súdu vyhodnotili ako nepreukázanú pre absenciu
základných dokladov o vykonanej preprave. Nadobudnuté pochybnosti boli umocnené aj zistením
správneho súdu z výpisu zo živnostenského registra na deklarovaného prepravcu, ktorý v predmete
podnikania nemal evidovanú prepravu tovaru, nie to ešte rozmerných predmetov, ktoré mali byť
predmetom spornej faktúry.

38. Nejasné odpovede svedka Y. C. podľa názoru správneho súdu neboli jedinými alebo podstatnými
skutočnosťami, pre ktoré správca dane dovyrúbil žalobcovi daň. Svedeckú výpoveď správne orgány
konfrontovali s ostatnými v konaní zabezpečenými dôkazmi. Výsledky vykonaného dokazovania aj podľa
správneho súdu do veľkej miery vyvolávajú pochybnosti o pravdivosti žalobcových tvrdení.

39. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve, účtovná jednotka je povinná doložiť
účtovné prípady účtovnými dokladmi podľa § 10 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve, pričom aj
tieto účtovné doklady musia vychádzať z preukazného podkladu. Každá účtovná jednotka by mala
vedieť dokladovať svoj účtovný prípad originálnym pokladničným dokladom, a to znamená, že príjemca
účtuje na základe originálneho príjmového pokladničného dokladu, ktorý vystavil. Na druhej strane
obchodný partner t. j. odberateľ, platiteľ peňažnej hotovosti, účtuje na základe originálneho výdavkového
pokladničného dokladu, ktorý vyhotovil na základe kópie príjmového pokladničného dokladu prijatého
od príjemcu platby. Prvý výtlačok (prvopis, originál) si ponecháva tá účtovná jednotka, ktorá doklad



vystavila a druhý výtlačok (kópiu) odovzdá obchodnému partnerovi. Účtovná jednotka je povinná
vyhotoviť účtovný doklad bez zbytočného odkladu po zistení skutočnosti, ktorá sa ním preukazuje,
a to tak, aby bolo možno určiť obsah každého jednotlivého účtovného prípadu spôsobom podľa §
8 ods. 5 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve.  Z uvedeného vyplýva, že základnou povinnosťou
žalobcu bolo jednoznačne preukázať vynaloženie hotovosti na úhradu spornej faktúry originálnym ním
vydaným dokladom. Nepredloženie takéhoto dokladu aj pri existencii niektorých iných dokladov vyvoláva
oprávnené pochybnosti o dôvodnosti uplatnených výdavkov na daňové účely. V uvedenej veci o to viac,
ak žalobca predložil až dva príjmové pokladničné doklady, pričom objektívne mohol disponovať len s
jedným z nich. V súvislosti s predložením príjmových dokladov zo strany toho, kto peňažné prostriedky
vydával, vyvstáva tiež otázka, že ak existuje príjmový doklad, aký je rozumný dôvod, prečo žalobca
nebol schopný predložiť výdavkový pokladničný doklad.

40.  Námietka žalobcu o účelovom vedení daňovej kontroly, resp. daňového konania s poukazom na
nevymožiteľnosť dane od jeho fakturovaného dodávateľa nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Podľa
správneho súdu sa jedná o účelovú obranu, ktorú vyvracajú doposiaľ zistené a objasnené skutočnosti,
ku ktorým sa správny súd vyjadril už vyššie.

41. Podľa § 167 ods. 1 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo
čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti
úspech.

42. Nakoľko bol žalobca v konaní plne úspešný, správny súd mu priznal náhradu trov konania v celom
rozsahu.

43. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať  na  Krajský  súd   v Trenčíne   kasačnú
sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti  sa  musí  okrem  všeobecných  náležitostí  podania podľa
§ 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi
doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov
podľa § 440 sa podáva (ďalej len \"sťažnostné body\") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý
sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje,
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods.
2 písm. c) a d) SSP alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "1ccd4e76-2229-4377-aec2-4cdf73ae6364:1978036e-702d-4c81-a854-0c3b93f93ac9", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2019:3018200273.3", "spisova_znacka": "11S/87/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 11S/87/2018 z 22. 7. 2019", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2019-07-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2019:3018200273.3"}]}