Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 5Co/696/2014 z 15. 12. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 15. decembra 2014, sp. zn. 5Co/696/2014, ECLI:SK:KSZA:2014:5914202314.1 Krajský súd Žilina | 5Co/696/2014 | ECLI:SK:KSZA:2014:5914202314.1 | 2014-12-15 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP, § 219 ods. 2 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/be7a3b4b-52d7-4d8a-bc8b-f05ee0d1986a Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2014:5914202314.1 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/696/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5914202314
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Cabadajová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5914202314.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar
Cabadajovej a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci
žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35792752, právne
zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, Bratislava,
P.O.BOX 41, proti žalovanej: F. J., nar.XX.X.XXXX, bytom J. N. XXX/X, Z. R., v konaní o zaplatenie
982,98 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok č.k.
2C/41/2014-43 zo dňa 28.05.2014, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. Žalovanej
náhradu trov konania nepriznal.

Súd prvého stupňa svoj rozsudok odôvodnil poukazom na vykonané dokazovanie, na základe ktorého
dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom :

Žalobca ako veriteľ uzatvoril so žalovanou ako dlžníkom zmluvu o revolvingovom úvere č. 8200031945,
na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 1.020,- eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať
v 42 mesačných splátkach (vrátane úrokov) vo výške 54,65 eur so splatnosťou do 22.dňa v mesiaci.
Celková čiastka, ktorú musel dlžník zaplatiť za dobu čerpania úveru bola 2.295,30 eur, predpokladaná
ročná percentuálna miera nákladov za úver predstavovala 70,01%, ročná úroková sadzba úveru
predstavovala 70,01% a priemerná ročná percentuálna miera nákladov za úver predstavovala 47,39%.
Súčasťou uzatvorenej zmluvy boli aj zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere žalobcu.
Žalobca ako veriteľ oznámil žalovanej schválenie úveru, schválená výška úveru predstavovala sumu
1.020,- eur, splatnosť úveru bola dohodnutá na 42 mesiacov, výška mesačnej splátky 54,65 eur,
dátum splatnosti prvej splátky bolo 22.10.2010 a dátum splatnosti poslednej splátky 22.3.2014. Ročná
percentuálna miera nákladov úveru predstavovala 66,37%, priemerná hodnota ročnej percentuálnej
miery nákladov platná ku dňu podpísania zmluvy o revolvingovom úvere bola 47,39%. Úverový limit
bol teda 1.020,- eur a celková dlžná čiastka, ktorú mal dlžník zaplatiť, predstavovala 2.295,30 eur.
Ročná úroková sadzba úveru bola dohodnutá vo výške 70,01% ročne. Žalovaná do dňa podania žaloby
splatila sumu 1.421,62 eur. Vzhľadom ku skutočnosti, že žalovaná bola v omeškaní s úhradou splátok č.
33,34,35, ktoré bola povinná uhrádzať na základe uzatvorenej zmluvy, žalobca listom zo dňa 10.9.2013
oznámil žalovanej zosplatnenie úveru a upozornil ju na možnosť straty výhody splátok. Pokusom o zmier



zo dňa 30.9.2013 vyzval žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalovanú na úhradu dlžnej
sumy.
Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká
právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného do 31.12.2010, spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné
podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky
sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného do 31.12.2010, za individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka účinného do 31.12.2010, ak dodávateľ nepreukáže opak,
zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne
dojednané.
Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka účinného do 31.12.2010, za neprijateľné podmienky uvedené
v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré
by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,
m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane
obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane
práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,



n) spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola zmluva
uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu
s predĺžením platnosti zmluvy,
o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré
priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,
p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú
uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,
q) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka účinného do 31.12.2010, neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie
peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na
finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov
sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem
poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.
Podľa § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2010, ak ide o plnenie zo
spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565
najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil
spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2010, zmluvné podmienky
upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.
Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak
zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2010, v pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 54 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2010, v pochybnostiach o význame
zmluvnej podmienky sa výklad priaznivejší pre spotrebiteľa neuplatní, ak právo na príslušnom orgáne
uplatňuje právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2010, spotrebiteľským
úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci
poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2010, na účely tohto
zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský
úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 2 písm. b/ zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2010, na účely
tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje
spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 2 písm. d/ zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2010, na účely
tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť
spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a
zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2010, veriteľ je pred
uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení
spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku
spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Povinnosť podľa
prvej vety sa považuje za splnenú, ak je splatenie spotrebiteľského úveru v celom rozsahu zabezpečené
peňažnými prostriedkami alebo cennými papiermi; tým nie je dotknuté ustanovenie § 17 ods. 3.
Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.



Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní
musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka, splnením dlh zanikne.
Podľa § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlh musí byť splnený riadne a včas.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je
v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
Na základe vykonaného dokazovania a po oboznámení sa s listinnými dôkazmi mal súd za preukázané,
že žaloba žalobcu je v celom rozsahu nedôvodná. Z vykonaného dokazovania vyplynulo a medzi
účastníkmi nebolo ani sporné, že žalobca ako veriteľ uzatvoril so žalovanou ako dlžníkom dňa 2.9.2010
zmluvu o revolvingovom úvere č. 8200031945, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanej úver
vo výške 1.020,- eur (v skutočnosti sa jednalo o úverový limit vo výške 1.020,- eur). V uvedenej
veci sa jednalo o zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 2 písm. d/ zákona č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, pričom sa nepochybne jedná aj o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ust. § 52 ods.
1 Občianskeho zákonníka. Na predmetnú zmluvu je preto potrebné aplikovať ustanovenia právnych
predpisov, ktoré obsahujú ustanovenia chrániace spotrebiteľa. Uzatvorená zmluva je typovou zmluvou,
formulárovou zmluvou, obsah ktorej žalovaná ako spotrebiteľ nemala možnosť ovplyvniť. Predmetná
zmluva je zároveň aj zmluvou o úvere v zmysle Obchodného zákonníka a podľa § 261 ods. 6 písm.
d/ Obchodného zákonníka je tzv. absolútnym obchodom. I napriek tejto skutočnosti je však potrebné
posúdiť zmluvu o revolvingovom úvere ako spotrebiteľskú zmluvu a je potrebné teda aplikovať aj
ustanovenia predpisov obsahujúcich ochranu spotrebiteľa. Žalovaná ako spotrebiteľ nemohla nijakým
spôsobom vopred ovplyvniť alebo vyrokovať individuálne zmluvné podmienky alebo iné dojednania.
Žalobca ako veriteľ v oznámení o schválení úveru dlžníkovi - žalovanej oznámil, že jej schválil úver vo
výške 1.020,- eur, ktorý sa zaviazala žalovaná splácať v pravidelných mesačných splátkach v počte 42
každá vo výške 54,65 eur vždy do 22.dňa toho ktorého mesiaca. Dátum splatnosti prvej splátky úveru
bol stanovený deň 22.10.2010 a dátum splatnosti poslednej splátky úveru na deň 22.3.2014. Ročná
percentuálna miera nákladov úveru predstavovala 66,37% a priemerná hodnota RPMN platná ku dňu
podpísania zmluvy o revolvingovom úvere bola 47,39%. Ročná úroková sadzba úveru predstavovala
70,01% a celková čiastka, ktorú mala žalovaná ako dlžník zaplatiť (úver + úroky) predstavovala sumu
2.295,30 eur. Počas trvania zmluvného vzťahu sa žalovaná dostala do omeškania s úhradou splátok
a celkom do dňa podania žaloby zaplatila sumu 1.421,62 eur. Vzhľadom k tejto skutočnosti jej preto
žalobca listom zo dňa 10.9.2013 oznámil zosplatnenie úveru, nakoľko bola v omeškaní s úhradou
splátok 33, 34, 35, pričom bola upozornená, že ak sa dostane do omeškania s úhradou ktorejkoľvek z
uvedených splátok viac ako tri mesiace a uplynie 15 dní od doručenia oznámenia, stanú sa splatnými
všetky záväzky zo zmluvy, ktoré sa mali stať splatnými až v budúcnosti a dlžník stratí výhodu splátok
a celý dlh bude povinná splatiť naraz. Vzhľadom ku skutočnosti, že žalovaná zaplatila sumu 1.421,62
eur, pričom v skutočnosti jej bol poskytnutý revolving vo výške 1.020,- eur, súd žalobu žalobcu v celom
rozsahu zamietol, nakoľko dlžná istina bola v prospech žalobcu zaplatená.
Žalobca si však v žalobe uplatnil právo na zaplatenie sumy 982,98 eur a takisto aj zmluvnú pokutu
vo výške 0,065% denne z jednotlivých dlžných splátok, s ktorými sa dostala žalovaná do omeškania.
Po preskúmaní uzatvorenej zmluvy o revolvingovom úvere súd dospel k záveru, že pokiaľ si žalobca
uplatnil okrem dlžnej istiny aj právo na zaplatenie úrokov, zmluvnej pokuty a ostatných nárokov, súd
žalobcovi uvedené nároky nepriznal. V zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka platného v čase
uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len „neprijateľné podmienky“). Súd dospel k záveru, že podmienky, ktoré boli dojednané v zmluve
o revolvingovom úvere, spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán.
Na jednej strane žalobca ako veriteľ deklaroval, že poskytol žalovanej úver vo výške 1.020,- eur, na
druhej strane mala žalovaná ako dlžník za poskytnutý úver zaplatiť žalobcovi ako veriteľovi celkovú



sumu 2.295,30 eur. Oproti sume poskytnutej istiny je teda suma, ktorú mala žalovaná vrátiť, v hrubom
nepomere a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. Takisto aj dojednanie o ročnej úrokovej sadzbe revolvingu vo výške 70,01% spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Okrem tejto skutočnosti sa súd
oboznámil aj s priemernými úrokovými sadzbami úverov poskytnutými bankami v roku 2010, pričom zo
súdnej praxe je známe, že úvery, ktoré sú poskytované nebankovými subjektami, sa vyznačujú vyššou
úrokovou sadzbou ako úvery poskytnuté bankami. Je zrejmé, že v niektorých prípadoch preberá na
seba nebankový subjekt vyššie riziko ako banka tým, že poskytuje úvery bez podstatného preverenia si
majetkových a iných pomerov dlžníka, avšak na druhej strane táto skutočnosť neoprávňuje nebankové
subjekty, ktoré poskytujú spotrebiteľské úvery, aby dojednávali výšku úveru, ktorá 4 až 5-násobne
presahuje úrokové sadzby poskytované bankami, prípadne aj nebankovými subjektami. S poukazom na
vyššie uvedenú skutočnosť súd preto posúdil podmienky, ktoré boli dohodnuté v zmluve o revolvingovom
úvere ohľadom ročnej úrokovej sadzby úveru a odplaty, ktorú mala žalovaná zaplatiť ako dlžník, za
neprijateľné s tým, že uvedené podmienky navyše sú aj v rozpore s dobrými mravmi, a preto takýto
výkon práva nemôže používať právnu ochranu. S poukazom na uvedenú skutočnosť súd teda dospel k
záveru, že pokiaľ boli dojednané podmienky, ktoré sú neprijateľné, tieto spôsobili tú skutočnosť, že súd
žalobu žalobcu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.
Súd poukazuje aj na poslednú judikatúru slovenských súdov ohľadom spotrebiteľských zmlúv, ktoré
dospeli k rovnakému záveru, teda ak úroky prevyšujú výšku úrokov, ktoré sú poskytované obdobnými
subjektami, také dojednanie je neplatné pre rozpor s dobrými mravmi.
Súd rovnako zamietol i žalobu žalobcu v časti, v ktorej si uplatnil voči žalovanej zmluvnú pokutu vo
výške 0,065% denne z jednotlivých dlžných splátok vzhľadom ku skutočnosti, že účastníci konania si v
zmluve o revolvingovom úvere nedohodli zmluvnú pokutu, táto skutočnosť vyplývala iba zo zmluvných
dojednaní ohľadom zmluvy o revolvingovom úvere, teda z obchodných podmienok, ktoré boli priložené
k uzatvorenej zmluve. Ak teda nebola zmluvná pokuta dohodnutá medzi účastníkmi konania písomne,
dohoda o zmluvnej pokute je neplatná, a preto žalobcovi nevznikol nárok na uplatnenú zmluvnú pokutu.
Zmluvná pokuta musí byť dohodnutá písomne a priamo v zmluve o revolvingovom úvere, nesmie
vyplývať zo všeobecných resp. zmluvných dojednaní, ktoré nemohla žalovaná ako spotrebiteľ ovplyvniť,
pričom pre zmluvnú pokutu sa vyžaduje písomná forma.
O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ust. § 142 ods. 1 OSP tak, že žalovanej, ktorá mala
vo veci plný úspech, nakoľko žaloba žalobcu bola v celom rozsahu zamietnutá, trovy konania nepriznal,
nakoľko táto si žiadne trovy konania neuplatnila.

V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie žalobca
prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhoval odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa zmeniť tak, že návrhu v celom rozsahu vyhovie, odporcu zaviaže na zaplatenie
žalovaných nárokov ako aj na zaplatenie náhrady konania a trov právneho zastúpenia v konaní pred
súdom prvého stupňa. Alternatívne rozsudok súdu prvého stupňa zruší a vec vráti súdu prvého stupňa
na nové konanie a rozhodnutie. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. Vo svojom
odvolaní poukazoval na to, že závery súdu porovnajúce výšku úveru a výšku odplaty sú nesprávne.
Odplatu dohodnutú v zmluve nie je možné porovnávať s úrokovými sadzbami bánk, ale odplata sa
posudzuje podľa odplaty obvyklej na finančnom trhu. Tvrdil, že výška odplaty za úver na základe zmluvy
o revolvingovom úvere je primeraná a v súlade so zákonom. Závery súdu vyslovujúce neplatnosť dohody
o výške odplaty za úver ako celku sú nesprávnymi s poukazom na to, že účastníci konania sa dohodli na
odplatnom požičaní peňažných prostriedkov. Zdôraznil, že zmluvné dojednanie zmluvy o revolvingovom
úvere nepredstavujú samostatný dokument oddelený od zmluvy o revolvingovom úvere. Zmluva vrátane
zmluvných dojednaní je podpísaná, a preto je zachovaná písomná forma aj pre dojednanie o zmluvnej
pokute. Závery konajúceho súdu, následné právne posúdenie je nesprávne, v rozpore so skutkovým
stavom vyplývajúcim z obsahu súdneho spisu a tiež v rozpore s ustanoveniami Občianskeho zákonníka.

Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu proti rozsudku súdu prvého stupňa písomne nevyjadrila.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok v intenciách uvedených v ust. § 212 ods.
1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 156 ods. 3
O.s.p. rozsudok okresného súdu potvrdil v súlade s ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p.

V zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.



V zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu, vyhodnotení
toho, čo uviedol v rámci odvolacieho konania žalobca, konštatuje, že prvostupňový súd v dostatočnom
rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade
s ust. § 132 a nasl. O.s.p. a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom
rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. § 219 ods. 2 O.s.p., keďže sa v celom rozsahu
stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti
jeho dôvodov. Rozhodnutie prvostupňového súdu zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na
odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový
stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci,
výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a
z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil.

S poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd sa nestotožnil s argumentáciou odvolateľa, na
ktorej založil svoje odvolacie dôvody, a preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne
správny.

Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd vychádzal z ust. § 142 ods. 1 O.s.p.,
§ 151 O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. Žalovaná ako úspešná účastníčka v odvolacom konaní
si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v senáte hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.