Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 21Cob/95/2012 z 24. 9. 2012 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 24. septembra 2012, sp. zn. 21Cob/95/2012, ECLI:SK:KSTT:2012:2508214211.2 Krajský súd Trnava | 21Cob/95/2012 | ECLI:SK:KSTT:2012:2508214211.2 | 2012-09-24 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Obchodné záväzkové vzťahy Citované ustanovenia: § 497 ObZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/5453669f-cbf4-4bdf-9b55-b02c4b08f550 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2012:2508214211.2 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Cob/95/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2508214211
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2508214211.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a členov JUDr. Róberta
Foltána a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcu: GE Money a.s., Bottova 7, Bratislava,
IČO: 17 324 220, zastúpený advokátom JUDr. Davidom Soukeníkom, AK Šoltésovej 14, Bratislava
proti žalovanému: MIAMI D.M. s.r.o., Sládkovičova 2069/10, IČO: 34 100 652, zastúpený advokátom
JUDr. Stanislavom Volárom, Kukučínova č. 11, Piešťany, o zaplatenie 1.046,58 eur s prísl. o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Piešťany č.k. 4Cb 115/2010-130 zo dňa 5.10.2011 t a k t o

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.046,58 eur s 0,2 % úrokom
z omeškania denne od 30.6.2008 do zaplatenia a povinnosť nahradiť trovy konania vo výške 494,94
eur do rúk právneho zástupcu žalobcu všetko do troch dní po právoplatnosti rozhodnutia, keď zároveň
súd výrokom rozsudku zrušil platobný rozkaz Okresného súdu Piešťany č.k. 7Rob 482/2008-26 zo dňa
10.6.2010.

Rozhodol tak na základe vykonaného dokazovania k návrhu žalobcu, ktorý žiadal uložiť žalovanému
povinnosť zaplatiť mu sumu 1.406,58 eur s 0,2 %-ným denným úrokom z omeškania od 30.6.2008 do
zaplatenia s poukazom na to, že dňa 6.7.2006 žalobca ako veriteľ uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom
Zmluvu o úvere č. 608540 na nákup motorového vozidla, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli Všeobecné
obchodného podmienky zmluvy o úvere (ďalej ako VOP). Na základe tejto zmluvy poskytol žalobca
žalovanému peňažné prostriedky na nákup motorového vozidla Volkswagen Passat 1,8 5V Turbo, ktoré
poukázal priamo predávajúcemu, od ktorého žalovaný motorové vozidlo kúpil. Žalovaný sa zaviazal
poskytnuté peňažné prostriedky zaplatiť žalobcovi na jeho účet v počte a výške splátok dohodnutých
v zmluve. Žalobca si ale povinnosti, ku ktorým sa v zmluve zaviazal nesplnil, preto došlo k ukončeniu
zmluvy a žalobca vyhotovil vyúčtovanie o ukončení zmluvy, ktorého zaplatenia sa domáhal predmetnou
žalobou, pretože žalovaný na výzvy žalobcu o zaplatenie dlžnej čiastky nereagoval. Keďže sa žalovaný
dostal so splnením povinnosti do omeškania, žalobca si uplatňoval i nárok na úroky z omeškania podľa
čl. V bodu 5.1. VOP.

Súd prvého stupňa vo veci vydal platobný rozkaz č.k. 7Rob 482/2008-26 dňa 10.6.2010, ktorý ale z
dôvodu jeho nemožnosti doručenia žalovanému podľa § 173 ods. 2 O.s.p. zrušil a vo veci nariadil
pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie a zistil, že žalobca i žalovaný ako dva podnikateľské
subjekty uzatvorili Zmluvu o úvere č. 608540, na základe ktorej bol poskytnutý žalovanému úver na
kúpu ojazdeného motorového vozidla. Z ceny vozidla vo výške 209.000,- Sk zaplatil klient obchodnej



spoločnosti Auto Import s.r.o. Bratislava vo výške 102.443,- Sk, keď administratívny poplatok za
uzatvorenie zmluvy predstavoval sumu 3.867,- Sk a výška poskytnutého úveru bola rozdielom medzi
cenou vozidla a zaplatenou čiastkou klientom, t.j. 106.557,- Sk, ktorú sa zaviazal žalovaný zaplatiť v
36-tich mesačných splátkach po 6.998,10 Sk, v ktorej sume bola zahrnutá splátka úveru 5.360,10 Sk,
náklady na havarijné poistenie vo výške 858,- Sk, náklady na poistenie „Autoproject“ vo výške 209,- Sk,
náklady na poistenie zodpovednosti vo výške 571,- Sk.

Z výpisu z obchodného registra na žalovaného súd zistil, že tento po uzavretí predmetnej úverovej
zmluvy menil svoje sídlo a posledné bolo zapísané na adrese Sládkovičovej 2062/10, Piešťany.

Súd sa oboznámil i s obsahom VOP k úverovej zmluve, podľa ktorých žalobca žalovaného vyzval na
zaplatenie dlžnej sumy predsporovou výzvou zo dňa 31.7.2008, ktorú adresoval žalovanému na adresu
jeho sídla uvedeného v úverovej zmluve a doručovanie bolo realizované v súlade s čl. X bod 10.2 VOP
na adresu posledného známeho sídla žalovaného - klienta uvedeného v zmluve o úvere.

Žalovaný si svoju platobnú povinnosť nesplnil, preto žalobca dôvodne pristúpil podľa čl. III bod 3.1.5 VOP
k odobratiu motorového vozidla pri využití služieb tretích strán, ako vyplývalo z predloženého protokolu
o prevzatí vozidla a vykonal výsledné vyúčtovanie ukončenia úverovej zmluvy.

Súd vo veci vytýčil pojednávanie na termín 5.10.2011, ktorého sa žalovaný nezúčastnil a zásielka
obsahujúca predvolanie sa vrátila s poznámkou pošty „adresát neznámy“. Vzhľadom na tieto skutočnosti
súd postupoval podľa § 48 ods. 2 O.s.p., keď zásielku považoval za doručenú, vec prejednal a o žalobe
rozhodol podľa § 101 ods. 2 O.s.p. i v neprítomnosti žalovaného.

Z vykonaného dokazovania súd ustálil, že nárok žalobcu, ktorý vyplýva z úverovej zmluvy, ktorá je
platne uzatvorená v súlade s ust. § 497 a nasl. Obchod. zák. je v celom rozsahu dôvodný, žalovaný
žalobcovi neuhradil posledné tri splátky, preto predaj predmetného vozidla prostredníctvom tretej osoby
je opodstatnený. Nesplatením zostatku splátok sa žalovaný dostal do omeškania, preto súd priznal
žalobcovi podľa ust. § 369 Obchod. zák. nárok na úroky z omeškania vo výške dohodnutej v úverovej
zmluve. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p..

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote žalovaný odvolanie a žiadal, aby odvolací
súd rozhodnutie zrušil a vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. V dôvodoch uviedol, že
rozhodnutie prvostupňového súdu považuje v celom rozsahu za vecne nesprávne, pretože súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav, nevykonal dôkazy potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností,
čím dospel na základe nevykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a k nesprávnemu
právnemu posúdeniu veci. Odvolateľ poukázal na to, že v konaní bol porušený princíp rovnosti
účastníkov, pretože súd vo veci vytýčil celkom 4 pojednávania, na ktoré sa žalobca ospravedlňoval,
pričom žalovanému predvolanie na pojednávanie určené na deň 27.6.2011 a 10.8.2011 nebolo doručené
na adresu pôvodného sídla a súd prvého stupňa až z aktuálneho výpisu z obchodného registra zistil,
že ku dňu 9.8.2011 žalovaný zmenil sídlo, z adresy ktorého predvolal žalovaného na pojednávanie, ale
zásielka sa súdu vrátila s poznámkou „adresát neznámy“.

Súd sa nemal s týmto spôsobom doručovania uspokojiť a mal aplikovať ust. § 45 O.s.p. a požiadať PZ
SR o zistenie sídla žalovaného, nepreveril podmienky kladené na doručovateľa, nevykonal nový pokus
o doručenie a vytýčil ďalšie pojednávanie na deň 5.10.2011, ale opätovne zaslal zásielku na aktuálnu
adresu žalovaného, odkiaľ sa vrátila s poznámkou „adresát neznámy“.

Súd mal okrem toho z výpisu z obchodného registra preukázané, že žalovaná spoločnosť má dvoch
spoločníkov, ktorí sú súčasne konateľmi a ktorí sú občanmi Líbye, preto ak súd sleduje politickú situáciu
vo svete mohol dôvodne predpokladať, že je problém s doručovaním, ktorý môže súvisieť práve s
vojnovým konfliktom v tejto oblasti, pretože obaja spoločníci a konatelia sa v rámci svojich možností
aktívne podieľali na oslobodzovaní rodnej krajiny, preto platí, že údaje uvedené na potvrdení o doručení
písomnosti sa považujú za pravdivé iba vtedy, ak nie je preukázaný opak.



Odvolateľ tiež poukázal na to, že VOP sú v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku najmä
v časti dohodnutých úrokov z omeškania, súd nevenoval dostatočnú pozornosť ani skutočnosti, že
žalobca prostredníctvom povereného subjektu odobral dňa 17.1.2008 vozidlo, ktoré bolo predané tretej
osobe, k speňaženiu predmetu sa žalobca v žalobe vôbec nevyjadril, pričom pri predaji vozidla neboli
dodržané ustanovenia Obchod. zákonníka v časti týkajúcej sa obchodnej verejnej súťaže a cena
speňaženia zálohu bola neprimerane nízka, ktorú si svojvoľne žalobca určil, čím došlo i k protiprávnemu
postupu. Okrem toho žalobca predložil súdu plnú moc, ktorú udelil advokátovi JUDr. Soukeníkovi zo
dňa 20.7.2007 na vymáhanie pohľadávky, ale z dokladov žalobca je nepochybné, že pohľadávka vznikla
až koncom roku 2007 a presná výška bola určená až dňa 30.5.2008, čím sa súd vôbec nezaoberal,
z toho dôvodu jeho rozhodnutie považuje odvolateľ za vecne nesprávne, náležite neodôvodnené,
nepresvedčivé, ktoré nevzbudzuje dôveru v spravodlivosť.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu ako vecne
správne potvrdiť, v súvislosti s údajmi zapísanými v obchodnom registri poukázal i na ust. § 27 ods.
3 Obchod. zák. a na spôsob doručovania poukázal na ust. § 47 O.s.p. v spojení s doručovaním
písomnosti určenej právnickej osobe na adresu jej sídla do vlastných rúk, keď žiadne ustanovenie
Občianskeho súdneho poriadku súdu neukladá povinnosť doručovať listiny aj osobe, ktorá je jej
štatutárnym zástupcom, pričom za sídlo spoločnosti sa považuje registrované sídlo, ktoré je zapísané v
obchodnom registri. Keďže súd vychádzal z údajov zapísaných v obchodnom registri došlo k pochybeniu
pri doručení a teda nebol ani porušený princíp rovnosti účastníkov konania ako tvrdí odvolateľ. Samotné
štátne občianstvo konateľov a spoločníkov žalovanej spoločnosti nijakým spôsobom nesúvisí s ich
podnikateľskou činnosťou i v prípade, ak sa podieľali na oslobodzovaní rodnej krajiny, pretože žalovaným
je právnická osoba založená podľa slovenského práva a neexistuje žiadne ustanovenie slovenského
právneho poriadku, ktoré by nepreberanie písomnosti slovenskou právnickou osobou ospravedlňovalo
práve s poukazom na to, že spoločníci a konatelia na isté obdobie opustili územie SR a nachádzali sa na
území krajiny, ktorej sú štátnymi príslušníkmi. K námietke týkajúcej sa výšky úroku z omeškania žalobca
uviedol, že táto je v súlade so zásadami poctivého obchodného styku, nie je s nimi v rozpore. Žalobca má
právo za účelom uspokojenia svojej pohľadávky motorové vozidlo predať, k čomu využil služby príslušnej
spoločnosti a kúpna cena zodpovedala hodnote vozidla uvedenej v znaleckom posudku, ktorý v prílohe
k vyjadreniu k odvolaniu pripojil.

Odvolací súd vec prejednal podľa § 212 ods. 1 O.s.p, podľa ktorého je rozsahom a dôvodmi odvolania
viazaný a podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania o odvolaní rozhodol rozsudkom podľa
§ 156 ods. 1,3 O.s.p., keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu
najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, ale účastníkov konania o mieste a čase verejného vyhlásenia
rozsudku osobitne elektronickými prostriedkami neupovedomoval, pretože o doručovanie písomnosti
touto formou nepožiadali (§ 214 ods. 3 O.s.p.).

V súvislosti s podaným opravným prostriedkom odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že rozsah
prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním (§ 212 ods. 1 O.s.p.),
podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu ako
i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má byť napadnuté rozhodnutie
odvolacím súdom preskúmané a dôvody z ktorých má byť preskúmané.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd poukazuje i na uznesenie Ústavného súdu SR spis.zn. II ÚS 78/2005 podľa ktorého
„odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní, pokiaľ zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia,
ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní“.

Dokazovanie v rozsahu vykonanom prvostupňovým súdom odvolací súd považuje za dostatočné,
v ktorom sa prvostupňový súd podrobne zaoberal všetkými tvrdenými skutočnosťami a vznesenými



námietkami, tieto správne jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti vyhodnotil a právny záveru, ku ktorému
dospel keď konštatoval, že nárok žalobcu je dôvodný je správny.

Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia prvostupňového súdu najmä v súvislosti s námietkou odvolateľa
ktorý poukazoval na to, že súd prvého stupňa nedodržal pri rozhodovaní o veci a vykonanom dokazovaní
rovnosť účastníkov, keď žalobu prejednal a o návrhu rozhodol v neprítomnosti žalovaného odvolací
súd uvádza, že žalovanou je právnická osoba, na ktorú súd správne aplikoval ust. § 48 ods. 2 O.s.p.,
ktoré upravuje špecifickú formu náhradného doručenia písomnosti určených právnickým osobám. U
právnických osôb je pojmovo vylúčené uvažovať o tom, či sa „zdržujú“ v mieste sídla, ktoré majú
zapísané v obchodnom registri, preto v prípade, ak sa písomnosť určenú právnickej osobe nepodarí
doručiť na adresu jej sídla uvedenú v obchodnom registri alebo v inom registri a iná jej adresa
súdu nie je známa platí úprava uvedená v § 48 ods. 2 O.s.p. - náhradné doručenie písomnosti,
kedy uplynutím 3-dňovej lehoty počítanej od vrátenia nedoručenej zásielky nastávajú účinky riadneho
doručenia písomnosti právnickej osobe. Zákon nevyžaduje iný pokus na opakované doručenie ani
uloženie zásielky na pošte, či inom orgáne obce a rovnako sa nevyžaduje, aby bola opakovane
zásielka, pokiaľ sa vrátila s poznámkou „adresát neznámy“ doručovaná prostredníctvom policajného
orgánu. Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa správne postupoval, práva žalovanej spoločnosti
žiadnym spôsobom neporušil a je irelevantné, kde sa v rozhodnom čase nachádzali konatelia a
spoločníci žalovanej spoločnosti.

Vzhľadom na ust. § 205a ods. 1 O.s.p. súd sa skutočnosťami, na ktoré v rámci odvolania poukázal
odvolateľ osobitne nezaoberal, pretože v odvolaní uvádzané odvolacie dôvody nepovažoval vzhľadom
na to, že účastníci boli podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p. riadne poučení o povinnosti oznámiť dôkazy a
navrhnúť ich vykonanie ešte v konaní pred prvostupňovým súdom, a pokiaľ tak neurobili iba z dôvodu,
že si neprevzali na adrese sídla zapísaného v obchodnom registri predvolanie na pojednávanie, ktorého
súčasťou bolo i poučenie podľa ust. § 120 O.s.p. Z uvedeného dôvodu až v rámci odvolacieho konania
navrhované dôkazy a skutočnosti, na ktoré žalovaný poukazoval nemôžu mať za následok nesprávnosť
rozhodnutia prvostupňového súdu. V tejto súvislosti odvolací súd pripomína i zásadu „vigilantibus iura“,
ktorá zdôrazňuje potrebu aj vlastného pričinenia na ochranu svojich práv a vyžaduje, aby účastník
sledoval svoje subjektívne práva a robil také kroky, v dôsledku ktorých by nedochádzalo k ich ohrozeniu
a poškodeniu. Táto zásada predpokladá, že účastník konania musí využiť prostriedky, ktoré mu zákon
poskytuje a musí vykonať také opatrenia, aby nedošlo k porušeniu jeho práv. Postup súdu prvého stupňa,
ktorý konal a rozhodol o veci podľa § 101 ods. 2 O.s.p. nie je porušením práv žalovaného, ktorý bol
počas konania súdu prvého stupňa pasívny. S odkazom na vyššie uvedené sa odvolací súd v celom
rozsahu stotožnil s rozhodnutím a odôvodnením rozhodnutia prvostupňového súdu, ktoré podľa § 219
ods. 1 O.s.p. ako vo výroku vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p.
s tým, že žalobca návrh na priznanie trov odvolacieho konania nepodal a to ani v rámci vyjadrenia k
odvolaniu, ktoré písomne zaslal odvolaciemu súdu, preto mu súd žiadne trovy nepriznal.

Senátom odvolacieho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.