Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6Co/79/2017 z 27. 3. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 27. marca 2017, sp. zn. 6Co/79/2017, ECLI:SK:KSTN:2017:3208899739.2 Krajský súd Trenčín | 6Co/79/2017 | ECLI:SK:KSTN:2017:3208899739.2 | 2017-03-27 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Zodpovednosť za škodu Citované ustanovenia: § 387 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/37ef5768-fc7a-4001-8266-832edb0ef95d Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2017:3208899739.2 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/79/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3208899739
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3208899739.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členiek Mgr.
Stanislavy Miklánkovej a JUDr. Ivety Sopkovej v právnej veci žalobcu: maloletý L. O., narodený
XX.XX.XXXX, zastúpený zákonnými zástupcami - rodičmi M. O., narodenou XX.XX.XXXX a O. O.,
narodeným XX.XX.XXXX, všetci bytom O. XXX, zastúpený advokátkou JUDr. Ivicou Firstovou, so sídlom
Radlinského 1729, Dolný Kubín, proti žalovaným: 1. Mestská nemocnica s poliklinikou Bánovce nad
Bebravou - nezisková organizácia v likvidácii, Hviezdoslavova 23/3, Bánovce nad Bebravou, IČO: 361
19 393, 2. Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky, Limbová 2,
Bratislava, 3. Mesto Bánovce nad Bebravou, Námestie Ľ. Štúra 1/1, Bánovce nad Bebravou, IČO: 003 10
182, zastúpené advokátom JUDr. Róbertom Bockaničom, so sídlom Seberíniho 1, Bratislava, o náhradu
škody, na odvolanie žalovaného v 3. rade proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo
dňa 5. októbra 2016, č. k. 4C/58/2008-597, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti I. a súvisiaci výrok IV. p o t v r d z u j e .

Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v 3. rade.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd ako súd prvej inštancie svojím, v poradí druhým rozsudkom, v bode I. uložil žalovanému
v 3. rade zaplatiť žalobcovi 25.000 eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, v bode II. vo zvyšku žalobu
zamietol, v bode III. rozhodol o náhrade trov konania tak, že žalovaní 1/ a 2/ majú voči žalobcovi nárok
na náhradu trov konania, a to každý v rozsahu 100%, v bode IV. priznal žalobcovi proti žalovanému
v 3. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% a v bode V. priznal štátu proti žalovanému
v 3. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. V odôvodnení svojho rozsudku uviedol predmet konania, ktorým je nárok žalobcu na náhradu
škody na zdraví - odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia v dôsledku poškodenia pravej hornej
končatiny, ku ktorej došlo pri jeho pôrode a za ktoré, podľa jeho zákonných zástupcov, zodpovedá
zdravotnícky personál NsP, keď, podľa ich názoru, sa tomu dalo zabrániť včasným sonografickým
vyšetrením a uskutočnením pôrodu nie prirodzenou cestou, ale operačne - cisárskym rezom.

3. Konštatoval svoje zistenia a závery o pasívnej vecnej legitimácii žalovaných, v zmysle ktorých by
jednoznačne vecne pasívne legitimovaným subjektom bola NsP, ktorá však zanikla bez právneho
nástupcu na základe rozhodnutia jeho zriaďovateľa Mesta Bánovce nad Bebravou. Žalovaný v 1.
rade nebol univerzálnym právnym nástupcom NsP a na základe vyššie uvedenej zmluvy prešli na
neho iba niektoré práva a povinnosti, no nie zodpovednosť za škodu. Pokiaľ ide o žalovaného 2/,
tento nie je v danej veci pasívne legitimovaným, keďže zdravotnú starostlivosť žalobcovi a jeho
matke v súvislosti s pôrodom žalobcu neposkytoval a nebol ani zriaďovateľom NsP. Zriaďovateľom



nebola Slovenská republika, ale Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, teda právnická osoba
odlišná od štátu a s vlastnou právnou subjektivitou, avšak ani Ministerstvo zdravotníctva SR nemôže
byť vecne pasívne legitimovaným subjektom, keďže ani toto neposkytovalo žalobcovi v súvislosti s
jeho pôrodom zdravotnícku starostlivosť, túto poskytovala NsP s vlastnou právnou subjektivitou a
prípadná zodpovednosť za škody vzniknuté pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti NsP na ministerstvo
neprešla. Pokiaľ ide o Mesto Bánovce nad Bebravou, tak s účinnosťou od 01.01.2003 prevzalo zo
zákona funkciu zriaďovateľa k NsP, no NsP zostalo samostatným subjektom práva, mesto zdravotnú
starostlivosť neposkytovalo a prechodom funkcie zriaďovateľa neprešla naň prípadná zodpovednosť
za škodu spôsobenú NsP pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Mesto však ako zriaďovateľ NsP
zrušilo a táto zanikla bez právneho nástupcu, čo mal súd preukázané z oznámenia Mesta Bánovce
nad Bebravou a z uznesenia mestského zastupiteľstva. V zmysle druhej vety § 23 ods. 3 Zákona
o rozpočtových pravidlách (nie však zákona 523/2004 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť až po zániku
NsP), ak organizácia zaniká zrušením bez právneho nástupcu, práva a povinnosti prechádzajú dňom
zrušenia na zriaďovateľa, ak osobitný zákon neustanoví inak. Keďže NsP zanikla zrušením bez právneho
nástupcu, prešli jej práva a povinnosti (okrem tých, ktoré ešte počas existencie NsP previedla na
MNsP) na zriaďovateľa, t. j. na Mesto Bánovce nad Bebravou. Do zániku NsP nebolo o zodpovednosti
NsP za škodu na zdraví žalobcu rozhodnuté a teda nebola judikovaná povinnosť NsP nahradiť škodu
žalobcovi v prípade jej zodpovednosti za škodu, a preto by ani žalovaný 3/ nemal byť v spore pasívne
legitimovaným subjektom. V tomto prípade však ide o špecifickú situáciu a súd dospel k záveru, že
je namieste uvedené ustanovenie Zákona o rozpočtových pravidlách vykladať širšie, a to tak, že na
žalovaného 3/ ako zriaďovateľa NsP prešli nielen práva a povinnosti, ale aj zodpovednosť za škodu,
za ktorú mohla niesť zodpovednosť NsP, hoc jej zodpovednosť za škodu a povinnosť škodu nahradiť
nebola pred jej zánikom judikovaná. Takýto záver súdu je jediným možným správnym záverom ohľadne
vecnej pasívnej legitimácie žalovaného 3/, ktorý zodpovedá požiadavke elementárnej spravodlivosti,
právu žalobcu na spravodlivú ochranu jeho práv nielen vo formálnej rovine a zároveň postaveniu
žalovaného 3/ ako samostatného územného, samosprávneho a správneho celku Slovenskej republiky,
ktorého úlohou je starostlivosť o všestranný rozvoj jeho územia a potrieb obyvateľov, medzi ktoré
nepochybne patrí aj potreba zdravotnej starostlivosti, pričom žalovaný 3/ sám na základe vlastného
rozhodnutia v zmysle jeho kompetencií a právomocí daných mu Ústavou SR a zákonom využil možnosť
zrušenia NsP bez právneho nástupcu. Ak by mal byť akceptovaný stav, že správny orgán zruší svoju
príspevkovú organizáciu bez právneho nástupcu a nepreberá zodpovednosť za škodu s výnimkou
judikovanej povinnosti zaniknutej organizácie, reálne by bola popretá ochrana práv poškodených
konaním zaniknutej organizácie a táto by bola len v rovine formálnej. Takýto postup je z hľadiska
spravodlivosti neakceptovateľný, pretože kedykoľvek by na základe rozhodnutia zriaďovateľa (v tomto
prípade mesta) mohlo dôjsť k zrušeniu jeho príspevkovej organizácie bez právneho nástupcu, čím by
si poškodený nemohol voči zodpovednému subjektu uplatniť náhradu škody, ak by sme akceptovali iba
ten výklad, že prechádza existujúca povinnosť (v prípade škody judikovaná povinnosť) a nie aj možná
zodpovednosť za spôsobenú škodu. Pokiaľ sa žalovaný 3/ bránil tým, že zdravotná starostlivosť prešla z
NsP na MNsP, tak tomu tak nie je, pretože MNsP nebola právnym nástupcom NsP a na základe zmluvy
prešli na ňu iba niektoré práva a povinnosti, no nie zodpovednosť za škody spôsobené pri poskytovaní
zdravotnej starostlivosti. Treba pritom zdôrazniť, že NsP preukázateľne zanikla na základe rozhodnutia
žalovaného 3/ bez právneho nástupcu a podľa Zákona o rozpočtových pravidlách tak na neho prešli
dňom zrušenia (dňom 28.10.2003) práva a povinnosti zaniknutej príspevkovej organizácie NsP, pričom
prechod povinností je v tomto prípade potrebné vykladať v záujme spravodlivosti širšie, a to aj ako
prechod zodpovednosti. Z týchto dôvodov považoval súd za jediného pasívne legitimovaného v tomto
spore žalovaného 3/.

4. Zodpovednosť žalovaného v 3. rade za škodu na zdraví, ktorá vznikla žalobcovi v súvislosti s
poskytovaním zdravotnej starostlivosti pri pôrode vyvodil z výsledkov dokazovania a konštatoval, že
za rozhodujúci považoval znalecký posudok MUDr. Višňovského, z ktorého jednoznačne vyplýva, že
zdravotnícke zariadenia (pôrodník) malo dostatok času na diagnostiku, nevykonalo potrebnú diagnostiku
a bez zistenia relevantných faktorov viedlo pôrod prirodzenou cestou a pri tomto došlo k poškodeniu
zdravia žalobcu, ktoré je trvalé a nezvratné. Zdravotná starostlivosť bola matke žalobcu v roku 2000 pri
pôrode a bezprostredne pred ním poskytnutá v rozpore so zásadami správnej liečby, lekári nevykonali
potrebné vyšetrenia, nevzali do úvahy viaceré faktory, ktoré preukázateľne u matky žalobcu existovali,
a ktoré jednoznačne zvyšujú riziko dystokie ramienok. Zdravotnícke zariadenie poskytujúce zdravotnú
starostlivosť v súvislosti s pôrodom žalobcu tak zanedbalo minimálne prevenčnú povinnosť, t. j.
povinnosť počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám, v konkrétnom prípade aby nedošlo ku škode na



zdraví žalobcu. U M. O. existovali viaceré faktory, ktoré zvyšovali riziko dystokie ramienok novorodenca,
no bez potrebných informácii viedli pôrod prirodzenou cestou, pričom v prípade pôrodu tzv. cisárskym
rezom by určite nedošlo k zaseknutiu novorodenca v pôrodných cestách. Zdravotnícke zariadenie,
ergo jeho právny nástupca, ktorým je žalovaný 3/, je tak jednoznačne zodpovedné za poškodenie
zdravia žalobcu, ku ktorému došlo počas jeho pôrodu. Uvedené znalecké posudky oboch znalcov
si v týchto záveroch odporujú, no z posudkov oboch znalcov jednoznačne vyplýva, že v zdravotnej
dokumentácii matky žalobcu nie je ani zmienka o tom, či bolo u matky žalobcu počas tehotenstva v
roku 2000 vykonané povinné vyšetrenie na gestačný diabetes mellitus, ktorý je jedným z hlavných
rizikových faktorov pre komplikáciu pri pôrode, ku ktorej aj došlo v prípade žalobcu. Keď doklad o takomto
vyšetrení nejestvuje a výsledok vyšetrenia nemal pôrodník k dispozícii, je potom prinajmenšom otázne,
ako mohla byť zdravotná starostlivosť žalobcovi a jeho matke bezprostredne pred pôrodom a počas
pôrodu poskytovaná správne, ako to skonštatovala znalecká organizácia forensic.sk. Z tohto hľadiska
sa potom javí jej posudok v časti týkajúcej sa zisťovania príčiny poškodenia zdravia ako nedôveryhodný
a za takýto ho považoval v tejto časti aj súd, a to aj v nadväznosti na skutočnosť, že u matky žalobcu
existovali jednoznačne viaceré rizikové faktory pre pôrodnú komplikáciu, ktorá napokon aj nastala. Aj
MUDr. Záhumenský ako jeden zo znalcov znaleckej organizácie forensic.sk. na pojednávaní uviedol, že
v prípade gestačného diabetes melitu je indikované ultrazvukové vyšetrenie a v tom prípade by postup pri
pôrode, resp. od príjmu až po pôrod hodnotil ako non lege artis. U matky žalobcu však nebolo vyšetrením
preukázané, či diabetes mala alebo nie, keď výsledok vyšetrenia nebol k dispozícii. Za absencie
takéhoto vyšetrenia potom nie je možné, aby sa lekár spoľahol na to, že rodička touto diagnózou
netrpí a neurobil by ďalšie vyšetrenia, ktorých zistenia mohli viesť k pôrodu iným spôsobom. Okrem
toho pri porovnaní oboch posudkov považuje súd posudok znalca MUDr. Višňovského za kvalitatívne
hodnotnejší a rozhodujúci pre závery súdu aj z toho hľadiska, že je viac konkrétnejší oproti posudku
znaleckej organizácie forensic.sk, ktorej odpovede na viaceré otázky sa javia byť v rovine všeobecnejšej,
niekedy až vyhýbavej. Napokon znalecký posudok MUDr. Višňovského nebol spochybnený ani jednou
zo strán sporu. Na základe uvedeného tak súd ustálil, že poškodenie zdravia žalobcu, konkrétne jeho
pravej ruky, nastalo pri pôrode a je v priamej príčinnej súvislosti s nesprávne poskytnutou zdravotnou
starostlivosťou právneho predchodcu žalovaného 3/, za ktoré tento nesie zodpovednosť. Žalobcov nárok
na náhradu škody tak má voči žalovanému 3/ jednoznačný právny základ. Zároveň je preukázané,
že rodičia žalobcu následne nezanedbali žiadne svoje povinnosti, dodržiavali pokyny lekárov a snažili
sa žalobcovi zabezpečiť takú zdravotnú starostlivosť, aby poškodenie pravej ruky žalobcu malo čo
najmenšie následky. Toto je však nezvratné a existujúci stav nie je možné úplne napraviť.

5. Žalobcovi bola pri pôrode spôsobená škoda na zdraví, ktorej následkom je výrazne sťaženie jeho
spoločenského uplatnenia, keď jeho manuálne schopnosti sú a budú významne narušené v dôsledku
ťažkého poškodenia dominantnej hornej končatiny so závažným porušením jej funkcie. Znalec stanovil
bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu v maximálnej výške 900 bodov, pričom
vzhľadom k veku a nepriaznivej prognóze túto hodnotu zvýšil na dvojnásobok, t. j. na 1800 bodov.
Znalec zároveň z odborného hľadiska považuje poškodenie zdravia žalobcu za prípad hodný osobitného
zreteľa. S týmto záverom súhlasí a stotožňuje sa s ním aj súd. K poškodeniu zdravia žalobcu došlo pri
jeho narodení, je nenapraviteľné a funkčnosť pravej ruky je výrazne narušená. Obmedzenia ho budú
sprevádzať po celý jeho život v každej oblasti, či už pri bežných úkonoch denného života, pri športe,
ale aj akejkoľvek činnosti vyžadujúcej si manuálne funkcie pravej ruky. Výška odškodnenia za sťaženie
spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 60 Sk za jeden bod (podľa právneho stavu účinného v
čase, keď k poškodeniu zdravia došlo) a hodnote 1800 bodov potom zodpovedá suma 108 000,- Sk,
teda 3 584,94 eur. Vzhľadom na poškodenie, vek žalobcu, kedy k poškodeniu došlo, následky, ktoré
budú pretrvávať celý život a na to, že žalobca je a bude v dôsledku poškodenia zdravia obmedzený vo
viacerých oblastiach života, dospel súd k záveru, že ide o prípad hodný osobitného zreteľa vyžadujúci si
zvýšenie odškodného za sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu zo sumy 3 584,94 eur nad rámec
sumy uvedenej v § 7 ods. 2 vyhlášky, a to až na sumu 25 000,- eur, ktorú z titulu nároku na náhradu
škody na zdraví z dôvodu sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcovi priznal, a ktorú vzhľadom na
všetky okolnosti prípadu považuje súd za primeranú. Pri určení výšky pritom súd zohľadnil aj tú okolnosť,
že test na tehotenskú cukrovku, ktorá je jedným z faktorov zvyšujúcich riziko pôrodnej komplikácie, ku
ktorej došlo aj pri pôrode žalobcu, mal vykonať lekár primárnej zdravotnej starostlivosti, no o tomto teste
v zdravotnej dokumentácii matky žalobcu niet ani zmienky. Toto konštatovanie však nič nemí na tom, že
zdravotnícke zariadenie poskytujúce zdravotnú starostlivosť v súvislosti s pôrodom žalobcu jeho matke
neposkytlo zdravotnú starostlivosť lege artis, t. j. správne a v priamej príčinnej súvislosti s ňou nastala



komplikácia, ktorej bolo možné predísť a vyhnúť sa tak poškodeniu zdravia žalobcu. Vo zvyšku nároku
žalobcu súd žalobu zamietol.

6. O nároku žalovaných v 1. a 2. rade na náhradu trov konania rozhodol na základe kritéria ich
úspechu v konaní.

7. Žalovaný v 3. rade nebol v konaní úspešný, aj keď ho súd zaviazal zaplatiť žalobcovi iba časť
požadovaného nároku, avšak výška plnenia závisela od úvahy súdu, pričom sa súd stotožnil so
žalobcom v tom, že sú u neho dôvody hodné osobitného zreteľa, a preto priznal žalobcovi nárok na
náhradu trov konania proti žalovanému v 3. rade v rozsahu 100%.

8. Lehotu na splnenie povinnosti podľa rozsudku určil 30 dní, teda dlhšiu ako 3-dňovú zákonnú
podľa § 232 CSP, a to vzhľadom na vyššiu sumu a charakter povinného subjektu.

9. Proti tomuto rozsudku žalovaný v 3. rade podal včas odvolanie. Navrhol rozsudok okresného súdu
zmeniť a žalobu zamietnuť. Deklaroval uplatnenie odvolacích dôvodov spočívajúcich v nesprávnom
skutkovom a nesprávnom právnom závere okresného súdu.

10. Vytýkal okresnému súdu, že vo svojom rozhodnutí síce cituje ustanovenia § 415 a § 420
Občianskeho zákonníka, ale „vôbec sa nevysporiadal s otázkou základných predpokladov vzniku
zodpovednosti za škodu“, ktorými sú porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť
medzi porušením a škodou a zavinenie. V ďalšej časti odvolania sa zaoberá interpretačnými kritériami
podmienok vzniku zodpovednosti subjektu za škodu.

11. Nesprávny skutkový záver okresného súdu spočíva, podľa jeho názoru, v nesprávnej interpretácii
záverov znaleckých posudkov. Znalecký posudok č. 4/2016 vypracovaný Doc. MUDr. Višňovským
nevyvrátil závery znaleckého posudku č. 152/2012, na základe ktorého už bola raz žaloba zamietnutá.
Tento posudok konštatoval, žiadny postup lekárov by bol v jednoznačnej príčinnej súvislosti so vznikom
komplikácie pôrodu.

12. Žalovaný v 2. rade v písomnej replike k odvolaniu žalovaného v 3. rade zotrval na svojom
stanovisku, ktoré prezentoval v priebehu konania, že nie je v spore pasívne vecne legitimovaný.
Domnieva sa, že žalovaný v 3. rade neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktorými by sa súd už v
predmetnom konaní nezaoberal.

13. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného v 3. rade navrhol rozsudok okresného súdu
potvrdiť. Stotožnil sa s rozhodnutím súdu, ako aj s jeho vyčerpávajúcim odôvodnením. Je nepochybné,
že pri pôrode mu bola spôsobená škoda na zdraví, ktorej následkom je sťaženie jeho spoločenského
uplatnenia. Jeho manuálne schopnosti a zručnosti sú oslabené práve v dôsledku závažného
poškodenia hornej končatiny, ku ktorému došlo v priamej súvislosti s pôrodom, a to zanedbaním
predpôrodnej starostlivosti a samotným pôrodom.

14. K námietke žalovaného v 3. rade v súvislosti so znaleckým posudkom Doc. MUDr. Višňovského
uviedol, že tento znalecký posudok je dôkladne prepracovaný a bez pochybností odpovedá na zásadné
otázky. Žalovaní 1/, 2/, 3/ v priebehu konania ani raz nenamietali ani iným spôsobom sa nesnažili
spochybniť závery, ku ktorým znalec prišiel vo svojom posudku.

15. Žalovaný v 3. rade v reakcii na vyjadrenie žalobcu k jeho odvolaniu zotrval na svojom odvolaní
i na jeho dôvodoch.

16. Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovaného v 2. rade sa stotožnil s jeho názorom, že žalovaný v
3. rade vo svojom odvolaní neuvádza žiadne nové skutočnosti, ktorými by sa už súd nezaoberal.

17. Od 1. júla 2016 je účinný zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“),
ktorým bola zrušená doterajšia právna úprava súdneho procesu v zákone č. 99/1963 Zb. - Občiansky
súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“).



18. Intertemporálna úprava v ust. § 470 ods. 1 CSP vychádza zo zásady okamžitej aplikability právneho
predpisu, a to aj v konaniach, začatých pred účinnosťou zákona (1. júl 2016).

19. Krajský súd preskúmal vec v intenciách ustanovení § 379 a 380 CSP a zistil, že rozsudok okresného
súdu je v napadnutej časti vecne správny, a preto je potrebné tento potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.
O odvolaní žalovaného v 3. rade rozhodol bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa §
385 ods. 1 CSP.

20. Preskúmaním veci krajský súd zistil, že rozsudok okresného súdu vychádza zo správnych
skutkových a právnych záverov, jeho odôvodenie zodpovedá zákonným kritériám podľa § 220 ods. 2
CSP, je úplné a presvedčivé, preto v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP sa odvolací súd plne identifikuje
s odôvodnením rozsudku okresného súdu. Súčasne považuje za potrebné na zdôraznenie správnosti
rozsudku okresného súdu uviesť nasledovné:

21. Žalovaný v 3. rade uplatnil vo svojom odvolaní odvolacie dôvody spočívajúce v nesprávnom
skutkovom a v nesprávnom právnom posúdení veci (odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a
h/ CSP).

22. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP spočíva predovšetkým v nesprávnom
postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie
do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené prípadne
neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne
skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným
zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

23. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery
a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci
je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov
ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis,
nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne
závery (odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP).

24. V prejednávanej veci žalovaný v 3. rade odôvodnil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm.
f) CSP (nesprávny skutkový záver) tým, že okresný súd nesprávne vyhodnotil závery znaleckého
posudku Doc. MUDr. Jozefa Višňovského, CSc., súdneho znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia,
odvetvie Gynekológia a pôrodníctvo. Podľa jeho názoru uvedený znalecký posudok nevyvrátil závery
znaleckého posudku č. 152/2012 (znalecký posudok forensic.sk). Posudok konštatoval, že žiadny
postup lekárov „by bol“ (zrejme nebol) v jednoznačnej príčinnej súvislosti so vznikom komplikácie
pôrodu.

25. Preskúmaním veci odvolací súd nezistil, že skutkový záver okresného súdu nezodpovedá
výsledkom dokazovania. V tejto súvislosti odvolací súd odkazuje na jednoznačné závery v znaleckom
posudku Doc. MUDr. Višňovského, cit. „analýzou dokumentácie novorodenca L. O. z obdobia
počas prenatálnej starostlivosti konštatuje, že došlo k pochybeniu, nakoľko nebolo realizované,
aspoň to z doloženej zdravotnej dokumentácie vyplýva, vyšetrenie povinného skríningového vyšetrenia
(OGTT) na tehotenskú cukrovku, pričom u pacientky boli prítomné viaceré rizikové faktory....“ „za
problematickú, resp. nedostatočnú znalec považuje neadekvátnu predpôrodnú diagnostiku možnej
pôrodnej komplikácie - dystokie ramienok, nakoľko už pri predchádzajúcom pôrode matky maloletého
L. O., M. O. v roku XXXX, došlo k závažnej komplikácii - zlomenine kľúčnej kosti (pri pôrodnej hmotnosti
pod 4.000 gramov). Podľa názoru znalca, lekár primárnej starostlivosti, ako aj lekár, ktorý viedol pôrod,
sa mali zamerať na diagnostikovanie možnej makrozómie (nadmernej veľkosti) plodu a predpokladať
možné intrapartálne (počas pôrodu) komplikácie z hľadiska veľkosti plodu“.

26. Odvolací súd tiež poukazuje na konštatovanie znalca, že u matky maloletého žalobcu sa vyskytovali
viaceré rizikové faktory, ktoré neboli zohľadnené pri zvažovaní o spôsobe vedenia pôrodu (veľký plod,
dystokia ramienok v predošlom tehotenstve).



27. Vychádzajúc z uvedených záverov, ale aj z vyjadrenia jedného zo znalcov znaleckej organizácie
forensic.sk, na pojednávaní - MUDr. Záhumenského, že v prípade gestačného diabetes mellitus matky
je indikované ultrazvukové vyšetrenie a v tom prípade by hodnotil postup pri pôvode, resp. od príjmu
až po pôrod ako non lege artis, je potom skutkový záver okresného súdu o príčine vzniku poškodenia
zdravia maloletého žalobcu pri pôrode, správne.

28. Žalovaný v 3. rade uplatnil odvolací dôvod, spočívajúci v nesprávnom právnom posúdení veci,
keď vytýka okresnému súdu nesprávnu interpretáciu ustanovení § 415 a § 420 Občianskeho
zákonníka, pretože sa „nevysporiadal s otázkou základných predpokladov vzniku zodpovednosti za
škodu“. Zákonné kritériá zodpovednosti za škodu citoval a citoval aj výklad jednotlivých zložiek vzniku
zodpovednosti za škodu.

29. Žalovaný v 3. rade správne v odvolaní uviedol, ktoré sú základné predpoklady všeobecnej
zodpovednosti subjektu za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka (porušenie právnej povinnosti,
vznik škody, existencia príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody a
zavinenie).

30. V prejednávanej veci však okresný súd, podľa zistení odvolacieho súdu, správne konštatoval na
základe skutkových zistení všetky právne významné okolnosti vzniku zodpovednosti zdravotníckeho
zariadenia (v danom prípade žalovaného v 3. rade ako jeho zriaďovateľa) za škodu, ktorá vznikla
maloletému žalobcovi poškodením jeho zdravia pri pôrode.

31. Porušenie právnej povinnosti je prejav ľudskej vôle (komisívny alebo omisívny), ktorý je v rozpore
s objektívnym právom. Takýto rozpor je protiprávny bez ohľadu na úmysel alebo nedbalosť (zavinenie).

32. Porušením práva je aj ustanovenie § 415 Občianskeho zákonníka, týkajúce sa občianskoprávnej
prevencie. S ohľadom na všeobecnú preventívnu povinnosť podľa citovaného ustanovenia, je
protiprávnym každý úkon alebo činnosť, pri ktorej si dotknutá osoba (právnická alebo fyzická)
nepočínala tak starostlivo, aby nedošlo ku škode na zdraví majetku, právach iného, prírode a životnom
prostredí.

33. Ustanovenie § 415 nezakladá samostatnú skutkovú podstatu zodpovednosti za škodu, ale
porušenie prevenčnej povinnosti predstavuje len jeden z predpokladov všeobecnej zodpovednosti za
škodu - t. j. protiprávny úkon (§ 420 Občianskeho zákonníka).

34. Okresný súd správne konštatoval, že v danom prípade v poskytovaní zdravotnej starostlivosti
matke maloletého žalobcu počas jej gravidity resp. pred jej pôrodom sa zanedbali predpísané postupy
- najmä vyšetrenie na gestačný diabetes mellitus a pri rozhodovaní o spôsobe pôrodu neboli zistené
a zohľadnené aj ďalšie, z medicínskeho aspektu potrebné údaje o rodičke (v zmysle lege artis), napr.
veľkosť plodu, dystokia ramienok pri predošlom pôrode. Všetky potrebné poznatky podľa lege artis
nemal pôrodník k dispozícii a nezohľadnil ich, pritom tieto faktory boli závažné a rizikové, pri zvažovaní
o spôsobe vedenia pôrodu.

35. Je nepochybné, že uvedené chyby pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti , teda postup v rozpore
s lege artis, boli príčinou vzniku poškodenia jeho zdravia pri pôrode s trvalými následkami.

36. Z uvedeného potom vyplýva, že v konaní boli preukázané všetky právne významné okolnosti
vzniku zodpovednosti za škodu na zdraví žalobcovi a okresný súd vo svojom rozsudku všetky zistené
zákonné kritériá tejto zodpovednosti aj opísal a odôvodnil.

37. Žalovaný v 3. rade vo svojom odvolaní proti rozsudku okresného súdu neuplatnil ani jeden spôsobilý
odvolací dôvod, preto bolo potrebné rozsudok okresného súdu potvrdiť.

38. Výškou priznaného nároku sa odvolací súd nezaoberal, pretože ju žalovaný v 3. rade nenamietal.

39. Rozsudkom okresného súdu bolo rozhodnuté negatívne o žalobe proti žalovaným v 1. a 2. rade.
Proti výroku rozsudku okresného súdu o zamietnutí žaloby proti týmto subjektom nebolo podané



odvolanie a nejde o solidárne spoločenstvo (§ 77 CSP), preto v zmysle § 379 CSP sa odvolací súd
výrokov rozsudku okresného súdu vo vzťahu k žalovaným 1. a 2. nedotýkal.

40. V odvolacom konaní mal plný úspech žalobca, má preto nárok na náhradu trov odvolacieho
konania podľa § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. O výške náhrady trov konania rozhodne
okresný súd (§ 262 ods. 2 CSP).

41. Tento rozsudok prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).