{"guid": "1cbdfc33-0b0a-495f-9e93-75d91373ca97:37ef5768-fc7a-4001-8266-832edb0ef95d", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2017:3208899739.2", "spisova_znacka": "6Co/79/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6Co/79/2017 z 27. 3. 2017", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trenčín z 27. marca 2017, sp. zn. 6Co/79/2017, ECLI:SK:KSTN:2017:3208899739.2", "identifikacne_cislo": "3208899739", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Jarmila Badíková", "sudca_id": 348, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jarmila-badikova-348", "datum_vydania": "2017-03-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "nazov": "§ 387 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/37ef5768-fc7a-4001-8266-832edb0ef95d", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2017:3208899739.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2017:3208899739.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2017:3208899739.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/79/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3208899739
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3208899739.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členiek Mgr.
Stanislavy Miklánkovej a JUDr. Ivety Sopkovej v právnej veci žalobcu: maloletý L. O., narodený
XX.XX.XXXX, zastúpený zákonnými zástupcami - rodičmi M. O., narodenou XX.XX.XXXX a O. O.,
narodeným XX.XX.XXXX, všetci bytom O. XXX, zastúpený advokátkou JUDr. Ivicou Firstovou, so sídlom
Radlinského 1729, Dolný Kubín, proti žalovaným: 1. Mestská nemocnica s poliklinikou Bánovce nad
Bebravou - nezisková organizácia v likvidácii, Hviezdoslavova 23/3, Bánovce nad Bebravou, IČO: 361
19 393, 2. Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky, Limbová 2,
Bratislava, 3. Mesto Bánovce nad Bebravou, Námestie Ľ. Štúra 1/1, Bánovce nad Bebravou, IČO: 003 10
182, zastúpené advokátom JUDr. Róbertom Bockaničom, so sídlom Seberíniho 1, Bratislava, o náhradu
škody, na odvolanie žalovaného v 3. rade proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo
dňa 5. októbra 2016, č. k. 4C/58/2008-597, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti I. a súvisiaci výrok IV.                             p o t v r d z u j e   .

Žalobcovi      p r i z n á v a     nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v 3. rade.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd ako súd prvej inštancie svojím, v poradí   druhým rozsudkom,  v bode I. uložil   žalovanému
v 3. rade zaplatiť  žalobcovi 25.000 eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, v bode  II. vo zvyšku  žalobu
zamietol, v bode III. rozhodol o náhrade trov konania tak, že žalovaní 1/ a 2/ majú voči  žalobcovi nárok
na náhradu  trov konania, a to každý v rozsahu  100%, v bode IV. priznal  žalobcovi proti žalovanému
v 3. rade nárok  na náhradu  trov konania v rozsahu 100% a v bode  V. priznal  štátu  proti žalovanému
v 3. rade nárok  na  náhradu  trov konania v rozsahu 100%.

2.  V odôvodnení svojho  rozsudku  uviedol predmet konania, ktorým je nárok žalobcu na  náhradu
škody na zdraví - odškodnenie  sťaženia spoločenského uplatnenia v dôsledku poškodenia pravej hornej
končatiny, ku ktorej došlo pri jeho pôrode a za ktoré, podľa jeho zákonných zástupcov, zodpovedá
zdravotnícky personál NsP, keď, podľa  ich  názoru, sa tomu dalo zabrániť včasným sonografickým
vyšetrením a uskutočnením  pôrodu nie prirodzenou cestou, ale operačne - cisárskym rezom.

3. Konštatoval svoje zistenia a závery  o pasívnej vecnej legitimácii žalovaných, v zmysle ktorých  by
jednoznačne vecne pasívne legitimovaným subjektom bola  NsP, ktorá však zanikla bez právneho
nástupcu na základe rozhodnutia jeho zriaďovateľa Mesta Bánovce nad Bebravou. Žalovaný  v 1.
rade nebol univerzálnym právnym nástupcom NsP a na základe vyššie uvedenej zmluvy prešli na
neho iba niektoré práva a povinnosti, no nie zodpovednosť za škodu. Pokiaľ ide o žalovaného 2/,
tento nie je v danej veci pasívne legitimovaným, keďže zdravotnú starostlivosť žalobcovi  a jeho
matke v súvislosti s pôrodom žalobcu neposkytoval a nebol ani zriaďovateľom NsP. Zriaďovateľom



nebola Slovenská republika, ale Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, teda právnická osoba
odlišná od štátu a s vlastnou právnou subjektivitou, avšak ani Ministerstvo zdravotníctva SR nemôže
byť vecne pasívne legitimovaným subjektom, keďže ani toto neposkytovalo žalobcovi v súvislosti s
jeho pôrodom zdravotnícku starostlivosť, túto poskytovala NsP s vlastnou právnou subjektivitou a
prípadná zodpovednosť za škody vzniknuté pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti NsP na ministerstvo
neprešla. Pokiaľ ide o Mesto Bánovce nad Bebravou, tak s účinnosťou od 01.01.2003 prevzalo zo
zákona funkciu zriaďovateľa k NsP, no NsP zostalo samostatným subjektom práva, mesto zdravotnú
starostlivosť neposkytovalo a prechodom funkcie zriaďovateľa neprešla naň prípadná zodpovednosť
za škodu spôsobenú NsP pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Mesto však ako zriaďovateľ NsP
zrušilo a táto zanikla bez právneho nástupcu, čo mal súd preukázané z oznámenia Mesta Bánovce
nad Bebravou a z uznesenia mestského zastupiteľstva. V zmysle druhej vety § 23 ods. 3 Zákona
o rozpočtových pravidlách (nie však zákona 523/2004 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť až po zániku
NsP), ak organizácia zaniká zrušením bez právneho nástupcu, práva a povinnosti prechádzajú dňom
zrušenia na zriaďovateľa, ak osobitný zákon neustanoví inak. Keďže NsP zanikla zrušením bez právneho
nástupcu, prešli jej práva a povinnosti (okrem tých, ktoré ešte počas existencie NsP previedla na
MNsP) na zriaďovateľa, t. j. na Mesto Bánovce nad Bebravou. Do zániku NsP nebolo o zodpovednosti
NsP za škodu na zdraví žalobcu rozhodnuté a teda nebola judikovaná povinnosť NsP nahradiť škodu
žalobcovi v prípade jej zodpovednosti za škodu, a preto by ani žalovaný 3/ nemal byť v spore pasívne
legitimovaným subjektom. V tomto prípade však ide o špecifickú situáciu a súd dospel k záveru, že
je namieste uvedené ustanovenie Zákona o rozpočtových pravidlách vykladať širšie, a to tak, že na
žalovaného 3/ ako zriaďovateľa NsP prešli nielen práva a povinnosti, ale aj zodpovednosť za škodu,
za ktorú mohla niesť zodpovednosť NsP, hoc jej zodpovednosť za škodu a povinnosť škodu nahradiť
nebola pred jej zánikom judikovaná. Takýto záver súdu je jediným možným správnym záverom ohľadne
vecnej pasívnej legitimácie žalovaného 3/, ktorý zodpovedá požiadavke elementárnej spravodlivosti,
právu žalobcu na spravodlivú ochranu jeho práv nielen vo formálnej rovine a zároveň postaveniu
žalovaného 3/ ako samostatného územného, samosprávneho a správneho celku Slovenskej republiky,
ktorého úlohou je starostlivosť o všestranný rozvoj jeho územia a potrieb obyvateľov, medzi ktoré
nepochybne patrí aj potreba zdravotnej starostlivosti, pričom žalovaný 3/ sám na základe vlastného
rozhodnutia v zmysle jeho kompetencií a právomocí daných mu Ústavou SR a zákonom využil možnosť
zrušenia NsP bez právneho nástupcu. Ak by mal byť akceptovaný stav, že správny orgán zruší svoju
príspevkovú organizáciu bez právneho nástupcu a nepreberá zodpovednosť za škodu s výnimkou
judikovanej povinnosti zaniknutej organizácie, reálne by bola popretá ochrana práv poškodených
konaním zaniknutej organizácie a táto by bola len v rovine formálnej. Takýto postup je z hľadiska
spravodlivosti neakceptovateľný, pretože kedykoľvek by na základe rozhodnutia zriaďovateľa (v tomto
prípade mesta) mohlo dôjsť k zrušeniu jeho príspevkovej organizácie bez právneho nástupcu, čím by
si poškodený nemohol voči zodpovednému subjektu uplatniť náhradu škody, ak by sme akceptovali iba
ten výklad, že prechádza existujúca povinnosť (v prípade škody judikovaná povinnosť) a nie aj možná
zodpovednosť za spôsobenú škodu. Pokiaľ sa žalovaný 3/ bránil tým, že zdravotná starostlivosť prešla z
NsP na MNsP, tak tomu tak nie je, pretože MNsP nebola právnym nástupcom NsP a na základe zmluvy
prešli na ňu iba niektoré práva a povinnosti, no nie zodpovednosť za škody spôsobené pri poskytovaní
zdravotnej starostlivosti. Treba pritom zdôrazniť, že NsP preukázateľne zanikla na základe rozhodnutia
žalovaného 3/ bez právneho nástupcu a podľa Zákona o rozpočtových pravidlách tak na neho prešli
dňom zrušenia (dňom 28.10.2003) práva a povinnosti zaniknutej príspevkovej organizácie NsP, pričom
prechod povinností je v tomto prípade potrebné vykladať v záujme spravodlivosti širšie, a to aj ako
prechod zodpovednosti. Z týchto dôvodov považoval súd za jediného pasívne legitimovaného v tomto
spore žalovaného 3/.

4. Zodpovednosť žalovaného v 3. rade za škodu na zdraví, ktorá vznikla žalobcovi v súvislosti  s
poskytovaním zdravotnej starostlivosti  pri pôrode vyvodil z výsledkov  dokazovania a konštatoval, že
za  rozhodujúci považoval znalecký posudok  MUDr. Višňovského, z ktorého jednoznačne vyplýva, že
zdravotnícke zariadenia (pôrodník) malo dostatok času na diagnostiku, nevykonalo potrebnú diagnostiku
a bez zistenia relevantných faktorov viedlo pôrod prirodzenou cestou a pri tomto došlo k poškodeniu
zdravia žalobcu, ktoré je trvalé a nezvratné. Zdravotná starostlivosť bola matke žalobcu v roku 2000 pri
pôrode a bezprostredne pred ním poskytnutá v rozpore so zásadami správnej liečby, lekári nevykonali
potrebné vyšetrenia, nevzali do úvahy viaceré faktory, ktoré preukázateľne u matky žalobcu existovali,
a ktoré jednoznačne zvyšujú riziko dystokie ramienok. Zdravotnícke zariadenie poskytujúce zdravotnú
starostlivosť v súvislosti s pôrodom žalobcu tak zanedbalo minimálne prevenčnú povinnosť, t. j.
povinnosť počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám, v konkrétnom prípade aby nedošlo ku škode na



zdraví žalobcu. U M. O. existovali viaceré faktory, ktoré zvyšovali riziko dystokie ramienok novorodenca,
no bez potrebných informácii viedli pôrod prirodzenou cestou, pričom v prípade pôrodu tzv. cisárskym
rezom by určite nedošlo k zaseknutiu novorodenca v pôrodných cestách. Zdravotnícke zariadenie,
ergo jeho právny nástupca, ktorým je žalovaný 3/, je tak jednoznačne zodpovedné za poškodenie
zdravia žalobcu, ku ktorému došlo počas jeho pôrodu. Uvedené znalecké posudky oboch znalcov
si v týchto záveroch odporujú, no z posudkov oboch znalcov jednoznačne vyplýva, že v zdravotnej
dokumentácii matky žalobcu nie je ani zmienka o tom, či bolo u matky žalobcu počas tehotenstva v
roku 2000 vykonané povinné vyšetrenie na gestačný diabetes mellitus, ktorý je jedným z hlavných
rizikových faktorov pre komplikáciu pri pôrode, ku ktorej aj došlo v prípade žalobcu. Keď doklad o takomto
vyšetrení nejestvuje a výsledok vyšetrenia nemal pôrodník k dispozícii, je potom prinajmenšom otázne,
ako mohla byť zdravotná starostlivosť žalobcovi a jeho matke bezprostredne pred pôrodom a počas
pôrodu poskytovaná správne, ako to skonštatovala znalecká organizácia forensic.sk.  Z tohto hľadiska
sa potom javí jej posudok v časti týkajúcej sa zisťovania príčiny poškodenia zdravia ako nedôveryhodný
a za takýto ho považoval v tejto časti aj súd, a to aj v nadväznosti na skutočnosť, že u matky žalobcu
existovali jednoznačne viaceré rizikové faktory pre pôrodnú komplikáciu, ktorá napokon aj nastala. Aj
MUDr. Záhumenský ako jeden zo znalcov znaleckej organizácie forensic.sk. na pojednávaní uviedol, že
v prípade gestačného diabetes melitu je indikované ultrazvukové vyšetrenie a v tom prípade by postup pri
pôrode, resp. od príjmu až po pôrod hodnotil ako non lege artis. U matky žalobcu však nebolo vyšetrením
preukázané, či diabetes mala alebo nie, keď výsledok vyšetrenia nebol k dispozícii. Za absencie
takéhoto vyšetrenia potom nie je možné, aby sa lekár spoľahol na to, že rodička touto diagnózou
netrpí a neurobil by ďalšie vyšetrenia, ktorých zistenia mohli viesť k pôrodu iným spôsobom. Okrem
toho pri porovnaní oboch posudkov považuje súd posudok znalca MUDr. Višňovského za kvalitatívne
hodnotnejší a rozhodujúci pre závery súdu aj z toho hľadiska, že je viac konkrétnejší oproti posudku
znaleckej organizácie forensic.sk, ktorej odpovede na viaceré otázky sa javia byť v rovine všeobecnejšej,
niekedy až vyhýbavej. Napokon znalecký posudok MUDr. Višňovského nebol spochybnený ani jednou
zo strán sporu. Na základe uvedeného tak súd ustálil, že poškodenie zdravia žalobcu, konkrétne jeho
pravej ruky, nastalo pri pôrode a je v priamej príčinnej súvislosti s nesprávne poskytnutou zdravotnou
starostlivosťou právneho predchodcu žalovaného 3/, za ktoré tento nesie zodpovednosť. Žalobcov nárok
na náhradu škody tak má voči žalovanému 3/ jednoznačný právny základ. Zároveň je preukázané,
že rodičia žalobcu následne nezanedbali žiadne svoje povinnosti, dodržiavali pokyny lekárov a snažili
sa žalobcovi zabezpečiť takú zdravotnú starostlivosť, aby poškodenie pravej ruky žalobcu malo čo
najmenšie následky. Toto je však nezvratné a existujúci stav nie je možné úplne napraviť.

5. Žalobcovi bola pri pôrode spôsobená škoda na zdraví, ktorej následkom je výrazne sťaženie jeho
spoločenského uplatnenia, keď jeho manuálne schopnosti sú a budú významne narušené v dôsledku
ťažkého poškodenia dominantnej hornej končatiny so závažným porušením jej funkcie. Znalec stanovil
bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu v maximálnej výške 900 bodov, pričom
vzhľadom k veku a nepriaznivej prognóze túto hodnotu zvýšil na dvojnásobok, t. j. na 1800 bodov.
Znalec zároveň z odborného hľadiska považuje poškodenie zdravia žalobcu za prípad hodný osobitného
zreteľa. S týmto záverom súhlasí a stotožňuje sa s ním aj súd. K poškodeniu zdravia žalobcu došlo pri
jeho narodení, je nenapraviteľné a funkčnosť pravej ruky je výrazne narušená. Obmedzenia ho budú
sprevádzať po celý jeho život v každej oblasti, či už pri bežných úkonoch denného života, pri športe,
ale aj akejkoľvek činnosti vyžadujúcej si manuálne funkcie pravej ruky. Výška odškodnenia za sťaženie
spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 60 Sk za jeden bod (podľa právneho stavu účinného v
čase, keď k poškodeniu zdravia došlo) a hodnote 1800 bodov potom zodpovedá suma 108 000,- Sk,
teda 3 584,94 eur. Vzhľadom na poškodenie, vek žalobcu, kedy k poškodeniu došlo, následky, ktoré
budú pretrvávať celý život a na to, že žalobca je a bude v dôsledku poškodenia zdravia obmedzený vo
viacerých oblastiach života, dospel súd k záveru, že ide o prípad hodný osobitného zreteľa vyžadujúci si
zvýšenie odškodného za sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu zo sumy 3 584,94 eur nad rámec
sumy uvedenej v § 7 ods. 2 vyhlášky, a to až na sumu 25 000,- eur, ktorú z titulu nároku na náhradu
škody na zdraví z dôvodu sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcovi priznal, a ktorú vzhľadom na
všetky okolnosti prípadu považuje súd za primeranú. Pri určení výšky pritom súd zohľadnil aj tú okolnosť,
že test na tehotenskú cukrovku, ktorá je jedným z faktorov zvyšujúcich riziko pôrodnej komplikácie, ku
ktorej došlo aj pri pôrode žalobcu, mal vykonať lekár primárnej zdravotnej starostlivosti, no o tomto teste
v zdravotnej dokumentácii matky žalobcu niet ani zmienky. Toto konštatovanie však nič nemí na tom, že
zdravotnícke zariadenie poskytujúce zdravotnú starostlivosť v súvislosti s pôrodom žalobcu jeho matke
neposkytlo zdravotnú starostlivosť lege artis, t. j. správne a v priamej príčinnej súvislosti s ňou nastala



komplikácia, ktorej bolo možné predísť a vyhnúť sa tak poškodeniu zdravia žalobcu. Vo zvyšku nároku
žalobcu súd žalobu zamietol.

6. O nároku  žalovaných v 1. a 2.  rade na náhradu  trov  konania rozhodol na základe kritéria ich
úspechu v konaní.

7. Žalovaný  v 3. rade nebol v konaní  úspešný, aj keď ho súd  zaviazal zaplatiť žalobcovi  iba časť
požadovaného nároku, avšak výška plnenia  závisela od úvahy súdu, pričom sa súd stotožnil  so
žalobcom v tom, že sú  u neho dôvody hodné osobitného  zreteľa, a preto priznal  žalobcovi nárok  na
náhradu  trov konania proti žalovanému v 3. rade v rozsahu 100%.

8. Lehotu na splnenie povinnosti podľa rozsudku  určil 30 dní, teda  dlhšiu  ako          3-dňovú zákonnú
podľa § 232 CSP, a to  vzhľadom  na vyššiu sumu a charakter povinného subjektu.

9. Proti tomuto rozsudku  žalovaný v 3. rade podal včas odvolanie. Navrhol rozsudok  okresného súdu
zmeniť a žalobu zamietnuť. Deklaroval  uplatnenie odvolacích dôvodov spočívajúcich v nesprávnom
skutkovom  a nesprávnom právnom závere okresného  súdu.

10. Vytýkal okresnému súdu, že  vo svojom rozhodnutí  síce cituje ustanovenia § 415 a § 420
Občianskeho zákonníka, ale „vôbec sa nevysporiadal s otázkou základných predpokladov  vzniku
zodpovednosti za škodu“, ktorými sú porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť
medzi porušením  a škodou  a zavinenie.  V ďalšej časti odvolania sa zaoberá  interpretačnými kritériami
podmienok vzniku  zodpovednosti  subjektu  za škodu.

11. Nesprávny skutkový  záver okresného súdu spočíva, podľa jeho názoru, v nesprávnej  interpretácii
záverov znaleckých posudkov.  Znalecký posudok  č. 4/2016 vypracovaný  Doc. MUDr.  Višňovským
nevyvrátil závery znaleckého posudku  č. 152/2012, na základe ktorého už bola raz  žaloba zamietnutá.
Tento posudok konštatoval, žiadny  postup lekárov by bol  v jednoznačnej  príčinnej súvislosti  so vznikom
komplikácie pôrodu.

12. Žalovaný v 2. rade v písomnej replike  k odvolaniu  žalovaného v 3. rade zotrval na svojom
stanovisku, ktoré prezentoval v priebehu  konania, že nie je v spore  pasívne  vecne legitimovaný.
Domnieva sa, že žalovaný v 3. rade  neuviedol  žiadne nové skutočnosti, ktorými by sa súd už v
predmetnom konaní nezaoberal.

13. Žalobca v písomnom vyjadrení  k odvolaniu žalovaného v 3. rade navrhol rozsudok  okresného súdu
potvrdiť.  Stotožnil  sa  s rozhodnutím súdu, ako aj s jeho vyčerpávajúcim odôvodnením. Je nepochybné,
že pri pôrode mu bola spôsobená škoda na zdraví, ktorej následkom je sťaženie jeho spoločenského
uplatnenia. Jeho manuálne  schopnosti a zručnosti sú  oslabené  práve v dôsledku   závažného
poškodenia  hornej končatiny, ku ktorému došlo v priamej súvislosti  s pôrodom, a to  zanedbaním
predpôrodnej starostlivosti a samotným pôrodom.

14. K námietke  žalovaného  v 3. rade v súvislosti  so  znaleckým posudkom  Doc. MUDr.  Višňovského
uviedol, že tento znalecký posudok  je dôkladne  prepracovaný a bez pochybností odpovedá  na zásadné
otázky. Žalovaní 1/, 2/, 3/ v priebehu konania  ani  raz nenamietali  ani iným spôsobom  sa  nesnažili
spochybniť závery, ku ktorým znalec prišiel  vo svojom posudku.

15. Žalovaný v 3. rade  v reakcii na vyjadrenie žalobcu  k jeho odvolaniu  zotrval  na svojom odvolaní
i na jeho dôvodoch.

16. Žalobca v reakcii na vyjadrenie  žalovaného v 2. rade  sa stotožnil  s jeho  názorom, že žalovaný v
3. rade vo svojom odvolaní  neuvádza žiadne nové  skutočnosti, ktorými by sa už súd  nezaoberal.

17.  Od 1. júla 2016 je účinný  zákon č. 160/2015 Z. z.  Civilný sporový poriadok  (ďalej len „CSP“),
ktorým bola zrušená doterajšia právna úprava  súdneho procesu  v zákone č. 99/1963 Zb.  - Občiansky
súdny poriadok (ďalej len  „O.s.p.“).



18. Intertemporálna úprava v ust. § 470 ods. 1 CSP vychádza zo zásady okamžitej aplikability právneho
predpisu, a to aj  v konaniach, začatých  pred účinnosťou  zákona  (1. júl 2016).

19. Krajský súd preskúmal vec v intenciách ustanovení  § 379 a 380 CSP a zistil, že rozsudok  okresného
súdu je v napadnutej časti  vecne správny, a preto je potrebné tento potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.
O odvolaní žalovaného  v 3. rade rozhodol  bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu  podľa §
385 ods. 1  CSP.

20. Preskúmaním veci krajský súd zistil, že rozsudok  okresného súdu vychádza zo správnych
skutkových a právnych   záverov, jeho odôvodenie zodpovedá  zákonným kritériám podľa § 220 ods. 2
CSP, je úplné a presvedčivé, preto v zmysle ust. §  387 ods. 2 CSP sa odvolací súd  plne  identifikuje
s odôvodnením rozsudku  okresného súdu. Súčasne považuje za potrebné  na zdôraznenie správnosti
rozsudku okresného súdu uviesť nasledovné:

21. Žalovaný  v 3. rade uplatnil vo svojom odvolaní  odvolacie dôvody spočívajúce v nesprávnom
skutkovom a v nesprávnom právnom posúdení  veci  (odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a
h/ CSP).

22.  Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP spočíva predovšetkým v nesprávnom
postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení  výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie
do úvahy skutočnosti, ktoré  z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené prípadne
neprihliada na skutočnosti,  ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov.  Nesprávne
skutkové zistenia môžu byť aj  výsledkom logických  rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným
zreteľom  na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

23. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej  zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery
a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením  veci
je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.  O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov
ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis,
nesprávne ho ale interpretoval alebo ak  zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne
závery (odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP).

24. V prejednávanej veci žalovaný v 3. rade odôvodnil  odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm.
f) CSP (nesprávny skutkový záver) tým, že okresný súd nesprávne vyhodnotil  závery znaleckého
posudku Doc. MUDr. Jozefa Višňovského, CSc., súdneho znalca z odboru zdravotníctvo  a farmácia,
odvetvie Gynekológia a pôrodníctvo.  Podľa jeho názoru uvedený znalecký posudok  nevyvrátil  závery
znaleckého posudku č. 152/2012 (znalecký posudok  forensic.sk). Posudok  konštatoval, že žiadny
postup lekárov „by bol“ (zrejme nebol)  v jednoznačnej  príčinnej súvislosti  so vznikom  komplikácie
pôrodu.

25. Preskúmaním veci  odvolací súd nezistil, že skutkový  záver okresného súdu  nezodpovedá
výsledkom dokazovania. V tejto súvislosti  odvolací súd odkazuje na  jednoznačné závery  v znaleckom
posudku  Doc. MUDr.  Višňovského, cit. „analýzou  dokumentácie  novorodenca L.  O. z obdobia
počas  prenatálnej starostlivosti konštatuje, že došlo  k pochybeniu, nakoľko  nebolo realizované,
aspoň to z doloženej zdravotnej dokumentácie  vyplýva,  vyšetrenie povinného skríningového vyšetrenia
(OGTT) na tehotenskú  cukrovku, pričom  u pacientky boli prítomné  viaceré rizikové faktory....“ „za
problematickú, resp. nedostatočnú znalec považuje   neadekvátnu  predpôrodnú diagnostiku možnej
pôrodnej  komplikácie - dystokie ramienok, nakoľko už pri predchádzajúcom  pôrode matky  maloletého
L. O., M. O. v roku XXXX, došlo  k závažnej komplikácii - zlomenine kľúčnej  kosti (pri pôrodnej  hmotnosti
pod 4.000 gramov). Podľa názoru znalca, lekár primárnej starostlivosti, ako aj lekár,  ktorý viedol pôrod,
sa mali zamerať na  diagnostikovanie  možnej   makrozómie (nadmernej  veľkosti) plodu a predpokladať
možné  intrapartálne (počas pôrodu) komplikácie  z hľadiska veľkosti  plodu“.

26.  Odvolací súd tiež poukazuje na konštatovanie znalca, že u matky maloletého  žalobcu sa vyskytovali
viaceré  rizikové faktory, ktoré neboli  zohľadnené  pri  zvažovaní o spôsobe vedenia pôrodu (veľký plod,
dystokia ramienok v predošlom tehotenstve).



27. Vychádzajúc z uvedených záverov,  ale aj z vyjadrenia jedného  zo znalcov znaleckej  organizácie
forensic.sk, na pojednávaní  - MUDr. Záhumenského, že v prípade  gestačného diabetes mellitus matky
je indikované  ultrazvukové vyšetrenie a v tom prípade by hodnotil postup  pri  pôvode, resp. od príjmu
až po pôrod ako  non lege artis, je potom skutkový  záver okresného súdu o príčine vzniku  poškodenia
zdravia maloletého  žalobcu  pri pôrode, správne.

28. Žalovaný v 3. rade uplatnil odvolací dôvod, spočívajúci  v nesprávnom právnom posúdení  veci,
keď  vytýka okresnému súdu nesprávnu interpretáciu  ustanovení § 415 a       § 420 Občianskeho
zákonníka, pretože  sa „nevysporiadal s otázkou  základných predpokladov vzniku zodpovednosti  za
škodu“. Zákonné kritériá  zodpovednosti za škodu  citoval a citoval aj  výklad jednotlivých  zložiek  vzniku
zodpovednosti  za škodu.

29. Žalovaný  v 3. rade správne v odvolaní  uviedol,  ktoré sú základné predpoklady všeobecnej
zodpovednosti  subjektu za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka (porušenie právnej povinnosti,
vznik škody, existencia príčinnej súvislosti  medzi porušením právnej povinnosti  a vznikom škody a
zavinenie).

30. V prejednávanej veci však okresný súd, podľa zistení odvolacieho súdu, správne konštatoval  na
základe skutkových zistení  všetky právne významné  okolnosti  vzniku zodpovednosti  zdravotníckeho
zariadenia (v danom prípade žalovaného v 3. rade ako jeho zriaďovateľa)  za škodu, ktorá  vznikla
maloletému  žalobcovi poškodením jeho zdravia  pri pôrode.

31. Porušenie právnej  povinnosti  je prejav  ľudskej vôle (komisívny alebo  omisívny), ktorý je v rozpore
s objektívnym  právom. Takýto rozpor je protiprávny bez ohľadu  na úmysel  alebo nedbalosť  (zavinenie).

32. Porušením práva je aj ustanovenie § 415 Občianskeho zákonníka, týkajúce sa občianskoprávnej
prevencie.  S ohľadom na  všeobecnú preventívnu  povinnosť podľa citovaného ustanovenia, je
protiprávnym  každý úkon alebo činnosť, pri ktorej  si dotknutá osoba (právnická alebo fyzická)
nepočínala  tak starostlivo, aby nedošlo ku škode na zdraví majetku, právach iného,  prírode a životnom
prostredí.

33. Ustanovenie  § 415 nezakladá  samostatnú  skutkovú  podstatu  zodpovednosti  za škodu,  ale
porušenie prevenčnej  povinnosti predstavuje len jeden  z predpokladov všeobecnej zodpovednosti  za
škodu - t. j.  protiprávny úkon (§ 420 Občianskeho zákonníka).

34.  Okresný súd  správne konštatoval, že v danom prípade  v poskytovaní zdravotnej  starostlivosti
matke maloletého žalobcu počas jej gravidity resp. pred jej  pôrodom  sa zanedbali  predpísané  postupy
- najmä vyšetrenie  na gestačný diabetes mellitus  a pri  rozhodovaní  o spôsobe pôrodu  neboli zistené
a zohľadnené aj ďalšie, z medicínskeho  aspektu  potrebné údaje o rodičke  (v zmysle  lege artis),  napr.
veľkosť plodu, dystokia ramienok pri  predošlom  pôrode.  Všetky potrebné  poznatky podľa lege artis
nemal  pôrodník k dispozícii a nezohľadnil ich, pritom tieto  faktory boli závažné a rizikové, pri zvažovaní
o spôsobe  vedenia pôrodu.

35.  Je nepochybné, že uvedené chyby pri poskytovaní  zdravotnej starostlivosti , teda postup  v rozpore
s lege artis, boli príčinou  vzniku poškodenia jeho zdravia pri pôrode s trvalými následkami.

36.  Z uvedeného  potom vyplýva, že v konaní  boli preukázané všetky právne významné okolnosti
vzniku zodpovednosti  za škodu na zdraví žalobcovi a okresný súd vo svojom  rozsudku  všetky zistené
zákonné  kritériá  tejto  zodpovednosti  aj opísal a odôvodnil.

37. Žalovaný v 3. rade vo svojom odvolaní proti  rozsudku okresného súdu  neuplatnil ani  jeden spôsobilý
odvolací dôvod, preto bolo potrebné rozsudok   okresného súdu  potvrdiť.

38.  Výškou  priznaného nároku  sa odvolací  súd   nezaoberal, pretože  ju žalovaný v 3. rade nenamietal.

39.  Rozsudkom okresného súdu  bolo rozhodnuté  negatívne o žalobe proti žalovaným  v 1. a 2.  rade.
Proti  výroku rozsudku okresného súdu  o zamietnutí  žaloby proti týmto subjektom  nebolo podané



odvolanie a nejde o solidárne spoločenstvo  (§ 77 CSP), preto  v zmysle § 379 CSP sa odvolací súd
výrokov rozsudku okresného súdu  vo vzťahu k žalovaným 1. a 2. nedotýkal.

40.  V odvolacom konaní  mal plný úspech  žalobca,  má preto  nárok na náhradu trov odvolacieho
konania podľa § 396 ods. 1 v spojení s ust. §  255 ods. 1 CSP. O výške náhrady trov konania  rozhodne
okresný súd  (§ 262 ods. 2 CSP).

41. Tento rozsudok  prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa         (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4C/58/2008", "guid": "7f749fba-bfc0-47ec-9134-b9fefbed8671:abeaff65-017f-4908-b1c7-ed33c7e0c28b", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}