Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 13CoE/44/2019 z 21. 10. 2019 Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 21. októbra 2019, sp. zn. 13CoE/44/2019, ECLI:SK:KSPO:2019:8417203067.1 Krajský súd Prešov | 13CoE/44/2019 | ECLI:SK:KSPO:2019:8417203067.1 | 2019-10-21 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ec477706-ffe5-4c5b-a1db-c3eba607205c Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2019:8417203067.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13CoE/44/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8417203067
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8417203067.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu
JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Andreja Radomského v exekučnej veci oprávneného L. P. J., J..,
so sídlom H. X, XXX XX T., O.: XX XXX XXX, právne zastúpený advokátskou kanceláriou TOMÁŠ
KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti povinnému A. T., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXX, XXX XX H., o udelenie poverenia, o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Kežmarok, č.k. 2Er/231/2017-45 zo dňa 18. októbra 2018, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Kežmarok (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že:
„Žiadosť súdneho exekútora D.. S. P., H.., so sídlom L. úradu W. XX, XXX XX T., o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie podanú na Okresnom súde Kežmarok dňa 30.3.2017sa zamieta.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 243h ods. 1, § 44 ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení
účinnom do 31.03.2017, § 52 ods. 1, 3, 4, § 53 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník.

3. Vychádzal zo zistenia, že medzi právnym predchodcom oprávneného a povinnou bola dňa 22.01.2013
uzatvorená Zmluva o poskytovaní verejných služieb. Exekučným titulom bol v predmetnej veci
rozhodcovský rozsudok sp. zn. J. XXXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX vydaný Stálym rozhodcovským
súdom zriadeným pri Asociácii pre arbitráž. Oprávnený k návrhu pripojil predmetný rozhodcovský
rozsudok, kópiu Všeobecných podmienok pre poskytovanie verejných služieb prostredníctvom mobilnej
site, kópiu jednotlivých faktúr, kópiu Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach a
kópiu spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy.

4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že exekučný súd je oprávnený a povinný v priebehu celého
exekučného konania z úradnej povinnosti skúmať, či sú splnené podmienky na vedenie exekúcie.
Dohoda o uznaní záväzku, ktorý vznikol na základe zmluvy o poskytovaní verejných služieb a o
úhrade pohľadávky v splátkach uzatvorená medzi oprávneným a povinným dňa 13.10.2015, ako aj
spotrebiteľská rozhodcovská doložka predstavujú bez pochyby spotrebiteľské zmluvy, pretože boli
uzatvorené medzi dodávateľom a spotrebiteľom a tiež spĺňajú druhý znak spotrebiteľských zmlúv
spočívajúci v tom, že ich ustanovenia boli pre spotrebiteľa vopred pripravené. Rozhodcovská zmluva
nebola individuálne dojednaná, nakoľko sa jedná o vyplnené tlačivo vopred pripravené oprávneným
bez možnosti jeho zmeny, či úprav. Rozhodcovskú zmluvu si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal
na výber. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa jej ustanoveniam. Z obsahu spisu
zároveň nevyplýva, že by v rámci kontraktácie došlo k naplneniu zákona, a že by príslušný zamestnanec
oprávneného s odbornou starostlivosťou najprv poučil povinnú a nechal jej priestor na rozhodnutie
a voľbu. Predtlačené poučenie oprávneného v rozhodcovskej zmluve o dôsledkoch uzatvorenia



rozhodcovskej zmluvy nemožno považovať za kvalifikované vysvetlenie dôsledkov rozhodcovského
konania. Oprávnený si tak v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Riešenie sporu v súdnom konaní
alebo v rozhodcovskom konaní dojednané v rozhodcovskej zmluve spočíva na žalobcovi a možnosť
výberu je len zdanlivá. V prevažnej väčšine sporov zo spotrebiteľských úverov je na strane žalobcu
oprávnený, pričom povinný ako spotrebiteľ v zásade žalobu nepodáva. Spotrebiteľ v takomto prípade
nemá žiadnu možnosť ovplyvniť alternatívu riešenia sporu, v čom súd vzhliadol nekalú obchodnú povahu
dojednania o možnosti riešenia sporov. Rozhodcovskú zmluvu preto ako celok vyhodnotil ako nekalú,
postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti. Rozhodcovský súd teda odvodzoval svoju právomoc od
neplatnej rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská zmluva v posudzovanom prípade nespĺňa podmienky
ustanovené právnymi predpismi, keďže je absolútne neplatná, a v dôsledku toho je zároveň predložený
rozhodcovský rozsudok materiálne nevykonateľným, preto exekučný súd bez toho, aby skúmal či sú
alebo nie sú splnené ďalšie zákonné podmienky pre vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

5. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, a to z dôvodu nesprávneho právneho
posúdenia veci. Poukázal na to, že právny poriadok Slovenskej republiky v posledných rokoch
prešiel zásadnými legislatívnymi zmenami v oblasti spotrebiteľského rozhodcovského konania, ktorým
sa oprávnený podrobil a pri uzatváraní rozhodcovskej zmluvy s povinnou postupoval prísne podľa
predpismi vymedzených pravidiel, ako aj v súlade s rozhodovacou činnosťou exekučných súdov.
Zastával názor, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia absentuje zdôvodnenie, prečo skutočnosť,
že rozhodcovská zmluva bola uzatvorená vo formulárovej podobe je pre súd neprijateľná. Uviedol,
že aj napriek tomu, že v čase podpisu predmetnej rozhodcovskej zmluvy nebolo účinné ustanovenie
§ 3 Zákona o rozhodcovskom konaní, je uzatvorená na samostatnom dokumente a je tak obsahovo
ako aj formálne oddelená od Dohody o uznaní záväzku. Povinná rozhodcovskú zmluvu podpísala
sama a dobrovoľne, pričom jej podpisom nebolo nijako podmienené poskytnutie úveru. Dal do
pozornosti, že povinná mala nielen možnosť predmetnú rozhodcovskú zmluvu nepodpísať, ale mohla
od nej bez udania dôvodu odstúpiť, pričom k podpísaniu rozhodcovskej zmluvy nebola nijako nútená.
Poukázal na to, že rozhodcovská zmluva je formulovaná alternatívne, teda dáva zmluvným stranám
na výber, na ktorý rozhodcovský, resp. všeobecný súd sa v prípade sporu obrátia. Poukázal tiež na
to, že ak by bolo v úmysle zákonodarcu zakázať v spotrebiteľských sporoch rozhodcovské konanie,
neprijímal by samostatný zákon na jeho úpravu. Mal za to, že splnil všetky podmienky stanovené
zákonodarcom, preto nie je dôvod, aby exekučný súd považoval uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy v
zmysle zákona za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Zastáva názor, že rozhodnutie súdu je arbitrárne
a bez akéhokoľvek racionálneho odôvodnenia. Odôvodnenie rozhodnutia považuje za nepresvedčivé,
bez jasnej a zrozumiteľnej úvahy súdu pri aplikácii relevantných ustanovení právnych predpisov na
konkrétny právny vzťah, ktorý by mal oporu v skutkovom stave vyplývajúcom zo súdneho spisu. Navrhol,
aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie
§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“)), preskúmal napadnuté
rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a
nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že
odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

7. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích námietok v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

8. K nesprávnemu právnemu posúdeniu veci odvolací súd dodáva, že o právne posúdenie ide vtedy,
keď súd zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery, teda na zistený skutkový stav aplikuje právnu
normu. V prípade nesprávneho právneho posúdenia veci ide o omyl súdu pri aplikácii práva na správne
zistený skutkový stav, pričom o omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis než
ten, aký mal použiť alebo ak síce aj použil správny právny predpis, ale tento nesprávne interpretoval na
daný prípad. V predmetnom prípade odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie použil správny
právny predpis, ktorý aj správne interpretoval, teda tento odvolací dôvod nie je naplnený.



9. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny
právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach
nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným
súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

10. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia správne poukázal na ust. § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku, v zmysle ktorého exekučný súd pred vydaním poverenia skúma návrh na vykonanie exekúcie,
exekučný titul, žiadosť o udelenie poverenia a to, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa
podmienky ustanovené právnymi predpismi, či rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore bolo
vydané rozhodcom, ktorý bol v čase vydania rozhodnutia zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených
rozhodovať spotrebiteľské spory a pred rozhodcovským súdom, ktorý mal povolenie rozhodovať
spotrebiteľské spory.

11. Rozhodujúcou právnou otázkou, ktorú správne súd prvej inštancie aj bez návrhu prioritne riešil,
je otázka platnosti rozhodcovskej zmluvy. Najvyšší súd už vo viacerých rozhodnutiach konštatoval
oprávnenie exekučného súdu preskúmať existenciu rozhodcovskej zmluvy. Vo veci 3Cdo 146/2011
najvyšší súd judikoval, že cit.: ,,Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný
titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či
rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu
rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol
vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s
právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský
súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej
okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný“. Obdobne porov. aj uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6Cdo 143/2011, 2Cdo 245/2010, uznesenia Ústavného
súdu Slovenskej republiky vo veciach IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011 a nález Ústavného súdu Českej
republiky sp. zn. II. ÚS 2164/10 zo dňa 1.11.2011.

12. Odvolací súd nevidí dôvod na odklon od spoločného stanoviska občianskoprávneho a
obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove z 27.09.2010, v zmysle ktorého „zmluvná
podmienka v štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31. 12. 2007 alebo vo všeobecných
obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne
dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom
konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol
byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj
vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom,
ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by
bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel
zabrániť rozhodcovskému konaniu. Súdu nič nebráni postupovať obdobne aj za stavu, že zmluva bola
uzavretá pred 1. januárom 2008“. Rozhodcovský rozsudok bol založený na rozhodcovskej zmluve v
spotrebiteľskej zmluve. Neprijateľná zmluvná podmienka je neplatná, a teda nevyvoláva právne účinky
obdobne ako keď rozhodcovskej zmluvy niet (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 6Cdo 1/2012, uznesenie Krajského súdu v Prešove vo veci 6CoE 66/2012, 6CoE 256/2012).

13. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav
zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa
vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba
konkrétne znamená (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6 M Cdo 9/2012).
Oprávnený si v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde
o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené
a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad (čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Súdna kontrola dopadá aj za stavu, že zmluvný vzťah hlavný
a vedľajší bol vyjadrený v samostatných listinách. Niet dôvod vylúčiť súdnu kontrolu formulárovej zmluvy
len preto, že je na samostatnej listine a nebola hodnoverne preukázaná vôľa spotrebiteľa individuálne
vyjednať, aby prípadné spory riešil rozhodca (v danej veci predformulovaný na tlačive dodávateľa). Inak
by aj napríklad záložné zmluvy, ktoré sa nachádzajú na ,,sólo“ tlačivách boli vylúčené zo súdnej kontroly.



Podstatou individuálne nevyjednanej zmluvnej klauzuly je skutočnosť, že bola vopred dodávateľom
naformulovaná bez možnosti zmeny jej obsahu, a to je práve aj prípad typových rozhodcovských zmlúv,
ktoré sa predkladajú spotrebiteľom na podpis a majú vyvolať dojem, že si ich vyžiadali spotrebitelia.

14. K rozhodcovskej zmluve má najbližšie ustanovenie § 53 odsek 4 písm. r) (vrátane dôvodovej
správy) zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). Uvedené ustanovenie je svojím
obsahom najbližšie problémovej zmluve ,,...vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní“.

15. Podľa dôvodovej správy k § 53 odsek 4 písm. r) OZ: ,,spotrebiteľ môže svoje práva uplatňovať nie iba
v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak rozhodne, aj v občianskoprávnom konaní a
zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle navrhovaného ustanovenia považovaná
za neprijateľnú.“

16. Rozhodcovskú zmluvu teda nie je možné akceptovať, ak by vyžadovala od spotrebiteľa podrobiť
sa arbitráži. Ustanovenie § 53 odsek 4 písm. r) OZ teda nie je o možnosti výberu medzi štátnym a
súkromným súdom, ale predovšetkým o dôsledkoch, ktoré zakladá, a teda, či doložka nenúti spotrebiteľa
podrobiť sa arbitráži.

17. Povinný ako spotrebiteľ pri predmetnej rozhodcovskej zmluve nemá na výber, ak bude žalovaná na
rozhodcovskom súde. Odvolací súd zastáva názor, že možnosť voľby pre spotrebiteľa je len iluzórna,
pretože takmer s pravidelnosťou podávajú rozhodcovské žaloby veritelia. V prípade, že výnimočne
uplatňuje svoje právo spotrebiteľ, využíva štátny súd.

18. Osobitné vyjednanie sa má sledovať z pohľadu ochrany spotrebiteľa, to znamená, že spotrebiteľ si
z určitých dôvodov osobitne vymieňuje nejakú klauzulu, lebo má preňho nejaký osobitný význam.

19. Spôsob, akým bola zmluva spotrebiteľovi, t.j. povinnému predložená, je skôr o nevhodnom
predložení zmluvných podmienok, vo vzťahu ku ktorým oprávnený sledoval ich vylúčenie spod režimu
súdnej kontroly neprijateľných zmluvných podmienok, čo predstavuje nekaloobchodnú praktiku.

20. V čase rozhodovania odvolacieho súdu oprávnený nepreukázal osobitné vyjednanie, resp. že by si
povinný vymieňoval rozhodcovské konanie (§ 53 odsek 3 OZ).

21. Odvolací súd preto nemal žiaden dôvod na to, aby vylúčil režim súdnej kontroly neprijateľných
podmienok len kvôli zdanlivej možnosti voľby, pred ktorým orgánom bude strana uplatňovať svoje právo.

22. Ako už odvolací súd uviedol, stotožňuje sa s odôvodnením zo strany súdu prvej inštancie a platí to aj
pokiaľ ide o zdôvodnenie neprijateľnosti rozhodcovskej zmluvy, podľa ktorej spotrebiteľ nemá na výber
a je nútený podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu. O takýto prípad ide aj v predmetnej veci.
Rozhodcovskú zmluvu dohodnutú za daných okolností považuje za neprimeranú zmluvnú podmienku,
ktorá je v rozpore s platným právom. Exekučný súd sa totiž s istotou a najmä presvedčivým spôsobom
vysporiadal s otázkou rozhodcovskej zmluvy ako neprijateľnej podmienky a svoje rozhodnutie v tomto
smere aj náležite zdôvodnil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia žiadna pochybnosť, ktorú by bolo potrebné
odstraňovať akýmkoľvek spôsobom, nevyplýva.

23. Záver o neprijateľnosti rozhodcovskej zmluvy je tiež v geografických dôvodoch v zmysle judikatúry
súdneho dvora C-240/98 - C-244/98 Oceáno Grupo Editoriale. Neprimeraná vzdialenosť od miesta
rozhodcovského konania je skutočnosťou, ktorá má odradzujúce účinky pre spotrebiteľa vo vzťahu k
uplatňovaniu práva. Už len samotná vzdialenosť (H. - T.) na rozhodcovské konanie je odradzujúca.

24. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie oprávneného za dôvodné, a preto
napadnuté uznesenie ako správne potvrdil v súlade s ustanovením § 387 odsek 1 a 2 C.s.p..

25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.



Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).