Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 7S/17/2017 z 13. 3. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 13. marca 2018, sp. zn. 7S/17/2017, ECLI:SK:KSKE:2018:7017200101.1 Krajský súd Košice | 7S/17/2017 | ECLI:SK:KSKE:2018:7017200101.1 | 2018-03-13 | Rozsudok Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/adb15f98-13fd-48ce-9108-3c07943b694b Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7017200101.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7S/17/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7017200101
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7017200101.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte, zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a
členov senátu JUDr. Juraja Tymka a JUDr. Pavla Tkáča, v právnej veci žalobcu: CI - servis, a. s.,
so sídlom Košice, Werferova 3, zastúpeného advokátkou JUDr. Andreou Kakulošovou, AK so sídlom
Košice, Werferova 1, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, so sídlom Košice, Masarykova 10,
v konaní o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 02. 12. 2016, č.: OPS/
BEZ/2016/2822, O-745/2016, takto

r o z h o d o l :

Žalobu zamieta.

Účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozhodnutím zo dňa 02. 12. 2016 č. OPS/BEZ/2016/2822, O-745/2016 žalovaný podľa § 59 ods. 2
zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Inšpektorátu práce
Košice zo dňa 26. 08. 2016 č. 330/15/O-1, ktorým bola žalobcovi podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona
č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci
a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonoch v znení neskorších predpisov
(ďalej iba zákon o inšpekcii práce) za porušenie povinností stanovených predpismi uvedenými v § 2
ods. 1 písm. a) bod 4 citovaného zákona, konkrétne § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b)
zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov. Porušenie citovaného zákonného ustanovenia spočívalo v tom,
že právnická osoba - žalobca využíval závislú prácu fyzickej osoby Q. Š., ktorý pre neho dňa 30. 07.
2015 o 20.10 hod. vykonával prácu usporiadateľa v prevádzke W. Y. - Z. Y., Q. T. X, mal s ním založený
pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu - dohoda o pracovnej činnosti zo dňa 29. 07. 2015 a
nesplnil si povinnosť podľa osobitného predpisu (zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení) s tým,
že kontrolou bolo zistené, že menovaný bol do poistenia prihlásený ako zamestnanec od 09. 05. 2015
do 31. 05. 2015, opätovne bol prihlásený až 05. 08. 2015 o 13.14 hod.

2. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že Inšpektorát práce Košice vykonal u žalobcu v dňoch 30.
07. 2015 a 22. 09. 2015 inšpekciu práce, zameranú na kontrolu dodržiavania zákona o nelegálnej práci a
nelegálnom zamestnávaní na prevádzke W. Y. - Z. Y., Q. T. X, pri ktorej bol zistený nedostatok spočívajúci
v porušení zákazu nelegálneho zamestnávania vo vzťahu k zamestnancovi Q. Š.. Predmetný nedostatok
bol zadokumentovaný v protokole o výsledku inšpekcie práce č. IKO-272-38-1.2/P-A28-15 zo dňa 22.
09. 2015, ktorý bol s predsedom predstavenstva žalobcu prerokovaný dňa 22. 09. 2015. Ten sa k obsahu
protokolu nevyjadril. Následne Inšpektorát práce ako prvostupňový správny orgán začal vo veci konanie
o uloženie pokuty za porušenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona o nelegálnej práci



a nelegálnom zamestnávaní. K oznámeniu o začatí konania o uložení pokuty, doručenému žalobcovi
dňa 16. 11. 2015, sa tento vyjadril podaním, doručeným správnemu orgánu prvého stupňa dňa 24. 11.
2015, v ktorom uviedol, že nesúhlasí so závermi protokolu o kontrole a výškou navrhovanej pokuty a vo
vzťahu k zamestnancovi Q. Š. uviedol, že s ním uzatvoril dňa 29. 07. 2015 dohodu o pracovnej činnosti
a odo dňa 30.07.2015 pre neho začal vykonávať menovaný prácu. K jeho oneskorenému prihláseniu
do registra došlo len administratívnym nedopatrením zodpovednej pracovníčky. V doterajšom priebehu
podnikania nebol u neho zaznamenaný jediný prípad nelegálneho zamestnávania. Navrhol uložiť pokutu
na spodnej hranici stanovenej zákonom, zároveň navrhol predvolať a vypočuť predsedu predstavenstva
N.. M. N. a zamestnankyňu M. F..

3. Po preskúmaní a zhodnotení zisteného skutkového stavu vydal prvostupňový správny orgán
rozhodnutie č.: 330/15/O zo dňa 14. 12. 2015, ktorým uložil žalobcovi pokutu v sume 8.000 eur za to, že
nelegálne zamestnával fyzické osoby Q. Š. Z. Ľ. G., ktoré vykonávali dňa 30. 07. 2015 v čase o 20.10 hod
prácu usporiadateľov na prevádzke W.R. Y. Z. Y., mal s nimi založený pracovnoprávny vzťah na základe
dohôd o pracovnej činnosti zo dňa 29. 07. 2015 a nesplnil si oznamovaciu povinnosť voči Sociálnej
poisťovni podľa osobitného predpisu. Proti uvedenému rozhodnutiu, ktoré mu bolo doručené dňa 17.
12. 2015, podal žalobca odvolanie, ktoré doručil na Inšpektorát práce Košice dňa 29. 12. 2015. Národný
inšpektorát práce ako odvolací orgán citované rozhodnutie zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu
na nové rozhodnutie z dôvodu procesných pochybení, spočívajúcich v nedostatočnom odôvodnení
rozhodnutia vo vzťahu k uloženej pokute a nevysporiadania sa so žiadosťou žalobcu o prejednanie
veci na pojednávaní. Po vrátení veci prvostupňový správny orgán vytýkanú vadu odstránil a nariadil
termín ústneho pojednávania. Následne znova rozhodol rozhodnutím č.: 330/15/O-1 zo dňa 26. 08.
2016, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 20. 09. 2016. Vo svojom rozhodnutí prvostupňový správny
orgán uložil žalobcovi pokutu vo výške 3.000 eur a konštatoval už iba nelegálneho zamestnávanie
voči Q. Š.. V odvolaní, doručenom správnemu orgánu prvého stupňa dňa 07. 10. 2016, žalobca opäť
tvrdil, že Q. Š. mal riadne uzatvorenú dohodu o pracovnej činnosti a k oneskorenému prihláseniu
došlo len z dôvodu administratívneho nedopatrenia. V minulosti nedošlo nikdy k zisteniu nelegálneho
zamestnávania. Rovnako namietal, že prvostupňový orgán nevypočul svedkyňu V.. M. F.Ú.. Rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu považoval za nedostatočne odôvodnené a nepreskúmateľné. Z
uvedených dôvodov ho žiadal zrušiť.

4. Žalovaný ako odvolací orgán po preskúmaní predmetného rozhodnutia prvostupňového správneho
orgánu a odvolania žalobcu zamietol odvolanie a potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu. Svoje
rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by spochybnili, prípadne vyvrátili
zistené porušenie povinnosti. Zo spisového materiálu mal za preukázané, že dňa 30. 07. 2015 o 20.10
hod. Q. Š. vykonával pracovnú činnosť pre žalobcu bez toho, aby si tento splnil svoju ohlasovaciu
povinnosť voči Sociálnej poisťovni. Aj samotný Q. Š. uviedol, že prácu začal vykonávať 30. 07. 2015
o 20.00 hod., avšak do registra Sociálnej poisťovne bol prihlásený až dňa 05. 08. 2015 o 13.14.
Svedkovia Y. a Ř. potvrdili, že Q. Š. bol zamestnancom žalobcu. Uvedené tvrdenie podľa odvolacieho
orgánu potvrdzuje aj samotná dohoda o pracovnej činnosti zo dňa 30. 07. 2015. Podľa odvolacieho
orgánu zamestnávateľ je zodpovedný už tým, že k samotnému nedostatku, teda k porušeniu došlo, bez
ohľadu na následné odstránenie zistených nedostatkov a bez ohľadu na to, či sa jedná o zavinené,
alebo nezavinené konanie, či opomenutie. Z právneho hľadiska je pre vznik objektívnej zodpovednosti
zamestnávateľa za správny delikt nepodstatným, či k pochybeniu došlo zavinením určitých okolností,
zavinením zamestnancov zamestnávateľa, alebo iných subjektov, ako zamestnávateľa. Podľa jeho
názoru sa prvostupňový správny orgán dostatočne podrobne zaoberal výškou uloženej pokuty a náležite
ju aj odôvodnil, s čím sa plne stotožnil. K námietke žalobcu, že nedošlo k vypočutiu svedkyne V..
M. F. uviedol, že žalobca vo svojom podaní zo dňa 08. 06. 2016 sám navrhol osoby, ktoré majú byť
vypočuté ako svedkovia, pričom jej vypočutie nenavrhol. Urobil to až listom, ktorý bol správnemu orgánu
doručený dňa 26. 08. 2015, t. j. v deň vydania rozhodnutia. Konštatoval, že ak by aj došlo k vypočutiu
tejto svedkyne, nemalo by to podstatný vplyv na rozhodnutie. Pri rozhodovaní o výške uloženej pokuty
prvostupňový orgán prihliadal predovšetkým na závažnosť zistených porušení, ich následkov, počet
zamestnancov žalobcu a riziká, vyskytujúce sa v jeho činnosti, počet nelegálne zamestnávaných osôb
i na to, že išlo o ojedinelý nedostatok, dobu protiprávnosti a či pokuta spĺňa požiadavku represie a
výchovný účel. Zohľadnil aj ekonomickú silu žalobcu. Po zhodnotení všetkých kritérií považoval žalovaný
uloženú pokutu za primeranú s tým, že táto plní funkciu výchovnú aj represívnu, postihuje protiprávne
konanie a preto je žiadúce, aby bola citeľná aj v majetkovej sfére páchateľa deliktu. Dodal, že odvolací
orgán nemá zákonnú možnosť odpustiť uloženú pokutu.



5. Včas podanou žalobou zo dňa 06. 02. 2017, podanou osobne na Krajskom súde v Košiciach v ten istý
deň, sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia správneho
orgánu prvého stupňa a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie.

6. V žalobe uviedol, že s uvedenými rozhodnutiami nesúhlasí. V prípade Q. Š. išlo o osobu, s ktorou
mal uzatvorenú dohodu o pracovnej činnosti. Jej následné nezaregistrovanie do registra Sociálnej
poisťovne bolo len čisto administratívnym nedopatrením zo strany jeho pracovníčky. Na trhu podniká
od roku 1998 pričom doposiaľ nebol u neho zaznamenaný jediný prípad nelegálneho zamestnávania.
Zamestnáva spolu 122 zamestnancov v trvalom pracovnom pomere a 33 zamestnancov vykonávajúcich
práce mimo pracovného pomeru, za ktorých mesačne odvádza poistné plnenie do Sociálnej poisťovne.
Výška odvodov sa mesačne pohybuje v rozmedzí okolo 25.000 - 29.000 eur. Časť zamestnancov je
najímaná v prípade potreby na zabezpečenie prevádzky veľkých kultúrnych a športových podujatí, kedy
kapacity zamestnancov v trvalom pracovnom pomere nepostačujú. Niektorí zamestnanci na poslednú
chvíľu odrieknu svoju účasť pre osobné prekážky v práci a tento stav je nevyhnutné riešiť na poslednú
chvíľu, aby nebol ohrozený plynulý priebeh podujatí a bezpečnosť divákov. Za týchto okolností bola
uzavretá aj dohoda o pracovnej činnosti s menovaným zamestnancom. U žalobcu sa jednalo iba o
ojedinelý prípad, ktorého závažnosť je minimálna a následky zanedbateľné, preto inšpektorátu práce
navrhoval, aby mu bola uložená pokutu na spodnej hranici ustanovenej zákonom. Správne orgány
nespochybňovali neúmyselné konanie na strane žalobcu, avšak konštatovali, že pri ukladaní pokuty
zohľadňovali aj počet zamestnancov, a preto ju neuložili úplne na spodnej hranici. Z vyjadrení správnych
orgánov v oboch rozhodnutiach však nebolo možné určiť, akým spôsobom počet zamestnancov a
ekonomická sila ovplyvnili ich rozhodovanie. Ich úvahu v tejto súvislosti považoval za nelogickú,
neexistuje tu žiadna vzájomná súvislosť medzi ekonomickou silou a pokutou v uvedenej výške. Okrem
uvedenej sankcie ďalšou nepriamou je aj zápis do centrálneho registra fyzických a právnických osôb,
ktoré v predchádzajúcich 5 rokoch porušili zákaz nelegálneho zamestnávania, čím je obmedzená
jeho účasť na verejnom obstarávaní, čo rovnako nebolo zohľadnené. Namietal aj nezákonný spôsob
doručovania rozhodnutia prvostupňovým správnym orgánom, pretože toto rozhodnutie bolo doručené
priamo žalobcovi , aj keď tento bol v uvedenom čase zastúpený advokátom JUDr. Petrom Majerníkom.
Napadnuté rozhodnutie Národného inšpektorátu práce č. OPS/BEZ/2016/2822, O-745/2016 zo dňa 02.
12. 2016, a súčasne aj rozhodnutie Inšpektorátu práce Košice č. 330/15/o-1 zo dňa 26. 08. 2016 nespĺňa
ani základné atribúty odôvodnenia rozhodnutia, ktoré považuje za arbitrárne a zjavne neodôvodnené,
čo zakladá jeho nepreskúmateľnosť a tým aj nezákonnosť. Podľa jeho názoru má uložená pokuta pre
neho likvidačný charakter, preto žiadal súd o uplatnenie sankčnej moderácie a upustenie od uloženia
sankcie v zmysle § 198 ods. 1 písm. b) SSP.

7. V písomnom vyjadrení zo dňa 26. 05. 2017 žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť
zo skutkových i právnych dôvodov, uvedených v napadnutom rozhodnutí. Poukázal na to, že správny
orgán prvého stupňa jednoznačne preukázal, že žalobca sa dopustil predmetného správneho deliktu
tak, ako bol špecifikovaný vo výroku jeho rozhodnutia. K tvrdenému administratívnemu nedopatreniu
prihlásenia menovaného zamestnanca do registra Sociálnej poisťovne poukázal na inštitút objektívnej
zodpovednosti za správne delikty, spočívajúci v tom, že zamestnávateľ je zodpovedný za správny
delikt už tým, že k samotnému nedostatku, resp. porušeniu došlo bez ohľadu na zavinenie. Preto
je z právneho hľadiska pre vznik objektívnej zodpovednosti zamestnávateľa za správny delikt
nepodstatné, či k pochybeniu došlo zavinením určitých okolností, zamestnancov alebo iných subjektov
ako zamestnávateľa. K tvrdeniu nesprávneho doručovania jednotlivých rozhodnutí uviedol, že v danom
prípade práva žalobcu dotknuté neboli, pretože i napriek nedoručeniu prvostupňového rozhodnutia jeho
právnemu zástupcovi, tento podal proti nemu odvolanie, o ktorom rozhodoval odvolací správny orgán
a o tom, že u žalobcu došlo k zmene právneho zastúpenia sa dozvedel až z podania jeho pôvodného
právneho zástupcu dňa 13. 12. 2016. Žalobca žalovaného o tejto skutočnosti pred vydaním jeho
rozhodnutia neinformoval, preto bolo rozhodnutie doručované žalobcovi i jeho pôvodnému právnemu
zástupcovi správne. Žalobca toto rozhodnutie v odbernej lehote neprevzal a jeho právny zástupca JUDr.
Peter Majerník ho prevzal dňa 06. 12. 2016, ktorý dátum je potrebné považovať za dátum jeho doručenia
žalobcovi. K námietke týkajúcej sa výšky uloženej pokuty a nepreskúmateľnosti rozhodnutia v tejto časti
uviedol, že vo výške pokuty inšpektorát práce zohľadnil všetky kritériá uvedené v § 19 ods. 6 zákona o
inšpekcii práce, bolo vyhodnotené kritérium počtu zamestnancov i to, že ak má byť pokuta výchovná,
musí mať aj represívny charakter, t. j. musí byť citeľná v majetkovej sfére páchateľa správneho deliktu,
aby sa do budúcna správnym deliktom vyhýbal. Pokuta mu bola uložená na dolnej hranici určeného



rozpätia. K námietke konkretizácie dôkazov žalovaný uviedol, že oba správne orgány dôkazy riadne
konkretizovali a z týchto je jednoznačne zrejmé, ako spáchanie správneho deliktu preukazujú.

8. V replike zo dňa 19. 06. 2017 žalobca zotrval na svojich tvrdeniach, obsiahnutých v podanej žalobe.

9. Správny súd v konaní podľa § 177 a nasl. Správneho súdneho poriadku (ďalej iba SSP) po preskúmaní
napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa s administratívnymi spismi žalovaného i správneho orgánu
prvého stupňa dospel k záveru, že žaloba žalobcu dôvodná nie je.

10. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že dňa 30. 07. 2015 bola u žalobcu vykonaná inšpekcia
práce, o výsledku ktorej bol dňa 22. 09. 2015 pod č. IKO-272-38-1.2./P-A28-15 vyhotovený protokol.
Výkon inšpekcie bol zameraný na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania podľa
ustanovení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

11. Z citovaného protokolu vyplýva, že v uvedený deň v čase o 20.10 hod bola vykonaná kontrola
fyzických osôb nachádzajúcich sa na pracovisku kontrolovaného subjektu CI - Servis, a. s., Werferova
3, 040 11 Košice, C. W. Y. Z. Y., Q. T.J. X, pri ktorej bolo zistené, že pre spoločnosť žalobcu vykonávali
závislú prácu osoby Q. Š., S. N., C. C. a Ľ. G.. Žalobca porušil zákaz nelegálneho zamestnávania
tým, že využíval závislú prácu fyzických osôb Q. Š. a Ľ. G., ktoré vykonávali prácu usporiadateľa v
uvedenej prevádzke, pričom aj keď s uvedenými osobami mal uzatvorené platné dohody o pracovnej
činnosti, nesplnil si ohlasovaciu povinnosť podľa osobitného predpisu (zákona o sociálnom poistení),
čo je v rozpore s § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej
práci a nelegálnom zamestnávaní. Výkon tejto činnosti potvrdil na mieste aj sám Q. Š., ktorý uviedol,
že na uvedenom mieste pracoval ako usporiadateľ počas letných majstrovstiev sveta v hokeji, t. j. máj
2015 a v uvedený deň od 20.00 hod. Následnou kontrolou v evidencii Sociálnej poisťovne bolo zistené,
že Q. Š. bol prihlásený ako zamestnanec od 09. 05. 2015 do 31. 05. 2015, opätovne bol prihlásený
až 05. 08. 2015 o 13.14 hod. Ľ. G. na mieste odmietol poskytnúť osobné údaje, tie poskytol až po
príchode hliadky policajného zboru. Odmietol odpovedať na otázky a kontrolou v evidencii Sociálnej
poisťovne bolo rovnako zistené, že menovaný bol prihlásený ako zamestnanec od 09. 05. 2015 do 31.
05. 2015, opätovne až 05. 08. 2015 o 13.11 hod. N. Y. ako zamestnanec K 13 - Košické kultúrne centrá
uviedol, že usporiadateľskú službu zabezpečovala spoločnosť CI - Servis, a. s. Košice. W. M. rovnako
zamestnankyňa K 13 - Košické kultúrne centrá uviedla, že osoby Š. Z. G. pracovali pre spoločnosť CI
- Servis a. s. na základe objednávky, boli tam už v minulosti. Žalobcovi bolo v rámci opatrení uložené
zabezpečiť, aby sa nedostatok uvedený v bode B1 protokolu v budúcnosti nevyskytoval.

12. Zo zápisníc o podaní informácie o vysvetlení dôvodu prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku zo
dňa 30. 07. 2015, spísaných s Q. Š., N. Y. a W. Ř. vyplývajú skutočnosti tak, ako boli premietnuté do
citovaného protokolu.

13. Z dohody o pracovnej činnosti uzatvorenej medzi CI - servis, a. s. a Q. Š. dňa 29. 07. 2015 vyplýva, že
menovaný mal na jej základe vykonávať dohodnutú činnosť - organizovanie kultúrnych a spoločenských
podujatí. Zmluva bola uzavretá na obdobie do 31. 12. 2015.

14. Na základe citovaného protokolu o kontrole bolo prvostupňovým správnym orgánom dňa 23. 10.
2015 vydané oznámenie o začatí správneho konania vo veci uloženia pokuty vo výške 8.000 eur, za
porušenia, špecifikované v protokole, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 16. 11. 2015.

15. V písomnom vyjadrení zo dňa 23. 11. 2015 k oznámeniu o začatí správneho konania žalobca
vyslovil svoj nesúhlas so závermi v protokole ako aj s navrhovanou výškou pokuty. V prípade Ľ. G.
porušenia povinností žalobcom nebolo inšpektormi preukázané, pretože nebolo preukázané, aby táto
osoba vykonávala závislú prácu pre žalobcu. Hoci s ňou mali uzatvorenú dohodu o pracovnej činnosti
dňa 29. 07. 2015, nebolo preukázané, žeby menovaný vykonával pracovnú činnosť pred prihlásením do
registra Sociálnej poisťovne , t. j. pred 05. 08. 2015. K porušeniu povinností vo vzťahu k osobe Q.Š. Š.
žalobca uviedol, že v jeho prípade došlo k oneskorenému zaevidovaniu do registra Sociálnej poisťovne
len čisto administratívnym nedopatrením. Žalobca sa nikdy nedopustil žiadneho protiprávneho konania,
od roku 1998 doposiaľ nebol u neho zaznamenaný jediný prípad nelegálneho zamestnávania. Keďže
sa jednalo o prvé a ojedinelé porušenie zákonného ustanovenia, ktorého závažnosť je minimálna a



následky sú zanedbateľné, navrhol, aby mu správnym orgánom bola uložená pokuta na spodnej hranici
ustanovenej zákonom. V správnom konaní navrhol vypočuť predsedu jeho predstavenstva N.. M.H. N.
a za porušenie zodpovednú zamestnankyňu V.. M. F..

16. Inšpektorát práce Košice rozhodnutím č. 330/15/O zo dňa 14. 12. 2015 uložil žalobcovi pokutu vo
výške 8.000 eur s tým, že dňa 30. 07. 2015 bolo na základe vykonanej inšpekcie práce u žalobcu zistené
v protokole špecifikované porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania u 2 osôb, a to Q. Š. a Ľ. G.,
ktorí aj keď vykonávali pracovnú činnosť na základe zmluvy o vykonávaní pracovnej činnosti, neboli
riadne zaevidovaní v registri Sociálnej poisťovne.

17. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ktoré bolo správnemu orgánu prvého stupňa
doručené 29. 12. 2015 a na základe ktorého Národný Inšpektorát práce ako druhostupňový orgán
rozhodnutím zo dňa 24. 02. 2016 zrušil napadnuté rozhodnutie a vec mu vrátil na nové prejednanie
a rozhodnutie. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že výška pokuty uložená inšpektorátom práce za
správny delikt nelegálneho zamestnávania nie je odôvodnená. V rozhodnutí je uvedené, že pri ukladaní
výšky pokuty zohľadnil kritérium celkového počtu zamestnancov zamestnávateľa, a preto neuložil pokutu
v úplnej minimálnej výške, čo však bližšie nekonkretizoval. Rovnako poukázal aj na ustálenú judikatúru
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorá hovorí, že v prípade správneho trestania súd sleduje,
či správny orgán náležite odôvodnil uloženie sankcie v určitej výške, ak zákon nepripúšťa rozpätie
sankcie, či prihliadol na okolnosti viazané na subjekt, samotný skutok a jeho následok. V rozhodnutí
mal Inšpektorát práce jasne uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom pre vydanie rozhodnutia, akými
úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako bola použitá správna úvaha pri použití právnych
predpisov a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníka konania a s ich vyjadreniami k
podkladom rozhodnutia. Inak zaťažia svoje rozhodnutie vadou, spočívajúcou v jeho nepreskúmateľnosti
pre nedostatok dôvodov. Rovnako sa nedostatočne vysporiadal so žiadosťou žalobcu o vykonanie
ústneho pojednávania.

18. Na základe výzvy prvostupňového správneho orgánu zo dňa 10. 05. 2016 žalobca v písomnom
podaní zo dňa 08. 06. 2016 uviedol, že naďalej trvá na výsluchu N.. M. N. a Ľ. G..

19. Zo zápisnice z ústneho pojednávania Inšpektorátu práce Košice zo dňa 04. 07. 2016 vyplýva,
že na tomto bol ako svedok vypočutý N.. M. N., ktorý uviedol, že pán G. sa v uvedený deň nemal
zdržiavať na pracovisku, bol tam iba z vlastnej iniciatívy a u pána Š.D. ide jednoznačne o pochybenie
personalistky, ktorá ho do registra Sociálnej poisťovne prihlásila neskôr. Prítomnosť svedka Ľ. G. na
ústnom pojednávaní sa správnemu orgánu zabezpečiť nepodarilo z dôvodu, že adresát bol na uvedenej
známej adrese neznámy, ako to vyplýva z relácie poštového doručovateľa na vrátenej zásielke..

20. Z dodatku č. 1 zo dňa 20. 07. 2016 k protokolu vyplýva, že týmto bol zmenený bod B1 pôvodného
protokolu v tom zmysle, že zamestnávateľ porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že využíval
závislú prácu fyzickej osoby Q. Š., ktorý pre neho dňa 30. 07. 2015 o 20.10 hod. vykonával prácu
usporiadateľa v prevádzke W. Y. - Z. Y., Q. T. X, mal s ním založený pracovnoprávny vzťah podľa
osobitného predpisu - dohoda o pracovnej činnosti zo dňa 29. 07. 2015 a nesplnil si povinnosť podľa
osobitného predpisu (zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení), čo je v rozpore s § 3 ods. 2 v
nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

21. Na základe písomnej výzvy správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 20. 07. 2016 na vyjadrenie
sa k podkladom rozhodnutia vrátane Dodatku č. 1 k protokolu v lehote 8 dní od jej doručenia (25. 07.
2016), žalobca listom zo dňa 24. 08. 2016, doručeným správnemu orgánu dňa 26. 08. 2016, navrhol
ako svedka vypočuť aj V.. M. F..

22. Dňa 26. 08. 2016 vydal Inšpektorát práce Košice rozhodnutie č. 330/15/O-1, ktorým žalobcovi podľa
§ 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona o inšpekcii práce za porušenie povinností stanovených predpismi
uvedenými v § 2 ods. 1 písm. a), bod 4 citovaného zákona, konkrétne § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods.
2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktoré spočívalo v tom, že právnická osoba - žalobca
využíval závislú prácu fyzickej osoby Q. Š., ktorý pre neho dňa 30. 07. 2015 o 20.10 hod. vykonával
prácu usporiadateľa v prevádzke W. Y. - Z. Y., Q. T. X, mal s ním založený pracovnoprávny vzťah podľa



osobitného predpisu - dohoda o pracovnej činnosti zo dňa 29. 07. 2015 a nesplnil si povinnosť podľa
osobitného predpisu (zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení) s tým, že kontrolou bolo zistené, že
menovaný bol prihlásený ako zamestnanec od 09. 05. 2015 do 31. 05. 2015, opätovne bol prihlásený
až 05. 08. 2015 o 13.14 hod., uložil pokutu vo výške 3.000 eur.

23. O odvolaní žalobcu zo dňa 05. 10. 2016 proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ktorého
dôvody korešpondujú s dôvodmi podanej žaloby, o ktorom bolo žalovaným rozhodnuté napadnutým
rozhodnutím.

24. Súčasťou administratívneho spisu je aj informácia o registrácii zamestnanca Q. Š. do registra
Sociálnej poisťovne, obsah ktorej korešponduje s obsahom rozhodnutí.

25. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je
podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne
zamestnávať podľa § 2 ods. 3.

26. Podľa § 2 ods. 2 písm. b) citovaného zákona nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou
osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby, má s ňou
založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu a do začiatku výkonu kontroly nelegálnej
práce a nelegálneho zamestnávania nesplnila povinnosť podľa osobitného predpisu (§ 231 ods. 1 písm.
b/ zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zák. 82/2005 Z. z.).

27. V zmysle § 231 ods. 1 písm. b/ bodu 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení
neskorších predpisov zamestnávateľ je povinný prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného
dôchodkového sporenia zamestnanca v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných
mimo pracovného pomeru na účely úrazového poistenia, garančného poistenia na účely osobitného
predpisu pred vznikom tohto právneho vzťahu najneskôr pred začatím výkonu práce.

28. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) bod 4 zák. č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene doplnení zák. č.
82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním právnych predpisov, ktoré
upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.

29. Podľa § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 cit. zákona inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi alebo
fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000 eur do 200 000 eur, a ak ide
o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 eur.

30. Podľa ods. 6 citovaného zákonného ustanovenia inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa
odsekov 1 a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na
a) závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov,
b) počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa,
c) počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a)
prvého bodu,
d) skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce
u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku,
e) opakované zistenie toho istého nedostatku.

31. Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov (Správny poriadok) správny
orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady
pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

32. Podľa § 198 ods. 1 písm. b) SSP správny súd môže na základe výsledkov ním vykonaného
dokazovania na návrh žalobcu upustiť od uloženia sankcie, ak účel správneho trestania možno
dosiahnuť samotným prejednaním veci.

33. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia správny súd môže podľa ods. 1 rozhodnúť len tak,
ako mohol podľa osobitného predpisu rozhodnúť orgán verejnej správy.



34. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa a
tiež konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo v medziach podanej žaloby a dospel k záveru, že správne
orgány postupovali správne a v súlade s platnou právnou úpravou a preto aj preskúmavané rozhodnutia
sú vecne správne a zákonné. V správnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav veci a na jeho
základe bol vyvodený aj správny právny záver, s ktorým sa súd stotožňuje. Rozhodnutia zodpovedajú
zákonu aj po formálnej stránke. Žalovaný sa podľa názoru súdu dostatočným spôsobom vysporiadal
so všetkými námietkami vznesenými žalobcom v podanom odvolaní, ako to vyplýva z odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia, a to citáciou dotknutých právnych noriem ako aj ich logickým výkladom a
správnym aplikovaním na prejednávaný prípad.

35. Vyhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti dospel súd k záveru, že
argumentácia žalobcu nie je spôsobilá vyvrátiť dôvody, na základe ktorých žalovaný zamietol
jeho odvolanie a napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil. V konaní bolo
dostatočným spôsobom preukázané, že žalobca spáchal predmetný správny delikt tak, ako bol
špecifikovaný v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa i žalovaného, t. j. že dňa 30. 07. 2015 o
20.10 hod. žalobca využíval závislú prácu fyzickej osoby Q. Š., ktorý pre neho dňa vykonával prácu
usporiadateľa v prevádzke W. Y. - Z. Y., Q. T. X, mal s ním založený pracovnoprávny vzťah podľa
osobitného predpisu - dohoda o pracovnej činnosti zo dňa 29. 07. 2015 a nesplnil si povinnosť podľa
osobitného predpisu (zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení) s tým, že kontrolou bolo zistené, že
menovaný bol prihlásený ako zamestnanec od 09. 05. 2015 do 31. 05. 2015, opätovne bol prihlásený
až 05. 08. 2015 o 13.14 hod. Uvedené žalobcom spochybňované ani nebolo.

36. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že kontrolou zistený nedostatok bol spôsobený len čisto
administratívnym nedopatrením zo strany jeho pracovníčky, táto skutočnosť je právne irelevantná. Zákon
o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní v spojení so zákonom o inšpekcii práce vymedzuje
zodpovednosť za správny delikt nelegálneho zamestnávania na princípe objektívnej zodpovednosti bez
možnosti liberácie a pre príslušné orgány verejnej správy zakotvuje povinnosť každé zistené protiprávne
konanie sankcionovať bez možnosti zohľadnenia materiálneho korektívu správneho deliktu. Vzhľadom
na to, že v danom prípade ide o objektívnu zodpovednosť, pri posudzovaní zisteného porušenia
právnych povinností sú právne bezvýznamné okolnosti, za ktorých k spáchaniu správneho deliktu došlo
vrátane zavinenia. Uvedené môže mať vplyv iba na výšku uloženej sankcie.

37. Zákonodarca v snahe naplniť cieľ zákona, ktorým je chrániť nielen spoločnosť pred nelegálnou
prácou a nelegálnym zamestnávaním, ale najmä chrániť fyzické osoby, pre ktoré ich nelegálne
zamestnávanie predstavuje sociálnu neistotu, upravil skutkovú podstatu správneho deliktu nelegálneho
zamestnávania bez výhrad v tom zmysle, že povinnosťou zamestnávateľa je prihlásiť zamestnancov
do registra Sociálnej poisťovne predtým, ako začnú prácu vykonávať, najneskôr pred začatím výkonu
činnosti zamestnanca. Podľa názoru správneho súdu výklad a uplatňovanie zákona o nelegálnej práci a
nelegálnom zamestnávaní a ďalších súvisiacich právnych predpisov dotknutých orgánov verejnej správy
koreluje s článkom 152 ods. 4 Ústavy SR.

38. Žalobca v žalobe tvrdil, že uložená sankcia pôsobí likvidačne na jeho ďalšiu podnikateľskú činnosť,
považoval ju za neprimeranú a navrhol, aby správny súd upustil od uloženia sankcie v zmysle § 198
ods. 1 písm. b) SSP, aj keď uvedené nebolo premietnuté v žalobnom petite. V zmysle citovaného
zákonného ustanovenia správny súd môže na základe výsledkov ním vykonaného dokazovania na návrh
žalobcu zmeniť druh alebo výšku sankcie (aj keď orgán verejnej správy pri jej uložení nevybočil zo
zákonného rámca správnej úvahy, ak táto sankcia je neprimeraná povahe skutku alebo by mala pre
žalobcu likvidačný charakter), alebo môže upustiť od uloženia sankcie (ak účel správneho trestania
možno dosiahnuť aj samotným prejednaním veci). Správny súd môže k sankčnej moderácii pristúpiť len
tak, ako mohol podľa osobitného predpisu rozhodnúť orgán verejnej správy. Osobitným zákonom je v
danom prípade zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce, ktorý v prípade nelegálneho zamestnávania
neukladá inšpektorátu práce možnosť, ale povinnosť uložiť pokutu za porušenie zákazu nelegálneho
zamestnávania. Osobitný zákon neumožňuje inšpektorátu práce upustiť od uloženia sankcie. Nakoľko
tak nemohol postupovať orgán verejnej správy, nebolo možné aplikovať ustanovenia SSP o sankčnej
moderácií ani správnym súdom.



39. Žalobcovi bola za správny delikt nelegálneho zamestnávania uložená pokuta (sankcia) vo výške
3.000 eur. Podľa názoru správneho súdu výška pokuty, ktorá bola žalobcovi uložená blízko dolnej hranice
stanovenej sadzby je primeraná, odráža mieru porušenia povinností žalobcu a následkov, ktoré z tohto
porušenia vyplynuli a nemožno ju považovať za neprimerane vysokú ani za zvlášť zaťažujúcu alebo za
likvidačnú. Zároveň spĺňa aj požiadavku preventívneho pôsobenia na zamestnávateľa na dodržiavanie
povinností. Poukaz na likvidačný charakter uloženej sankcie na podnikateľskú činnosť žalobcu je len
žalobcovým tvrdením bez toho, aby likvidačný charakter akýmkoľvek spôsobom preukazoval.

40. Správny orgán zohľadnil všetky zákonom stanovené kritéria, ktoré má na mysli citované ust. §
19 ods. 6 zákona č. 125/2006 Z. z. pre
určovanie výšky pokuty, ako aj účel, ktorý má sankcia na úseku všeobecnej i generálnej prevencie
splniť. Konkrétne zohľadnil to, že predmetné porušenie právnej povinnosti žalobcom bolo zistené iba
u jednej osoby, tento protiprávny stav netrval dlho, že v danom prípade išlo prvé porušenie zákazu
nelegálneho zamestnávania zo strany žalobcu, ako aj celkový počet zamestnancov (podľa registra
Sociálnej poisťovne v tom čase 120) a jeho ekonomickú silu. Úvahy správneho orgánu o výške pokuty
sú racionálne, ucelené a v súlade so zásadami logiky. Správny orgán nevybočil z medzí správneho
uváženia, ani ho nezneužil. Vychádzajúc z uvedeného zohľadnil preventívnu úlohu postihu, ktorá
nespočíva len v jeho účinku voči žalobcovi, ale musí mať silu odradiť od nezákonného postupu aj
nositeľov rovnakých zákonných povinností; a tento účinok potom môže vyvolať len postih zodpovedajúci
významu chráneného záujmu a musí byť znateľný v majetkovej sfére delikventa, teda výška uloženej
sankcie nemôže byť pre delikventa zanedbateľná a nutne tak musí v sebe abstrahovať aj represívnu
zložku. V opačnom prípade by totiž postihu delikventa chýbal zmysel.

41. Správny súd k žalobcom namietaným procesným pochybeniam, týkajúcim sa nesprávneho
doručovania jednotlivých rozhodnutí vo veci konajúcimi správnymi orgánmi považuje za potrebné uviesť,
že pokiaľ ide o doručovanie prvostupňového rozhodnutia žalobcovi a nie jeho právnemu zástupcovi,
tento síce nebol súladný so zákonom, avšak žalobca týmto postupom nebol ukrátený na svojich právach
a právom chránených záujmoch, keďže i napriek uvedenému využil svoje právo na podanie odvolania,
o ktorom rozhodol odvolací správny orgán. Preto súd toto procesné pochybenie nepovažoval za takú
vadu, konania, ktorá by mohla mať za následok nezákonnosť rozhodnutia. V súvislosti so zmenou
právneho zastúpenia v priebehu administratívneho konania a doručovaním rozhodnutia odvolacieho
správneho orgánu pôvodnému právnemu zástupcovi súd konštatuje, že v danom prípade bol postup
správneho orgánu legitímny, keďže z administratívneho spisu žalovaného nevyplýva, žeby žalobca tento
správny orgán o zmene právneho zástupcu informoval skôr, než mu bolo doručované druhostupňové
správne rozhodnutie a žiaden dôkaz v tejto súvislosti žalobcom ani predložený nebol. Naopak, z podania
pôvodného právneho zástupcu žalobcu JUDr. Petra Majerníka zo dňa 12. 12. 2016 vyplýva, že tento
po doručení napadnutého rozhodnutia dňa 06. 12. 2016 uvedené rozhodnutie žalovanému vrátil s tým,
že žalobca jeho advokátskej kancelárii ku dňu 30. 11. 2016 vypovedal plnú moc. Žalovaný sa teda
o uvedenej skutočnosti dozvedel až na základe citovaného podania, ktoré mu bolo doručené 16. 12.
2016. Navyše z administratívneho spisu vyplýva, že napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo súčasne
doručované aj samému žalobcovi, ktorý si ho v odbernej lehote neprevzal, ako to vyplýva z relácie
poštového doručovateľa na uvedenej zásielke zo dňa 27. 12. 2016, i keď už v tom čase advokátom
zastúpený nebol. I napriek uvedenému podal včas žalobu.

42. Súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe v súlade s citovanými zákonnými
ustanoveniami, bez nariadenia pojednávania za splnenia podmienok stanovených v § 107 SSP, podľa
§ 190 SSP žalobu žalobcu jednomyseľne (§ 139 ods. 4 SSP) ako nedôvodnú zamietol.

43. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 a § 168 SSP, v zmysle ktorých
účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom ani
sčasti a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné
od žalobcu spravodlivo požadovať.
Vo veci senát rozhodol pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:



Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do 30 dní odo dňa doručenia rozsudku
na Krajský súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri
rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ
poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).