{"guid": "1cb6d8f8-844a-4ac0-9e3b-1e42f3b5afff:e760d567-37c0-4f14-8147-b0ba28af1cae", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2015:6110225980.2", "spisova_znacka": "15Co/6/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 15Co/6/2014 z 3. 3. 2015", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 3. marca 2015, sp. zn. 15Co/6/2014, ECLI:SK:KSBB:2015:6110225980.2", "identifikacne_cislo": "6110225980", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Jozef Ryant", "sudca_id": 235, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jozef-ryant-235", "datum_vydania": "2015-03-03", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Vlastníctvo bytov a nebytových priestorov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "25XCdo/197/2016", "sud": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "guid": "3828f29e-e891-4e86-b221-f709e17f7dc2:5c1581c4-9aac-4e8e-b96a-c529ac0d4493", "datum": "2017-05-08", "vztah": "zamietnute"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1993/182/#paragraf-111.odsek-1", "nazov": "§ 111 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/182/#paragraf-111.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/182-1993/paragraf-111"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1993/182#paragraf-111"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e760d567-37c0-4f14-8147-b0ba28af1cae", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2015:6110225980.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2015:6110225980.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2015:6110225980.2/text", "citacie_n": 4, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/6/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6110225980
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6110225980.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov JUDr.
Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci navrhovateľa Spoločenstvo vlastníkov bytov
a nebytových priestorov OÁZA, Ul. 29 augusta 20-22, Trieda SNP 29-31, 974 01 Banská Bystrica, IČO:
31 095 607, zast. Urbáni & Partners, s. r. o., Advokátska kancelária so sídlom Skuteckého 17, Banská
Bystrica, IČO: 36 646 181, proti odporcovi M. S. Group, a. s., so sídlom Zvolenská cesta 15, 974 01
Banská Bystrica, IČO: 31 586 791, zast. JUDr. Petrom Petríkom, advokátom so sídlom Komenského
14419/18D, Banská Bystrica, o uloženie povinnosti odporcovi, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 10. 10. 2013, č. k. 20C/233/2010 - 680, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výrokoch, ktorými návrh navrhovateľa zamietol a navrhovateľovi uložil
povinnosť zaplatiť trovy štátu na účet Okresného súdu Banská Bystrica vo výške 67,45 Eur potvrdzuje.

Rozsudok okresného súdu vo výroku o povinnosti navrhovateľa zaplatiť odporcovi trovy konania mení
tak, že odporcovi náhradu trov prvostupňového konania nepriznáva.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol, navrhovateľovi
uložil povinnosť zaplatiť odporcovi trovy konania vo výške 902,66 Eur do troch dní odo dňa právoplatnosti
rozhodnutia, ako aj zaplatiť trovy štátu na účet Okresného súdu Banská Bystrica vo výške 67,45 Eur
v rovnakej lehote.

Rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil tým, že navrhovateľ sa domáhal uloženia povinnosti odporcovi
spojiť vo svojom nebytovom priestore č. XX - A/X na prízemí  vchodu  č. XX v bytovom dome súpisné
číslo XXXX a XXXX, kat. územie  W.  W.,  na  J.  XX. Y.. XX, zvislé rozvody tepla do bytov nad týmto
nebytovým priestorom v miestach ich prerušenia s ležatým rozvodom tepla z centrálneho zdroja tepla a
zabezpečiť odborné vyregulovanie tlaku systému ústredného kúrenia v dome a nahradiť trovy konania.

Po tom, čo okresný súd vydal rozkaz na plnenie a bol voči nemu podaný odpor, následne pripustil
zmenu návrhu navrhovateľa o výrok, že odporca je povinný na požiadanie a na nevyhnutný čas umožniť
zástupcovi spoločenstva vlastníkov a osobám oprávneným vykonávať opravy a montáž ústredného
kúrenia v dome, vstup do nebytového priestoru na prízemí bytového domu na vykonanie opravy
spoločných zariadení domu prístupných z jeho nebytového priestoru. Na základe podania navrhovateľa
označeného ako „Doplnenie návrhu\" pripustil súd zmenu petitu: „V priestore XXXXsa uskutoční
obnovenie dodávky tepla jedným prívodom a jedným návratným vertikálnym rozvodom do bytov č. X
vlastníkov E. P. s manželku, č. X D. Q. s manželkou, č. X G.. P. O. s manželkou. Miesto vstupu a výstupu



z predajne A4 bude zachované pôvodné naväzujúce plynule na rozvody v bytoch, v strope predajne
a v podlahe predajne na vertikálny vstup a výstup. V priestoroch A. sa uskutoční obnovenie dodávky
tepla jedným prívodom a jedným návratným vertikálnym rozvodom do bytov č. X vlastník U. O., č. X B.
M. s manželkou, č. XX F.. P. N. a miesto vstupu  a výstupu v priestore A4 bude zachované pôvodné
naväzujúce na stávajúcu vybudovanú rozvodnú sieť teplonosného média. Naplnenie vykurovacích
rozvodov sa uskutoční pomaly s režimom určeným pre mimosezónne vytlakovanie, aby nedošlo ku
škodám a roztrhnutiu telies vykurovacej sústavy. Za SVB bude určený dozor nad právami a sfunkčnením
sústavy oznámený odporcovi včas.\"

Navrhovateľ tvrdil, že odporca v roku 2007 pri stavebných úpravách vo svojom nebytovom priestore
odstránil čas zvislých teplonosných prípojoch do šiestich bytov na 1. až 3. poschodí, čím prerušil
dodávku tepla do týchto bytov. Zvislé rozvody, ktoré boli odstránené, boli pôvodne zamurované vo
vnútorných deliacich priečkach nebytového priestoru, ktorých vybúraním dosiahol odporca zväčšenie
svojich priestorov, pričom tento zásah do zariadení domu vykonal bez súhlasu navrhovateľa a proti
vôli dotknutých vlastníkov bytov. Odporca neuviedol rozvody tepla do funkčného stavu, čo podmieňoval
súhlasom navrhovateľa so zriadením samostatnej prípojky tepla do svojho priestoru z centrálneho
zdroja. Pretože technicky znovu pripojenie zvislých rozvodov tepla vedúcich cez nebytový priestor
odporcu do bytov nad ním nesúvisí so samostatnou prípojkou tepla odporcu, bezdôvodne tak
znemožňuje vlastníkom bytov odoberať tepla. Právne navrhovateľ argumentoval § 2 ods. 5 zákona č.
182/1993 Zb. a článkom 10 bod 3 písm. c), g) a h) Zmluvy o zriadení spoločenstva.

Odporca uvádzal, že je výlučným vlastníkom nebytového priestoru na prízemí vchodu č. A. a
spoluvlastníckych spoločných častí a zariadení bytového domu. Nad jeho priestorom sa nachádza šesť
bytov, v ktorých v sociálnych zariadeniach sa nachádzajú radiatory, ktoré sú navzájom spojené stupacím
vedením, ktoré prechádza jeho nebytovým priestorom až do technologického podlažia bytového domu,
kde pod stropom sa nachádza vyústenie v blízkosti ležatých rozvodov, na ktoré sa má toto pripojiť.
Vykurovanie bytov je zabezpečené inými plne funkčnými stupacími vedeniami. Potvrdil, že zvislé rozvody
nie sú napojené na ležaté rozvody tepla z centrálneho zdroja z dôvodov na strane navrhovateľa, ktorý
od júna 2007 bráni odporcovi vstúpiť do podlažia a vykonať spojenie stupačky s ležatým rozvodom tepla
vedúcim k centrálnemu zdroju tepla, čo bolo preukázané aj v konaní Okresného súdu Banská Bystrica
sp. zn. 17C/221/2007, pričom tento stav vyplynul z toho, že navrhovateľ dal odporcovi súhlas a poskytol
počas udržiavacích prác v nebytovom priestore potrebnú súčinnosť na odpojenie pôvodných stupačiek a
umožnil vstup do technologického podlažia, vypustenie stupačiek a prípravu pre napojenie novovzniknej
stupačky. Neskôr mu však bezdôvodne zabránil, aby dokončil práce, t. j. spojenie zvislých rozvodov
s ležatým rozvodom tepla z centrálneho zdroja tepla. Uviedol, že navrhovateľ odmieta sprístupniť
technologické podlažie a v spojených priestoroch odporcu nie je možné realizovať. Rozpor medzi
účastníkmi spočíva v rozdielnosti názorov na miesto spojenia, či v nebytovom priestore alebo pod
nebytovým priestorom.

Zároveň argumentoval závermi štátneho stavebného dohľadu, ktorý bol vykonaný stavebným úradom
a ktorého iniciátorom bol navrhovateľ, ako aj dotknutí vlastníci, z ktorého vyplýva, že povinnosťou
navrhovateľa je zabezpečiť vstup do spoločných priestorov a odporca má zabezpečiť na vlastné
náklady zrealizovanie technického riešenia podľa projektového riešenia. Súhlasí so spojením rozvodov
v technologickom podlaží bytového domu a nie v nebytovom priestore, pretože to je technicky nemožné.
Spojenie je technologicky pripravené v technologickom podlaží a je možné ho urobiť za 40 minút.

Okresný   súd   aplikujúc  §  80  písm.  b) O. s. p.,  § 2 ods. 5,  § 11 ods.  1   zákona    č.
182/1993 Zb. a vychádzajúc z článku 10 bod 3 písm. c), g), h) Zmluvy o zriadení spoločenstva mal
za preukázané, že odporca vykonal zásahy pri prestavbe svojho nebytového priestoru v máji 2007,
keď zasiahol do centrálneho rozvodu tepla v bytovom dome, keď posunul stupačky a oddelil sa od
vykurovacieho systému domu, čím došlo k odpojeniu prívodu tepla do šiestich bytov nachádzajúcich sa
nad jeho nebytovým priestorom, a to bez súhlasu ostatných vlastníkov bytového domu, čo vyplynulo aj
z dokazovania vedeného pred tamojším súdom sp. zn. 8C/57/2009 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu Banská Bystrica zo dňa 08. 06. 2010, č. k. 13Co/96/2010. Keďže spornou bola okolnosť napojenia
vykurovacej sústavy, súd nariadil znalecké dokazovanie, z ktorého mal za zistené, že projekt stavby
- vykurovanie predajne - úprava stupačiek, ktorý vypracoval G.. P. T., je technicky správny, pričom
stúpacie vedenie vychádzajúce z bytov nad nebytovým priestorom odporcu a prechádzajúce cez tento
nebytový priestor v časti WC odporcu je ukončené v suteréne bytového domu v pivnici. Toto je možné



napojiť na vykurovací systém domu v pivnici nachádzajúcej sa v suteréne bytového domu, kde je
stúpacie vedenie vyústené a je možné ho napojiť na vykurovací systém podľa projektu G.. P. T.. Taktiež
zo znaleckého dokazovania vyplynulo, že vyjadrenie súdneho znalca T. M. zo dňa 21. 11. 2011 je
správne. Zo znaleckého posudku vyplynulo aj to, že sfunkčnenie kúrenia v šiestich bytoch nemusí byť
len uvedením do pôvodného stavu, ale sfunkčniť kúrenie je možné napojením na ležatý teplovodný
rozvod v pivnici.

Vzhľadom na nesúhlas navrhovateľa s týmto posudkom súd doplnil dokazovanie výsluchom znalca, z
ktorého vyplynulo, že za súčasného stavu, ako je prerobený nebytový priestor odporcu, nie je možné
zapojenie ústredného kúrenia do pôvodného stavu, ale je potrebné vykonať v pivničných priestoroch
navrhovateľa, nie v priestoroch odporcu. Vzhľadom na technický stav stupačiek a vek, ako aj práce, ktoré
by museli byť vykonané pri napojení v pôvodnom mieste, existuje riziko škody v dôsledku netesností
zhrdzavených rúr. Súd preto konštatoval, že navrhovateľ so znaleckým posudkom nesúhlasil len z
dôvodu, že neriešil situáciu zapojenie uvedením do pôvodného stavu, podstatné námietky voči posudku
nevzniesol.

Z týchto dôvodov zamietol návrh vo všetkých výrokoch s prihliadnutím na znalecký posudok vo vzťahu
k projektu Ing. P. Divoka, ktorý technicky riešil vykonanie napojenia na vykurovací systém v suteréne
bytového domu. Navrhnutý spôsob napojenia vzhľadom na zmenu a rozšírenie návrhu navrhovateľa na
predložený náčrt nepovažoval za reálny a vykonateľný bez technického projektu a posúdenia tak, ako to
vyžadovali od odporcu a tak, ako to presne rieši znalecký posudok. Preto nepovažoval za hospodárne
a účelné, aby, pokiaľ je možné spojiť vykurovaciu sústavu spôsobom uvedeným v znaleckom posudku,
uvedené odporca musel realizovať uvedením do pôvodného stavu, pokiaľ prerobil svoj nebytový priestor
a bolo znalcom konštatované, že by muselo dôjsť k sekaniu v podlahe, lebo rúry sú tam zaliate v betóne
ako aj s prihliadnutím na to, že by mohlo dôjsť k iným škodám.

K námietke odporcu, že nie je pasívne legitimovaný, poukázal na to, že je daná pasívny legitimácia aj
vzhľadom na predchádzajúce konanie, keďže je tým subjektom, ktorý vykonal rekonštrukciu nebytového
priestoru a ktorý bez preukázania súhlasu odpojil vykurovací systém vedúci do šiestich bytov. O trovách
konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a § 148 ods. 1 O. s. p.

Proti rozsudku sa odvolal navrhovateľ, a to proti všetkým jeho výrokom. Rozsudok okresného súdu
žiadal v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Poukázal na to, že odporca v roku 2007 bez predchádzajúceho súhlasu navrhovateľa a proti vôli
vlastníkov dotknutých bytov konal len na základe oznámenia zo dňa 30. 03. 2007, ktoré adresoval
Spoločenstvu, pričom odstránil časť zvislých teplonosných prípojok do šiestich bytov za účelom
zväčšenia svojich obchodných priestorov, čím prerušil na niekoľko rokov dodávku tepla do časti týchto
bytov. Zasiahol do centrálneho rozvodu tepla v bytovom dome, keď posunul stupačky a oddelil sa od
vykurovacieho systému domu. V oznámení a popise stavebných prác a udržiavacích prác adresovaných
mestu Banská Bystrica odporca deklaroval, že stavebné úpravy si nevyžadujú žiadne nové prípojky
na IS, len úpravu vnútorných rozvodov, pričom zmena systému vykurovania nie je súčasťou tohto
oznámenia, tieto práce podliehajú stavebnému povoleniu, pričom na základe uvedenia nepravdivých
informácií odporcu mestu toto nemalo námietky s takýmito stavebnými úpravami.

Odporca preukázateľne konal v rozpore so Zmluvou o zriadení spoločenstva, pričom konanie odporcu
nebolo v súlade so stavebným zákonom. Odporca sa sám odpojil od prívodu tepla, čím porušil
prevenčnú povinnosť v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ sa domáha toho, aby
odporca uviedol vykurovací systém do pôvodného stavu a napojil ho tam, kde bez akéhokoľvek
súhlasu a povolenia ostatných vlastníkov bytov aj navrhovateľa ho prerušil. Opakovane namietal závery
znaleckého dokazovania, keď znalec dostatočne nezdôvodnil, prečo podľa neho nie je možné zapojenie
ústredného kúrenia do pôvodného stavu, pričom namietal, že súd sa s týmto rozporom nevysporiadal.
Taktiež sa dostatočne nezaoberal ani otázkou, ako vykonať zapojenie vykurovacieho systému v suteréne
domu, a to v pivnici, ktorá nie je vo vlastníctve odporcu, ale v súkromnom vlastníctve iného vlastníka
domu, ktorý s tým nesúhlasí.

Odôvodnenie súdu prvého stupňa považoval za nesprávne a nelogické a v žiadnom prípade neobstojí,
pretože navrhovateľ neporušil žiadnu právnu povinnosť a len sa domáha toho, aby sa uviedol vykurovací



systém do pôvodného stavu a napojil tam, kde bol prerušený. Navrhovateľ by v žiadnom prípade nemal
znášať náklady na technický projekt v súvislosti s uvedením do pôvodného stavu. Namietal nedostatočné
zistenie skutkového stavu veci, súd dôkazy hodnotil jednostranne, a to v prospech odporcu.

Namietal, že súd neprihliadol na tvrdenie navrhovateľa prezentované už v konaniach vedených na
Okresnom súde Banská Bystrica sp. zn. 9C/57/2009 v spojení s rozhodnutím krajského súdu č. k.
13Co/96/2010 - 166, kde bol vypočutý ako svedok projektant, na ktorého tvrdenia poukázal navrhovateľ
aj v tomto konaní, keď sa vyjadril tak, že zapojenie stupačiek podľa projektu odporcu je síce technicky
zrealizovateľné, ale takouto úpravou by došlo k ovplyvneniu kvality dodávky tepla v bytoch, ktoré sa
nachádzajú nad priestorom odporcu a k zhoršeniu kvality. Namietal, že okresný súd nezobral do úvahy
otázky, ktoré navrhovateľ adresoval znalcovi T. M. v súvislosti s technologickým posúdením vykurovacej
sústavy, ani tvrdenia navrhovateľa, keď poukázal na to, že v rámci predchádzajúceho konania
9C/57/2009 projekt G.. P. T. vo výpovedi uviedol, že prvotný projekt vypracoval na znovunapojenie sa
na centrálny vykurovací systém, ktorý bude realizovaný v nebytovom priestore odporcu, a to presne v
časti, kde došlo k jeho odpojeniu a nie mimo tohto nebytového priestoru.

Namietal, že súd neuviedol, v čom spočíva nehospodárnosť a neúčelnosť v súvislosti s prípadným
uvedeným do pôvodného stavu, lebo znalec sa nevedel vyjadriť k nákladom.

Vzhľadom na uvedené argumentoval odvolacím dôvodom uvedeným v § 205 ods. 2 písm. d), f)
Občianskeho súdneho poriadku, teda že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Zároveň poukázal na ustanovenie § 221 ods.  1  písm. f), h) O. s. p., že účastníkovi konania
sa postupom súdu odňala možnosť konania pred súdom a súd prvého stupňa nesprávne vec právne
posúdil, keď nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav veci.

K odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadril odporca. Odvolacie dôvody považoval za nedôvodné a
žiadal rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správny  podľa  §  219  O. s. p. a žiadal priznať
náhradu trov odvolacieho konania vo výške 83,89 Eur.

K jednotlivým argumentom navrhovateľa odporca uviedol, že navrhovateľ neuviedol žiadne iné
skutočnosti ako tie, ktoré uvádzal v konaní pred prvostupňovým súdom. Navrhovateľom predkladané
tvrdenia sa nezakladajú na pravde a sú tendenčne interpretované. Namietal tvrdenie, že v rámci
rekonštrukčných prác konali bez súhlasu navrhovateľa. Postupovali podľa Stavebného zákona,
stavebná inšpekcia, ktorá vykonáva stavebný dohľad, iniciovaná samotným navrhovateľom, nevytkla
žiadne nedostatky odporcovi, teda ani to, že ide o tzv. čiernu stavbu. Naopak, uložila navrhovateľovi,
aby odporcovi sprístupnil technologické podlažie za účelom spojenia jednotlivých vedení a umožnil
tak finalizáciu prác. K rozpojeniu vedení došlo so súhlasom Spoločenstva zastúpeného jeho
predchádzajúcim štatutárnym zástupcom (X. X.) pred, okrem iných, aj svedkami, členmi navrhovateľa
G.. O. a p. X., ktorí zároveň boli súčinní pri uzatváraní vypúšťacích ventilov v technologickom (pivničnom)
podlažní domu, ku ktorému nemajú prístup. Nie je preto pravdivé tvrdenie, že konali svojvoľne a bez
súhlasu spoločenstva. Toto ani nie je možné, lebo rozpojiť vedenia, ktoré sú natlakované a naplnené
vykurovacím médiom, nie je bez súčinnosti zo strany navrhovateľa realizovateľné.

Ohľadom súhlasu navrhovateľa poukázal na § 7c ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a
nebytových priestorov, v zmysle ktorého predseda je štatutárny orgán, ktorý riadi činnosť spoločenstva
a koná v jeho mene. Preto súhlas vlastníkov bytov podľa ich názoru ani nebol potrebný. Konali v dobrej
viere. Vedenia, ktoré boli v havarijnom stave, opravili a dali do podoby v zmysle projektu vypracovaného
odborníkom v danej oblasti, ktorý nebol zo strany súdneho znalca spochybnený. Preto nekonali ani
v rozpore s článkom 10 bod 3 písm. c), g) a h) Zmluvy o zriadení spoločenstva, lebo mali súhlas
spoločenstva zastúpeného štatutárnym zástupcom. Teplo mienili a mienia odoberať z centrálneho zdroja
po napojení na príslušné vedenie a neohrozili práva ostatných vlastníkov, naopak, predchádzali možnej
škode na majetku. Navrhovateľ zavádza, ak tvrdí, že sa chceli odpojiť od centrálneho zdroja vykurovania,
pretože to nie je pravda. Projekt je založený na princípe, že budú aj naďalej napojení na centrálny zdroj
vykurovania a nejde o čiernu stavbu, lebo práce boli ohlásené na príslušnom stavebnom úrade, ktorý
postupoval v zmysle Stavebného zákona. K tvrdeniam navrhovateľa ohľadom čiernej stavby sa vyjadril
aj stavebný úrad na základe podnetu navrhovateľa, keď konštatoval, že išlo o bežné udržiavacie práce,
na ktoré nebolo treba stavebné konanie, ani oznamovaciu povinnosť, ktorú vykonali.



Zdôraznil, že navrhovateľov návrh na rozhodnutie nebol vykonateľný, nebolo zrejmé, čoho sa domáha.
Ním navrhované riešenie nebolo doložené žiadnym projektom, ktorý by potvrdil jeho technickú
realizovateľnosť a správnosť. Keby aj navrhovateľom navrhovaný petit sa preniesol do rozhodnutia, nie
je zrejmé, ako by tento mohol byť vykonateľný. V konečnom dôsledku v nebytovom priestore patriacom
odporcovi vedenie nie je rozpojené,  má sa spojiť v pivničnom priestore pod nebytovým priestorom, kde
odporca nemá prístup. Preto nebol pasívne legitimovaní v tomto konaní.

Taktiež poukázal na to, že vlastník dotknutej pivnice nikdy nedal zamietavé stanovisko k dokončeniu
kúrenárskych prác, a preto konanie navrhovateľa považujú za šikanózne, pretože na jednej strane
im umožnil začať rekonštrukčné práce, teda rozpojiť vedenia, na druhej strane im znemožnil vstup
do pivničných priestorov za účelom ich spojenia, ktoré má záujem podľa projektu dokončiť, k čomu
navrhovateľ neposkytol potrebnú súčinnosť. Navrhovateľ navrhuje len riešenia, ktoré boli nevykonateľné
alebo v rozpore s hospodárnosťou konania. Samotný znalec sa vyjadril, že časovo technicky je
jednoduchšie spojiť dané vedenia v pivnici, pretože riešenie identické s predchádzajúcim stavom by bolo
časovo, technicky a finančne náročnejšie. Na tomto nič nemení ani to, že náklady neboli vyčíslené.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 1, 2 O. s. p.
a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 1, 2 O. s. p. rozsudok okresného súdu v napadnutej
časti vo veci samej potvrdil ako vecne správny, zmenil ho vo výroku o trovách prvostupňového konania.

Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že vo veci samej prvostupňový súd vykonal dostatočné
dokazovanie, z ktorého vyplynul zistený skutkový stav, na ktorý správne aplikoval príslušné právne
normy, preto z toho dôvodu sa odvolací súd v súlade s § 219 ods. 2 O. s. p. obmedzuje len na
skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a vo vzťahu k námietkám vznesenými
navrhovateľom v odvolaní sa obmedzuje na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia. Úvodom svojho odôvodnenia odvolací súd predovšetkým konštatuje základné fakty, ktoré
sú preukázané a ktoré tvoria nosný pilier daného sporu. Je nepochybné, že odporca ako vlastník
nebytového priestoru vykonal v týchto priestoroch rekonštrukčné práce, ku ktorým je plne oprávnený
titulom vlastníctva k týmto priestorom. Nepochybné je aj to, že zo strany predstaviteľov spoločenstva
mu bola poskytnutá súčinnosť pri vykonávaní daných prác, a to predovšetkým vo vzťahu k spornej
teplonosnej prípojke. V tomto smere možno akceptovať námietku odporcu, že bol v dobrej viere na
základe konania spoločenstva. V prácach pokračoval a k problémom došlo v čase, keď malo dôjsť k
napojeniu prípojky, teda finalizácii stavebných prác.

Vo vzťahu k pohľadu odporcu na realizáciu stavebných prác stojí názor navrhovateľa, ktorý argumentuje
porušením zákona číslo 182/1993 Z. z., ako aj Zmluvy o zriadení spoločenstva s poukazom na to, že
odporca zasiahol do rozvodov tepla bez súhlasu spoločenstva a v tomto dôsledku trvanie navrhovateľa
na tom, aby tento závadný stav bol odstránený spôsobom, že bude uvedený do pôvodného stavu, aj
keď rekonštrukcia nebytového priestoru vrátane vykurovacieho systému už bola vykonaná na základe
riadneho projektu v súlade so stavebnými predpismi.

V súvislosti s týmto odvolací súd poukazuje na ďalší okruh právnej problematiky, ktorým je správne
konanie vo vzťahu k dodržiavaniu predpisov odporcom pri vykonávaní rekonštrukčných prác. Nie
je úlohou odvolacieho súdu posudzovať danú problematiku z hľadiska správneho konania, avšak z
vykonaného dokazovania prvostupňovým súdom jednoznačne vyplynulo, že odporca neporušil právne
predpisy na úseku správneho práva, kedy bol realizovaný stavebný dohľad a nebolo konštatované
porušenie týchto predpisov ani to, že by išlo o čiernu stavbu tak, ako to tvrdí navrhovateľ. Z tohto dôvodu
tieto tvrdenia navrhovateľa nie sú právne relevantné, a to aj preto, že daný dohľad bol realizovaný na
základe podnetu navrhovateľa a jeho námietky sa nepreukázali ako dôvodné. Odporca dané práce,
vrátane realizácie vykurovacieho systému vykonal v súlade s projektom, ktorý nespochybnil ani znalec
v tomto súdnom konaní.

Odvolací súd však dáva za pravdu navrhovateľovi potiaľ, pokiaľ tvrdí, že navrhovateľ vykonal stavebné
úpravy vo svojom nebytovom priestore vo vzťahu k teplonosnej prípojke bez súhlasu spoločenstva.
Na podporu tohto argumentu odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Okresného súdu Banská
Bystrica 9C/57/2009 zo dňa 31. 03. 2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica
13Co/96/2010 zo dňa 8. júna 2010, keď bolo konštatované, že odporca  nemal súhlas spoločenstva



ohľadom daných rekonštrukčných prác, taktiež súd konštatoval, že potreboval pred vykonaním zásahu
súhlas Spoločenstva vlastníkov bytov (navrhovateľa), ktoré mohlo dať jedine zhromaždenie členov
navrhovateľa  v  zmysle  § 7c ods. 9. Konštatovalo, že súhlas zhromaždenie nedalo.

Odvolací súd poukazuje zároveň na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 20. apríla
2011 sp. zn. 12Co/272/2010 - 262, ktorým potvrdil rozsudok Okresného súdu v Banskej Bystrici zo dňa
07. 06. 2010, č. k. 8C/57/2009 - 234, z odôvodnenia ktorého okrem iného vyplynulo, že odporca tu
argumentoval, že vedenie prípojky spoločnými pivničnými priestormi a napojenie jeho vykurovacieho
systému v jeho nebytovom priestore na centrálny zdroj nepodlieha postupu podľa § 11 ods. 4 zákona
č. 182/1993 Z. z., teda že nie je potrebný súhlas spoločenstva. Bolo preukázané, že člen spoločenstva
nesmie v prípade úpravy bytu a prestavby prevádzať také úkony, ktorými by ohrozoval rozvody a
siete, nesmie zasahovať svojím konaním do vlastníckych práv ostatných a je povinný odoberať teplo
a teplú úžitkovú vodu z centrálneho zdroja, pokiaľ spoločenstvo nerozhodne inak. Taktiež je povinný
nezasahovať do rozvodov tepla, teplej úžitkovej vody a vyhrievacích telies bez súhlasu spoločenstva.
Teplonosné prípojky sú spoločnými zariadeniami domu a pivničné priestory sú v spoločnej časti domu
- spoločné nebytové priestory. V tomto konaní nemal okresný súd preukázané, že by spoločenstvo
súhlasilo s tým, aby navrhovateľ zasiahol do spoločných zariadení domu. Odvolací súd na strane 6
svojho rozsudku zdôraznil, že v danom konaní navrhovateľ M. S. Group, a. s. nie je žiadna samostatná
jednotka, ale svoje práva realizuje prostredníctvom ustanovenia § 14 zákona č. 182/1993 Z. z. V
zmysle konštatovaného ustanovenia § 2 ods. 5 citovaného zákona spoločnými zariadeniami domu
sú aj vodovodné a teplonosné prípojky. S poukazom na § 7a vyššie citovaného zákona a článok
10 Zmluvy o zriadení spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov vyplynulo, že vlastník
nebytového priestoru je povinný nezasahovať do rozvodov tepla bez súhlasu spoločenstva. Pokiaľ niekto
z vlastníkov chce zmeniť stav, je potrebný súhlas spoločenstva. Odvolací súd konštatoval aj to, že
úvaha o konkludentnom súhlase nevyplýva zo žiadneho dôkazu ako aj to, že nebolo preukázané, že by
navrhovateľovi v danom konaní bol daný súhlas na zásah do spoločných zariadení domu.

Na základe daného odvolací súd konštatuje, že nepochybne bolo preukázané porušenie právnych
noriem zo strany odporcu, keď na realizáciu daného projektu nemal súhlas Spoločenstva vlastníkov
bytov, pričom daná úprava je nepochybná a zrejmá a mal postupovať v súlade s ňou a tak realizovať
svoje práva ako jeden z členov spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Odporca takto
nepostupoval. Aj keď, ako bolo vyššie uvedené, konal v dobrej viere na základe súčinnosti orgánov
spoločenstva, treba však dodať, že neobstojí argument odporcu, že predseda spoločenstva takýto
súhlas na vykonanie daných prác mohol urobiť, resp. že došlo k sprístupneniu daných priestorov,
pretože predseda spoločenstva síce takéto priestory sprístupnil, neznamená to však, že jednoznačne
bol preukázaný zákonný postup, a to súhlas spoločenstva, ktorý bol v danom prípade nevyhnutný. V
tomto rozsahu sú tvrdenia navrhovateľa akceptovateľné a dôvodné. Na tomto závere nič nemení ani to,
že z hľadiska stavebného konania nedošlo k porušeniu stavebných predpisov.

Je zjavné aj to, že dané práce už boli vykonané a nie je zrejmé, že by v čase realizácie týchto prác
navrhovateľ nejakým spôsobom proti ich vykonávaniu zasiahol vo vzťahu k tomu, že mal vedomosť, že
na takúto realizáciu prác nemá odporca súhlas. Naviac, bola odporcovi poskytnutá aj súčinnosť.

Ďalším faktom je to, že vlastníci bytov sú dlhú dobu odpojení od zdroja tepla, a to z dôvodu, že každý z
účastníkov má inú predstavu o napojení prípojky, i keď na odstránenie tohto stavu stačí podľa projektu
pripojiť ležaté rozvody pripravené vyústenia. Potom odvolací súd musí zákonite položiť otázku, či daný
stav je na prospech niektorého z účastníkov konania, či je dôvodné a logické zotrvávať na svojich
stanoviskách, i keď existuje reálne riešenie daného sporu. Na tomto mieste odvolací súd zdôrazňuje,
že podstatou vyriešenia sporu je odstránenie závadného stavu, vyriešenie daného problému a nie
živenie daných sporov bez toho, aby došlo ku konečnému riešeniu. Takýmto konečným riešením v
danom prípade je, aby vlastníci bytov nad nebytovým priestorom odporcu boli zásobovaní teplom,
základnou otázkou nie je potvrdenie pravdivosti názorov toho ktorého účastníka. Trvanie navrhovateľa
na uvedení do pôvodného stavu za danej situácie odvolací súd považuje za šikanózne, nedôvodné. Aj
keď došlo k porušeniu právnej normy zo strany odporcu, pokiaľ ide o získanie súhlasu spoločenstva
s realizáciou daných prác, v súčasnosti nie je žiaden dôvod pre to, aby daný spor nebol rozumným
spôsobom ukončený a vzťahy účastníkov usporiadané tak, aby odstránili základnú príčinu sporu, ktorou
je vykurovanie bytov a pripojenie sa na rozvod tepla.



Z odvolania navrhovateľa nevyplýva, z akého dôvodu trvá na tom, aby boli stupačky uvedené do
pôvodného stavu, pričom vo svojej podstate koná sám proti sebe. Pokiaľ vychádza z predpokladu,
že projekt odporcu nie je správny, resp. budú vynakladať väčšie finančné prostriedky na vykurovanie
v dôsledku realizácie stavebných úprav odporcom, takéto tvrdenie navrhovateľ žiadnym spôsobom
nedoložil a nie je priamo ani zistiteľné, prečo na ňom trvá. Za danej situácie zotrvávanie na takomto
stanovisku nie je dôvodné. Práve na tieto otázky prvostupňový súd odpovedal vo svojom odôvodnení
rozhodnutia, a to na strane 7, keď vychádzajúc zo súdnoznaleckého dokazovania mal za preukázané,
že je hospodárne a efektívne, aby k napojeniu prípojky došlo v zmysle projektu a nie tam, kde v
minulosti došlo k prerušeniu daného spojenia, pričom znalec prihliadol aj na skutočnosť, že vedenia sú
zhrdzavené, mohlo byť dochádzať ku škodám, pričom daný postup v zmysle projektu je efektívny a rýchly
bez zbytočných nákladov a škôd. Týmto postupom spoločenstvo neprichádza ku žiadnej škode, naopak,
jeho vedenie v časti je obnovené. Preto nie je žiaden dôvod trvať na sfunkčnení kúrenia uvedením do
pôvodného stavu, pričom aj odvolací súd prihliadol na práva odporcu ako vlastníka nebytového priestoru,
a to aj s prihliadnutím na ustanovenie § 2 Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorého povinnosťou
súdu je dbať na to, aby nedochádzalo k porušeniu práv a právom chránených záujmov fyzických a
právnických osôb a aby sa práva nezneužívali na úkor týchto osôb.

Z týchto dôvodov námietka navrhovateľa, že znalec dostatočne nezdôvodnil, prečo podľa neho nie je
možné zapojenie ústredného kúrenia do pôvodného stavu, nie je dôvodná, pretože znalec dostatočne
uviedol tento dôvod, a to zvýšené a neefektívne náklady s možnosťou privodenia škody pri napájaní
na staré skorodované rúry, naviac, dostatočne argumentoval lepším hospodárnejším riešením takéhoto
napojenia. Tieto skutočnosti vyplynuli zo záveru prvostupňového rozhodnutia. Z odvolania nevyplynul
žiadny dôkaz o tom, že by vlastník pivnice nesúhlasil so zapojením vykurovacieho systému v suteréne
domu. Odvolací súd len dodáva, že je v daných typoch obytných domov typické, že dané rozvody sa
nachádzajú v suterénoch domov a sú vedené chodbami a logicky stupačky vyúsťujú do pivníc, záleží
od usporiadania danej stavby. Zotrvávaním navrhovateľa na svojom stanovisku bez možnosti snahy o
vyriešenie daného sporu a sfunkčnenia ústredného kúrenia považuje odvolací súd za nerozumné, keď v
podstate samotný navrhovateľ bráni tomu, aby bol odstránený závadný stav a začalo sa s vykurovaním
bytov. Z ničoho nevyplynulo, že by to malo byť na náklady navrhovateľa.

Práve odôvodnenie prvostupňového súdu je logické a správne, pretože vychádzajúc zo znaleckého
posudku súd dospel k logickému záveru o napojení danej vykurovacej sústavy, a to spôsobom, ktorý
je hospodárny a efektívny. Práve naopak, nesprávne a nelogické sa javí odvolaciemu súdu zotrvávanie
navrhovateľa na situácii, ktorá nie je v záujme žiadneho z účastníkov, t. j. na nevykurovaní. Navrhovateľ
nemusí znášať žiadne náklady na technický projekt v súvislosti s uvedením do pôvodného stavu,
pretože, ako je vyššie uvedené,  sfunkčnenie vykurovania je otázkou 40 minút a ide na náklady
odporcu. Ak však navrhovateľ žiadal rozhodnúť spôsobom, akým to navrhoval, potom bola odôvodnená
požiadavka na preukázanie tvrdení navrhovateľa, a to v danom prípade znamenalo aj predloženie
technického projektu o možnosti zapojenia, a to aj práve vo vzťahu k novej situácii, ktorá nastala
rekonštrukciou daných nebytových priestorov, čo navrhovateľ opomína, pričom odporca bol na takéto
stavebné úpravy oprávnený.

Pokiaľ navrhovateľ namieta nedostatočné zistenie skutkového stavu, vzhľadom na daný spor odvolací
súd ani tento argument nepovažuje za rozhodujúci, pretože prvostupňový súd vykonal všetky potrebné
dôkazy pre rozhodnutie vo veci, teda tie, ktoré mali význam z hľadiska rozhodnutia. Navrhovateľ namieta
nedostatočné zistenie skutkového stavu, pričom dodáva, že súd neprihliadol na tvrdenie navrhovateľa.
Ide o dve rozdielne veci, navrhovateľ ani v odvolaní nežiadal doplniť dokazovanie, resp. nepoukázal na
dôkaz, ktorý mal súd vykonať a prvostupňový súd ho nevykonal. Uvádza len to, že súd neprihliadal na
jeho tvrdenia. S tvrdeniami navrhovateľa sa prvostupňový súd dostatočne vyporiadal, pričom v rámci
hodnotenia dôkazov vychádzal predovšetkým zo znaleckého posudku v tomto konaní. Z jeho záverov
vyplynulo, že dané napojenie žiadnym spôsobom neovplyvní kvalitu dodávky tepla v bytoch. Pokiaľ by aj
takáto situácia nastala, navrhol technické riešenie, ktoré je možné však zistiť len potom, čo bude systém
natlakovaný.

K námietke, že z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, v čom spočíva konštatovaná nehospodárnosť a
neúčelnosť v súvislosti s uvedením do pôvodného stavu, prvostupňový súd na túto otázku odpovedal
na čísle listu 7, čo už vyššie odvolací súd konštatoval, pričom nehospodárnosť a neúčelnosť uvedenia
do pôvodného stavu spočíva s nepomerne vyššími nákladmi s vysekávaním betónu, s napájaním na



pôvodné vedenie v mieste, ktoré je rizikové v dôsledku prestavného materiálu za situácie, keď existuje
efektívne hospodárne riešenie,  ktoré odstráni daný stav, a to je nevykurovanie bytov.

Ohľadom námietky, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, v tomto smere žiadne dôkazy ani
argumenty odvolaciemu súdu nepredložil. Odňatím možnosti konať pred súdom je taký postup súdu,
ktorým znemožní účastníkovi konania realizáciu procesných práv priznaných mu Občianskym súdnym
poriadkom za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Musí však ísť o
znemožnenie realizácie konkrétnych procesných práv, ktoré by inak účastník mohol pred súdom uplatnil
a z ktorých bol v dôsledku nesprávneho postupu súdu vylúčený.

Odvolací súd nezistil žiaden taký postup prvostupňového súdu, ktorým by odňal možnosť navrhovateľovi
konať pred súdom a realizovať svoje procesné práva.

Pokiaľ ide o námietku, že súd nesprávne vec právne posúdil, odvolací súd konštatuje, že ani tento
argument nie je dôvodný. Tento odvolací dôvod predpokladá, že prvostupňový súd nesprávne vec
právne posúdil tým, že neaplikoval na danú vec správny právny predpis a nedostatočne zistil skutkový
stav. Navrhovateľ v odvolaní nijako konkrétne nenamieta, v čom malo spočívať nesprávne právne
posúdenie veci. Prvostupňový súd na daný zistený stav aplikoval správne príslušné ustanovenia zákona
č. 182/1993 Zb., ako aj Zmluvu o zriadení spoločenstva, zvlášť článok 10, ktoré ustanovenia boli pre
rozhodnutie v danej veci relevantné. Pokiaľ ide o nedostatočne zistený skutkový stav, navrhovateľ
neuviedol, v čom toto pochybenie malo konkrétne spočívať. Skutočnosť, že prvostupňový súd dospel
na základe vykonaného dokazovania k záverom, ktoré subjektívne navrhovateľ považuje za nesprávne,
nie je možné podradiť pod pojem nedostatočne zisteného skutkového stavu.

K vyjadreniu odporcu, že v danom konaní nemal byť pasívne legitimovaný, odvolací súd dodáva, že
jeho argument nie je akceptovateľný, pretože ide o žalobu v súlade s ustanovením § 80 písm. b) O.
s. p., návrh teda smeroval voči vlastníkovi nebytového priestoru, ktorému žiadal navrhovateľ uložiť
konkrétnu povinnosť, ktorý svojím postupom mal daný stav spôsobiť, predovšetkým tým, že nezískal
súhlas spoločenstva na realizáciu zásahu do spoločných zariadení bytového domu.

Preto záverom odvolací súd uvádza, že zohľadňujúc celý priebeh sporu medzi účastníkmi konania,
základný problém daného sporu, ktorý by mal byť vyriešený, dospel k záveru, že rozhodnutie
prvostupňového súdu je správne. Neexistuje žiadny rozumný dôvod, aby daná prípojka nebola
sfunkčnená a tak bol odstránený stav, kedy byty nie sú vykurované.

Odvolací súd zmenil rozsudok okresného súdu vo výroku o prvostupňových trovách konania, pričom
rozhodol v súlade s ustanovením § 150 ods. 1 O. s. p., keď prihliadol na dôvody hodné osobitného
zreteľa a náhradu trov konania výnimočne úspešnému účastníkovi konania nepriznal, pričom prihliadol
na špecifikum daného sporu, zvlášť na skutočnosť, že daný spor bol vyvolaný aj z dôvodu nesprávneho
postupu odporcu, ktorý si nezabezpečil súhlas spoločenstva vlastníkov bytov v súlade so zákonom číslo
182/1993 Zb., čím vyvolal daný spor. Preto nepovažuje odvolací súd za spravodlivé, aby i napriek tomu,
že navrhovateľ v danom spore nebol úspešný, znášal trovy konania daného sporu.

O trovách odvolacieho konania bolo  rozhodnuté  podľa  ustanovenia  §  224  ods. 1  O. s. p. a §
142 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 151 O. s. p., keď úspešnému účastníkovi - odporcovi, náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal z dôvodu, že síce odporca podal návrh na náhradu trov odvolacieho
konania, uviedol výšku, ktorú požaduje, avšak tieto trovy nevyčíslil. Podľa § 151 ods. 1 totiž účastník,
ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť, čo znamená, že má
povinnosť špecifikovať trovy právneho zastúpenia. V prípade právneho zastúpenia je účastník povinný
uviesť, z čoho takéto trovy konania pozostávajú a za aké úkony. Súd nemôže priznať takúto náhradu trov
právneho zastúpenia len na základe požadovanej sumy, nemôže tak nahrádzať povinnosť účastníka
upravenú citovaným ustanovením § 151 Občianskeho súdneho poriadku. Trovy konania totiž môžu
pozostávať z úkonov a nákladov, o ktorých nemôže mať súd vedomosť, súd ich len na základe vyčíslenia
a špecifikácie posúdi.
Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "20C/233/2010", "guid": "058c8abc-45c0-4c04-b628-200173bfced0:bd5983ea-5bb4-490e-8d42-4352e4a1a42e", "vztah": "zmenene"}], "stav": {"sz": "25XCdo/197/2016", "sud": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "guid": "3828f29e-e891-4e86-b221-f709e17f7dc2:5c1581c4-9aac-4e8e-b96a-c529ac0d4493", "datum": "2017-05-08", "vztah": "zamietnute"}}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "ussr:fed3ce7a-283e-4b5a-b1a1-63f0d026e139", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.590.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 590/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 590/2015 z 25. 11. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-11-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.590.2015.1"}, {"guid": "3828f29e-e891-4e86-b221-f709e17f7dc2:5c1581c4-9aac-4e8e-b96a-c529ac0d4493", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:4312217488.1", "spisova_znacka": "25XCdo/197/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 25XCdo/197/2016 z 8. 5. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-05-08", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:4312217488.1"}, {"guid": "ff29b7ca-d5ad-402f-9d4a-c04f4917aae2:36f8049e-533a-466f-b919-6920eb6d64b9", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2017:7211225259.2", "spisova_znacka": "3Co/122/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 3Co/122/2016 z 26. 4. 2017", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2017-04-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2017:7211225259.2"}, {"guid": "ff29b7ca-d5ad-402f-9d4a-c04f4917aae2:5201841a-d07d-46af-bae5-55966d37d33e", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2017:7211225259.2", "spisova_znacka": "3Co/122/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 3Co/122/2016 z 26. 4. 2017", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2017-04-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2017:7211225259.2"}]}