{"guid": "1cb516af-47e1-42c8-b222-d28585c0f86c:fb3a138d-b6b2-417d-9af1-8827260b9eda", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1416204613.1", "spisova_znacka": "11CoP/5/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/5/2018 z 19. 3. 2018", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 19. marca 2018, sp. zn. 11CoP/5/2018, ECLI:SK:KSBA:2018:1416204613.1", "identifikacne_cislo": "1416204613", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Eva Benčová", "sudca_id": 807, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-eva-bencova-807", "datum_vydania": "2018-03-19", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Vyživovacie povinnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "nazov": "§ 387 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/fb3a138d-b6b2-417d-9af1-8827260b9eda", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1416204613.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2018:1416204613.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2018:1416204613.1/text", "citacie_n": 3, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/5/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1416204613
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1416204613.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek
senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: I.
I., nar. XX.XX.XXXX, T., nar. XX.XX.XXXX a W., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, deti
rodičov: matky - J. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXXX/XX, XXX XX D., t.č. bytom H. K. XX/B,
XXX XX D., a otca - W. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XX, XXX XX D., t.č. bytom W. XX, XXX XX
D., v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného, a o návrhu otca na zmenu zverenia, na odvolanie
otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 25P/109/2016-91 zo dňa 04.10.2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava IV rozsudkom č.k. 25P/109/2016-91 zo dňa 04.10.2017, zvýšil výživné na
maloletú I.., nar. XX.XX.XXXX zo sumy XX eur na sumu XXX eur mesačne, na maloletú T. I., nar.
XX.XX.XXXX zo sumy XX eur na sumu XXX eur mesačne a na maloletú W. I., nar. XX.XX.XXXX zo sumy
XX eur na sumu XX eur mesačne, ktoré je otec povinný platiť k rukám matky maloletých detí, vždy do 15-
teho dňa v mesiaci, počínajúc dňom 04.10.2017. Vo zvyšku návrh matky na zvýšenie výživného zamietol.
Konanie o návrhu otca na zverenie maloletých detí do striedavej  osobnej starostlivosti obidvoch rodičov
zastavil. Týmto rozsudkom zmenil  rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č.k. 13P/197/2013-92 zo
dňa 27.03.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 05.06.2014 v časti o výživnom na maloleté deti. O
trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

2. Súd prvej inštancie takto rozhodol, keď po vykonanom dokazovaní zameranom na vyhodnotenie
zmeny pomerov na strane maloletých detí a rodičov v zmysle ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine
dospel k záveru, že návrh matky je čiastočne dôvodný. Konštatoval, že naposledy bolo o výživnom
pre maloleté deti rozhodnuté v rámci konania o rozvode manželstva, ktoré bolo právoplatne ukončené
dňa 05.06.2014, t.j. pred viac ako 3 rokmi. Za nesporné považoval, že  uplynutím času, vyšším vekom
maloletých detí ako aj prechodom všetkých detí na vyšší stupeň vzdelávania došlo ku kvalifikovanej
zmene pomerov na ich strane, ktorá má vplyv aj na výšku výživného. Vyhodnotiac vykonané dokazovanie
dospel k záveru, že dôsledkom zmeny pomerov na strane maloletých detí, s poukazom na skutočnosťou,
že doteraz určené výživné nepostačuje kryť výdavky maloletých detí, je potrebné návrh matky na
zvýšenie výživného považovať za čiastočne dôvodný. V posudzovanom prípade zohľadnil výlučnú
osobnú starostlivosť matky o maloleté deti, ňou vyčíslené výdavky na odôvodnené potreby maloletých
detí, ktoré považoval za primerané a skutočnosť, že staršie dve dievčatá, maloletá I. a maloletá T.
navštevujú druhý stupeň základného vzdelávania a maloletá W. 3.triedu základnej školy. Čiastočne



zvýšenie výživného považoval za primerané, zodpovedajúce aj možnostiam a schopnostiam otca, ktorý
je v produktívnom veku, nemá žiadne zdravotné problémy, ktoré by mu bránili pracovať. Na otcove
tvrdenia, že pre realitnú kanceláriu už viac ako rok pracuje bez príjmu, neprihliadal a nezohľadnil ani
jeho tvrdenia ohľadom splácania dlhov, keďže do nepriaznivej finančnej situácie sa dostal sám a táto
okolnosť nemôže byť na ujmu maloletých detí. Určené výživné považoval za primerané a odôvodnené
a to aj po zohľadnení ďalšej vyživovacej povinnosti na strane otca. Počiatok zvýšenia vyživovacej
povinnosti ustálil dňom 04.10.2017, t.j. dňom rozhodnutia, nakoľko v konaní mal za preukázané, že
otec výživné platí a na výživu detí prispieval aj nad rámec určeného výživného v rôznych výškach a
rôznym spôsobom. Vzhľadom k tomu, že otec zobral svoj návrh na zverenie maloletých detí do striedavej
osobnej starostlivosti späť, súd prvej inštancie konanie v zmysle § 29 ods. 1 C.m.p. zastavil. O trovách
konania rozhodol podľa § 52 C.m.p..

3. Proti tomuto rozsudku vo výroku, ktorým súd zvýšil výživné na najmladšie dieťa, maloletú W..,
podal odvolanie otec. Odvolaciemu súd navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto časti zmeniť a
výživné na maloletú zvýšiť na sumu XX eur mesačne. Namietal, že matka v konaní žiadnym spôsobom
nepreukázala, že došlo k zmene pomerov na strane maloletých detí, keď návrh na súd podala po uplynutí
len dva a pol roka od posledného rozhodnutia súdu, ktorý odôvodnila iba tým, že sa zvýšili potreby detí na
školu, ošatenie a stravu, bez ich bližšej špecifikácie. Zdôraznil, že na jeho strane nastala zmena pomerov
vznikom ďalšej vyživovacej povinnosti k maloletej C. I., nar. XX.XX.XXXX, pričom jeho družka poberá
iba rodičovský príspevok a prídavky na dieťa. Poukázal na svoje náklady a náklady jeho rodiny spojené
s bývaním a stravou, minimálne vo výške XXX eur mesačne, s tým, že ako nezamestnaný poberá dávku
iba vo výške XX,XX eur. Svoju nezamestnanosť odôvodnil tým, že ak by uzavrel pracovnoprávny vzťah s
niektorým zo zamestnávateľov, celá jeho mzda vzhľadom na existenciu jeho dlhov, by bola spotrebovaná
na uspokojenie nárokov veriteľov, čím by sa situácia maloletých detí ohľadom jeho schopnosti platiť
výživné nijako nezlepšila. Mal za to, že u maloletej I. a T. nedošlo k podstatnej zmene pomerov len tým,
že prešli na druhý stupeň základnej školy, keď sú zdravé , navštevujú tú istú základnú školu v rámci ktorej
absolvujú aj záujmové krúžky. U maloletej W. pripustil zmenu jej odôvodnených potrieb nástupom na
povinnú školskú dochádzku, avšak nie v rozsahu určenom súdom. Poukázal tiež na skutočnosť, že svoju
vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom si plní aj nad rámec určeného výživného formou vreckového,
či poskytovaním teplej stravy.

4. Matka a kolízny opatrovník písomné vyjadrenie k odvolaniu otca nepodali.

5. Odvolací súd preskúmal vec v ktorej nie je viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi podľa
§ 65 a § 66 Zák. č. 161/15 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len C.m.p.), kedy nie je viazaný
rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 385 ods.
1 a  § 219 ods. 1 Zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.), s verejným vyhlásením
rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 C.s.p.,  a dospel k záveru, že odvolaniu otca nie je možné vyhovieť.
V odvolaní neboli uvedené nové skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok zmenu rozhodnutia súdu
prvej inštancie.

6. Podľa § 78 ods. 1 Zák. o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Za zmenu pomerov v zmysle citovaného zákonného ustanovenia treba považovať podstatnú
zmenu pomerov, či už na strane maloletého dieťaťa alebo rodičov. Úlohou súdov pri rozhodovaní o
zmene výživného je preto potrebné zistiť, či a v akom  smere došlo k zmene pomerov od posledného
rozhodnutia o výživnom a v prípade kladného zistenia túto zmenu premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ
ide o výšku výživného, vychádzajúc z ust. § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1 Zák. o rodine, súd pri
určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené potreby maloletých detí, ako aj na zárobkové možnosti,
schopnostiam a majetkové pomery rodičov.

9. V danej prejednávanej veci, v ktorej odvolaním otca bol napadnutý iba výrok týkajúci sa zvýšenia
výživného na maloletú W. I., nar. XX.XX.XXXX, súd prvej inštancie postupoval vecne správne, keď
zisťoval všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o návrhu matky na zvýšenie  výživného na
maloleté deti z hľadiska súčasných ich odôvodnených potrieb, ako aj z hľadiska schopností a možností
rodičov, na výživu ktorých sú maloleté deti plne odkázané a tieto potom v záujme zistenia podstatnej
zmeny pomerov ( § 78 ods. 1 Zák. o rodine ), porovnal so skutočnosťami rozhodnými pre určenie
výživného v čase posledného rozhodnutia súdu o výživnom rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV,
č.k. 13P/197/2013-92 zo dňa 27.03.2014.



10. Vychádzajúc z okolností zistených vykonaným dokazovaním je aj odvolací súd zhodne ako súd
prvej inštancie toho názoru, že od posledného rozhodnutia o výživnom došlo na strane maloletého
dieťaťa k zmene pomerov, ktorú je potrebné premietnuť do výšky výživného.  Pokiaľ ide o zmenu
pomerov na strane maloletej Romany, túto súd prvej inštancie správne ustálil, správne určil rozsah
zmeny pomerov vyčíslených matkou. Rovnako správne ustálil aj počiatok zmeny pomerov na strane
maloletej, ktorá na rozdiel od obdobia posledného rozhodnutia súdu o výživnom v školskom roku
2017/2018 navštevovala 3. ročník základnej školy. Pokiaľ súd prvej inštancie výživné zvýšil od svojho
rozhodnutia, poukazujúc na vykonané dokazovanie, vyhodnotiac intenzitu zmeny pomerov na strane
všetkých troch maloletých detí, a zohľadniac aj príspevky otca nad rámec súdom určeného výživného,
ako aj vznik jeho ďalšej vyživovacej povinnosti, rozhodol v danom prípade správne. Odvolací súd
dáva do pozornosti otca, že nemožno považovať za sporné zvyšovanie potrieb maloletých detí ich
vekom a rastom životných nákladov, pričom v danej prejednávanej veci okrem bežného zvýšenia potrieb
maloletých detí u nich došlo aj k výraznej zmene pomerov spojených so zvýšením finančných výdavkov
v súvislosti s nich nástupom v školskom roku 2017/2018 ( v ktorom období súd výživné zvýšil ) na druhý
stupeň základného vzdelávania, u maloletej W. osobitne jej nástupom na povinnú školskú dochádzku.
Touto okolnosťou došlo okrem zvýšenia bežných odôvodnených potrieb aj k zmene charakteru výdavkov
spojených s platením priamych poplatkov v škole, nákupom školských potrieb, platenia akcií poriadaných
školou, či mimoškolských záujmových aktivít a pod.. Otec  starostlivosť a výchovu maloletých detí
osobne nezabezpečuje, preto je potrebné povedať, že za takejto situácie osobná starostlivosť matky
o maloleté deti naďalej čiastočne nahrádza jej povinnosť finančne prispievať na ich výživu, rovnako
znamená, že zvýšenú časť krytia odôvodnených potrieb maloletých detí musí zabezpečiť otec. Pokiaľ
ide o možnosti a schopnosti otca, tieto súd prvej inštancie správane vyhodnotil a tieto aj podľa názoru
odvolacieho súdu sú spôsobilé na pokrytie zvýšených odôvodnených potrieb maloletých detí, ktorých
rozsah súd správne premietol do výšky čiastočne zvýšeného výživného. Správne súd prvej inštancie
neprihliadol na otcom tvrdené okolnosti o dôvodoch jeho nezamestnanosti a existencii jeho nesplatených
finančných záväzkoch, ktoré v žiadnom prípade nemôžu byť právnou skutočnosťou vyhodnotenou v
neprospech  maloletých detí. V danom prípade, matkou vyčíslené priemerné výdavky na odôvodnené
potreby maloletých detí aj odvolací súd považuje za primerané, na ktorých sa otec aj pri čiastočne
zvýšenom výživnom bude podieľať iba pomerne. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd uzatvára, že
na otcom v odvolaní uvedené skutočnosti, ktoré pri svojom rozhodnutí súd prvej inštancie zohľadnil a
aj správne vyhodnotil, nemožno prihliadať a považovať ich za dôvody pre určenie výživného v otcom
navrhovanej výške v neprospech maloletej W.

11. Odvolací súd dodáva, že maloleté dieťa má zo zákona nárok na primerané výživné zo strany rodičov,
pričom ochrana záujmov maloletého dieťaťa je v konaní starostlivosti o maloleté dieťa zo strany súdu
prioritná.

12. Určená výška výživného na maloletú W. I. podľa názoru odvolacieho súdu spĺňa za daného zisteného
stavu kritériá rozhodné pre určovanie výživného na maloleté deti, preto odvolací súd rozsudok  súdu
prvej inštancie, v jeho napadnutej časti, ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

13.  O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 C.m.p..

14.   Odvolací súd  prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.  2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy  ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).



V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "25P/109/2016", "guid": "9e680eb7-8834-4d90-8c50-e4b3e7fd735f:fecefab5-1be2-4ff9-9736-7947fbed4f0a", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "ac3cb6cf-72e4-4e3b-a8f2-713087c045ba:8f4b18d7-f923-4990-9d7e-d0e8efd389e2", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2025:2124011102.1", "spisova_znacka": "3To/117/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 3To/117/2025 z 30. 9. 2025", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2025-09-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2025:2124011102.1"}, {"guid": "a58de12d-9edc-4ee1-bcb2-9216f0eaf458:6469d3e8-2b8f-4d81-b460-4dd443f54f22", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2019:2518202492.1", "spisova_znacka": "11CoP/10/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 11CoP/10/2019 z 12. 2. 2019", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2019-02-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2019:2518202492.1"}, {"guid": "a58de12d-9edc-4ee1-bcb2-9216f0eaf458:df48d8fa-dcc5-4431-af45-ad2b10066e2a", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2019:2518202492.1", "spisova_znacka": "11CoP/10/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 11CoP/10/2019 z 12. 2. 2019", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2019-02-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2019:2518202492.1"}]}