Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6CoE/158/2013 z 24. 6. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 24. júna 2013, sp. zn. 6CoE/158/2013, ECLI:SK:KSTN:2013:3812208869.1 Krajský súd Trenčín | 6CoE/158/2013 | ECLI:SK:KSTN:2013:3812208869.1 | 2013-06-24 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 219 OSP, § 44 EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/2adaffb2-bb98-4676-bc94-1ec7a1294c9a Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2013:3812208869.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6CoE/158/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812208869
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3812208869.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Plzeňské městské dopravní podniky a.s.,
IČO: 25220683, Denisovo nábřeží 920/12, Plzeň, Česká republika, zast. Mgr. Martinom Zikmundom,
advokátom, Šafaříkovy sady 5, Plzeň, Česká republika, proti povinnému: N. R., nar. XX.X.XXXX, B. XXX,
pre vymoženie istiny vo výške 1 012,-Kč s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Prievidza č.k. 16Ercud/6/2012-24 zo dňa 25. februára 2013 v senáte jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením, okresný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Kamila Líšku, o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenie §
44 ods. 2 Ex. por., ako aj príslušné ustanovenia Nariadenia Rady ES č. 44/2001 zo dňa 22.12.2000 o
právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach. Uviedol, že oprávnený
návrhom zo dňa 09.03.2012 navrhol vykonať exekúciu voči povinnému, pre vymoženie istiny vo výške
1.012,-Kč na podklade exekučného titulu, ktorým je Rozsudok Okresního soudu Plzeň- město sp.zn.
20C/276/2009 zo dňa 27.10.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.11.2009 a vykonateľnosť dňa
20.11.2009. Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, doručil súdny exekútor okresnému
súdu dňa 16.05.2012. Posudzujúc žiadosť o udelenie poverenia, návrh oprávneného a pripojený
exekučný titul, dospel okresný súd k záveru, že poverenie nie je možné udeliť a žiadosť súdneho
exekútora je nutné zamietnuť. Oprávnený je právnickou osobou iného štátu - ČR a predložený exekučný
titul , je tzv. cudzím rozhodnutím / Rozsudok Okresního soudu Plzeň- město sp.zn. 20C/276/2009/.
Česká republika a Slovenská republika sú členské štáty Európskej únie a pripojený exekučný titul,
bol vydaný po vstupe oboch členských štátov do Európskej únie. Okresný súd preskúmal žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul; ich súlad
resp. rozpor so zákonom a dospel k záveru, že žiadosti o udelenia poverenia nemožno vyhovieť. Vyššie
citované ustanovenia dávajú exekučnému súdu možnosť a povinnosť preskúmať exekučný titul (návrh
na vykonanie exekúcie, žiadosť o udelenia poverenia), a to nielen z hľadísk uvedených v § 44 ods.
2 Exekučného poriadku ale, aj nakoľko exekučným titulom je rozhodnutie členského štátu Európskej
únie z hľadiska komunitárneho práva. Vzhľadom k vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie
a v nadväznosti na uvedené, z hľadiska právneho režimu pre rozhodnutie týkajúce sa tejto veci, je
potrebné vychádzať z Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a uznávaní
a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len ako "Nariadenie Rady ES č.
44/2001"), ktoré v tejto oblasti predstavuje všeobecne záväzný a v každom členskom štáte Európskej
únie, priamo aplikovateľný prameň komunitárneho práva. Uvedené nariadenie, nadobudlo účinnosť 1.
marca 2002, pričom vo vzťahu k Slovenskej republike sa uplatňuje od 1. mája 2004. V danom prípade,
"exekučný titul" bol vydaný a spor prejednávaný pred Okresním soudem Plzeň- město. Účastníkmi
konania na strane žalobcu bol oprávnený, ktorý je právnická osoba, so sídlom v Českej republike a
na strane žalovaného, bol povinný, ktorý je občanom Slovenskej republiky. Oba štáty, tak SR ako
aj ČR boli tak v čase vydania konečného rozhodnutia v tomto konaní (t.j. exekučného titulu) ,ako aj



sú v čase rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora, členskými štátmi Európskej únie. Vzhľadom
k uvedenému, preto okresný súd o aplikácii Nariadenia Rady ES č. 44/2001 pre posúdenia uznania
a vykonania exekučného titulu, nemal pochybnosti. V tomto smere je potrebné uviesť, že Nariadenie
rady ES č. 44/2001, má podľa jeho článku 69, prednosť pred úpravou obsiahnutou v Zmluve medzi
Slovenskou republikou a Českou republikou, o právnej pomoci poskytovanej justičnými orgánmi a úprave
niektorých právnych vzťahov v občianskych a trestných veciach, ktorá bola publikovaná oznámením
Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 193/1993 Z.z., pretože citované Nariadenie v
rozsahu svojej úpravy, nahrádza dvojstranne a viacstranné dohovory, ktorými sú členské štáty viazané.
Priznanie účinkov cudziemu rozhodnutiu, ktoré obsahuje vykonateľnú povinnosť, má dve štádia. Prvým
štádiom (medzistupňom pre výkon) je nostrifikačné konanie, pričom druhým štádiom, je vlastný výkon
takéhoto rozhodnutia. Výnimočne, sa tieto dve štádiá spájajú do jedného, a to v prípadoch, kde normy
medzinárodného práva súkromného, samostatné uznávacie konanie nevyžadujú. Z vyššie citovaných
ustanovení Nariadenia Rady ES č. 44/2001 jednoznačne vyplýva, že vyhlásenie rozhodnutia členského
štátu za vykonateľné, je podmienkou uskutočnenia vykonávacieho konania, a tak toto štádium, musí
vždy samostatnému vykonávaciemu konaniu predchádzať. Je potrebné dať do pozornosti, že rozsudok
vydaný v členskom štáte, sa v zmysle Nariadenia Rady ES č. 44/2001, uznáva v ostatných členských
štátoch bez osobitného konania. Predmetné nariadenie, však upravuje aj konkrétne situácie, kedy
sa rozsudok neuzná. Vyhlásenie o uznaní , sa uskutočňuje na základe návrhu, pričom rozsudok
sa vyhlási za vykonateľný ihneď, po splnení formálnych náležitosti. K návrhu je potrebné predložiť
osvedčenie o pravosti, prípadne overený preklad listín, ak to súd, alebo príslušný orgán požiada. Podľa
článku 43 predmetného nariadenia, sa každý z účastníkov uznávacieho konania, môže odvolať proti
rozhodnutiu o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti. Podľa čl. 47 ods. 3 predmetného nariadenia, počas
odvolacej lehoty, sa nesmú prijať žiadne opatrenia smerujúce k výkonu. Okresný súd pri preskúmavaní
rozhodnutia z hľadiska § 44 ods 2 Exekučného poriadku a komunitárneho práva dospel k záveru, že
bez uskutočnenia požadovaného uznávacieho konania, tak ako je vyššie uvedené, nie je rozsudok a
uznesenie členského štátu, na ktorý sa vťahuje predmetné nariadenie, spôsobilým exekučným titulom.
Z uvedeného je zrejmé, že na podklade rozsudku ČR, bez toho, aby prebehlo konanie o návrhu na
vyhlásenie vykonateľnosti, nemožno podať návrh na vykonanie exekúcie. V danom prípade ,konanie
o takomto návrhu absentuje, i keď z časového, ako aj logického hľadiska, by malo vykonávaciemu
konaniu predchádzať. Prípadné spájanie uznania, s výkonom rozhodnutia, pritom nie je možné. V
žiadnom prípade, nemožno v týchto situáciách, uskutočniť konanie o vyhlásenie vykonateľnosti v
rámci exekučného konania, alebo dokonca vyhlásiť cudzie rozhodnutie za vykonateľné, bez osobitného
rozhodnutia vydaním poverenia. Okresný súd je toho názoru, že ani postup súdneho exekútora, ktorému
bol predložený rozsudok členského štátu, na ktorý sa vzťahovalo predmetné nariadenie, nemožno
považovať za správny. Súdny exekútor nemal vo veci konať a nemal ani podávať žiadosť o udelenie
poverenia, pokým mu navrhovateľ nepredložil rozhodnutie slovenského súdu o tom, že sa cudzie
rozhodnutie, vyhlasuje za vykonateľné. Pokiaľ Exekučný poriadok v ustanoveniach § 42 ods. 4, resp.
44 ods. 5, upravuje uznanie cudzieho exekučného titulu vydaním poverenia na vykonanie exekúcie,
resp. stanovuje povinnému lehotu na podanie návrhu na samostatné uznanie cudzieho rozhodnutia,
v ktorej ak tak povinný neučiní, určuje ďalší postup súdu, tak, že tento v prípade splnenia ostatných
podmienok upravených v § 44 ods. 2, má vydať súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie,
reaguje tak výlučne na tie situácie, v ktorých sa samostatné nostrifikačné konanie nevyžaduje. O
takúto situáciu ,však v predmetnom konaní nejde. S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti,
okresný súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods.
2 Exekučného poriadku, zamietol. Predložený rozsudok a uznesenie členského štátu, vzhľadom na
absenciu vyhlásenia jeho vykonateľnosti v osobitnom návrhovom konaní, v zmysle vyššie uvedeného,
nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul. Pre uvedený rozpor exekučného titulu a tým aj i návrhu
a žiadosti o udelenie poverenia s komunitárnym právom, konkrétne s Nariadením Rady ES č. 44/2001,
ktoré má prednosť pred zákonom (Exekučný poriadok), okresný súd žiadosť zamietol v celom rozsahu.

Proti tomuto uzneseniu, podal včas odvolanie oprávnený, ktorý ho považuje za vecne nesprávne,
pretože okresný súd uskutočnil nesprávne skutkové zistenia a jeho rozhodnutie spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci. Uviedol, že okresný súd ho mal pred vydaním napadnutého uznesenia, vyzvať
na doloženie osvedčenia, podľa článku 54 a článku 58 o súdnych rozhodnutiach a súdnych zmieroch,
poprípade mal jeho predloženie odpustiť podľa článku 55 ods.1 Nariadenia Rady č. 44/2001, čím došlo
k ukráteniu procesných práv oprávneného, ktorý nemal možnosť doplniť svoje procesné podanie vo
veci. Okresný súd ,mal oprávneného poučiť o jeho právnom názore na danú vec a vyzvať ho na



doplnenie skutkových tvrdení a dôkazov, a až potom, čo by oprávnený v nadväznosti na výzvu okresného
súdu nedoplnil ,alebo neopravil svoje procesné podanie na nariadenie exekúcie, mohol by tento návrh
zamietnuť. Napadnuté uznesenie okresného súdu, je podľa oprávneného, zjavne predčasné. Nestotožnil
sa s názorom okresného súdu, že konanie o vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozsudku, musí
predchádzať podaniu návrhu na vykonanie exekúcie, nakoľko v čl. 38 nariadenia ,sa toto nenachádza. V
súlade s čl. 47 nariadenia, oprávnený nie je nijako obmedzovaný v podaní návrhu na vykonanie exekúcie,
aj napriek tomu, by malo byť rozhodnutie uznané v súlade s týmto nariadením. Tvrdeniu okresného
súdu odporuje aj čl. 42 ods. 2 nariadenia. Súčasne alebo aj po podaní návrhu na vykonanie exekúcie
môže oprávnený podať návrh na vyhlásenie exekučného titulu za vykonateľné rozhodnutie v Slovenskej
republike. Exekučný súd by mal do doby tohto rozhodnutia vyčkať. Oprávnený v súlade s článkom 38
ods. 1, čl. 40 ods. 3 a čl. 53 ods. 1, 2 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 zo dňa 31.12.2000. Záverom
poukazuje na to, že rozsudok Okresného súdu Plzeň-město č.j. 20 C 276/2009 zo dňa 27.10.2009,
je prehlásený za vykonateľný v Slovenskej republike uznesením Okresného súdu v Prievidzi, sp.
zn. 16Ercud/1/2012-14, zo dňa 04.12.2012. Navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie
okresného súdu, a aby táto vec bola ďalej prejednaná a rozhodnutá.

K odvolaniu oprávneného nebolo podané písomné vyjadrenie.

Odvolací súd vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.
2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie okresného súdu je potrebné , ako vecne správne, potvrdiť
podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

Preskúmaním obsahu spisu, mal odvolací súd za preukázané, že súdny exekútor podaním došlým
okresnému súdu dňa 16.05.2012 , požiadal o udelenie poverenia, na základe návrhu oprávneného na
vykonanie exekúcie, zo dňa 09.03.2012, ktorý došiel súdnemu exekútorovi dňa 03.05.2012 a rozsudku
Okresného súdu Plzeň - město, č.k. 20 C 276/2009 zo dňa 27.10.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 16.11.2009 a vykonateľnosť dňa 20.11.2009. V zmysle uvedeného, s prihliadnutím na predmetný
exekučný titul je zrejmé, že na uznanie a výkon rozhodnutia, sa použije Nariadenie Rady (ES) č. 44/2001
zo dňa 22.12.2000, o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach,
nakoľko Slovenská republika, je od 01.05.2004 členským štátom Európskej únie.

Podľa článku 38 bod 1. Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 zo dňa 22.12.2000 o právomoci a o uznávaní
a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, rozsudok vydaný v členskom štáte a
vykonateľný v tomto štáte, sa vykoná v inom členskom štáte, ak tam bol vyhlásený za vykonateľný na
návrh zainteresovaného účastníka.

Podľa článku 41 nariadenia Rady č. 44/2001, rozsudok sa vyhlási za vykonateľný ihneď po splnení
formálnych náležitostí podľa článku 53, bez skúmania podľa článku 34 a 35. Účastník, proti ktorému sa
o výkon žiada, nemá v tomto štádiu konania, právo robiť žiadne podania k návrhu.

Podľa článku 42 ods. 1 nariadenia Rady č. 44/2001 rozhodnutie o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti,
sa bez odkladu oznámi navrhovateľovi, spôsobom upraveným právnym poriadkom členského štátu, v
ktorom sa žiada o výkon.

Podľa článku 42, ods. 2 nariadenia Rady č. 44/2001 vyhlásenie vykonateľnosti sa doručí účastníkovi,
proti ktorému sa výkon žiada, spolu s rozsudkom, ak mu už nebol doručený.

Podľa článku 43 ods. 1 nariadenia Rady č. 44/2001, proti rozhodnutiu o návrhu na vyhlásenie
vykonateľnosti, sa môže odvolať každý z účastníkov.

Podľa § 44 ods. 2 Ex. por., súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade
rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších
predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na



vykonanie exekúcie, alebo návrhu na vykonanie exekúcie ,alebo exekučného titulu so zákonom, do
15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak
ide o exekučný titul, podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti, alebo návrhu,
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu, je prípustné odvolanie.

Predpokladom pre výkon cudzieho rozhodnutia, v zmysle vyššie cit. ustanovenia predmetného
nariadenia, je vyhlásenie cudzieho rozhodnutia za vykonateľné, a to na návrh zainteresovaného
účastníka. K návrhu je potrebné pripojiť osvedčenie podľa vzoru v prílohe V, ktoré v zmysle článku 54,
nariadenia vydáva súd, alebo príslušný orgán členského štátu, v ktorom bol rozsudok vydaný.

Odvolací súd uvádza, že priznanie právnych účinkov cudziemu rozhodnutiu, ktoré obsahuje vykonateľnú
povinnosť, má zásadne dve štádiá. Prvým štádiom je tzv. „nostrifikačné“ štádium (rozhodnutie o uznaní
cudzieho rozhodnutia ,alebo vyhlásenie cudzieho rozhodnutia za vykonateľné, označované tiež ako
exekvatúr). Druhým štádiom je vlastný výkon, resp. exekúcia takéhoto nostrifikovaného rozhodnutia.

Prvé štádium, je nadstavbou bežných vnútroštátnych noriem a riadi sa normami medzinárodného
práva súkromného, ktoré sa nachádzajú v právnych normách ES/EÚ, medzinárodných zmluvách a
v zákone č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, v znení neskorších
predpisov, pričom prvé dva uvedené pramene práva, majú prednosť pred zákonom. Druhé štádium,
štádium vlastného výkonu, sa tradične riadi „všeobecnými“ vnútroštátnymi normami. Len čo sa cudzie
rozhodnutie nostrifikovalo, stáva sa rovnocenným rozhodnutím, s rozhodnutím domácim a vykonáva sa
podľa rovnakých noriem a rovnakým spôsobom. Výnimočne sa uvedené dve štádiá spájajú do jedného, a
to v prípadoch, kde normy medzinárodného práva súkromného, nevyžadujú uskutočnenie samostatného
prvého štádia, t.j. nevyžadujú osobitné rozhodnutie o uznaní, neumožňujú proti uznaniu namietať,
alebo nevyžadujú vyhlásenie cudzieho rozhodnutia, za vykonateľné. Ak však normy medzinárodného
práva súkromného, medzistupeň formou nostrifikácie vyžadujú, musí toto štádium vždy predchádzať
vlastnému vykonávaciemu konaniu. V takých prípadoch nemožno obe štádiá spájať, či zmiešavať.

Uvádzané nariadenie Rady č. 44/2001, vyžaduje ako podmienku uskutočnenia vykonávacieho konania,
resp. exekúcie, vyhlásenie cudzieho rozhodnutia za vykonateľné, v danom členskom štáte. Toto konanie
musí z časového, aj logického hľadiska predchádzať podaniu návrhu na vykonanie exekúcie, teda
začatiu vlastného vykonávacieho konania, resp. exekúcie.

Z uvedeného vyplýva, že ak súdny exekútor dostane návrh na vykonanie exekúcie vo veci rozhodnutia
z iného členského štátu a ak ide o rozhodnutie, na ktoré sa vzťahuje predmetné nariadenie Rady
č. 44/2001, nemôže vo veci konať (ide o vadu návrhu), kým mu navrhovateľ nepredloží právoplatné
rozhodnutie slovenského súdu o tom, že sa cudzie rozhodnutie vyhlasuje za vykonateľné. Toto
rozhodnutie slovenského súdu, treba považovať aj za listinu podľa osobitného predpisu, na ktorú
odkazuje § 39 ods. 3 Exekučného poriadku, keďže nariadenie Rady č. 44/2001 stanovuje ako podmienku
vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia, jeho vyhlásenie za vykonateľné. Z tohto dôvodu aj Príloha II
citovaného nariadenia uvádza ako orgány, na ktoré sa návrh na vyhlásenie vykonateľnosti podáva,
výlučne okresné súdy a neuvádza súdnych exekútorov, pretože exekútori nemajú na vykonanie tohto
konania právomoc.

V prípade, že súdny exekútor takto nepostupuje, ale návrh príjme a predloží súdu podľa § 44 ods.
1 Exekučného poriadku, súd v rámci preskúmania podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, musí v
takomto prípade návrh zamietnuť, keďže predložený titul je v rozpore so zákonom, resp. s citovaným
nariadením, nakoľko nejde o spôsobilý exekučný titul z dôvodu, že cudzie rozhodnutie nebolo vyhlásené
za vykonateľné v Slovenskej republike.

Odvolací súd, tak v tomto smere v zhode s okresným súdom, zároveň konštatuje, že v prípade, že
normy medzinárodného práva súkromného, upravujú povinnosť vykonať nostrifikačné konanie (tak ako



je to v posudzovanom prípade), nemožno začať postupovať podľa Exekučného poriadku skôr, kým sa
nevykonalo nostrifikačné konanie. V žiadnom prípade, nemožno v týchto situáciách napríklad uskutočniť
konanie o vyhlásenie vykonateľnosti v rámci exekučného konania, alebo dokonca vyhlásiť cudzie
rozhodnutie za vykonateľné, bez osobitného rozhodnutia napríklad vydaním poverenia na vykonanie
exekúcie (§ 42 ods. 4 Exekučného poriadku).

Postup výlučne podľa Exekučného poriadku, vrátane všetkých ustanovení, ktoré odkazujú na cudzie
rozhodnutie (§ 42 ods. 4, resp. § 44 ods. 5 Exekučného poriadku), prichádza do úvahy len v tých v
prípadoch, v ktorých sa samostatné nostrifikačné konanie nevyžaduje.

Na základe uvedeného, neobstojí ani námietka oprávneného v tom smere, že okresný súd mal
oprávneného pred vydaním napadnutého uznesenia vyzvať na doloženie vyhlásenia o vykonateľnosti.
Vyhlásenie o vykonateľnosti exekučného titulu, musí byť v danom prípade podľa názoru odvolacieho
súdu, už súčasťou listín predkladaných exekučnému súdu podľa § 44 ods. 1, 2 Exekučného poriadku,
pričom súd v tomto smere ani nemá poučovaciu povinnosť voči oprávnenému, ktorý je právne zastúpený.

Postup okresného súdu, ktorý zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie s odôvodnením, že predložený rozsudok členského štátu (Českej republiky), nemožno
považovať za spôsobilý exekučný titul, z dôvodu absencie vyhlásenia jeho vykonateľnosti v osobitnom
návrhovom konaní bol správny, a preto odvolací súd uznesenie okresného súdu ako vecne správne
podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .